Transcript Kaczová E. - Kvalifikačné rámce v uznávaní vzdelania

KVALIFIKAČNÉ RÁMCE
V UZNÁVANÍ VZDELANIA
Mgr. Eva Kaczová, 3.5.2012
Uznávanie vzdelania


Zrovnoprávnenie
vzdelania
nadobudnutého
v zahraničí;
vykonáva sa za účelom pokračovania v štúdiu
(akademické uznávanie) alebo za účelom
vykonávania povolania;
Medzinárodný kontext uznávania




profesijné uznávanie – je upravené v Európskom práve
(acquis communitaire), čo znamená priamy dosah EÚ
na právnu úpravu členských štátov v tejto oblasti;
je zahrnuté do právnej oblasti voľného pohybu osôb, a
proces uznania je vnímaný, ako proces, ktorý má
zabezpečiť jednej z priorít EÚ: voľný pohyb osôb. tj.
uľahčenie migrácie pracovnej sily medzi členskými štátmi;
oblasť vzdelávania nepatrí medzi kompetencie EÚ, je
ponechaná na voľnosť členských štátov, preto nie je možné
hovoriť ani o spoločnej vzdelávacej politike EÚ;
na základe uvedeného akademické uznávanie patrí
do priamej kompetencie každého členského štátu, neexistuje
jednotný postup v rámci EÚ.
Akademické uznávanie


je v priamej kompetencii každého štátu, ako
zabezpečí tento druh uznania;
Medzinárodný kontext - len odporúčací charakter,
napr. Lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní
dokladov o vzdelaní (1997).
Mechanizmus akademického uznávania


Porovnáva sa obsah a rozsah absolvovaného štúdia a
v prípade zistenia rozdielov sa predpíšu rozdielové
skúšky, prípadne dopracovanie záverečnej práce.
Automatické uznanie sa uskutoční pri dokladoch
o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté v štátoch, s ktorými
má SR uzavretú bilaterálnu dohodu o vzájomnom
uznávaní dokladov o vzdelaní:
ČR, Maďarsko, Poľsko, Nemecko (doklady vydané po 13.
12. 2003), Rumunsko a Chorvátsko a
 Rakúsko – Memorandum porozumenia.

Uznávanie odbornej kvalifikácie


Právny rámec tvorí smernica EP a Rady 2005/36/ES
zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných
kvalifikácií.
Ciele smernice boli:
zjednotiť zložitý a veľakrát neprehľadný právny poriadok
EÚ v oblasti uznávania odbornej kvalifikácie;
 vytvoriť jednoznačné interpretácie rozhodnutí Súdneho
dvora vo veci uznávania odborných kvalifikácií;
 dať váhu Prístupovej zmluvy o slobodnom pohybe osôb a
voľnom poskytovaní služieb a zabezpečiť liberalizáciu
v tejto oblasti;

Všeobecný systém uznávania


Je založený na vzájomnej dôvere členských štátov (keď
žiadateľ je oprávnený vykonávať regulované
povolanie v členskom štáte pôvodu, musí mu to byť
umožnené aj v hosťujúcom členskom štáte),
nezabezpečuje však automatické uznávanie, dochádza
k porovnaniu získanej kvalifikácie;
V prípade zistenia rozdielov je možné predpísať
kompenzačné opatrenia, a to absolvovanie skúšky
spôsobilosti alebo adaptačného obdobia.
Sektorové povolania



Lekár (všeobecný alebo špecializovaný), zubný lekár,
farmaceut sestra, pôrodná asistentka, veterinárny lekár a
architekt;
Dochádza k automatickému uznaniu získanej kvalifikácie na
základe koordinácie vzdelania vo všetkých členských štátoch;
Nadobudnuté práva - ak sa príprava realizovala v istých
členských štátoch ešte pred uplatňovaním smerníc, ak sa zmenil
názov diplomu, alebo ak príprava bola nadobudnutá ešte
pred tým, ako tieto smernice nadobudli účinnosť v nových
členských štátoch, sa táto príprava môže uznať podľa istých
podmienok.
Neregulované povolania


Ak dané povolanie nie je v hostiteľskom členskom
štáte regulované, žiadateľ nemusí žiadať o uznanie
svojej kvalifikácie.
Svoje povolanie si môže v danom štáte vykonávať
za rovnakých podmienok a s tými istými právami a
povinnosťami ako jeho štátni príslušníci.
Kvalifikačné rámce

