Transcript analytický kognitívny štýl

Kognitívne
a učebné štýly
• kognitívne štýly
• učebné štýly
• žiakovo poňatie učiva
Kognitívny štýl
• charakteristický spôsob, ktorým ľudia vnímajú,
zapamätávajú si informácie, myslia, riešia
problémy, rozhodujú sa, spôsob organizácie
a spracovanie a informácií
• ovplyvňuje učebné zvláštnosti, učebný štýl
a školský výkon žiaka
• súvislosť so schopnosťami aj osobnostnými
vlastnosťami
Typy kognitívnych štýlov:
1) H.A. Witkin
- posudzoval kognitívny štýl podľa toho, s akou
mierou členitosti sa osoba orientuje v celku
vnímaného poľa, či vnímanie podnetov
závisí od celku
Nezávislosť od poľa
Závislosť od poľa
(analytický kognitívny štýl)
(globálny kognitívny štýl)
- analytické vnímanie,
- odlišovanie jednotlivých prvkov od
pozadia
- pohotovosť vkladať vlastnú štruktúru
- lepšie riešia úlohy, ktoré vyžadujú
reštrukturalizáciu látky
- lepšie logické myslenie
- lepšia kombinačná analýza
- v dvojznačných situáciách
zachovávajú autonómiu
- väčšia schopnosť lokaliz. pozornosti
- ľahšie sa odpútavajú od vplyvu okolia
→ orientácia na úlohy
- fyzický a psychický odstup od ľudí
- menšia citlivosť na sociálne stimuly
- ľahké smerovanie agresivity voči
druhým (extrém- podivíni, asociáli)
- spoliehajú na svoje oči
- tendencia vnímať predmety
ako celky → nízka schopnosť
reštrukturalizácie podnetového
materiálu
- pasívna akceptácia prichádzajúcej
informácie
- zvýšená kontaminácia kognície
emóciami
- pasívny postoj, malá samostanosť v
rozhodovaní
- lepšie zvládanie záťaže
- zložitejšie štruktúrovaná obrana
ega (izolácia, racionalizácia...)
- orientácia na ľudí a sociálne vzťahy
→ závislosť na druhých, konformita
- senzitivita na sociálne kľúče
- zraniteľnosť zo strany soc.prostredia
- nižšie sebahodnotenie
- smerovanie agresivity voči sebe
- častejší u žien a detí
- vyššia anxiozita
- primitívnejšia obrana ega
(vytesnenie, popretie...)
2) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho, ako
osoba reaguje na odlišnosti v podnetovom poli (Klein)
„Zaostrovači“ (sharpening)
„Zarovnávači“ (leveling)
- pohotovo si uvedomujú zmenu,
výrazne odlišujú podnety
- malá citlivosť na rozdiely, neskoršie
ich rozoznávajú, preceňujú minulé
skúsenosti – pripodobňovanie k
pôvodným podnetom, na ktoré sú
kognitívne nastavení
- preceňujú aj malé odlišnosti
- podceňujú rozdiely
- malé odlišnosti už vedú
k vytvoreniu ďalšej kategórie
- ľahšie zaraďujú do širších kategórií,
odlišnosti zanedbávajú
- prístupnejší k zmenám
- konzervatívni
- úspešnejší v úlohách vyžadujúcich - vynikajú úlohách, kde je treba
zaostrenie pozornosti na drobné
odhliadnuť od rušivých podnetov
rozdiely
3) Posudzovanie kognitívneho štýlu
podľa rýchlosti riešenia úloh
a chybovosti
J. Kagan a ďalší (1964 a neskoršie)
Reflexivita
Impulzivita
- pomalé, opatrné rozhodovanie,
postupné zvažovanie variantov,
presnosť
- rýchle rozhodovanie
a reagovanie na podnety,
prijímanie prvého riešenia
- zdĺhavé premýšľanie
- chybovosť, unáhlenosť, zbrklosť
- častejšie u neprospievajúcich
žiakov (ADHD, mentálna
retardácia...)
o alternatívach
4) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho,
aká modalita vnímania je preferovaná
(Richardson)
• typ vizuálny
• typ auditívny
Učebný štýl
• postupy učenia, ktoré človek v danom období
preferuje, charakterizované svojou
orientovanosťou, motivovanosťou, štruktúrou,
postĺpnosťou, hĺbkou, prepracovanosťou,
flexibilitou
• používa sa vo väčšine situácií pedagogického
typu
• vyvíja sa z vrodeného základu a obohacuje sa
v priebehu života
• súvisí s osobnosťou človeka, so schopnosťami...
