Transcript katarakta - osobnyrast.sk

Kazík J., Forgáč F.
Očná klinika, FN Nitra
30.6.2011
Katarakta je akékoľvek skalenie v šošovke, ktoré
spôsobuje poruchu priehľadnosti a rozptyl
prechádzajúceho svetla.
Očná šošovka je vo fyziologickom stave krištáľovo číra a
neobsahuje cievy ani nervy. Jej látková výmena sa
uskutočňuje difúziou cez šošovkové púzdro z
komorového moku aktívnou účasťou epitelu šošovky.
Akákoľvek porucha rovnováhy (zmena pH, chemické a
fyzikálne vplyvy) má za následok obmedzenie látkovej
výmeny, zmenu bielkovín šošovky. Takýto stav má za
následok zhoršenie priehľadnosti šošovky s poklesom
optických funkcií.
Celosvetovo patrí medzi hlavné príčiny slepoty:
o
o
o
o
o
o
o
o
o
Katarakta – 47.8% (18 mil. ľudí)
Glaukóm – 12.3%
VPDM (Vekom podmienená degenerácia makuly) – 8.7%
Opacity rohovky ako následok rôznych ochorení – 5.1%
Diabetická retinopatia – 4.8%
Rôzne ochorenia u detí – 3.9%
Trachóm – 3.6%
Riečna slepota – 0.8%
Ďalšie očné ochorenia – 13%
Operácia katarakty patrí k najčastejším chirurgickým
zákrokom na ľudskom tele.
Pre zásadné obmedzenie podielu katarakty medzi
príčinami slepoty je treba previesť v jednom roku
najmenej 3000 operácií na milión obyvateľov.
Fakoemulzifikácia – v súčasnosti najčastejší operačný
postup (Charles Kelman, 1967)
V USA: cca 3 mil. operácií/rok
Očná klinika FN Nitra: cca 1000 operácií/rok
Subjektívne príznaky pacienta
Zníženie zrakovej ostrosti – rôzne druhy katarakty majú
rôzny vplyv na zrakovú ostrosť.
Pacient s nukleárnou kataraktou udáva lepšie videnie pri
slabšom osvetlení a za súmraku, keď sa zrenica rozšíri
(periférnymi, menej skalenými úsekmi šošovky vidí
lepšie).
Pacient s kortikálnou kataraktou, pri silnejšom osvetlení zisťuje
lepšie videnie, pri zúžení zrenice sa využijú menej skalené
centrálne časti šošovky.
Glare – prudké svetlo, ostrý svit, žiara – je zhoršenie zraku
spôsobené rozptýlením svetla v optickom prostredí, vzniká na
defektoch v priesvitnom materiály šošovky. Je znížený
kontrast sledovaného predmetu. Glare býva prvým a častým
príznakom katarakty.
Myopizácia oka – je typická pri nukleárnej katarakte. Vzniká v
začiatočnom štádiu, zvyšuje sa dioptrická sila šošovky,
zväčšujú sa mínusové dioptrie.
Monokulárna diplopia – vzniká niekedy pri nukleárnej
katarakte, pri postihnutí vnútorných vrstiev jadra šošovky.
Výsledkom je viacej lomivých plôch v centre šošovky, vytvára
sa zdvojený obraz.
Podľa etiológie:
1.Vrodené – majú stacionárny charakter
2. Získané – vznikajú na základe vekových,
metabolických, farmakologických, traumatologických
faktorov.
Vrodené:
Incidencia vrodenej katarakty je približne 1:20 000
živonarodených detí. Môže byť parciálna a totálna forma.
Totálne sa poznajú podľa sivastej farby zrenice
(leukokória) krátko po pôrode. Parciálne formy často až v
dospelosti.
Cataracta coerulea (kongenitálna)
Cataracta zonularis (kongenitálna)
Získané formySenilná katarakta
Príčiny senilnej katarakty sú multifaktorálne a nie sú
doteraz presne vysvetlené. Počas starnutia sa šošovka
zväčšuje, narastá jej hmotnosť, stráca elasticitu.
Senilná katarakta sa delí:
o
Nukleárna katarakta
U každého človeka nad 60r. je možné pozorovať na
štrbinovej lampe fyziologický typ nažltnutia a stvrdnutia
jadra šošovky, ktoré nemusí mať žiadny vplyv na zrakovú
ostrosť. Pokiaľ tento proces pokračuje dochádza k
opacifikácii jadra.
Nukleárna katarakta sa vyvíja pomaly, obyčajne obojstranne.
Subjektívne spôsobuje pacientovi väčšie problémy pri pohľade
do diaľky ako do blízka.
Vo veľmi pokročilom stave sa jadro stáva až hnedým
(brunescentná katarakta)
Kortikálna katarakta
Obyčajne sa vyvíja na oboch očiach, ale rôzne pokročilé
štádium. Oproti nukleárnej katarakte je progresia ťažšie
odhadnuteľná – niekedy progreduje veľmi rýchlo (vývoj za
niekoľko mesiacov). Prejavuje sa vakuolami v kortexe šošovky,
trojuholníkovité klinovité zákaly.
V šošovke sa môže hromadiť voda, šošovkové hmoty bobtnajú,
vzniká intumescentná katarakta. Keď je celý kortex od puzdra
po jadro biely, stáva sa katarakta zrelou – matúrnou.
o
Kortikálna katarakta
Intumescentná katarakta
Zadná subkapsulárna katarakta
Zákal je lokalizovaný v zadnej vrstve kortexu, obvykle v mieste
optickej osi. Častejšie sa vyskytuje u mladších pacientov.
Videnie na blízko je viac obmedzené ako videnie do
diaľky.
o
Traumatická katarakta
Vzniká po mechanických poraneniach. Tupé a ostré poranenia
oka. Po kontúznom poranení bulbu má charakter
hviezdicového skalenia zadného kortexu. Môže vniknúť ihneď
po zranení alebo s odstupom času.
o
Metabolická katarakta
Najčastejšie pri diabetes mellitus. Nachádzame zákaly
umiestené subkapsulárne. Často vzniká náhle a typicky u
mladých pacientov s nekontrolovaným alebo zle
kontrolovaným diabetom. Začína ako bielo šedé opacity v tvare
snehových vločiek v prednom a zadnom kortexe. Výsledkom
progresie je intumescentná až matúrna katarakta.
Ďalej metabolická katarakta vzniká pri galaktozémii,
hypokalciémii, Wilsonovej chorobe.
o
Operácia katarakty sa robí metódou fakoemulzifikácie.
Fakoemulzifikácia (phacos – grécky šošovka, emulzifikácia –
proces pri ktorom vzniká zmes s vlastnosťami tekutiny) je
metóda, pri ktorej sa používa špeciálna sonda k deštrukcii jadra
šošovky a aspirácie šošovkových hmôt.
Fakoemulzifkačná sonda transformuje elektrickú energiu na
mechanické vlnenie s frekvenciou 27 000 až 45 000 Hz. Tieto
vibrácie sú prenášané do hrotu sondy, ktorý kmitá axiálne.
Deštrukcia jadra šošovky je spôsobená mechanickým
pôsobením hrotu ako zbíjačky a kavitáciou.
Ďakujem za pozornosť
Použitá literatúra:
Pavel Kuchynka a kolektív, Oční lékařství; Zoltán Oláh, Očné lekárstvo;
H. Kraus, Kompendium očního lékařství; Internet