Transcript Znaky negatívneho riešenia

Vývin a formovanie psychiky
Duševný vývin –
proces psychických zmien uskutočňujúcich
sa v čase, v dôsledku sa psychika
(prežívanie a správanie) ustavične mení a
dostáva sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Opačný proces - regresia
Podstata duševného vývinu
Spočíva v:
• Socializácii
• Individualizácii (stáva sa tým čím je,
jedinečnou osobnosťou)
• Kvalitatívne zmeny vlastností
• Kvantitatívne zmeny vlastností
• Psychický vývin sa uskutočňuje na
základe vzájomnej podmienenosti s
biologickým vývinom
Činitele duševného vývinu
• Biologické – vrodené vlohy, funkčné
vlastnosti CNS, hormonálna sústava,
biologický vývin organizmu, zrenie, vlastná
aktivita jednotlivca)
• Činitele prostredia – (sociálneho, rodina,
výchova)
Zákonitosti duševného vývinu
• Ustavičnosť
• Nerovnomernosť vývinového tempa
(spomalený, akcelerovaný)
• Štadiálnosť
• Harmonickosť
Periodizácia duševného vývinu
• Detstvo, dospelosť, staroba
• Detstvo – prenatálny, natálny, dojčenecký,
batolenecký, predškolský, mladší školský,
predpubertálny, pubertálny, adolescentný
• Dospelosť – 3 štádiá
• Staroba – presénium, sénium
Vnútromaternicové obdobie prenatálne
• Vajíčko – ženské – 22 autozómov + X
• Mužská pohlavná bunka – spermia – získa z
pôv.muž.komplementu XY (22+X a druhá 22+Y)
Tak vznikne zygota s muž. pohlavím 2x 22+XY
• Trvanie – 10 lunárnych mesiacov, 9
kalendárnych, 280 dní.
• Výpočet termínu pôrodu – k dátumu 1.dňa
poslednej menštruácie pripočítať 7 dní a mínus
3 mesiace (+- 8-10 dní)
Obdobie zygoty
• Uhniezdenie opl.vajíčka na 6.-8.deň (46
chromozómov = polovica od otca a
polovica od matky)
• Vývin 2 zár.listov – ektoderm a endoderm
• Krvný obeh s matkou
• Postupné delenie
• Mutagény – POZOR na žiarenie,
chemické vplyvy, biologické (vírusy)
Embryonálna fáza
• Koncom 3.týždňa, od 1. úderu srdca po 12. týždeň)
• Organogenéza (obehová, tráviaca, nervová, kostrová,
uropoetická, pľúcna, pankreas, srdce)
• Embryo aktívne pláva v amniovej tekutine
• Vývinovo nezrelý, citlivý na vplyvy vonkajšieho
prostredia (teratogény, chemické, fyzikálne, biologické,
psychické stresové situácie)
• Najkritickejšie obdobie 15.-60.deň
• MOZOG- má kritické obdobie neustále!
• Koncom tejto fázy – prvé prudšie pohyby („kopanie“pribl.polovica gravidity)
Fetálne obdobie - PLOD
•
•
•
•
•
•
Začína 12.týždňom a končí pôrodom
Zdokonaľovanie orgánov
Činnosť endokrinnej sústavy
V 7.mes.schopnosť samostatného života
Reaguje aktívne na rôzne podnety
Vníma stav matky – dialóg, neverbálna
komunikácia s matkou, otcom
• Pohyby majú nepodmienený charakter (celistvé,
asymetrické, arytmické, premenlivé, riadené
podkôrovými centrami a nižšími ústrediami
Faktory vývoja duševného zdravia
• Dedičnosť – odborné kruhy jej pripisujú veľký význam
• Dedičné faktory – majú vplyv na normálny vývoj
osobnosti (aj dispozícii k chorobnej odpovedi)
• Dedičná zložka mnohých ochorení sa obmedzuje na
dispozície a potom má vplyv na jej prípadný rozvoj
prostredie.
• Dedíme dispozície, znaky – tendenciu k výške, rastu,
farbe vlasov, očí, kože, tvar lebky, niektoré formy
plešivosti, farbosleposti.
• Dedičné sú aj niektoré formy slabomyseľnosti, niektoré
nervové poruchy
• Podľa psychológov je dedičné aj IQ a talent (nevhodná
výchova ich môže potlačiť)
Ovplyvňovanie dedičného základu
• Dedičný základ – nerozvíja sa priamočiaro
a vo „vzduchoprázdne“, ale vždy
ovplyvňovaný, usmerňovaný prostredím v
ktorom človek rastie, prijíma názory a
formuje svoje postoje.
