Transcript Prednáška 1
Komunikácia s verejnosťou (1) Vstup do problematiky 23.02.2012 [email protected] Predmet „Komunikácia s verejnosťou“ (1) Rozsah 1 / 2, 4 ECTS Vyučujúci: Loreta Schwarczová, Centrum medzinárodných programov FEŠRR, [email protected] Milan Fiľa, Katedra európskych politík FEŠRR, [email protected] [email protected] Predmet „Komunikácia s verejnosťou“ (2) Podmienky: zápočet: aktívna účasť na cvičeniach a prednáškach, seminárna práca 30 bodov skúška: písomná 70 bodov [email protected] Zoznam odporúčanej literatúry (1) Svoboda, V. 2006: Public Relations moderně a účinně, Praha: Grada, ISBN 80-247-0564-8 Dienerová, K. 2007: Komunikácia pre samosprávy, Trnava: Municipalia, ISBN 978-80-969873-1-3 Kubica, P. 2008: Efektívna komunikácia samosprávy, Bratislava:Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r.o.,ISBN 978-80-8061-316-7 [email protected] Zoznam odporúčanej literatúry (2) Škvareninová, O. 2004: Rečová komunikácia, Bratislava: SPN-Mladé letá, ISBN 80-10-00290-9 Pospíšil, P. 2002: Efektivní public relations a media relations, Praha: Computer press, ISBN 80-7226-886-4 Clarke L. Caywood 2003: Public relations Řízená komunikace podniku s veřejností, Brno Computer press, ISBN 80-7226-886-4 [email protected] Obsah: 1. 2. 3. Čo je komunikácia? (Predmet a funkcie) Úloha komunikácie s verejnosťou Komunikácia a informácie [email protected] 1. Čo je komunikácia? Základ spoločenského styku ľudí Spojovací článok medzi ľuďmi v procese riadenia Termín “komunikácia“ – odvodený od lat. slova „communicare“ = robiť niečo spoločným, deliť sa, kontakt, dohoda, spojenie a prenos informácií [email protected] Komunikácia v širšom ponímaní: Výmena informácií medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov ústne alebo písomné sprostredkovanie informácií rečou [email protected] „Veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté“ (Homér) Dôvody vzniku rečovej komunikácie: Výmena informácií Výmena názorov Vyjadrenie emócií Zmena statusu [email protected] Podstata komunikačného procesu: Správne pochopenie informácie Efektívna komunikácia zo strany odosielateľa informácie Správne pochopenie a interpretovanie príjemcu informácie Spätná väzba [email protected] Základné zložky komunikačného procesu: a) b) c) d) e) f) g) h) Komunikant (A) – emitent (odosielateľ informácie) Komunikant (B) – recipient (prijímateľ informácie) Komunikačný kanál (k) Komunikačný kód (K) Komunikačné médium (M) Komunikát (k) Komunikačná skutočnosť (S) Komunikačné prostredie (P) [email protected] a), b) Komunikanti: Tvorcovia komunikačného procesu, ktorý ovplyvňujú: osobnými vlastnosťami, znalosťami, životnými skúsenosťami, sociálnym zaradením, zamestnaním ...atď. [email protected] c) Komunikačný kanál: Sprostredkúva prenos informácií medzi komunikantmi Ide najmä o prenos „auditívnych“ (farba a sila hlasu, tempo reči, intonácia...) a „vizuálnych“ (reč tela, imidž komunikanta) dorozumievacích prostriedkov [email protected] d) Komunikačný kód Spoločný systém znakov, ktorý slúži na vzájomný prenos informácií medzi komunikantmi (jazyk, mimojazykové prostriedky, ale aj Morseova abeceda, Brailovo písmo, posunková reč, šifry a utajenie informácií...) [email protected] e) Komunikačné médium Sprostredkúva prenos informácie (telefón, rozhlas, televízia, CD, DVD, internet...) [email protected] f) Komunikát Vzniká počas komunikácie výmenou vzájomných informácií medzi partnermi Spoluvytvárajú ho všetci komunikanti Vzniká postupným štruktúrovaním textu počas komunikácie [email protected] g) Komunikačná skutočnosť Javy, o ktorých sa komunikuje (pocity, myšlienky, názory, postoje...) [email protected] h) Komunikačné prostredie Prostredie, v ktorom sa komunikácia realizuje Vplýva na celý proces komunikácie [email protected] Faktory, ktoré ovplyvňujú komunikáciu: Verbálne (jazyk) a neverbálne činitele (reč