Prednáška 10.9.2010

Download Report

Transcript Prednáška 10.9.2010

Školská telesná a
zdravotná výchova
Prednáška
11.9.2010
Didaktika telesnej výchovy
•
Predmetom skúmania a objasňovania výsledkov skúmania sú ciele, úlohy a obsah
vyučovania telesnej výchovy, vyučovacie postupy metódy, formy organizácie,
didaktické pomôcky, predpoklady a činnosti učiteľa, žiakov, podmienky vyučovania a
to v ich vzájomných vzťahoch.
Podľa cieľov členíme telesnú výchovu na :
-
Základnú telesnú výchovu
Rekreačnú telesnú výchovu
Zdravotnú telesnú výchovu
Didaktika základnej telesnej výchovy
Skúma a objasňuje osobitosti telovýchovného procesu zameraného na zabezpečenie
optimálnej úrovne telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti žiakov a na získanie
základného teoretického a praktického vzdelania žiakov. V súčasnosti sa označuje často
termínom didaktika školskej telesnej výchovy.
Didaktika rekreačnej telesnej výchovy
Skúma a vysvetľuje osobitosti telovýchovného procesu zameraného na udržiavanie a
zlepšovanie úrovne telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti a na poskytovanie
aktívneho oddychu, zábavy a rekreácie po vykonanej práci. V súčasnosti sa označuje aj
termínom didaktika športu pre všetkých.
Didaktika zdravotnej telesnej výchovy
Skúma a vysvetľuje osobitosti telovýchovného procesu zameraného na odstraňovanie
alebo kompenzáciu porúch zdravotného stavu detí a mládeže prostriedkami telesnej
výchovy.
Problematika kvalifikovanosti učiteľov telesnej výchovy v primárnom
vzdelávaní
•
Správne vedenie hodín telesnej výchovy na 1. stupni ZŠ si vyžaduje kvalifikovaného
a odborne vyzretého učiteľa
•
Pre cieľovú skupinu detí vo veku 6-10 rokov má telesná výchova veľký význam z
hľadiska správneho psychomotorického a psychosomatického vývinu
•
Tento problém možno porovnať s aktuálnou problematikou kvalifikovaných
jazykových špecialistov v prípade zavedenia cudzieho jazyka od 1.9.2011 (schválené
2010) pre prvé ročníky ZŠ
•
Riešenia a návrhy sú k dispozícii na diskusiu
Proces vyučovania telesnej výchovy sa zameriava na:
- cieľavedomé pôsobenie učiteľa, ktorý vhodným výberom a usporiadaním obsahu,
výberom metód, prostriedkov a foriem práce a za aktívnej účasti žiakov pôsobí na
požadované zmeny vo vývine žiakov, v ich motorickej výkonnosti a dokonalosti a v ich
postojoch k pohybovej aktivite
Prevládajúce znaky vyučovacieho procesu by mali byť:
-Motivácia a aktivizácia žiakov vo vyučovacom procese
-Emocionalizácia vyučovacieho procesu
-Intelektualizácia a kognitivizácia vyučovacieho procesu
-Kreativizácia vyučovacieho procesu
-Socializácia vyučovacieho procesu
-Individualizácia vyučovacieho procesu
Telovýchovný proces
Základné činitele telovýchovného procesu
-
Učiteľ
je subjekt a objekt procesu zároveň
-
Žiak
je v procese objektom a subjektom zároveň
-
Obsah
je projekt výchovno-vzdelávacej práce t.j. plánované ciele, učivo, metódy, formy,
pomôcky výchovno-vzdelávacej práce
-
Podmienky
v ktorých sa telovýchovný proces realizuje (právne, materiálne, sociálne, klimatické
a.i.)
Pohybové schopnosti a zručnosti
Pohybové schopnosti
- Sú relatívne samostatné súbory vnútorných funkčných predpokladov človeka pre
pohybovú činnosť
- Sú výsledkom realizácie jeho predpokladov a nie sú špecifické pre jednu pohybovú
činnosť
- Sú všeobecnými predpokladmi pre pohybovú činnosť a nemožno ich rozvíjať
izolovane od pohybových zručností
Pohybové zručnosti
- Sú špeciálne predpoklady pre pohybovú činnosť a spolu s pohybovými schopnosťami
tvoria súčasť jednotného vzdelávacieho procesu
- Učenie sa pohybovým zručnostiam prebieha v špecifickom procese motorického
učenia
Motorické učenie
1. Fáza – generalizačná
Zoznamovanie sa s pohybovou zručnosťou, začiatok osvojovania si pohybovej
zručnosti
Pohyby sú nepresné, neekonomické
2. Fáza – diferenciačná
Nacvičovanie a opakovanie pohybovej zručnosti
Postupné upevňovanie procesov, ktoré smerujú k správnemu vykonaniu pohybu
3. Fáza – automatizačná
Zdokonaľovanie pohybovej zručnosti
Pohyby sú presné, automatické, ekonomické
4. Fáza – fáza tvorivej asociácie
Je charakteristická pre otvorené pohybové zručnosti t.j. také, ktoré sa využívajú v
tvorivých, variabilných podmienkach realizácie dosahovania cieľov
Pohybové schopnosti
1.
