Janko Kráľ - Kysucká knižnica v Čadci
Download
Report
Transcript Janko Kráľ - Kysucká knižnica v Čadci
Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja
Janko Kráľ
Apríl 2012
Janko Kráľ
* 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce
básnik slovenského romantizmu
slovenský národný buditeľ
aktívny účastník revolúcie 1848-49
Zo života Janka Kráľa
narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom
Mikuláši
otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár
matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice
mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu,
Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru
Máriu, ktorá bola najstaršia z nich
sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef
zomrel už v prvom roku svojho života
otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna
sa utopila vo Váhu
Liptovský Svätý Mikuláš
rodisko Janka Kráľa
Liptovský Mikuláš
Rodný dom básnika Janka Kráľa
na Námestí osloboditeľov v
Liptovskom Mikuláši.
Pamätná tabuľa s
reliéfom Janka Kráľa od
Alfonza Gromu na
básnikovom rodnom
dome.
Štúdium
1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom
Mikuláši
1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri
1837-1841 lýceum v Levoči
1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku
1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu
Ukážky z rukopisov Janka Kráľa
rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne
zasväcuje do techniky básnikovej tvorby
Evanjelické lýceum v Bratislave
v septembri 1842 sa Janko Kráľ
zapísal do 4. ročníka
stretáva sa s Ľudovítom Štúrom,
ktorý je jeho profesorom češtiny
vznikajú jeho prvé básne písané
v českom jazyku
v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ.
Štúra slovenčina spisovným
jazykom
31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z
lýcea odstránený
začiatkom roku 1844 odchádza
na protest J. Kráľ a ďalší
dvanásti študenti z lýcea
Bratislava
Evanjelické lýceum –
pamätník s menami študentov
Socha Janka Kráľa v petržalskom
parku (dielo od F. Cibalu)
Po stopách Jánošíka
Po odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po
stopách Juraja Jánošíka.
k Výlomkom z Jánošíka načrtol
hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne
Začiatky tvorby Janka Kráľa
svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z
ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším
predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre
už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie
balady:
Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko
Zverbovaný
Divný Janko
Hrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi mal
vlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril.
„Nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa
nebojí.
Ľudia ho nenávidia...“
V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval
svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v
časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol:
• Orol, Moja pieseň, Potecha,
Kvet, Návrat, Duma
bratislavská a ďalšie
• Jarná pieseň – pochádza z
trpkých zážitkov revolučného
obdobia
• Šahy – báseň pochádza z
obdobia, keď bol Janko Kráľ
väznený
• Duma slovenská - ohlas
básnika k Martinskému
memorandu
Ukážky básnickej tvorby
báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol
Rušné dni dospelosti
po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách
Juraja Jánošíka)
v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku,
spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne
revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása
sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až
januári 1849)
po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a
prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty,
Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté
Moravce)
Podoby Janka Kráľa
Portrét od Janka
Alexyho
Kresba Ľudovíta Ilečku
Janko Kráľ v kresbe E.
Makovického
Štefan Bednár: imaginárny
portrét Janka Kráľa
RODINA
7. apríla 1851 - sobáš s
Máriou Polexínou, rodenou
Modrányiovou, dcérou
hospodárskeho správcu v
Uhrovci, s ktorou sa
zoznámil v Balažských
Ďarmotách
mali spolu štyri deti ( troch
synov a jednu dcéru
Anastáziu, ktorá sa narodila
v Čadci)
Deti
Vladimír Všeslav
Ján Ivan
Anastázia
Mladen Radivoj Basilius
Tak ako rieka s riekou
stretnutie s Boženou Němcovou
v Balážských Ďarmotách sa
básnik Janko Kráľ zoznamuje
s českou spisovateľkou
Boženou Němcovou, ktorej
manžel tu pôsobí ako úradník
Janko Kráľ bol pre Boženu
Němcovú rovnocenným
partnerom, blízky názormi,
túžbami, no rozdielny v
chápaní činu
Básnik Janko Kráľ v Čadci
(1854-1858)
do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci
roku 1854, keď bol vymenovaný za
okresného adjunkta pri slúžnovskom
úrade a súde v Čadci
počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ
literárne činný, v tom čase nepublikoval a
nezachovali sa ani žiadne rukopisy z
tohto obdobia
v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila
Kráľovcom dcéra Anastázia
v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s
rodinou z Čadce do Martina
Čadca koncom 19. storočia
Čadca
pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch
Pamätná tabuľa, ktorá nám
pripomína pobyt Janka Kráľa
v Čadci je umiestnená na
budove Mestského úradu v
Čadci.
Zlaté Moravce
posledné pôsobisko básnika
do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v
roku 1862 ako okresný úradník a sudca
po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku
1867 bol prepustený zo štátnych služieb
v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal
pracovať ako advokát
Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a
zomrel Janko Kráľ
Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o
chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel
na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v
Zlatých Moravciach
oznámenie o smrti a
pohrebe básnika Janka
Kráľa v novinách
Žiaci z Čadce sa starajú o hrob Janka
Kráľa
štúrovský básnik J. Kráľ našiel
svoje trvalé miesto v Základnej
škole J. A. Komenského v Čadci
škola získala patronát nad
hrobovým miestom J. Kráľa na
Národnom cintoríne v Martine
pravidelne navštevujú miesto
posledného odpočinku slávneho
básnika a pripomínajú si jeho
život a tvorbu
Život a dielo Janka Kráľa v dokumentoch
Jarná pieseň – partitúra básne Janka Kráľa
od D. Valanského
Použité pramene a literatúra:
výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný
fond KK
fotografie – archív KK
Ďakujeme za pozornosť