• má charakter metastratégie (= stratégia, ktorá riadi
priebeh druhých stratégií)
Porovnanie kognitívneho a učebného štýlu:
Kognitívny štýl
Učebný štýl
- prevažne vrodený
- prevážne získaný
- 2 dimenzie
- viac dimenzií
- viazanosť na obsah
minimálna
- vzťahuje sa na vnímanie,
myslenie, pamäť, riešenie
problémov, rozhodovanie
- väčšia viazanosť na obsah
- spontánny
- spontánny → neskoršie
vedomý
- malá ovplyvniteľnosť
- väčšia ovplyvniteľnosť
- vzťahuje sa k „ja“ motivácii,
riešeniu problémov,
autoregulácii, k sociálnemu
kontextu
Typy učebných štýlov:
F. Marton, R. Säljö, L. Svenson (1988)
a) Povrchový učebný štýl
b) Hĺbkový učebný štýl
G. Pask (1976) - predstaviteľ informačnej psychológie
→ 3 základné stratégie učenia:
1) Holistická (celostná)
- snaha uchopiť učivo ako celok, prevaha
generalizácie
- používanie vhodných analógií,
zovšeobecňovania,
- schopnosť používať všeobecné pravidlá
-
učenie sa objavovaním, vynaliezaním
2) Serialistická (postupná, skladobná)
- postup krok za krokom k jednotlivým
časťam učiva
a) produktívni serialisti
b) menej produktívni serialisti
3) Pružná
- kombinácia predchádzajúcich učebných
štýlov
B. McCarthyová (1987)
Imaginatívny štýl - prejavuje sa napr. záujmom o
tvorenie, o prácu v skupinách, o rozhovory o
subjektívnych pocitoch, osobných názoroch a vlastných
predstavách a myšlienkach
Analytický štýl - vyznačuje sa záujmom o fakty, detaily,
presnosť, sekvenční postupy
Praktický štýl - prejavuje sa záujmom o to, ako veci
fungujú, obľubou praktických aktivít, skúmaním možnosti
využitia vecí v osobnom živote
Dynamický štýl - vyznačuje sa obľubou metódy pokusu a
omylu, dáva prednosť tomu prísť na niečo sám
- súvisí často s cholerickým nebo sangvinickým
temperamentom
P. Honey, A. Mumford (1982)
Aktivátori - radi získavajú nové skúsenosti
- pri rutinných činnostiach sa nudí
Reflektori - preferujú získavanie nových poznatkov
- kým si urobia závery, preskúmavajú
svoje zážitky z rôznych perspektív
Teoretici - zapracovávajú svoje pozorovania do logických
systémov a teórií
- usilujú o racionálnu objektivitu
Pragmatici - radi poznatky aplikujú do životnej praxe
- dávajú prednosť konkrétnym poznatkom
(Pre identifikaciu týchto učebných štýlov skonštruovali P. Honey a A.
Mumford dotazník)
Učebné štýly a preferovaná mozgová hemisféra
Žiaci preferujúci ľavú mozgovú hemisféru
- uprednostňujú systematický a štruktúrovaný štýl vyučovania i
učenia sa, usilujú sa o logický rád a poriadok
- akcentujú abstraktné myslenie
- nemajú radi improvizácie a riešení viacerých úloh naraz
Žiaci preferujúci pravú mozgovú hemisféru
- uprednostňujú intuitívne učenie, tvorivé úlohy, vnímajú
celostne
- vyžadujú kladnú psychosociálnu atmosféru pri vyučovaní a
učení
- uprednostňujú konkrétne myslenie, radi používajú metódu
analógie, potrebujú vzory,
- dokážu simultánne riešiť viac úloh naraz
Učebné štýly a preferovaná zmyslová aktivita
- vizuálne typy žiakov
- auditívne typy žiakov
- taktilné typy žiakov
- kinestetické typy žiakov
Vrstvy jednotlivých zložiek učebného štýlu
Preferencie výučby →
ovplyvniteľné pedagogickým
pôsobením
Metóda:
- projekty, kooperatívne učenie,
tímová práca, riadená diskusia,
dramatizácia...
Sociálne a emocionálne
procesy
→ ovplyvniteľné sociálnym
prostredím
Metóda:
- školská klíma, medziľudské
vzťahy, spolupráca s
rodinou, systém podpory...
Spôsob spracovania
informácií → čiastočne
ovplyvniteľný
Metóda:
- kritické myslenie
- projekty
- riešenie problémov
- kladenie otázok
- učenie objavovaním
Vrodený základ (kognit.
štýl)
→ ťažko ovplyvniteľný
(typ inteligencie,
zmyslové preferencie..)
Čo môže ovplyvniť učebný štýl žiaka
• učiteľ
• podmienky pre učenie sa žiaka
• sociálna situácia
• koncepcia výučby
• učivo
Žiakovo poňatie učiva
= chápanie obsahu pojmu učenia, jeho
vzťahu k iným pojmom
 žiakovo poňatie učiva ovplyvňuje jeho
prístup k učeniu, učebnú orientáciu a
motiváciu
Výskum rôzneho chápania učenia žiakmi
(R. Säljö, 1979)





získavanie stále väčšieho množstva
poznatkov (kvantitatívne hľadisko)
učenie sa naspamäť
získavanie faktov, metód...ktoré človek môže
použiť, keď ich bude potrebovať (aplikácia
vedomostí)
objavovanie abstraktného zmyslu (získanie
nadhľadu)
interpretácia naučeného, aby človek
porozumel svetu (umožňuje svojbytný rozvoj)
Literatúra
• BALCAR, K.1983. Úvod do studia psychologie
•
•
•
•
osobnosti. Praha: SPN, 231 s.
KOHOUTEK, R. 2010. Psychologie v teorii a praxi.
[Online]. [Cit. 2012-03-07 ]. Dostupné na:
http://www.rudolfkohoutek.blog.cz/
MAREŠ, J. 1998. Styly učení žáků a studentů. Praha:
Portál, 239 s. ISBN 80-7178-246-7
SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti.
Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister &
Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3
VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2.
Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského
Bratislava, 168 s. ISBN 978-80-223-2456-4