Kondičné schopnosti
-
Rýchlostné schopnosti
Silové schopnosti
Vytrvalostné schopnosti
2.
Koordinačné schopnosti
-
Reakčná schopnosť
Orientačná schopnosť
Kinesteticko-diferenciačná schopnosť
Rytmická schopnosť
Rovnováhová schopnosť
Rozvoj silových schopností
Z hľadiska kontrakcie môžeme hovoriť o:
Koncentrickej kontrakcii
Excentrickej kontrakcii
Izometrickej kontrakcii
Na rozvoj sily v školskej telesnej výchove sa odporúča:
Silové cvičenia s prekonávaním hmotnosti vlastného tela
Cvičenia na náradí a s náčiním
Akrobatické cvičenia, úpolové hry....
Rozvoj rýchlostných schopností
Na rozvoj rýchlosti v školskej telesnej výchove sa odporúča:
beh, pohybové a športové hry, odrazové a skokanské cvičenia
Rozvoj vytrvalostných schopností
-
Využíva sa rovnomerná metóda alebo metóda neprerušovaného zaťaženia
Striedavá metóda
Intervalová metóda
Rozvoj koordinačných schopností
Medzi metódy rozvoja zaraďujeme
- Zmeny vo vykonávaní pohybu
- Kombinácia pohybových zručností
- Cvičenia pod tlakom času
Vhodnými prostriedkami sú:
Rytmické, reakčné, rovnováhové, orientačné, akrobatické cvičenia, prekážkové dráhy...
Literatúra
6.
Štátny vzdelávací program ISCED 1 – primárne vzdelávanie, Štátny pedagogický
ústav v Bratislave, 2008.
Argaj, G.: Pohybové hry. Bratislava: UK, 2001.
Kips, M. – Ambrózová, O.: Pedagogika. Bratislava: FTVŠ UK, 1998.
Antala B. et.al.: Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: FTVŠ UK, 2001.
Pavlovičová, M.: Pohybové hry v školskej telesnej výchove. Bratislava:
Pedagogická fakulta UK, 1997.
Kulhánková, E. Cvičíme pro radost. Praha: Portál s.r.o.,2007.
7.
Pedroletti, M.: Od šplouchání k plavání. Praha: Portál s.r.o., 2007.
1.
2.
3.
4.
5.
Zdravotná telesná výchova
•
•
Je formou povinnej telesnej výchovy ale aj záujmovou telovýchovnou činnosťou
Je určená pre zdravotne oslabených jedincov od najnižšieho veku
3 základné skupiny zdravotných oslabení:
1. Oslabenia vnútorných orgánov (srdcovocievna, dýchacia, tráviaca sústava,
metabolické a gynekologické oslabenia)
2. Oslabenia nervové, psychické, zmyslové a telesné (nervové oslabenia – neurózy,
epilepsia, zdravotné postihnutia –mentálne, sluchovo, zrakovo, telesne postihnutí)
3. Oslabenia oporno-pohybovej sústavy
Oslabenia oporno-pohybovej sústavy
Môžeme ich deliť podľa:
1.
Lokality
-
oslabenia chrbtice (krčnej, hrudnej, driekovej časti alebo celkove)
oslabenia lopatiek (odstávajúce)
zmeny hrudného koša (vpáčený, kurací, asymetrický)
oslabenie horných končatín (anomálie vývoja, po zlomenine, atrofia svalov)
oslabenie dolných končatín
oslabenie svalového systému
2.
Zmeny funkcie
-
zmenšený, zväčšený pohybový rozsah
znížená ohybnosť chrbtice
nízka pružnosť, krehkosť kostí
porušenie dynamiky tela
svalová nerovnováha
3.
Štrukturálne zmeny
-
rotácia, torzia stavcov
skrátenie väzivových štruktúr
výrastky
odvápnenie kostí
porušenie inervácie
4.
Tvarové zmeny
-
predozadné, bočné
vbočené, vybočené
asymetrické,
zmeny tvaru kostí a kĺbov
5.
Zmeny lokomócie
-
pohybové návyky
technika pohybu
rýchlosť, rozsah, trvanie a diferenciácia pohybu
6. Stupeň oslabenia
-
chybné držanie tela
deformácie
funkčné a štrukturálne oslabenia
.