• Nevhodná výchova – pozor v kritických
vývinových obdobiach, najmä v období
puberty
Choroby dedične podmienené
• (asi 2000)
• Hereditárne enzymopatie (napr.
hypohormonózy)
• Fenylketonúria
• Nervové choroby (Parkinsonova choroba)
• Dedičnosť viazaná na pohlavie (hemofília,
farbosleposť, hluchosť, niektoré nerv.choroby)
• Numerické anomálie (počet chromozómov,
trizómia 21 = Downov syndróm
Vrodené ochorenia
• Ochorenia vznikajúce na základe
pôsobenia teratogénov počas tehotenstva,
traumy, pôrodné a popôrodné poškodenia.
Napr.
• Vrodené vývinové vady srdca
• DMO
Telesné a duševné zmeny počas
gravidity
• Za fyziolog.okolností má gravidita pozitívny
vplyv na psychiku ženy (ak je neželaná –
hádavá, nervózna)
• Veľký vplyv má postoj nastávajúceho otca,
podpora počas tehotenstva a počas pôrodu,
úloha a rola otca
• Záťaž na organizmus ženy – srdce, cievy,
obličky...
• Vylúčenie škodlivín – alkohol, cigarety, drogy,
lieky,... stresové situácie,....
Pôrod
• Pôrod – 39.-42.týždeň - významné obdobie pre
budúci život dieťaťa
• Predčasný 29.-38.týždeň, hmotnosť pod 2500g
• Oneskorený – po 42.týždni
• Dôležitá je poloha dieťaťa pre pôrod (hlavičkou,
šikmá, priečna, pozdĺžna)
• Fyziologický pôrod – (plodové vajce, plodové
blany, plodová voda, placenta, pupočník, PLOD)
– prebieha prirodzenými silami a cez prirodzené
pôrodné cesty
Priebeh pôrodu
3 fázy –
• Otváracia,
• Vypudzovacia,
• Pôrod placenty s obalmi a pupočnou
šnúrou
• Kontrakcie pravidelné (20-30 sek., neskôr
45-60, ba aj 90 sek.)
• Sťahy maternice počas pôrodu 60-150x,
pričom pôrod trvá 8-12 hodín
Šestonedelie
• Po pôrode (6 týždňov), lochie – očistky,
organizmus matky sa postupne dostáva
do stavu pred otehotnením (výživa,
životospráva, hygiena, pohyb)
• Dojčenie od prvých chvíľ po pôrode
(pozitívny vplyv na matku a predovšetkým
na dieťa
Novorodenecké obdobie
Novor.obdobie začína prvým nádychom
1.ošetrenie –
Apgarovej skóre–
• reflexy (10 b.) – úchopový, tonicko-šijový, Babinského,
žmurkací, plač, potravový, vylučovací, polohový.
• Vzhľad dieťaťa – pokožka, nechty, cyanóza, rtužovosť,
svalový tonus, vyvinutie svalstva, končatín, ovlasenie,
(ochlpenie u nezrelých)
• Teplota a jej držanie,
• Dýchanie (vzdychanie)
• Činnosť srdiečka
• Reakcia na odsávanie (pneumónia po plodovej vode)
Priebeh novorod.obdobia
• Prvý nádych, uzavretie foramen ovale, Botalovej
spoky, vznik malého krvného obehu
• Vylučovanie – smolka, močenie
• Obdobie prvých dní – obdobie prispôsobovania
sa vonkajším pidmienkam
• Spí väčšinu dňa – 20 hodín
• Počas bdenia pozorujeme pohybové a zmyslové
prejavy
• Je sociálne kompetentný, vydáva signály
spokojnosti a nespkojnosti
• Novorodenecká žltačka – pôsobenie UV
Priebeh novorod.obdobia
• Citlivosť analyzátorov nie je rovnaká,
vyvinutý je hmat, čuch, chuť, vestibulárny
aparát (reaguje na pohladenie líčka, otáča
hlavičku)
• Dieťa vidí skôr ako sa predpokladalo (vidí
matku, rozlišuje ju sluchom, čuchom,
pozná ju podľa tlkotu srdca - sociálny
kontakt s matkou a inými ľuďmi
Opatrovanie a ošetrovanie
novorodenca
• Krehký, oveľa vnímavejší ako sa predpokladalo
• Na pôrodnici rooming-in – vzťah s matkou,
otcom
• Dieťa sa rodí s množstvom nepodmienených
reflexov – sú dôkazom zrelosti CNS a umožňujú
mu :
• Reagovať na vonkajšie podnety, prispôsobovať
sa im, (kašeľ, kýchanie, žmurkanie, úchop,
hľadací, prehĺtací) a zabezpečujú mu životne
dôležité funkcie (dýchanie, príjem potravy,
vylučovanie)
• Psychologický význam dojčenia – prebaľovanie,
jemné dotyky, rozvoj úplného duševného
splynutia oboch
Rozvoj senzorických funkcií
• Dotykovú citlivosť rozvíjame v období bdenia pri kŕmení,
prebaľovaní, kúpaní
• Psychická činnosť a citový tonus kladne podporuje častá
stimulácia povrchu tela jemným pohládzaním
• Zmeny polohy vníma veľmi citlivo
• Sluchová citlivosť – prihováranie, spev – stimulujú
mozgovú činnosť, sústredenie a pozornosť
• Zraková citlivosť – osobným kontaktom, po 3.,4.týždni
vešiame do výšky 50-60cm pestré nafukovacie, zvukové
hračky
• Chuťová citlivosť – uprednostňuje nevýrazné a mierne
sladké (kyslé – zmrští sa)
• Čuchové pociťovanie – nepríjemné sú mu ostré voňavky
Rozvoj motoriky dieťaťa
• Správne balenie – na široko
• Správne obliekanie
• Dopriať dostatok voľného pohybu pri
kúpaní
• Manipulácia bez nervozity a náhlenia
Príčiny nespokojnosti
•
•
•
•
•
•
Mokré plienky
Bolesti bruška spôsobené plynatosťou
Hlad, smäd – v lete tekutiny!
Vhodné oblečenie – teplo, zima
Chýba mu sociálny kontakt
Chýba mu nasýtenie sacieho reflexu
(cumlík)
Dojčenecké obdobie
• Začína 2.msiacom a končí nástupom ľudských
schopností (vzpriamená chôdza, vývin reči,
telesnou a duševnou aktivitou)
• Charakterizuje ho prudký rast – 20-25 cm, meria
cca 80 cm a zvyšovanie hmotnosti (6-7 kg) váži
cca 10 kg
• Dieťa má proporcionálne odlišnosti (hlavička je
¼ tela, u dospelých je hlava 1/8) trup dlhý,
končatiny krátke
• Vývin telesný a vývin chrupu, prvé zúbky
Pohybový vývin
• Zákon cefalokaudálny – od hlavy cez
ramená, hornú a dolnú časť trupu k nohám
• Zákon proximálno – distálny od osi
chrbtice k vzdialenejším častiam tela
(pohyb hlavou, rukami, obracanie, sed za
podpory, sed samostatný, lezenie,
dvíhanie, stoj)
Vývin uchopovania a manipulácie
Prebieha v 4 štádiách
• 1. 4.-5.mesiac – približuje ruky k predmetu,
predmet neudrží
• 2. 5.-6.mesiac chytá dlaňou (výrazná polarita
končatiny)
• 3. 7.-8.mesiac začiatky nožnicového úchopu.
Palec v smere ku a od prstov
• 4. od 9.mesiaca pinzetový úchop =opozícia
palca (prekladanie, ukladanie predmetov, ktoré
ho zaujímajú)
Vývin poznávania
Prudko sa vyvíja pociťovanie a vnímanie
• Zrak – reakcie na svetlo, od 4.týž.sa zahľadí do tváre
matky, reaguje radostným pohybom. V 2.-3.mes.sleduje
predmety, v 3.-4.mes.reakcia na farby, rozlišovanie tvárí
(matky, cudzích, blízkych)
Zrakové vnímanie sa diferencuje a spresňuje
• Sluch – zo začiatku reaguje na prudké a silné zvuky
(útlmovou reakciou, alebo plačom)
Okolo 3.mes.diferencovane reaguje na rôzne zvuky.
Od 4.mes.reaguje na ľudskú reč, lokalizuje zdroj (najprv
matky, potom iných). Do 7.-8.mes.je reč len zvukovým
podnetom, až potom sú preň slová s obsahovým
zmysluplným významom.
• Chuť, čuch – rozoznáva vône, rozozná matkino mlieko
od cudzieho!
Pamäť a myslenie
Jej vývin je zrejmý z prejavov
znovupoznania. (po 3.mes.reaguje na
známe a neznáme- priťahovanie,
zdržanlivosť, odmietanie až strach)
Koncom 1.roka z účelových reakcií
dochádza k vývinu konkrétneho
(názorného ) myslenia. Používa rôzne
predmety, hračky, vie si poradiť ako čo
dosiahnuť a pod.
Vývin reči
• Predrečové obdobie – predpoklady pre
artikuláciu od narodenia
• Okolo 3.mes.hrkútanie (aj hluchonemé deti)
• 4.-5.mes.džavotanie (pískanie, vískanie,
gukanie, g,k,ch,p,b,t,d,i,u,a, potom slabiky pa,
ba atď.)
• Po 6.mes.si pýta slabikami čo chce a začína
chápať aj ich význam a vyslovovať ku koncu
1.roka (papa, baba, mama, tutu, bubu)
Vývin citov a socializácia dieťaťa
• Vzťah k matke, otcovi a naopak – citová odozva a citová
reakcia
• Príjemnosť, nepríjemnosť už od novorodeneckého
obdobia
• Ďalej hnev, strach, (napr.pri zmene rovnováhy)
Spoločenské reakcie – oživenie na príhovor známej osoby,
vedomý úsmev v 2.mesiaci
3.4.mesiac –reaguje na iné dieťa, je nespokojné, ak mu
dospelí nevenujú pozornosť
V 5.mes.bezpečne rozlišuje známe a neznáme osoby a
prostredie
V 6.mes.usiluje upútať na seba pozornosť
V 9.mes.-žiarlivosť
V 10.mes.napodobňuje činnosť dospelých
Vývin psychiky
• Pre vývin psychiky je dôležitá ranná skúsenosť.
• Pozorujeme individuálne rozdiely, ktoré sú
podmienené genetikou, vrodenými vlastnosťami,
ale aj prostredím – ich vzájomnou interakciou.
• Viaceré názory na vplyv dedičnosti sú rôzne
(napr. J.Lock – tabula rasa, Ch. Darwin- biológ.
základ ľud. vývoja a zvýraznenie dedičnosti.
Behavioristi, John B.Watson a B.F.Skinner tvrdili,
že ľud. myseľ je poddajná a výchovou od
malička ovplyvníme akéhokoľvek človeka.
• V súč. dobe väčšina uznáva ich vzájomnú
interakciu
Potreby a ich uspokojovanie
Potreba a jej uspokojenie je hnacou silou v živote človeka,
je prameňom, motívom k činnosti.
Biologické potreby dojčaťa –
• Spánok a bdenie (cca 16 hod. nedonosené a slabšie deti
viac)
• Potreba nasýtenia (postupný prechod na um.výživu, pitie
z hrnčeka – 8.mes.,držanie lyžičky
• Potreba čistoty (prebaľ.,kúpanie, posadzovanie na
nočníkna 5-10min.,nie dlhšie, bez hračiek, pochváliť)
• Potreba tepla
• Potreba ochrany pred bolesťou – pred týraním, ale aj v
chorobe
Psychické potreby dieťaťa
• Teória pripútania k matke, k otcovi (Atkinson
422-423,508-513)
• Potreba bezpečia, lásky, istoty, uznania, všimnúť si plač
• Budovanie dôvery verzus nedôvera z
psychosociálneho hľadiska
• Slovný kontakt, hra, hračky, láskanie
• Odvďačí sa úsmevom po 6.týždni, najprv po
dojčení
• Rodičovský vzor aj zo spirituálneho hľadiska
Vývin poznávacích procesov v
dojč.období
• Na vývine sa podieľa vnímanie a motorika
dieťaťa - hmat, kinestetika
• Význam spočíva v orientácii vo vonkajšom
prostredí, získanie nových informácií,
rozvoji jemnej motoriky, podpore myslenia
a reči a ovplyvnení sociálnych a
emocionálnych zážitkov.
• Podmienkou je zdravý zmyslový
analyzátor a primeraný vnem (náhrada)
Činnosti podporujúce vývin
• Prevládajúcou činnosťou vývinu je aktivita – hra
• Hry – pohybové, manipulačné, napodobňovacie,
sociálne, jednoduché konštrukčné
• Funkčné hry s vlastným telom
• Manipulačné – uchopovanie predmetov
• Napodobňovacie – rôzne napodobňovanie v 11.12.mesiaci
• Konštrukčné hry – v 9.mes.postaví 3 kocky na
seba, zasúvanie do seba
• Sociálne hry – na základe žartovných situácií
(paci-paci. Kuk, ...)
Psychosociálny vývin dojčaťa
podľa Eriksona
0 – 18. mesiac
• Hlavná úloha – základná dôvera proti
základnej nedôvere
• Znaky pozitívneho riešenia – budovanie
dôvery k ostatným
• Znaky negatívneho riešenia – nedôvera,
odmietavosť, odcudzenie
Spirituálny vývin dojčaťa
• Areligiózne do 1 roka
Obdobie batoľaťa
Telesný vývin
• Mierne spomalnie telesného vývoja,
zdokonaľuje sa činnosť tráviacej,
dýchacej, kostrovo-svalovej sústavy.
Uzavretie veľkej fontanely v 18.mes.
• DK v tvare X, alebo O, stupaj plochá
(tuková náplň)
• Prerezávanie ďalších zubov (plačlivosť)
Obdobie batoľaťa
Základné potreby
• Spánok – 10-11 hod., režim dňa, spánok pre regeneráciu
CNS
• Stravovanie – pestrý jedálniček, vedieme ho k
samostatnosti a kultúre stolovania pri jedení a pití
• Osobná hygiena – vyprázdňovanie ovládané vlastnou
vôľou, hlásenie potreby, umývanie rúk
• Návyk samostatnosti pri obliekaní, umývaní rúk
• Primeraná teplota, pohoda, odzrkadľuje sa na psychike
dieťaťa
• Motoriky, pohybu, samostatnosť, bezpečnosť!
Citové potreby
• Láska, dôvera, istota, závislosť na matke,
ktorá je okrem toho 1. modelom
napodobňovania, no všíma si aj iné
modely
• Postupne sa rozvíja nezávislosť, osobná
autonómia, iniciatívnosť, tvorivosť, skúma
okolie, vníma hĺbku – 3. rozmer
Vývin poznávacích procesov
• Samostatný pohyb, zlepšenie
manipulačnej činnosti, lepšie vidí, počuje,
začína rozprávať, poznávať – pozor na
bezpečnosť!
• Vyvíja sa úmyselná pozornosť, (obracia
pozornosť na to, čo ho zaujíma)
• Zvyšuje sa intenzita a stálosť pozornosti
(pri hre)
Pamäť a predstavivosť
Pamäť – mimoslovná, udrží v pamäti čo ho
zaujíma, čo ho upúta, čo chápe. Nevie
spomínať v čase. Orientuje sa na
príjemné, alebo nepríjemné zážitky.
Predstavivosť – ešte nie je tvorivá
predstavivosť, vidíme ju v tematických
hrách a v spojení so zážitkami dieťaťa.
Vývin reči
Reč –
1. porozumenie reči
2. osvojenie reči:
• Štádium slov (20-30 na konci 1.roka, do konca
2.asi 300, 1 slovo môže mať aj viac významov,
ešte skomoľuje a komunikuje neverbálne
• Štádium viet – okolo 1000 slov, jednoduché vety,
skoro gramaticky správne, čím viac sa s ním
rozpráva, tým lepšie
Myslenie
•
•
•
•
Rozvoj spolu s rečou
Myslí nahlas
Ovplyvňuje ho vlastná skúsenosť dieťaťa
Konkrétno - názorné
City
• Ambivalentnosť (striedanie plaču a smiechu)
• Potreba kladnej stimulácie, láska, súcit, no
zjavuje sa aj odpor, zlosť, nenávisť.
• Neadaptívne – neskrýva city, je úprimné, čo cíti
to vyjadruje
• Deti „terorizujúce okolie“ – nesprávne výchovné
pôsobenie
• Deti, ktoré nespôsobujú mnoho problémov, ba
sú až bojazlivé
Citový a sociálny vývin ml.bat.,
sebauvedomovanie
Emocionálno – sociálny kontakt
• dospelý – dieťa
• Dieťa – súrodenec
• Dieťa – dieťa
Vlastné sebauvedomenie, silná potreba
vzťahu s obľúbenou osobou (ak sa mu
nevenuje, dochádza k soc.deprivácii),
dieťa reaguje plačom, zlosťou
Citové reakcie
• Podľa temperamentu – kladné, záporné
• Pozná svoje miesto pri stole, svoje hračky, svoje
oblečenie a pod.
• Slovný kontakt – jednoduchý (Dada, Eja, Ajo, a
pod.)
• Spolucítenie s iným – hračkou, kamarátom
(pohladká a pod.)
Po 18.mes. zvlášť samostatnosť a spolupráca,
rozlišuje dobrý – zlý, pekný – škaredý
Citlivo reaguje na kladné, alebo záporné
hodnotenie seba
Citové reakcie
Koncom 2.roka – estetické cítenie, rado sa
pekne oblieka, stará sa o kvietky, výzdobu,
citlivo reaguje (strachom) na neznáme, v
neistote a z odmietnutia. Potrebuje
ochranu dospelého.
Psychosociálny vývin batoľaťa
podľa Eriksona
18. Mesiac – až 3.rok
• Hlavná úloha – autonómia proti hanbe a
pochybnostiam
• Znaky pozitívneho riešenia – schopnosť
sebakontroly bez straty sebaúcty,
schopnosť spolupracovať a prejaviť sa
• Znaky negatívneho riešenia – nutkavé
sebaobmedzovanie alebo poddajnosť,
tvrdohlavosť a vzdor
Spirituálny vývin
2.-3.rok:
• Počiatky religiozity
Mravná a citová výchova
• Cieľom je poskytnutie lásky, bezpečia,
kladných citových podnetov, výchova
základných vzťahov, postojov, rozvoj
počiatkov charakterových vlastností
• Kladný vzťah k okoliu, zvieratám, prírode,
hračkám, knihám, rastlinám a pod.
Vývin osobnosti batoľaťa
• Individuálne osobitosti - temperament (mimika, gestá),
charakterové a vôľové vlastnosti (ja chcem, ja nechcem)
• Vývin vzdorovitosti, obdobie 1. vzdoru na konci
vývinového obdobia v 3.roku veku, uvedomenie si seba.
• Závislosť na interakcii všetkých faktorov vývinu (vzdor,
agresia)
• Dôležité je zjednotenie výchovného pôsobenia v rodine,
prípadne kolektíve
• Režim dňa, poriadok, disciplína, čas na hru, čas na
odpočinok, jedlo, aktivitu.
• Dať priestor pre samostatnosť, iniciatívnosť
• Potláčať zlozvyky, hra, stály kontakt s dieťaťom
Zásady výchovného pôsobenia
• Hra – prirodzená potreba v živote dieťaťa
• Funkcia hry – aktívny odpočinok, odbúranie
energie, učenie. Význam hry je aj z hľadiska
psychologického, fyziologického a sociálneho.
• Rekapitulačná teória hry – opakovanie vývoja
ľudstva v hre dieťaťa.
• Nácvik a zdokonaľovanie schopností,
spôsobilostí, formovanie postojov, navodzovanie
motívov, rozvoj vzťahu jednotlivca k okoliu
Delenie hier
• Didaktické
• Hry s precvičujúcim a rehabilitačným
zámerom
• Hry zábavnou formou poskytujúce
poučenie
Činitele pri hre
•
•
•
•
Vrodené predpoklady
Prostredie
Výchova
Spoločensko – historické podmienky
Vlastnosti hry
• Základná forma činnosti, podpora aktivity
dieťaťa
• Kvalitatívne odlíšenie od hry zvierat
• Historický ráz v závislosti na spoločensko
– historických podmienkach
• Detská hra je odrazom skutočnosti v ktorej
dieťa žije, ktorú spoznáva
Význam hry pre dieťa
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Je činiteľom vývinu
Prispieva k zdokonaleniu telesných orgánov a funkcií
Rozvoj poznania dieťaťa
Rozumové vyspievanie
Rozvoj ďalšej aktivity dieťaťa
Rozvoj osobnosti
Významný výchovno – vzdelávací činiteľ
Organizácia života detí
Štýl výchovy a spôsob učenia hrou
Príprava hrou na budúcu pracovnú činnosť
Výchova hrou k pracovitosti
Hra a učenie, didaktické a
výchovné poslanie hry
• Funkčné hry – spontánne prejavy
• Vývinové zmeny – manipulačné hry
• Konštrukčné hry
• Sociálne hry
V 2. roku napodobňovacie, estetické, receptívne (obrázky)
Koniec batol.obdobia – úlohové hry, konštrukčné,
pohybové hry až po kolektívne hry.
Starší predškolský vek – kolektívne, skupinové hry
Funkcia učenia – didaktické hry (slovné, tvorivé hry,
konštrukčné, dramatizujúce, učenie, hry s pravidlami)
Podstata hier a možnosti jej
využitia
• Rozvíjajúca úloha
• Prostriedok výchovy
• Liečebný prostriedok
• Uspokojovanie citových a sociálnych potrieb
• Ukazovateľ úrovne vývinu dieťaťa, vyspelosti dieťaťa
Význam hry:
• Zlepšenie citového stavu
• Prispôsobenie sa zmenenému zdravotnému stavu u
chorých detí a ako výchovno – vzdelávací prostriedok v
prípade chorých detí, či detí so špeciálnymi potrebami
• Prekonanie sociálnej izolácie
Organizačné formy hier
Hra –
• Individuálna
• Skupinová
Z hľadiska usmerňovania hry.
• Voľné
• Riadené
Organizačné, materiálne a
personálne podmienky výchovy
• Výchova sa uskutočňuje stálym stykom s
dieťaťom
• Výchova je cieľavedomý, vopred premyslený,
plánovaný proces, pri ktorom sa dospelý snaží
rozvíjať určitú stránku osobnosti, je to vlastne
súhrnné pôsobenie dospelého na dieťa
pomocou hry (sociálne vzťahy, poznávacie
procesy, morálne vlastnosti, etické vlastnosti,
pohyby tela a i.)
Podmienky výchovy v kolektívnych
zariadeniach
Negatívne vplyvy:
• Nozokomiálne nákazy
• Nežiaduce vplyvy kolektívu na psychiku
• Pocit osamelosti dieťaťa
Pozitívne:
• Kladné podmienky na pôsobenie a formovanie
osobnosti za určitých konkrétnych podmienok
• Výchovná práca dobre premyslená, odborná,
organizovaná, plynule vykonávaná
Príprava výchovného zamestnania
• Príprava písomná, výchovný cieľ, metodický postup,
pomôcky materiálne – hračky, prostredie,...
• Príprava biologická – príprava detí pre uspokojenie
potrieb, dýchanie, oblečenie, vetranie ai.
• Príprava psychická – vzbudiť záujem, správne
motivovať, navodiť radostnú náladu
• Príprava situačne podmienená aktuálnou situáciou (jar,
sviatok,...)
• Motivované činnosťou ako celkom a a čiastkovými
úlohami
• Primeranosť k veku a schopnostiam
• Dbať na hygienické a bezpečnostné požiadavky
• Ukončenie zamestnania pokojným spôsobom po
nasýtení hrou
Vývin reči a myslenia v mladšom batolivom
období
• Osvojenie reči
• Komunikácia medzi dospelým a dieťaťom – rečové
prejavy, nerečové prejavy, komunikácia dieťa – dieťa
Súčasť komunikácie• vnímanie a porozumenie reči
• Rečová aktivita
Obsah komunikácie
• Predmetné konanie
• Nové pohybové možnosti
• Schopnosť napodobňovať
Osvojenie reči:
• Odpočúvaním
• Napodobňovaním
• Pokusy o rečový prejav
Aktívna reč
12.-18.mesiac:
• Prvé zmysluplné slová ( mnohoznačný význam
slova a jednoslovná veta napr. da!
• Používa 20-30 slov, skomoľuje slová
• Po 18.mes.výrazné obohatenie slovníka, v 2.
roku cca 300 slov.
• S rozvojom slovnej zásoby si osvojuje aj
gramatickú štruktúru jazyka, začína používať
jednoduché vety.
• Koncom 2. roku nadobúda reč poznávaciu
funkciu „Čo je to?“ + myslenie nahlas.
Rozumová výchova
• Rozvoj poznávacích procesov a reči, je to
dlhotrvajúci pros učenia, prebiehajúci hlavne v
radostnom ovzduší za pomoci hlavne
didaktických hier.
Úlohy –
• poznávať svoje okolie, časti tela, oblečenie,
mená osôb v okolí a pod.
• Podnecovať vnímanie, pozornosť, sústredenie
• Rozvíjať reč a pamäť
Rozvoj poznávania
• Dopravné prostriedky, zvieratá, účel
miestností, svoje meno,...
• Otázky: „Kde je?“ „Kde má?“ „Čo je to?“
2.polovica 2.roka – vzdialené okolie,
prírodné javy, plody, drobné živočíchy,
druhy nábytku,...
Pozornosť a sústredenosť
1.polovica – krátke scénky s maňuškou na
upútanie pozornosti, využitie momentu
prekvapenia
Využívame krátko trvajúce momenty sústredenia
novosťou podnetu, pohybom, zvukom.
Cieľ – je aspoň na krátky čas vyvolať kladnú citovú
odozvu. Využívame aj obrázky s jednouchým
námetom (monotematické obrázky v leporelách)
2.polovica 2.roka – „Čo robí?“ – rozlišuje časti
objektu, funkciu pomôcok (vysávač, autíčko,,,,
Rozvoj zmyslového vnímania
1.polovica - s predmetmi odlišných vlastností
2.polovica 2.roka – rozlíšenie týchto osobitostí
Rozvoj zrakového vnímania –
• Didaktické hry
• Rozlišovanie veľkostí
• Triedenie tvarov
• Rozlišovanie farieb
Rozvoj pamäti a reči
• Rozumieť reči a plniť jednoduché pokyny.