Kvalifikačné rámce, ktoré zohrávali významnú úlohu
v uznávaní vzdelania za posledné obdobia:
 ISCED
 Bolonská
deklarácia
 Európsky kvalifikačný rámec
 Smernica 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií
ISCED
Medzinárodná norma pre klasifikáciu vzdelávania
The International Standard Classification of Education


Stupnica, ktorá bola vytvorená organizáciou UNESCO
začiatkom 70. rokov, aby slúžila ako nástroj na
porovnávanie, kompiláciu a prezentáciu štatistických
údajov o vzdelávaní v rámci jednotlivých krajín ako aj
medzinárodne.
Hodnotenie bolo potvrdené na Medzinárodnej
konferencii pre vzdelanie v Ženeve roku 1975.
ISCED
Stupeň
Popis
ISCED 0
Predškolská výchova
ISCED 1
1. stupeň základnej školy
ISCED 2
2. stupeň základnej školy, nižšie ročníky viacročných gymnázií
ISCED 3 – 3A
Stredné školy s maturitou
ISCED 3 – 3C
Stredné odborné školy bez maturity
ISCED 4
Pomaturitné vzdelávanie, kurzy, a pod.
ISCED 5 – 5A
Terciárne vzdelanie (prvý stupeň)
ISCED 5 – 5B
Vyššie pomaturitné odborné vzdelávanie, terciárne špecializované štúdium praktické
ISCED 6
Terciárne vzdelávanie (druhý stupeň)
Bolonská deklarácia


Bolonský proces je dobrovoľnou a nepolitickou, ale vládami signatárskych
krajín podporovaná aktivita na vytvorenie štandardov v oblasti
organizovania, vykonávania a kontrolovania (kvality poskytovania)
vysokoškolského vzdelávania.
Základné ciele Bolonskej deklarácie:





Vytvorenie systému zrozumiteľných a porovnateľných akademických titulov;
Vytvorenie trojstupňového systému vysokoškolského vzdelávania;
Vytvorenie kreditového systému, ako nástroj na evidenciu plnenia študijných
výsledkov (ECTS);
Vytvorenie a zaradenie medzi povinne udelených dokladov o vzdelaní doklad,
ktorý obsahuje podrobné informácie o štúdiu tzv. Dodatok k diplomu;
Zlepšenie kvality uznávania zahraničných kvalifikácií (nielen vzdelania, ale
kvalifikácie ako celku, ktorej súčasťou je vzdelanie, prax a iné podmienky).
Bolonská deklarácia

Kľúčové aspekty Bolonskej deklarácie z pohľadu
uznávania sú:
 vplyv
trojstupňovej štruktúry vysokoškolského vzdelávania
na uznávanie a
 vplyv kreditového systému na uznávanie.
Vplyv zavedenia trojstupňovej štruktúry
vysokoškolského vzdelávania na uznávanie
Do roku 2009 drvivá väčšina študentov v členských štátoch sa podujala
na účasti vo vysokoškolskom vzdelaní v dvoch cykloch, v bakalárskom a
magisterskom stupni.


Percentuálne zloženie študentov zapojených do BA-MA cyklu
štát
%
štát
%
štát
%
štát
%
Belgicko - FR
100
Rumunsko
100
Poľsko
89
Maďarsko
58
Cyprus
100
Španielsko
100
Slovensko
88
Nemecko
43
Írsko
100
Švédsko
100
Francúzsko
85
Rakúsko
41
Malta
100
Holandsko
99
Luxemburg
83
Slovinsko
36
Portugalsko
100
Belgicko - FL
99
ČR
80
Pri prieskume názorov príslušných orgánov za uznávanie, až 2/3
oslovených vnímali vplyv zavedenia trojstupňovej štruktúry vysokoškolského
vzdelávania, ako pozitívny faktor pri posudzovaní dokladov o vzdelaní.
Vplyv zavedenia trojstupňovej štruktúry vysokoškolského
vzdelávania na uznávanie (2)
Prehľad názorov príslušných orgánov o vplyve trojstupňového modelu
na uznávanie
Do akej miery sú oboznámení
kompetentné orgány s trojstupňovým modelom
vysokoškolského vzdelávania?
Veľmi dobre poznám
30%
Poznám
39%
Nepoznám dobre
28%
Nepoznám vôbec
3%
Prišli kompetentné orgány do kontaktu s trojstupňovým modelom vysokoškolského vzdelávania pri riešení žiadostí
o uznanie?
Áno
63%
Nie
31%
Neviem
6%
Očakávajú príslušné orgány navýšenie miery využívania trojstupňového systému v budúcnosti?
Áno
56%
Nie
13%
Neviem posúdiť
31%
Vplyv zavedenia trojstupňovej štruktúry vysokoškolského
vzdelávania na uznávanie (3)
Odpoveď príslušných orgánov na okruh otázok, týkajúce sa
užitočnosti bolonského procesu pre porovnateľnosť kvalifikácií.
Bolonský 3-stupňový systém vysokoškolského vzdelávania zlepšil
porovnateľnosť kvalifikácii...
Áno
Nie
Neviem posúdiť
...s ohľadom na dobu trvania štúdia
42%
18%
30%
...s ohľadom na úroveň dosiahnutého vzdelania
27%
31%
27%
... s ohľadom na obsah vzdelania
18%
48%
34%
Vplyv zavedenia trojstupňovej štruktúry vysokoškolského
vzdelávania na uznávanie 4
Odpovede príslušných orgánov na otázku či pôsobilo zavedenie
3-stupňového vysokoškolského vzdelávania v procese uznania
uľahčenie
Má
pozitívny
vplyv
zavedenie
3-stupňového
vysokoškolského
vzdelávania na uznávanie odborných kvalifikácií?
Áno
20%
Nie
45%
Neviem posúdiť
35%
Vplyv zavedenia ECTS na procesy uznávania
Európsky systém transferu kreditov
(European Credit Transfer System)



