Transcript Prednáška č.12

1. Výroba rovinných plôch
2. Dokončovacie metódy obrábania
Prednáška č.12
Frézovanie je určené predovšetkým na
opracovanie rovinných plôch a tiež na
obrábanie tvarových plôch
 Hlavný rezný pohyb vykonáva nástroj – fréza, a
obrobok vykonáva pohyb do rezu
 Pri frézovaní sa prierez triesky mení v dôsledku
cykloidnej trajektórie rezného pohybu nástroja
Fréza obrába materiál svojimi zubami
tým, že sa otáčajú a súčasne sa posúvajú
do záberu
 Môžu sa tak frézovať plochy rovné a
zakrivené
 Triesky pri frézovaní majú prierez
ohnutých trojuholníkov

A) Frézovanie protibežné
Súčiastka sa posúva do záberu proti zmyslu
otáčania frézy
Zub začína rezať pri nulovej hrúbke
Hrúbka triesky sa mení od nuly po
maximum
Záber je relatívne plynulý bez rázov
To má priaznivý vplyv na rezanie a stroj
pracuje bez rázov
B) Frézovanie súbežné
- Používa sa málo, pretože sú potrebné
zvlášť silné frézy
- Zub frézy naráža ihneď na hrubú vrstvu
materiálu
- Hrúbka triesky sa mení od maxima po nulu,
opotrebenie reznej hrany je menšie než u
protibežného frézovania
- Obrobená plochy je však lepšia
Podľa spôsobu záberu frézy do materiálu:
a) frézovanie obvodom nástroja - obvodové
b) frézovanie čelom – čelné frézovanie
a)
b)
Podľa umiestnenia rezných hrán frézy, spôsobu
záberu do materiálu a sklonu osi rotácie
nástroja oproti obrobku delíme frézovanie na:
a) valcové frézovanie
– zubý frézy sú na obvode nástroja
- os rotácie má rovnobežný smer s obrábanou
plochou a hĺbka rezu sa nastavuje kolmo na os
frézy
b) čelné frézovanie
– zuby frézy sú umiestnené na čele frézy a
čiastočne na obvode
- Os rotácie nástroja je kolmá na obrábanú
plochu
c) čelné-valcové frézovanie – fréza má rezné
hrany na obvode i čele (frézy kotúčové,
drážkovacie, stopková)
Fréza kotúčová
 Má tvar kotúča
 Rezné hrany sú na valcovej ploche a na oboch
čelných plochách
 Niekedy sú čelné plochy bez rezných hrán, sú
kužeľovité a podbrúsené
Fréza tvarová
 Je výhodná v hromadnej výrobe k
obrábaniu zložitých profilov naraz
 Zuby bývajú podbrúsené, aby sa ostrením
nemenil tvar zubov
 Frézujú sa aj zložité plochy na čisto
 Tieto frézy sa delia na drážkovacie,
zaobľovacie, na ozubenia, odvaľovacie a na
závity
Fréza uhlová
 Má rezné hrany obyčajne na dvoch
kužeľových plochách, ktoré zvierajú určitý
uhol
 Používa sa k frézovaniu uhlových drážok
Drážkovacia fréza
 (valcová alebo uhlová) so stopkou sa
najčastejšie používa k vyfrézovaniu drážok
Upínanie fréz musí spoľahlivo zabezpečiť
prenos krútiaceho momentu , dostatočnú
tuhosť upnutia a rýchlu vymeniteľnosť
 Stopkové frázy sa upínajú priamo alebo
prostredníctvom klieštin do vretena stroja
 Frézy nástrčné sa upínajú pomocou upínacích
tŕňov, polohu tŕňa zaisťujeme rozpernými
krúžkami
 Tŕne sú vo vretene stroja upnuté kužeľovou
stopkou a poistené skrutkou

Upnutie obrobkov na stôl frézovačky musí
byť tuhé a pevné
 Menšie obrobky sa upínajú do strojového
zveráku, väčšie pomocou rôznych pomôcok
ako sú úpinky, opierky a pod.