tela) Charakter, temperament, schopnosti, pohlavie, vek, rasa, imidž, sympatia Dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie, sociálne zaradenie človeka Náboženské, morálne hodnoty, etické normy [email protected] Základné formy komunikácie: Verbálna komunikácia – jazykové prostriedky: reč, slovo, jazyk Paraverbálna komunikácia – výška hlasu, hlasitosť, rýchlosť (tempo reči), zafarbenie hlasu Neverbálna komunikácia: - reč tela, nejazykové prostriedky (mimika, gestika, posturika, proxemika) - haptika, kinezika, úprava zovňajšku a pod. [email protected] Najčastejšie formy komunikácie v podnikoch a inštitúciách: a) b) c) Ústna komunikácia Písomná komunikácia Počúvanie [email protected] a) Ústna komunikácia Rýchlejšia a účinnejšia ako písomná komunikácia Osobný kontakt Bezprostredná spätná väzba Okamžité odstránenie sporných bodov a problémov Prepojenosť s rečou tela [email protected] b) Písomná komunikácia Prehľad o celkovom dianí v inštitúcii Možnosť informovať viac ľudí naraz Oficiálnejšia ako ústna komunikácia Dostupná k nahliadnutiu komukoľvek a kedykoľvek [email protected] c) Počúvanie Počúvať druhého, vnímať ho a nechať dohovoriť Pochopiť stanovisko iného, aj keď má iné názory [email protected] V interpersonálnej komunikácii je dôležité: Hovoriť k podstate problému Ponúknuť konštruktívnu spätnú väzbu Nič neriešiť v hádke Snažiť sa rozpoznať konflikt včas – iniciatívne a kľudne viesť dialóg Nechcieť víťaziť nad druhým [email protected] Základné komunikačné siete: A B C A B [email protected] C 2. Úloha komunikácie s verejnosťou Založená na klasickom spôsobe komunikačného procesu: KTO? ČO HOVORÍ? AKÝM KANÁLOM? KOMU? S AKÝM EFEKTOM? [email protected] Predpokladá: Zapojenie občanov (verejnosť) do verejného diania (spolupodieľať sa na rozhodnutiach týkajúcich sa mesta/regiónu) Funkčnú demokraciu, profesionálny a zodpovedný prístup miestnej samosprávy k problémom obcí, mesta Aktívny prístup občanov Objektívnosť informácií [email protected] Čím viac informácií = tým viac spokojnejších občanov Komunikácia s verejnosťou – môže byť jedným z barometrov demokracie na konkrétnom území [email protected] Komunikanti v komunikácii samospráva - občan Častý jav: Odosielateľ správy – považovaný za aktívnu zložku komunikačného procesu Prijímateľ správy - považovaný za pasívnu zložku komunikačného procesu [email protected] V procese komunikácie však platí... Odosielateľ i prijímateľ správy musia byť aktívnymi účastníkmi tohto vzťahu Preto spôsob komunikácie verejnej správy s verejnosťou ovplyvňuje postavenie občana: a) pozícia diváka b) pozícia rovnocenného partnera [email protected] Spôsoby komunikácie s verejnosťou: Verejné zhromaždenia (mítingy) Verejné vypočutia Komunikácia s občanmi prostredníctvom záujmových združení občanov Informačné skrinky, tabule, nástenky Telefón Petície, sťažnosti Internet Printové a elektronické médiá Informačné materiály, brožúry,letáky [email protected] 3) Komunikácia a informácie Obojstranný proces výmeny informácií Vývoj procesu komunikácie informácií: a) Grécki rétori – jednosmerný tok informácií (zaujať – porozumieť – presvedčiť) = lineárny model komunikácie b) Obojstranný proces vysielania a prijímania informácií = interakčný model komunikácie c) Transakčný model komunikácie [email protected] Transakčný model komunikácie: Nemožno nekomunikovať Komunikačný proces má svoju minulosť – prítomnosť – budúcnosť Každá komunikácia nesie v sebe obsah aj vzťah Komunikácia: symetrická alebo komplementárna [email protected] Základné funkcie komunikácie informácií: Príkazová funkcia Vzťahová (relačná) funkcia Funkcia znižovania neurčitosti [email protected] Informácia ako konkurenčná výhoda v komunikácii: Zákon klesajúcich ziskov Nežiadúce informačné presýtenie Efektívnosť komunikácie Množstvo komunikovaných informácií [email protected] Ďakujem za pozornosť [email protected]