Cieľom systému ECTS je navzájom prepojiť európske
vzdelávacie inštitúcie a podporiť transparentnosť obsahu ich
vzdelávania i hodnotenia výsledkov štúdia.
Kreditový systém je systematický spôsob opisu študijného
programu prostredníctvom pridelenia kreditov jeho jednotlivým
komponentom – jednotkám študijného programu.
Pracovná záťaž študenta denného študijného programu
v Európe je vo väčšine prípadov 1 500 až 1 600 hodín v roku a
v týchto prípadoch jeden kredit predstavuje 25 až 30 hodín
práce.
Vplyv zavedenia ECTS na procesy
uznávania (2)
Prehľad názorov predstaviteľov príslušných orgánov o vplyve
ECTS na uznávanie
Do akej miery sú oboznámení kompetentné orgány s ECTS
Veľmi dobre poznám
19%
Poznám
43%
Nepoznám dobre
32%
Nepoznám vôbec
6%
Prišli kompetentné orgány do kontaktu s ECTS pri riešení žiadostí o uznanie?
Áno
47%
Nie
42%
Neviem posúdiť
11%
Očakávajú príslušné orgány navýšenie miery využívania ECTS v budúcnosti?
Áno
62%
Nie
12%
Neviem posúdiť
27%
Vplyv zavedenia ECTS na procesy
uznávania (3)
Odpovede príslušných orgánov na otázku či spôsobilo
zavedenie ECTS na uznávanie odborných kvalifikácií
pozitívne
Má pozitívny vplyv zavedenie ECTS na uznávanie
odborných kvalifikácií?
Áno
27%
Nie
47%
Neviem posúdiť
25%
Európsky kvalifikačný rámec


Európsky kvalifikačný rámec je definovaný ako
nástroj, ktorý umožní porovnávať a uznávať
kvalifikácie získané v jednotlivých európskych
systémoch vzdelávania a odbornej prípravy,
od základných (základné a stredné školstvo) až
po najvyššie (vysoké školy).
Európsky kvalifikačný rámec sleduje dva hlavné
ciele:
 podporiť
mobilitu pracovnej sily a
 sprístupniť celoživotné vzdelávanie širokej verejnosti.
Európsky kvalifikačný rámec 2
Schematické znázornenie fungovania EKR
Krajina A
EKR
1
Krajina B
1
1
2
2
Kvalifikácia A
3
2
3
4
4
3
5
5
6
4
6
7
7
5
8
8
9
Kvalifikácia B
6
Smernica 36/2005/ES o uznávaní
odborných kvalifikácií