Správne držanie tela
Chybné držanie tela je najčastejšou deformitou trupu u detí a dospievajúcich, ktorej
príčinou je dysbalancia svalov trupu spôsobená dlhodobým preťažovaním
nevhodnými polohami (najmä dlhodobé sedenie)
Najčastejšie odchýlky v držaní tela:
- Zväčšená hrudná kyfóza
- Zväčšená krčná alebo bedrová lordóza
- Odstávajúce lopatky
- Asymetria ramenných pletencov
- Skolióza – patologické zakrivenie chrbtice
Chybné držanie tela
– je poruchou posturálnej funkcie organizmu, prejavuje sa zmenami v tvare a reliéfe tela,
ale vôľovým úsilím je možné ho vyrovnať
- Je možné korigovať aktívnym svalovým úsilím
Skolióza
-
Je deformita trupu charakterizovaná najmä vybočením do strany, i keď je prítomný aj
určitý stupeň zaguľatenia chrbtice a rotácie jednotlivých stavov.
-
Príčina je zväčša neznáma, u ostatných ide o vrodené zmeny na chrbtici,
neuromuskulárne ochorenia, svalové ochorenia atď.
-
Postihuje celú chrbticu, ale aj jej časti, podľa toho hovoríme o krčnej, hrudnej,
driekovej a najbežnejšej hrudnodriekovej krivke. Podľa tvaru krivky je najčastejšia
esovitá krivka „S“a veľkooblúková krivka tvaru „C“.
Liečba
Neinvazívne metódy – intenzívna cielená rehabilitácia, nácvik individuálnej telesnej
výchovy, polohovacích cvičení, edukácie skoliotického režimu, pri progresii indikácia
korzetu
Invazívne metódy - operácia
SVALOVÁ NEROVNOVÁHA
Svalová nerovnováha (dysbalancia) vzniká poruchou funkčných vzťahov medzi
posturálnym (tónickým) a fázickým svalovým systémom.
Svalovú nerovnováhu považujeme za najdôležitejšiu príčinu chronických bolestí
pohybového systému a vzrastajúceho počtu porúch chrbtice.
Nepriaznivo ovplyvňuje držanie tela, pohybové prejavy – motorické stereotypy,
zhoršuje svalovú koordináciu, ktorá je dôležitá pre dobrú ochranu kĺbov. Zvyšuje sa
tým predpoklad k zraneniu, urýchľuje únava, zvyšuje sa náchylnosť k poruche funkcie
kĺbov a urýchľuje sa rozvoj degeneratívnych zmien kĺbov.
Príklady svalovej nerovnováhy
1.
Skrátenie svalu
- je stav pri ktorom sval v pokoji nedosahuje svoju normálnu dĺžku
- bráni vykonávať pohyb v plnom rozsahu v smere opačnom
Napr. skrátené ohýbače kolena neumožnia vystretie kolena v plnom rozsahu
2.
Oslabenie svalu (atrofia)
je porucha funkcie svalu, ktorá sa prejavuje:
- znížením svalového tonusu
- znížením svalovej sily
- zmenou postavenia v základných pohybových stereotypoch
3.
Svalová nerovnováha (dysbalancia)
- je stav, pri ktorom je porušená funkčná rovnováha svalového systém tónického a
fázickeho a je porušená centrálna regulácia hybnosti
Literatúra
1. Labudová, J.- Thurzová, E.: Teória a didaktika zdravotnej telesnej výchovy.
Vysokoškolské skriptá. Bratislava: FTVŠ UK, 1992.
2. Nácvik držania tela. Šport pre všetkých, Bulletin č.4, Bratislava, 1992.
3. Labudová, J. et al.:Komplexy cvičení na skoliózu. Bratislava: Metodické oddelenie
SÚV ČSZTV, 1992.
4. Labudová, J.-Vajcziková, S.: Športová činnosť pri poruchách orgánov opory a pohybu.
Bratislava: RTVŠ, 2009.
5. Lauper, R.: Díte od hlavy až k pate v pohybu. Olomouc: Vydavateľstvo Poznání, 2007.
Seminárna práca
Pedagogická fakulta
Katedra predškolskej a elementárnej
pedagogiky
Úvod
-
Príprava na hodinu telesnej výchovy
Vybrané tematické celky:
(napr.plávanie, gymnastika, atletika)
Meno
Ročník
Popísať školu a jej materiálne
zabezpečenie, týkajúce sa TV
Zdôvodniť výber tematických celkov
Príprava na vyučovaciu hodinu
Trieda:
Tematický celok:
Téma vyučovacej hodiny:
Cieľ vyučovacej hodiny:
Úvodná časť – nástup, kontrola,
oboznámenie žiakov s témou a cieľmi
hodiny
Prípravná časť – rozohriatie
- všeobecné cvičenia
Hlavná časť – špeciálne cvičenia
Záverečná časť – kompenzačné cvičenia
- relaxačné cvičenia
- posilňovacie cvičenia
- zhodnotenie
Záver
- Pokúsiť sa zhodnotiť jednotlivé
hodiny
- Vyzdvihnúť pozitíva príp.
nedostatky (môžu sa týkať
organizácie, materiálnho
zabezpečnia príp. iné)