Technologické metódy určené predovšetkým
na výrobu rovinných plôch
 Tieto metódy sa používali pred vznikom
frézovania
 V súčasnosti význam hobľovania a obrážania
poklesol z dôvodu malej produktivity, ale pre
určité účely majú tieto metódy svoje
opodstatnenie

Sú to v podstate dva podobné procesy
 Hlavný rezný pohyb je priamočiary vratný a
vykonáva ho buď obrobok – hobľovanie,
alebo nástroj – obrážanie.
 Posuv je prerušovaný a prebieha v úvrati
vratného pohybu
 Sú to spôsoby obrábania, pri ktorých pracuje
nástroj jednou reznou hranou, jeho relatívny
pohyb k predmetu je priamočiary vratný

Hobľovanie a obrážanie je pomerne málo
produktívne, ale nástroj je jednoduchý a
lacný a dajú sa obrábať aj niektoré zložité
tvary
 Hobľovacie nože sa podobajú
sústružníckym nožom, ale sú často
vyhnuté a pri práci sa pracuje s veľkými
posuvmi, až 20mm
 Nástroje sú upnuté v suportoch
 Obrobok alebo nástroj vykonáva vratný
pohyb, čo je spojené so stratovým časom
pri spätnom pohybe
 Obrážanie delíme na obrážanie vodorovné
a zvislé

Sú podobného tvaru ako nože sústružnícke,
konštrukčne sú však robustnejšie
 Pre dokončovanie veľkých plôch sa používa
hladiaci nôž s prehnutým čelom
 Hobľovacie a obrážacie nože sa vyrábajú
predovšetkým z rýchloreznej ocele

Upínanie hobľovacích a obrážacích nástrojov
 Hobľovacie a obrážacie nástroje sa upínajú
do držiakov, ktoré sú súčasťou obrábacieho
stroja
Upínanie obrobkov na hobľovacích a
obrážacích strojoch
 Na strojoch pre hobľovanie a obrážanie sa
obrobky upínajú pomocou rôznych úpiniek,
podpier, zverákov a pod.
Pri brúsení je materiál z obrobku odoberaný
reznými hranami brúsnych zŕn brúsneho
kotúča vo forme veľmi malých a
nepravidelných tvarov
 Brúsny kotúč pri brúsení vykonáva hlavný
rezný pohyb
 Posuv vykonáva obrobok alebo nástroj

1.) Vonkajšie brúsenie:
- s pozdĺžnym posuvom
- s priečnym posuvom
- bezhrotové s pozdĺžnym posuvom
2.) Vnútorné brúsenie
- s pozdĺžnym a priečnym posuvom
- planétové
- bezhrotové
3.) Rovinné brúsenie
- obvodom kotúča
- čelom kotúča
4.) Brúsenie tvarých plôch
Nástroje na brúsenie
 Nástroje na brúsenie sa väčšinou dodávajú ako
brúsne kotúče
 Brúsne nástroje sa skladajú z jednotlivých zŕn
spojených spojivom v tuhom telese vhodného
tvaru
 Akosť brúsnych kotúčov je daná druhom a
zrnitosťou brusiva, tvrdosťou nástroja,
štruktúrou nástroja a druhom spojiva
Brúsne kotúče sa najčastejšie upínajú pomocou
prírub, najčastejšie mechanicky alebo lepením
 Na upínanie obrobkov pri rotačnom brúsení
vonkajších plôch sa najčastejšie používa upínanie
medzi hroty
 Pri brúsení vnútorných plôch rotačných sa
používajú predovšetkým skľučovadlá alebo rôzne
úpinky na upínaciu dosku
 Pri brúsení rovinných plôch sa obrobky upínajú
väčšinou na magnetickú dosku alebo do zveráku

Honovanie je dokončovacia operácia obrábania
 Je to v podstate jemné brúsenie honovacími
kameňmi upnutými v honovacej hlave
 Honovacia hlava vykonáva pri práci zložitý
otáčavý a priamočiary pohyb v smere svojej
osi
 Diera sa pred honovaním jemne vyvŕta alebo
vybrúsi
 V honovacej hlave je 3 až 12 honovacích
kameňov, ktoré sa počas obrábania rozpínajú
pomocou kužeľov alebo hydraulicky
Na chladenie a odplavovanie brúsiva sa
používa emulzia petroleja s parafínom
alebo síreným olejom
 Podľa požiadavky presnosti a drsnosti
povrchu honuje sa jednou alebo dvoma
honovacími hlavami
 Honovaním sa dosahuje veľká presnosť
geometrického tvaru valcových plôch,
odstráni sa ovalita, kužeľovitosť a vlnitosť
plôch.

