Vznik a charakteristika

        V Nemecku (Heideger) Vo Francúzsku (Sartre, Camus) Z latinčiny

– existentia

= bytie, jestvovanie Filozofický a umelecký smer – skúma otázky existencie človeka Autori nadväzovali na subjektívnu filozofiu života Kierkegaarda, Nietscheho Využívali psychoanalýzu Freuda E. filozofia ovplyvňovala literatúru po ťažkých historických skúškach, napr. vojnové udalosti Človek intenzívnejšie pociťoval strach a úzkosť z blízkosti smrti       Umelci zachytávajú krízu meštianskej spoločnosti Ľudská existencia je desivá, bez perspektívy Jjedinec je izolovaný , pociťuje nepriateľstvo, hnus z iných, zo sveta vecí, sám zo seba Človek žije, aby zomrel – pocit absurdity, nezmyselnosti života Takýto postoj – nihilizmus (budúcnosť človeka je ničota) Nuda a ľahostajnosť človeka – základný životný pocit moderného

Zmysel existencie

       Osobná sloboda jednotlivca: Život človeka závisí na jeho voľbe Jednotlivec prekonáva pocit nezmyselnosti, úzkosti a beznádeje Slobodu chápe ako absolútnu slobodu (urobiť čokoľvek, čo znesie jeho etická norma alebo svedomie) – nepodriaďuje sa konvenciám (vplyv na beatnikov) V dielach spisovateľov má veľký význam vojna – utrpenie, ohrozenie života Hraničná situácia – ľudské ego, človek sa v konfrontácii života a smrti prejaví taký, aký je, bez pretvárky a pózy; podceňujú sa sociálne väzby na iného človeka Oko kamery uvedomovala (typ rozprávača) – postoj autora, jeho stanovisko k udalostiam zamerané na vonkajšie znaky – nie to, čo postava cíti, ale aké sú jej reakcie na vonkajšie podnety bez toho, aby si to

Jean Paul Sartre 1905 - 1980

      o o o Narodil sa aj zomrel v Paríži Najvýznamnejší predstaviteľ existencializmu Po štúdiách – filozofia, žurnalistika, beletria Písal prózu i drámu V r. 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru Niekoľko citátov:

Zomrieť nie je všetko. Treba zomrieť včas.

Chcem byť človekom, ktorý sa mi nehnusí. Existovať znamená jednoducho byť tu: existujúci sa objavujú, možno sa s nimi stretnúť, ale nikdy ich nemožno odvodiť.

        Román Hnus Forma denníkových zápiskov Hlavný hrdina – Roquentin – žije jednotvárnym životom v prímorskom mestečku Celý čas trávi v hotelovej izbe a v mestskej knižnici (zbiera materiál na svoju knihu) Cíti sa osamelý, nemá priateľov ani rodičov Je znechutený všetkými a všetkým, ale najmä samým sebou Znechutenie ústi až do hnusu a pohŕdania k ľuďom Knihu nedopíše, odchádza z mesta, cíti sa slobodný

Charakteristika tvorby

       Často zobrazoval človeka v hraničných situáciách – nedá sa nič predstierať Výnimoční jedinci sa uzatvárajú do seba Postavy žijú v očakávaní smrti a snažia sa s takouto skutočnosťou vyrovnať Odhaľujú svoje vnútro, svoj charakter Múr (fyzický aj psychický) oddeľuje jedinca od spoločnosti V poviedke Múr symbolizuje ľudskú osamelosť (v anotácii, ktorú napísal sám autor sa dočítame:

„Všetky tieto úteky zastaví múr, utekať pred existenciou znamená stále existovať. „

V poviedkach sa múr objavuje viackrát. V rovnomennej poviedke je to múr zastrelených, múr smrti, ku ktorému privedú väzňov, ktorí sa pokúšajú čo najviac pritlačiť ku stene, k múru, ale „múr nepovolí“, pretože je nezrušiteľný, nedá sa zvaliť. Je to múr existencie, zvierajúci Pabla, ktorý by chcel svoje myslenie dostať na druhú stranu existencie a pochopiť vlastnú smrť.

Dramatická tvorba



Muchy



S vylúčením verejnosti



Špinavé ruky



Počestná pobehlica



Diabol a Pánboh

Múr

    Psychologická poviedka Sústreďuje sa na osamotenosť človeka medzi ľuďmi Skupina mužov, ktorí sa zúčastnili v španielskej občianskej vojne, sa dostala do väzenia; vypočúvajú ich a napokon odsúdia na trest smrti Do cely prichádza lekár (str. 9, 16), aby s nimi strávil poslednú noc – správanie sa lekára a jednotlivých väzňov (str. 11-12)

    Pablo Ibbieta – hlavný hrdina; pociťoval nechuť k lekárovi, ktorého poslali, aby ich utešil. Celý sa potil (str. 10), ani si to neuvedomoval, pred smrťou odmieta myslieť na Conchu (str. 26) – ženu, s ktorou rok žil; na vojnu išiel ako dobrovoľník, ale teraz mu na ničom nezáležalo Po zatknutí sa ho pýtali , či vie, kde je Ramon Gris (str. 30) – poprel V cele počúvajú výstrely (začiatok popravy), každý si predstavuje smrť, ako to bude bolieť (str. 20), jeden sa pomočí (str. 22, 12 – 13), nevie o tom, druhý plače (str. 17) Pablo rozmýšľa o svojom živote (str. 24) – nebol nič hoden, lebo sa skončil a nič nie je v ňom dovŕšené (chcel oslobodiť Španielsko)

       Dostal ponuku – svoj život za život Ramona Grisa (str. 29) Rozhodne sa klamať a povie, že R. G. sa skrýva v krypte alebo v márnici na cintoríne, lebo vedel, že je u bratrancov (str. 32) Namiesto popravy ho však zavedú späť do cely, dozvie sa, že R. G. Chytili, lebo sa pohádal s bratrancom a naozaj sa skryl na cintoríne (absurdná náhoda) Z človeka, ktorý bol schopný obetovať za iného život sa stáva zradca Ibbieta po správe o G. zastrelení sa začne hystericky smiať (prekvapivá pointa záveru poviedky) Rozprávač – 1. osoba sg., Pablo

Idea

– pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie