Transcript Základy vývinovej psychológie.

Vývinová psychológia
Miroslava Adamík Šimegová, PhD.
2011
Literatúra
Oravcová, J.: Vývinová psychológia. Banská Bystrica : FHV UMB, IPV, 2002
Klindová, L., Rybárová, E.: Kapitoly z vývinovej psychológie. Bratislava: SPN, 1985
Langmeier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychologie. Praha : Grada, 1998
Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha : Karolinum, 1999
Kuric, J.: Ontogenetická psychologie. Praha : SPN, 1986
Příhoda, V.: Ontogeneze lidské psychiky I,II,III,IV. Praha : SPN, 1982
Říčan, P.: Cesta životem. Praha : Portál, 2003
Taxová, J.: Pedagogicko-psychologické zvláštnosti dospívání. Praha: SPN, 1987
Jakabčic, I.: Základy vývinovej psychológie. Bratislava: Iris, 2002.
Fontana, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997.
Končeková, Ľ.: Vývinová psychológia. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007
Glasová, M., Páleník, Ľ., Solárová, E., Štefanovič, J.: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava:
Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995.
Kuric, J.: Kompendium ontogenetickej psychológie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1997.
Říčan P., Krečířová D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: GRADA Publishing, 1995
Štúr, I.: Ľudské mláďa. Bratislava: Mauro, 1995.
Štúr, I.: Metamorfózy života. Bratislava: Durlák, 2006.
West, G.K.: Dobrodružství psychického vývoje. Praha: Portál, 2002.
Definícia vývinovej psych.

Psychológia je veda o správaní
a prežívaní.

Štúdium zmien správania a
prežívania v časovom priebehu je
najvšeobecnejším predmetom široko
chápanej vývinovej psychológie.
Vývinová psychológia (Langmeier, Matějček)

náuka o zmenách psychiky ku ktorým dochádza
v priebehu života jedinca od počatia až do smrti.
Ontogenetická psychológia

Skúma podmienky vzniku a vývinu psychických
javov od počatia až po prirodzenú smrť človeka a
charakterizuje psychický vývin v jednotlivých vývinových
obdobiach.
Predmet vývinovej psych.
okruhy všeobecnej vývinovej psychológie:

Štúdium fylogenézy psychiky - pozorovanie a
porovnávanie správania rôznych druhov živočíchov na
rozdielnom stupni evolučnej rady.

Štúdium antropogenézy psychiky - vývin duševna u ľudí,
teda v rôznych historických etapách a v rôznych civilizačných
okruhoch.

Štúdium ontogenézy psychiky človeka - v najširšom poňatí
od jeho počatia až do smrti.

Štúdium aktuálnej genézy – vývin psychických procesov.
Základné ciele vývinovej (ontogenetické)
psychológie (Langmeier):

Popísať vývinové zmeny -charakteristické pre
určité vývinové stupne.

Z nich odvodiť všeobecné zákonitosti
vývinu psychických štruktúr a ich príčinných
súvislostí.

Vytvoriť jednotnú vývinovú teóriu (teória,
ktorá by uspokojivo vysvetľovala všetky psychické
premeny od narodenia až po smrť neexistuje =>
teórie zamerané len na určitú oblasť, alebo
obdobie)
Vývin
proces psychických zmien uskutočňujúcich sa v čase, v
dôsledku sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične
mení a dostáva sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
 Opačný proces - regresia
 Spočíva v:
- Socializácii
- Individualizácii (stáva sa tým čím je, jedinečnou
osobnosťou)
 Kvalitatívne zmeny vlastností
 Kvantitatívne zmeny vlastností
 Psychický vývin sa uskutočňuje na základe vzájomnej
podmienenosti s biologickým vývinom

Hlavné oblasti psychického
vývinu:

Biosociálny vývin - zahrňuje telesný vývin a
všetky premeny s ním spojené, zaoberá sa i
faktormi, ktoré ho ovplyvňujú.

Kognitívny vývin - zahrňuje všetky psychické
procesy, ktoré sa nejako spolupodieľajú na
ľudskom poznávaní.

Psychosociálny vývin - zahrňuje premeny
spôsobu prežívania, osobnostných charakteristík a
medziľudských vzťahov, resp. sociálnej pozície.
Zmeny v priebehu vývinu
Kvantitatívne:
 Zmeny veľkosti (výška, váha, slovná zásoba...)
 Zmeny proporcií (pomer hlavy a tela, pomer
názorného a abstraktného myslenia, podiel
emocionality a racionality...)
Kvalitatívne:
 Zanikanie starých vlastností (mliečny chrup,
detská reč, niektoré nepodmienené reflexy...)
 Získavanie nových vlastností, znakov (produkcia
pohlavných žliaz, estetické a mravné cítenie...)
Všeobecné znaky, zákonitosti
psychického vývinu:

zákonitý proces - má podobu postupnosti na seba nadväzujúcich
vývinových fáz.

je celistvý proces – zahrňuje somatickú aj psychickú zložku

vývin je procesom typických premien

nie je celkom plynulý a rovnomerný – je komplexom kontinuitných
a diskontinuitných zmien

vývin je individuálne špecifický – vývin každého jedinca prebieha
určitým tempom
Ustavičnosť
 Nerovnomernosť vývinového tempa (spomalený, akcelerovaný)
 Štadiálnosť
 Harmonickosť

Činitele psychického vývinu
Biologické – vrodené vlohy, funkčné
vlastnosti CNS, hormonálna sústava,
biologický vývin organizmu, zrenie, vlastná
aktivita jednotlivca)
 Činitele prostredia – (sociálneho, rodina,
výchova)

Základná terminológia

Akcelerácia vývinu – zrýchlenie vývinu

Retardácia vývinu- spomalenie vývinu

Senzitívne obdobia - zvýšená vnímavosť na
podnety určitého druhu (sociálne hodiny)
Základná terminológia
Zrenie

Zákonitá postupnosť vývinových zmien.

Individuálne rozdiely sa môžu prejavovať v rýchlosti,
rovnomernosti vývinu a aktuálnej úrovni konkrétnych
variantov.

Zrenie je podmienkou dosiahnutia stavu určitej
vnútornej pripravenosti k učeniu, a tým aj k rozvoju
určitých psychických vlastností.

Má trvalý charakter.
Základná terminológia
Učenie

Proces – prejavuje sa určitou pretrvávajúcou zmenou
psychických procesov a vlastností, navodenou účinkom skúseností.

Väčšinou ide o dôsledok pôsobenia sociálneho prostredia,
ktoré jednotlivcovi poskytuje podnety určitého typu.

Môže byť výsledkom buď špecifickej skúsenosti, ku ktorej
jednotlivec prišiel nejakým spôsobom, alebo sprostredkovaním
všeobecnej skúsenosti, ktorú si osvojil od iných ľudí.

Výsledky učenia nemajú trvalý charakter.

Na rozdiel od zrenia, ktoré je nevratné, môže byť v rôznom
smere ovplyvňované novými skúsenosťami
Determinácia psychického
vývinu

Biologická – dedičnosť - vlohy (vrodené predpoklady pre
telesný a duševný vývin), nervová sústava, biologický rast a zrenie
organizmu. GALTON – zákony o dedičnosti.

Sociálna - činitele vonkajšieho prostredia (sociálne prostredie);
normatívne (vekové a historické) a nenormatívne vplyvy. WATSON
- ľudská psychika má spoločenský ráz
- je sociálne determinovaná –princíp sociálneho učenia.
- socializačné činitele

Autoregulácia – sebaregulácia správania. Vlastná aktivita
človeka – vedomá, alebo nevedomá.
- faktory podmienené organicky
- faktory vonkajšieho prostredia
- subjektívne faktory
Metódy vo vývinovej psychológii
Analýza vonkajších prejavov – správania
 Pozorovanie správania v prirodzených podmienkach
 Experiment slúži na verifikáciu hypotéz, spravidla o kauzálnych
súvislostiach
Analýza subjektívnych výpovedí
 Rozhovor – zisťuje subjektívne pocity, názory, znalosti, skúsenosti...
 Dotazník
Zachytenie premeny psychických procesov a vlastností z časového
aspektu
 a) Pozdĺžny (longitudinálny) prístup – dlhodobé sledovanie určitej skupiny
a opakované hodnotenie vývinovo podmienených zmien.
 b) Prierezový prístup (cross-section) – porovnávanie skupín ľudí, ktoré
sú vybrané tak, aby sa líšili vekom, avšak čo najviac zhodovali v ostatných
dôležitých znakoch.
vývinové obdobia
Detstvo, dospelosť, staroba
Detstvo – prenatálny, natálny, nonovoredenecký, dojčenecký, batolenecký, predškolský, mladší
školský, predpubertálny, pubertálny, adolescentný
Dospelosť – ranná, stredná, neskorá
Staroba – presénium, sénium











Prenatálne obdobie – 9 mesiacov
Perinatálne obdobie
Novorodenecké obdobie, od narodenia do 2. mesiaca
Dojčenské obdobie, od 2. do 12 mesiaca
Obdobie batoľaťa, od 1. roku do 3. roku
Predškolský vek, od 3. roku do 6. roku
Mladší školský vek, od 6. do 10./11. roku
Obdobie dospievania, od 10./11. do 15./16. roku (puberty/staršieho škols veku)
Obdobie adolescencie, od 15./16. do 18/20. roku
Obdobie dospelosti, od 18./20. do 60./65.roku
Obdobie staroby od 60./65. roku do smrti
Vnútromaternicové – prenatálne obdobie



Zárodočná fáza (fáza oplodnenia)
Embryonálna fáza
Fetálna fáza

Spôsoby komunikácie medzi matkou a
dieťaťom:
 fyziologický spôsob
 zmyslová komunikácia
 citový a racionálny postoj matky k plodu

postoje žien k tehotenstvu: ideálne, katastrofálne,
ambivalentné, chladné matky)
fázy

1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením zygoty v
sliznici maternice /asi 1 týžden po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm.
Prebieha tu delenie a množenie buniek.Vytvorí sa spojenie s krvným
obehom matky.

2. embryonálna –/koniec 3 týždňa, rýchly vývin, tvorba orgánov
/kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, pľúca/. Embryo pláva v
plodovej vode a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je
spojená s pohybmi. Dieťa reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je
najcitlivejší.

3. fetálna – začína sa 12.týždnom a končí pôrodom. Dieča sa hýbe.
Orgány sa zdokonaľujú. Dajú sa spoznať reakcie plodu na tlak, bolesť,
interakcia s matkou.
Perinatálna fáza

počas pôrodu a tesne po ňom, niekoľko hodín
dieťa sa rodí cca v 38. – 42. týždni gravidity – predčasne narodené
deti sú sledované z dôvodu možného rizika vzniku niektorých
porúch a ochorení súvisiacich s neukončeným vývinom
niektorých orgánov a funkcií.
predpoklad, že negatívne zážitky pri narodení z nevedomia
ovplyvňujú celý život - terapia znovurodenia sa (rozpamätať sa na
vlastný pôrod, znova ho prežiť a premeniť bolestné pocity na radostné)
I. doba pôrodná – otváracia,

II. doba pôrodná – vypudzovacia (pôrod dieťatka),

III. doba pôrodná – pôrod placenty a plodových obalov.



Novorodenecké obdobie
do 3 mes. života










obdobie adaptácie
senzomotorické správanie
nepodmienené reflexy a ich význam – sací, úchopový, Babinského,
nerovnaká senzibilita analyzátorov
prosociálne správanie („rooming-in“ - permanentný kontakt
novorodenca s matkou)
očný kontakt, komunikácia, saturácia základných a vyšších potrieb
spí 20h denne
dieťa sa učí a vníma prevažne prostredníctvom dotyku, významná je
starostlivosť a prístup rodičov, dieťa spozná matku podľa čuchu cca 45
hodín po narodení.
moderné trendy v oblasti popôrodnej a pediatrickej starostlivosti
význam dojčenia, podpora dojčenia zo strany UNESCO a WHO.
Dojča – do konca 1.roku
V priebehu prvého roku života - najväčšie pokroky v
mnohých oblastiach vývinu.
 Aktivita dieťaťa je podriadená primárnym biologickým
potrebám a psychologickým potrebám bezpečia, istoty,
stimulácie.
 Dominantným komunikačným prostriedkom je plač
 Do konca prvého roku života dieťa prejde na tuhú stravu,
zvláda základy chôdze, objavujú sa prvé slová.
 V prvom polroku života dieťa psychologicky tvorí
symbiotickú jednotu s matkou, postupne si uvedomuje
vlastnú existenciu, odlišuje matku od iných osôb, na jej
neprítomnosť reaguje úzkostlivo, napokon sa naučí chápať
trvácnosť existencie matky.

Dojčenské obdobie
3 mes. – 1 rok

rýchly rast

vývin motoriky- pohyby rúk (pohyb: k
niečomu, od niečoho, úteku, obrany), ústa
(kontakt s okolím)

biologické a psychologické potreby
(podnecovanie aktivizuje organizmus,
napomáha rozvoj individuálnych dispozícií,
umožňuje kontakt s okolím)
Dojčenské obdobie
3 mes. – 1 rok
Možnosti rodičovského prístupu k stimulácii:
 chaotická stimulácia
 stimulácia zahrňujúca prevahu manipulácie inou
osobou
 stimulácia s možnosťou neriadenej aktivity
 variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity


nedostatočné podnecovanie - deprivácia
nadmerné a neprimerané podnecovanie
Dojčenské obdobie
3 mes. – 1 rok
Počiatky rozvoja reči
sluch už v prenatálnom období
 preferovanie ľudského hlasu, možnosť vnímať hovorenú reč
 schopnosť porozumieť reči (zákazy, identifikácia pomocou mena)
 závislosť rozvoja reči na stimulácii („matka-zrkadlo“, ocenenie
pokusov dieťaťa)

Potreba sociálneho kontaktu - úzke spojenie dieťaťa s matkou
 rozlišovanie známych a neznámych ľudí
 „strach sedem - osemmesačného“ – separačná úzkosť
psychologické narodenie (pochopenie existencie seba a matky)
 rovnováha medzi matkou a dieťaťom; dvojaká väzba (narušená
rovnováha)
 význam rodiny
Batoľa 1.-3. rok života
Obdobie rýchleho rozvoja hrubej a jemnej motoriky.
 Slovná zásoba z niekoľkých prvých slov začiatkom druhého
roku života narastá na cca 1000 slov v troch rokoch.
 Zmeny v kognitívnych procesoch.
 Dominantnou aktivitou je hra.
 Charakteristickým je obdobie detského vzdoru a negativizmu.
 Významným krokom je odlúčenie, odpútanie od matky,
prebieha v troch fázach: protest, zúfalstvo, odpútanie od
matky
 Rozširovanie sociálnych kontaktov dieťaťa
 Dieťa sa postupne osamostatňuje v sebaobsluhe a nácviku
čistoty.

Obdobie batoľaťa
1 – 3 roky

Osamostatňovanie sa a uvoľňovanie sa z rôznych
väzieb

jemná motorika - 2 druhy pohybov:
- udržanie niečoho, zotrvanie niekde
- tendencia pustiť, zahodiť, opustiť

samostatná chôdza

reč - ukazovateľ kvality vých. prostredia

hra (pohybové, manipulačné, napodobňujúce ... )
Obdobie batoľaťa
1 – 3 roky
Rozvoj osobnosti
 Separačná úzkosť:
a) fáza protestu
b) fáza zúfalstva
c) fáza odpútania sa od matky
vedomie seba samého
 odpútanie sa od matky (separácia)
 potreba sebapresadenia („Ja sám“, „Ja chcem“)
 vzdor (primárny a sekundárny)
 meno nahrádza zámeno „Ja“
Obdobie batoľaťa
1 – 3 roky
Normy správania
 dieťa pozoruje správanie ľudí
 získava informácie o vhodnom správaní predovšetkým
slovným zdelením
Stanovenie pravidiel umožňuje:
 orientáciu vo svete
 spoznať akceptovateľné správanie
Učenie: napodobňovaním a identifikáciou
Úloha otca: - alternatívny zdroj istoty, bezpečia a
stimulácie, model mužského správania
Súrodenci – ďalšia skúsenosť, žiarlivosť
Predškolský vek 3. – 6. rok
Predškolský vek sa niekedy nazýva aj „vekom materskej
školy“.
 Vývin dieťaťa sa spomaľuje, zmeny nie sú výrazné.
 Dieťa sa zdokonaľuje v motorike, sebaobsluhe, reči.
 Mení sa charakter myslenia a hry.
 Narastajú poznatky o okolitom svete, dieťa vie pomenovať
mnohé predmety a ich funkciu, pozná farby, základy
počítania.
 Nadväzuje nové sociálne vzťahy, postupne sa uvoľňuje
závislosť na rodine, vzťahy s rovesníkmi nadobúdajú väčší
význam.
 Rozvíja sa schopnosť sociálnej kontroly.

Predškolský vek
3 - 6 rokov

zlatý vek hry (interpretácia reality, postoj k svetu)

rozprávky,TV (primeranosť, prítomnosť dospelého,
využitie zážitkov)

Kresba - výraz motorického, rozumového a
emocionálneho vývoja dieťaťa, názory a vzťahy k svetu a
sebe

poznávacie procesy (J. Piaget: názorné a intuitívne
myslenie), egocentrizmus; magičnosť - konfabulácia,
fantázia;

reč (situačný ráz, egocentričnosť)
Predškolský vek
3 - 6 rokov
Rozvoj detskej identity
 sebahodnotenie podľa názoru rodičov
 egocentrizmus a magické uvažovanie
 gender rola:
1. podmieňovanie
2. Identifikácia
dodržiavanie noriem (úroveň poznania, odmena a trest,
pocit viny)
prosociálne správanie (istá úroveň empatie, ovládanie
agresivity a vlastných aktuálnych potrieb)
Predškolský vek
3 - 6 rokov
Pripravenosť dieťaťa na školu
1. Školská zrelosť (závislá na zrení)
 zrenie CNS, emočná stabilita, odolnosť na záťaž
 motorika, manuálna zručnosť
 zrakové a sluchové vnímanie
 logické operácie
 autoregulácia založená viac na vôli ako na emóciách, spojená s
vedomím povinnosti
2. Školská pripravenosť (závislá na sociálnej skúsenosti)
 zmysel a hodnota vzdelávania
 sociálna pripravenosť
 rozlišovať rôzne role a s ním spojené správanie
 schopnosť komunikovať
 rešpektovať normy správania
Mladší školský vek
od 6 do 10/11 rokov
Vo veku 6 rokov je väčšina detí po stránke kognitívnej aj
sociálnej pripravená na vstup do školy.
 Zaškolenie je pre dieťa i rodinu výrazná zmena, je to
dôležitý individuálny aj spoločenský medzník vo vývine.
 Školská práca a povinnosti do istej miery nahrádzajú hrovú
činnosť.
 Vývinové zmeny nie sú zďaleka tak výrazné ako v
predchádzajúcich obdobiach.
 Významnejšie sa zdokonaľuje kresba a predstavivosť.
 Začínajú sa formovať záujmy aj mimoškolského charakteru.

Mladší školský vek
od 6 do 10/11 rokov

telesný a pohybový vývin

„kognitívna revolúcia“ (objektívnejšie a presnejšie
poznávanie)

sociálny vývin
- rola žiaka:
 podriadená
 priradená
- komunikácia (schopnosť diferencovať)
- normy a pravidlá správania
- vzťah k učiteľovi
- spolužiaci, rovesníci
- rodina (súčasť identity školáka)
Mladší školský vek
od 6 do 10/11 rokov
psychické potreby školáka:
 zmysluplné učenie,
 istota a bezpečie,
 sebarealizácia,
 model pre budúcnosť
identita dieťaťa:
 skúsenosť so sebou samým
 názory, postoje a hodnotenie iných
(emočné prijatie a racionálne hodnotenie)
 porovnávanie s inými
 rodinná identita a identita skupiny
Mladší školský vek
od 6 do 10/11 rokov
Vplyv médií
násilie v programoch najväčšie ohrozenie pre deti do
12 rokov a zvlášť chlapcov
 násile ako súčasť bežného života

rovesníci: citová istota, nové skúsenosti, sebarealizácia;
(faktor rovnakosti)


príprava na partnerstvo a rodičovstvo
potreba stimulácie:
kontakt s deťmi
model dospelého
Obdobie dospievania – puberta - starší školský
vek
11/12 – 15 rokov
treba odlíšiť biologické zrenie a dospievanie od psychologického.
- Prepuberta (prvá pubertálna fáza) – začína prvými známkami pohlavného
dospievania a končí nástupom menštruácie u dievčat a polúcie u chlapcov.
U dievčat táto fáza trvá cca od 11 do 13 rokov, u chlapcov je oneskorená
približne o 1 až 2 roky.
- vlastná puberta (druhá pubertálna fáza) - nastupuje po ukončení prvej
fázy a trvá až do dosiahnutia reprodukčnej schopnosti.
 obdobie psychologicky charakterizované ako obdobie emočnej lability,
nestálosti nálad, reakcií a postojov a impulzivity v správaní
 rastie potreba rovesníckych sociálnych kontaktov, diferencujú sa záujmy.
 zmena v systéme vzdelávania (u nás prechod na II.stupeň) súvisí so
zmenami v kognitívnom aj sociálnom vývine.
 budovanie vlastnej identity - sebahodnotenie - je často kolísavé, niekedy
je jedinec v tomto období k sebe príliš kritický, uniká do fantázie, veľký
význam sa prikladá fyzickej atraktivite.

Obdobie dospievania – puberta
11/12 – 15 rokov

hľadanie vlastnej identity, pozície v spoločnosti

boj s neistotou a pochybnosťami o sebe samom,
osamostatnenie od rodiny
 biologický medzník - pohlavné dozrievanie
 sociálny medzník - voľba povolania
 strata starých istôt a potreba novej
stabilizácie
 Telesná
premena – jav akcelerácie
Obdobie dospievania – puberta
11/12 – 15 rokov
Premena prežívania
 kolísavosť citov
 precitlivelosť,
 impulzivita a nedostatok sebaovládania,
 citový nepokoj,
 nechuť prejavovať city navonok
 Egocentrizmus
 Nadmerná kritičnosť, vzťahovačnosť
Poznávacie procesy
 uvažovanie o mnohých rôznych možnostiach
 systematičnosť, úvahy o budúcnosti
Obdobie dospievania – puberta
11/12 – 15 rokov
Sociálne vzťahy
 odmieta podriadenú rolu
 neporozumenia a zvýšené napätie v komunikácii,
 odpútanie sa od hodnotového systému rodiny
 škola (tendencia príliš sa nenamáhať, autorita učiteľa na
základe jeho vlastností)
rodina (nie zrušenie, ale premena citovej väzby)
rovesníci
 neformálna autorita, vlastné pravidlá, vzor
 závislosť pozície od osobnostných kvalít jednotlivca
(inteligencia, solidarita, pozitívne ladenie,
 otvorenosť, zmysel pre humor, komunikatívnosť)
 potreba priateľstva (vzájomnosť a intimita)
Adolescencia 15. -20. rokov
Biologická stránka maturácie sa ukončuje.
 Stúpa potreba nadväzovania intímnych vzťahov, mení sa
vzťah a postoj k rodičov, rovesníkom i k sebe samému.
 Mladý človek rieši významné otázky súvisiace so vstupom do
sveta dospelých – profesijná orientácia a voľba povolania,
separácia od rodiny a príprava na ekonomickú nezávislosť.
 Významnou charakteristikou tohto obdobia je
psychosexuálny vývin a vývin identity.
 Adolescent je vystavený sociálnym rizikám (závislosti,
delikvencia, náboženské sekty, hnutia a skupiny s extrémnymi
názormi)

Adolescencia
15 – 20 rokov
Obdobie komplexnejšej psychosociálnej premeny (mení sa
osobnosť dospievajúceho i jeho sociálna pozícia).




dovŕšenie prípravy na profesiu, prvé zamestnanie
plnoletosť
skúsenosti v sexuálnej aoblasti
psychosociálne moratórium (odloženie dospelosti, nechuť k
definitívnym riešeniam)
Vývin identity:
 fáza postupnej stabilizácie
 fáza psychického osamostatnenia


dievčatá: vzťah k ľuďom (kooperácia)
chlapci: výkon, dosiahnutá sociálna pozícia
Adolescencia
15 – 20 rokov
Adolescenti :
 preferujú intenzívne zážitky, neodkladné uspokojenie
 prijímajú často iba slobodu a nie zodpovednosť
 potreba citovej istoty, príslušnosti k nejakej skupine, silnej
autority, trvalých hodnôt, zbavenie sa zodpovednosti
Morálny vývin
 autoidentifikácia (adolescenti si sami vyberajú hodnoty a normy)
 tendencia uvažovať o morálnych princípoch a zaujímať k nim
vlastné stanovisko
 tendencia nekompromisne vyžadovať dodržiavanie uznávaných
princípov
Problém adolescentov nie je nedostatok hodnôt, ale
nejasnosti hodnotového systému a jeho hierarchizácia.
Adolescencia
15 – 20 rokov
Vzťah k dospelým
 rodičia ako model určitého spôsobu života
 kritika ako spôsob hľadania
Vzťah k rovesníkom
 - potreba stimulácie
 - potreba orientácie a zmysluplného učenia
 - potreba citovej istoty a bezpečia
 - potreba partnera opačného pohlavia
DOSPELOSŤ 20.-60. rokov
Obdobie dospelosti sa spája so sexuálnou,
reprodukčnou zrelosťou, ekonomickou
autonómiou a relatívnou stabilitou
vzťahov k rovesníkom a rodičom.
 Tento stav je ideálnou normou.
 V mnohých prípadoch tomu tak z rôznych
dôvodov nie je.

Mladá dospelosť







Poznávacie procesy v tomto období sa rozvíjajú pod vplyvom
skúsenosti, proces zrenia už je ukončený. Dospelý človek dokáže
komplexnejšie riešiť životné úlohy a problémy
Identitu mladej dospelosti výrazne ovplyvňujú tri životné úlohy:
o
profesná rola, ktorá uspokojuje súčasne potrebu osobného
rozvoja, ekonomickej autonómie a uspokojivej pracovnej činnosti.
o
stabilný partnerský vzťah
o
rodičovstvo
Dnešná spoločnosť vytvára viac či menej priaznivé podmienky aj pre
alternatívne formy spolužitia popri tradičnom manželskom zväzku s
deťmi: Život bez stáleho partnera, voľné spolužitie s deťmi alebo bez,
bezdetné manželstvo resp. partnerstvo, slobodná matka, rozvedené
manželstvá
Vek vstupu do manželstva a splodenia potomstva má v západných
spoločnostiach stúpajúcu tendenciu, prvá kríza vo vzťahu sa objavuje
cca po 3-4 rokoch spoločného súžitia, druhá približne po 15 – 20
rokoch.
Mladší dospelý vek
20 - 35 rokov
Úlohy:
 pracovné začlenenie
 stabilné partnerstvo-manželstvo
 rodičovstvo
 rozpor potreby slobody a nezávislosti s potrebou skúsiť
nové role, prinášajúce obmedzenia
Vzťah k povinnostiam a zodpovednosť
 Prechod od egocentrizmu k altruizmu a zodpovednosti
 Zodpovednosť za druhých na úkor vlastných potrieb
 Harmonizácia vlastných potrieb s potrebami iných
Odlišné spoločenské očakávania od mužov a žien
 Zvládnutie profesnej role - kritérium dospelosti.

Mladší dospelý vek
20 - 35 rokov
Uspokojenie základných psychických potrieb:
 Potreba zmeny, nových skúseností, rozvoja
 Potreba sociálneho kontaktu
 Potreba sebarealizácie
 Potreba samostatnosti a nezávislosti
 Potreba otvorenej budúcnosti
Profesná rola - súčasť identity
 Ženská profesná rola - dilema voľby:
 zamestnanie - doplnok role manželky a matky
 zamestnanie rovnako významné ako rola manželky a
matky
 zamestnanie dôležitejšie ako rola manželky a matky
Mladší dospelý vek
20 - 35 rokov
Partnerstvo
 Intimita - protiklad povrchných, anonymných vzťahov.
 Nadviazanie citového vzťahu, v ktorom sa človek vzdáva časti svojej identity v
prospech partnerstva
 („My“ je viac ako „ja“)
 Znaky intimity: zdieľanie prítomnosti, potreba otvorenosti, vzájomná
dôvera a rešpekt, zdieľanie budúcnosti
Obdobie romantickej lásky
 napätie ako možnosť realistickejšieho vzťahu
 syndróm Rómea a Júlie (potreba ideálu bez kompromisov)
Realistický vzťah
 realistické hodnotenie partnera
 realistické hodnotenie vzťahu a svojej role
 prehĺbenie intimity
 realistické hodnotenie možností vzťahu
Mladší dospelý vek
20 - 35 rokov
Manželstvo
 významná súčasť identity
 naplnenie potreby citovej istoty, sebarealizácie, otvorenej budúcnosti
 mýtus šťastného manželstva, rovnakého prežívania a konania manželov
Rodičovstvo
 trvalá rola
 vyžaduje zmenu životného štýlu
Rodičovstvo uspokojuje psychické potreby:
1. Oživenie, nové zážitky a skúsenosti
2. Citová väzba
3. Sebarealizácia
4. Otvorená budúcnosť


Racionálny prístup k rodičovstvu, trend jedného dieťaťa a čo mať ho
neskôr.
sociálne stigmatizujúca rola, ambivalentné hodnotenie
Stredná dospelosť
Obdobie plnej výkonnosti a relatívnej stability.
 Partnerský manželský vzťah prechádza zmenami,
niekedy nastáva tzv. druhá manželská kríza po cca 20
rokoch manželstva, ťažko sa bráni stereotypu, často
dochádza k mimomanželským vzťahom, narušeniu
vzájomnej komunikácie.
 Koncom tohto obdobia sa hovorí aj o tzv. „kríze
stredného veku“, ktorá je reakciou na stereotyp a
nedostatok motivácie v osobnom aj pracovnom živote.

Stredný dospelý vek
35-45 rokov
Kríza stredného veku
 a) bilancovanie minulosti
 b) predstavy o budúcnosti (hľadanie zmyslu života)
 c)stereotyp - protest proti rutine
Premena rodičovskej role
 bilancovanie rodičov, hľadanie novej identity s
vytváraním vlastnej identity dospievajúcich
 strata nadradeného postavenia
 nesprávna interpretácia správania dospievajúcich
 - vzdávania sa autority na neformálnej úrovni
Stredný dospelý vek
35-45 rokov
Premena vzťahu k vlastným rodičom
1. odchod do dôchodku
2. úbytok telesných síl a duševných schopností
3. chronické choroby
4. smrť rodičov
Manželstvo
 premena vzťahu
 tendencia k zmene partnera (mýtus poslednej šance
Staršia dospelosť






Obdobie bilancovania.
Môžu sa objavovať prvé príznaky starnutia v podobe
zhoršenia celkovej psychickej aj fyzickej kondície a
výskytom zdravotných problémov (závisí individuálne od
životosprávy, kondície, celkového zdravotného stavu)
U žien nastupuje klimaktérium spojené s telesnými a
psychickými zmenami.
V rodinnom živote je toto obdobie popisované ako
obdobie „prázdneho hniezda“, rodičia často poskytujú
podporu dospelým deťom a svojim rodičom.
Nastupuje nová rola prarodiča.
V profesnom živote sa blíži odchod do dôchodku a koniec
profesnej roly.
Starší dospelý vek
45-60 rokov
individuálne tempo starnutia (biologický vek)
 klimaktérium
 rozvoj určitých schopností, nahromadenie informácií

uzatváranie profesnej kariéry
 fáza prázdneho hniezda, iné očakávania od partnera
 zmeny osobnosti vyrovnávajúce rozdiely medzi pohlavím