Superfinišovanie patrí medzi dokončovacie
operácie obrábania valcových plôch,
najčastejšie vonkajších
 Vykonáva sa brúsiacimi kameňmi uchytenými
v špeciálnej superfinišovacej hlave, ktorá je
na obrábanej ploche pritláčaná malým tlakom
 Vykonáva kmitavý pohyb pozdĺž obrábanej
plochy
 Medzi stykové plochy brúsiacich kameňov a
obrobku sa privádza kvapalina, ktorá vytvára
film
 Superfinišovaním znížime drsnosť povrchu
na Ra = 0,025 až 0,15
Rotačné plochy sa superfinišujú na
špeciálnych superfinišovacích strojoch
alebo na sústruhoch či brúskach so
superfinišovacou hlavou
 Výkonnosť superfinišovania je vysoká
 Najčastejšie sa supefiinišujú čapy a konce
hriadeľov pre klzné ložiská, valivé prvky
ložísk, časti rozvodových hydraulických
zariadení a pod.

1 – brúsiace kamene
2 – superfinišovacia
hlava
3 - obrobok
Lapovanie dokončovacie obrábanie, pri
ktorom vzniká úber materiálu voľným
brúsivom rozptýleným v kvapaline alebo
paste a dodávaným do priestoru medzi
obrobok a lapovací nástroj
 Zmenšovanie drsnosti povrchu obrobku sa
dosiahne rezným pohybom brúsiva,
vyvolaným lapovacím nástrojom a súčasne
plastickou deformáciou nerovností povrchu
 Lapovacie nástroje majú negatívny tvar
lapovanej plochy
 Sú ploché alebo valcové liatiny, medi,
mäkkej alebo kalenej ocele ale aj z plastov
Pri obrábaní vykonávajú nepravidelný
pobyb voči obrábanej ploche, takže sa
zrná brúsiva pohybujú po ustavične sa
meniacich dráhach a tým zanikajú stopy
po predchádzajúcom obrábaní
 Kvapalina je zmes petroleja s olejom

1 – obrobok
2 – lapovací nástroj
3 - brúsivo
Valčekovanie patrí medzi dokončovacie
operácie povrchu obrobkov aj keď sa
nevykonáva úberom materiálu
 Podstatou je plastická deformácia
povrchových nerovností spôsobená
pritláčaním jedného alebo viacerých
valčekov veľkej tvrdosti na obrobenú plochu
 Valčekovať možno sústružené a brúsené
plochy, ale aj hobľované alebo frézované
 Východisková drsnosť má byť asi Ra = 3,2
 Súčasne sa do určitej hĺbky spevní materiál
povrchovej vrstvy a zvýši sa medza únavy
Plochy dokončené valčekovaním majú tiež
väčšiu odolnosť voči korózii
 Najčastejšie sa valčekuje na sústruhoch
 Vnútorné valcové plochy sa valčekujú
špeciálnymi valčekovacími hlavami

1 – obrobok
2 – valčeky
3 - tŕň
[1] Kráľ J., Zdravecká E. – Základy strojárskej výroby , elfa s.r.o. ,Košice 2004,
ISBN 80-89066-72-0 , 142s.
[2] SKARTEK, Dostupný z WWW: <http://www.skartek.sk/steel-alloycarbon.html>[online] [22.1.2013]
[3] CAD.cz, Dostupný z WWW:
<http://www.cad.cz/component/content/article/1402.html> [online]
[22.1.2013]
[4] ZOZEI, Dostupný z WWW: <http://zozei.sssebrno.cz/frezovani-rovinnychploch/> [online] [22.1.2013]
[5] MM, Dostupný z WWW: <http://www.mmspektrum.com/clanek/maximalnivykon-pri-frezovani-do-rohu.html> [online] [22.1.2013]
[6] MT Nástroje, Dostupný z WWW: <http://www.i-frezy.cz/i-frezy/eshop>
[online] [22.1.2013]
[7] Bazar.sk, Dostupný z WWW: <http://stroje.bazar.sk/5821241-kaleneupinky-so-sroubami-na-frezu-podlozky> [online] [22.1.2013]
[8] IMC Slovakia s.r.o., Dostupný z WWW:
<http://www.imcslovakia.sk/strojarska-vyroba/obrazanie> [22.1.2013]
[9] Dostupný z WWW: <www.tukan1.szm.sk>[online] [22.1.2013]