Všeobecný rámec uznávania kvalifikácií v EÚ



všeobecný systém uznávania (článok 11) a
automatické uznávanie.
Smernica rozlišuje päť úrovní odborných kvalifikácií (článok 11):
• úroveň A je odborná kvalifikácia, ktorá predstavuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Tomuto dokladu
o vzdelaní zodpovedajú v Slovenskej republike predovšetkým osvedčenia o vykonaní skúšky osobitnej
odbornej spôsobilosti;
• úroveň B je stredoškolskou kvalifikáciou, vysvedčením o maturitnej skúške, výučný list prípadne iné
doklady, osvedčujúce úspešné absolvovanie záverečných skúšok;
• úroveň C je doklad o vzdelaní, ktorý osvedčuje úspešné ukončenie odbornej prípravy na úrovni vyššieho
odborného vzdelania, a pričom jednou z podmienok prijatia na štúdium musí byť úspešné ukončenie
stredoškolského štúdia;
• úroveň D je vysokoškolský doklad o vzdelaní, ktorý bol nadobudnutý po maximálne 4 rokov štúdia.
Podľa zákona o vysokých školách môžeme hovoriť o vysokoškolskom vzdelaní I. stupňa, alebo
o absolvovaní bakalárskeho študijného programu;
• úroveň E je vysokoškolský doklad o vzdelaní, ktorý bol nadobudnutý po minimálne 4 rokov štúdia. Podľa
zákona o vysokých školách môžeme hovoriť o vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa, alebo o absolvovaní
magisterského, inžinierskeho alebo doktorského študijného programu;
Smernica 36/2005/ES o uznávaní
odborných kvalifikácií
V súčasnosti prebieha novelizačný proces menovanej smernice, a
návrh novely má ambíciu zaviesť Európsky kvalifikačný rámec, ako
povinný inštrument pri posudzovaní kvalifikácie. Nadobudne tak
povinnú účinnosť Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z
23. apríla 2008 o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca pre
celoživotné vzdelávanie (2008/C 111/01).
Ide o návrh článku 49a Spoločný rámec odbornej prípravy.
Článok 49a Spoločný rámec odbornej prípravy

Spoločný rámec odbornej prípravy - súbor znalostí, zručností a spôsobilostí potrebných na
vykonávanie určitého povolania. Na účely prístupu k takému povolaniu a na jeho výkon prikladá
členský štát dokladom o kvalifikácii nadobudnutej na základe tohto rámca rovnaký účinok na
svojom území ako dokladom o formálnej kvalifikácii.
Spoločný rámec pre odbornú prípravu musí spĺňať tieto podmienky:

spoločný rámec pre odbornú prípravu umožňuje viacerým odborníkom pohybovať sa medzi členskými štátmi

príslušné povolanie je už regulované aspoň v tretine všetkých členských štátov;


spoločný súbor znalostí, zručností a spôsobilostí zahŕňa znalosti, zručnosti a spôsobilosti vymedzené v systémoch vzdelávania a odbornej
prípravy platných aspoň v jednej tretine všetkých členských štátov;

znalosti, zručnosti a spôsobilosti takéhoto spoločného rámca pre odbornú prípadu sa týkajú úrovní európskeho kvalifikačného rámca,

na príslušné povolanie sa nevzťahuje žiadny iný spoločný rámec pre odbornú prípravu ani nie je zatiaľ regulované podľa kapitoly III hlavy III;




spoločný rámec odbornej prípravy bol pripravený v rámci riadneho transparentného procesu za účasti zainteresovaných strán z členských štátov,
v ktorých nie je toto povolanie regulované;
spoločný rámec odbornej prípravy povoľuje štátnym príslušníkom z ktoréhokoľvek členského štátu, aby boli oprávnení nadobudnúť kvalifikáciu v
tomto rámci bez toho, aby boli povinní byť členmi akejkoľvek profesijnej organizácie alebo aby boli v takej organizácii registrovaní.
Členské štáty oznámia Komisii profesijný titul, ktorý sa získa v spoločnom rámci odbornej prípravy.
Členský štát môže požiadať o výnimku z uplatňovania spoločného rámca odbornej prípravy uvedeného v odseku
3 na svojom území, ak by bol inak povinný zaviesť na svojom území nové regulované povolanie, alebo ak by bolo
potrebné zmeniť a doplniť existujúce základné domáce zásady týkajúce sa štruktúry povolaní, pokiaľ ide
odbornú prípravu a podmienky prístupu k týmto povolaniam, alebo ak si členský štát neželá prepojiť vnútroštátny
systém kvalifikácií s kvalifikáciami stanovenými v spoločnom rámci odbornej prípravy. Komisia môže prijať
vykonávacie rozhodnutie na udelenie takejto výnimky príslušným členským štátom.
Ďakujem za pozornosť.
Eva Kaczová
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní
Stromová 1
813 30 Bratislava 1
[email protected]
Tel: 02/ 59 374 312