Zmena postoja k maželstvu vlastných detí
 prijatie partnera svojho dieťaťa
 vymedziť charakter vzájomných kontaktov
 obmedzovať vplyv na mladú rodinu
Starší dospelý vek
45-60 rokov
Rola starého rodiča
 zmena vzťahu k vlastnému dieťaťu rodičovi
 viac emocionálny prístup k vnúčaťu
 rozvoj iných zložiek identity vnúčaťa

„sendvičová generácia“ (tlak oboch krajných
generácií, ktoré potrebujú pomoc)
a) podpora mladej rodiny,
b) starostlivosť o starých rodičov











Staroba
Cca 80% populácie zomiera vo veku viac ako 60 rokov, priemerný vek
mužov je 69 a žien 77.
Obdobie postupného poklesu kvality života.
Zvýrazňujú sa prvé prirodzené príznaky starnutia (zníženie fyzickej
výkonnosti, zhoršenie pamäti, flexibility myslenia, emočná labilita...) ako aj
vážnejšie ochorenia, viažu isté psychické zmeny.
Staroba je často obdobím strát a sociálnej izolácie (strata priateľov,
partnera a pod.)
Mení sa životný štýl, starší ľudia ťažko prijímajú zmeny, často ich
obmedzuje v aktivite ich zdravotný stav, u mnohých osôb stúpa význam
religiozity.
Stratégie vyrovnávania sa so starobou:
1. Konštruktívna stratégia
2. Stratégia závislosti
3. Obranná stratégia
4. Stratégia hostility
5. Stratégia sebanenávisti
Obdobie staroby

starnutie (young old, tretí vek 65-75)

staroba (oldest old, štvrtý vek nad 75)

Úloha staroby (E. Erikson): dosiahnuť integritu v
chápaní vlastného života.
1. pravdivosť k sebe samému
2. zmierenie
3. chápanie života v súvislostiach
4. kontinuita
Obdobie staroby

Potreba nájsť zmysel zostávajúceho života
(J. Alan)
 zamerať sa len na to, čo je skutočne významné
 naučiť sa tešiť z toho, čo zostalo zachované
 akceptovať to, čo nie je možné zmeniť

Spôsoby vyrovnania sa so starobou
(D. Bromley):
1. konštruktívnosť
2. závislosť
3. obranný postoj
4. nepriateľstvo
5. sebanenávisť
Obdobie staroby
Potreby:
1. Potreba stimulácie je znížená
2. Potreba učenia je znížená
3. Potreba citovej istoty a bezpečia sa zvyšuje
(generačná solidarita)
4. Potreba sebarealizácie
5. Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje
6. Potreba sociálneho kontaktu
7. Potreba súkromia


preferovanie kontaktov so známymi ľuďmi
kontakt s rovesníkmi
Obdobie staroby
Vlastné charizmy staroby:
 1. Nezištnosť
 2. Pamäť
 3. Skúsenosť
 4. Vzájomná závislosť
 5. Ucelenejší pohľad na život
spôsob vyrovnania sa so stratou, so smrťou:
 fáza popretia
 fáza uvedomenia si – snaha niečím to nahradiť
 fáza prijatia
teória psychosociálneho vývinu E. ERIKSON

Podstatou človeka je utváranie vlastnej osobnej identity,
ktorá súvisí s utváraním Ega

V priebehu každého „veku„ dochádza k riešeniu
psychologickej krízy.

kríza predstavuje napätie medzi dvomi protikladnými
tendenciami - pozitívnej a negatívnej.

predstavuje možnosti rastu, ale aj ohrozenie, stagnáciu.

Rast nastáva, ak je kríza pozitívne vyriešená. Vyriešenie
krízy prináša spevnenie ega - čo autor nazýva cnosť.
Psychosociálna teória vývinu E.
Eriksona

rozlišuje 8 vekov vývinu a utvárania osobnosti
1. Dôvera / nedôvera (dojča)
2.Autonómia / závislosť (batoľa)
3. Iniciatíva / pocit viny (3-6 rokov)
4. Aktivita / pocit menejcennosti (7-12 r.)
5. Identita / konfúzia (12 – 18r.)
6. Intimita / izolácia (20 – 25 r.)
7. Generativita / stagnácia (30 - 65r.)
8. Integrita / beznádej (65 a viac)
Vývin myslenia – teória
kognitívneho vývinu

Jean Piaget - kognitívny vývoj
1.
2.
3.
4.
5.
Senzomotorické štádium
Predpojmové symbolické myslenie
Názorné myslenie
Konkrétne operácie
Formálne operácie