Transcript Janko Kráľ - Kysucká knižnica v Čadci

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja
Janko Kráľ
Apríl 2012
Janko Kráľ
* 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce
 básnik slovenského romantizmu

slovenský národný buditeľ

aktívny účastník revolúcie 1848-49
Zo života Janka Kráľa
 narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom
Mikuláši
 otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár
 matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice
 mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu,
Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru
Máriu, ktorá bola najstaršia z nich
 sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef
zomrel už v prvom roku svojho života
 otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna
sa utopila vo Váhu
Liptovský Svätý Mikuláš
rodisko Janka Kráľa
Liptovský Mikuláš
Rodný dom básnika Janka Kráľa
na Námestí osloboditeľov v
Liptovskom Mikuláši.
Pamätná tabuľa s
reliéfom Janka Kráľa od
Alfonza Gromu na
básnikovom rodnom
dome.
Štúdium
 1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom
Mikuláši
 1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri
 1837-1841 lýceum v Levoči
 1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku
 1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu
Ukážky z rukopisov Janka Kráľa
 rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne
zasväcuje do techniky básnikovej tvorby
Evanjelické lýceum v Bratislave
 v septembri 1842 sa Janko Kráľ
zapísal do 4. ročníka
 stretáva sa s Ľudovítom Štúrom,
ktorý je jeho profesorom češtiny
 vznikajú jeho prvé básne písané
v českom jazyku
 v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ.
Štúra slovenčina spisovným
jazykom
 31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z
lýcea odstránený
 začiatkom roku 1844 odchádza
na protest J. Kráľ a ďalší
dvanásti študenti z lýcea
Bratislava
Evanjelické lýceum –
pamätník s menami študentov
Socha Janka Kráľa v petržalskom
parku (dielo od F. Cibalu)
Po stopách Jánošíka
Po odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po
stopách Juraja Jánošíka.
 k Výlomkom z Jánošíka načrtol
hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne
Začiatky tvorby Janka Kráľa
 svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z
ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším
predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre
 už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie
balady:
Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko
Zverbovaný
Divný Janko
Hrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi mal
vlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril.
„Nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa
nebojí.
Ľudia ho nenávidia...“
V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval
svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v
časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol:
• Orol, Moja pieseň, Potecha,
Kvet, Návrat, Duma
bratislavská a ďalšie
• Jarná pieseň – pochádza z
trpkých zážitkov revolučného
obdobia
• Šahy – báseň pochádza z
obdobia, keď bol Janko Kráľ
väznený
• Duma slovenská - ohlas
básnika k Martinskému
memorandu
Ukážky básnickej tvorby
 báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol
Rušné dni dospelosti
 po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách
Juraja Jánošíka)
 v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku,
spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne
 revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása
sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až
januári 1849)
 po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a
prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty,
Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté
Moravce)
Podoby Janka Kráľa
Portrét od Janka
Alexyho
Kresba Ľudovíta Ilečku
Janko Kráľ v kresbe E.
Makovického
Štefan Bednár: imaginárny
portrét Janka Kráľa
RODINA
 7. apríla 1851 - sobáš s
Máriou Polexínou, rodenou
Modrányiovou, dcérou
hospodárskeho správcu v
Uhrovci, s ktorou sa
zoznámil v Balažských
Ďarmotách
 mali spolu štyri deti ( troch
synov a jednu dcéru
Anastáziu, ktorá sa narodila
v Čadci)
Deti
Vladimír Všeslav
Ján Ivan
Anastázia
Mladen Radivoj Basilius
Tak ako rieka s riekou
stretnutie s Boženou Němcovou
 v Balážských Ďarmotách sa
básnik Janko Kráľ zoznamuje
s českou spisovateľkou
Boženou Němcovou, ktorej
manžel tu pôsobí ako úradník
 Janko Kráľ bol pre Boženu
Němcovú rovnocenným
partnerom, blízky názormi,
túžbami, no rozdielny v
chápaní činu
Básnik Janko Kráľ v Čadci
(1854-1858)
 do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci
roku 1854, keď bol vymenovaný za
okresného adjunkta pri slúžnovskom
úrade a súde v Čadci
 počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ
literárne činný, v tom čase nepublikoval a
nezachovali sa ani žiadne rukopisy z
tohto obdobia
 v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila
Kráľovcom dcéra Anastázia
 v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s
rodinou z Čadce do Martina
Čadca koncom 19. storočia
Čadca
 pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch
Pamätná tabuľa, ktorá nám
pripomína pobyt Janka Kráľa
v Čadci je umiestnená na
budove Mestského úradu v
Čadci.
Zlaté Moravce
posledné pôsobisko básnika
 do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v
roku 1862 ako okresný úradník a sudca
 po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku
1867 bol prepustený zo štátnych služieb
 v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal
pracovať ako advokát
Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a
zomrel Janko Kráľ
Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o
chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel
na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v
Zlatých Moravciach
 oznámenie o smrti a
pohrebe básnika Janka
Kráľa v novinách
Žiaci z Čadce sa starajú o hrob Janka
Kráľa
 štúrovský básnik J. Kráľ našiel
svoje trvalé miesto v Základnej
škole J. A. Komenského v Čadci
 škola získala patronát nad
hrobovým miestom J. Kráľa na
Národnom cintoríne v Martine
 pravidelne navštevujú miesto
posledného odpočinku slávneho
básnika a pripomínajú si jeho
život a tvorbu
Život a dielo Janka Kráľa v dokumentoch
Jarná pieseň – partitúra básne Janka Kráľa
od D. Valanského
Použité pramene a literatúra:
 výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný
fond KK
 fotografie – archív KK
Ďakujeme za pozornosť