• Situačné riekanky, prezeranie obrázkov,
každá výchovná situácia
Rozumová výchova staršieho
batoľaťa
•
•
•
•
•
•
Kvalitnejšie a presnejšie poznávanie a vnímanie
Predlžuje sa pozornosť
Dochádza k obohateniu slovnej zásoby
Dieťa rado a mnoho hovorí, pýta sa „a prečo?“
Chápe reč dospelého
Svoju reč používa ako dorozumievací nástroj a
nástroj myslenia
• Toto všetko ovplyvňuje tak ciele ako aj metódy
rozumovej výchovy
Oboznamovanie sa s blízkym
životným prostredím
• Vzbudzujeme zvedavosť, záujem,
• Upozorňujeme na užitočnosť daného javu,
alebo premetu
• Všetky javy vysvetľujeme v príčinných
súvislostiach
• Pracovné úkony robíme za spoluúčasti
detí
Oboznamovanie sa s prírodou
• Prírodné javy, ročné obdobia
• Ovocné stromy, kry, zelenina
• Orientácia v mieste bydliska
Rozvíjanie pozornosti a
sústredenosti
• Presnejšia analýza pozorovaných javov, alebo
objektov
• Menej dôležité a výraznejšie vlastnosti (pohyb
zvierat, spôsob jedenia zvierat, zvyklosti zvierat,
spôsob ich života a pod.)
• Výrazné javy a vlastnosti ich porovnávanie a
rozlišovanie
• Sledovanie práce technických pomôcok
(magnetofón, gramofón, CD, mixér, televízor,
telefón)
Metódy pozorovania
• Prezeranie obrázkov, pozorovanie
skutočných javov
• Aktívny styk dieťaťa s pozorovaným
javom, pri čom používa čo najväčší počet
analyzátorov
• Postup od najjednoduchšieho k
zložitejšiemu, od známeho k neznámemu,
• Správne navodenie a usmernenie dieťaťa
dospelou osobou
Rozvíjanie zrakového vnímania
• Rozlišovanie tvarov a farieb (4 tvary, 4 farby, aj ich
pomenovanie
• Pomôcky: používame hotové, alebo vyrobíme sami,
pripneme na magnetickú tabuľu (vtáčiky a misky,
medvedíky a pod.)
• Duté škatule na zasúvanie rozličných tvarov a veľkostí
• Robíme to formou didaktických hier (manipulačných,
konštrukčných, pohybových, receptívnych – rozprávka)
• Poznávanie veľkosti – malý-veľký, najmenší,...
• Priestorová orientácia – hore-dole, pred, vedľa, za,nad,
pod, sem, tam,...
Zásady pri didaktických hrách
•
•
•
•
Správna voľba hry, alebo didaktickej úlohy
Pokojné prostredie, bez hluku
Individuálny prístup (najviac 2-3 deti)
Zvyšovanie požiadaviek pomaly (po úspešnom
zvládnutí predchádzajúcej úlohy)
• Názorné predvedenie
• Pochváliť, trpezlivo opakovať a ukazovať
• Konkrétne, jasné otázky na ktoré sa dá
jednoducho odpovedať
Rozvoj hmatového, chuťového a
čuchového vnímania
•
•
•
•
•
Studené – teplé
Hladké – drsné
Suché – mokré
Mäkké – tvrdé
V prirodzených situáciách, tvary písmeniek
a pod.
• Chuť a čuch – rozvíjame tiež v
prirodzených podmienkach pri jedení
(pekný vzhľad, vôňa, chuť jedla...)
Rozvíjanie pamäti a reči
• Hovoríme jasne, zrozumiteľne, spisovne,
primeraným tempom
• Nepoužívať zdrobnenia
• Používať otázky, na ktoré dieťa odpovedá celou
vetou, alebo slovom
• Nekladieme sugestívne otázky
• Chyby vo výslovnosti opravíme spisovným
vysloveným výrazom
• Podporujeme samostatný rečový prejav pri
všetkých výchovných činnostiach
Práca s riekankou
• Samostatne
• Pri inej výchovnej činnosti (kreslenie, telesná,
hudobná výchova)
• Deti učíme nenásilným spôsobom hravou
formou ich vedieme k zapamätávaniu
• Výber správnej, jednoduchej riekanky a
aktuálna motivácia
• Charakter hry s aktívnym zapojením detí
dramatizáciou
• Opakovanie pri ďalších činnostiach
• Pomalšie tempo pri učení, častá pochvala
Prezeranie obrázkov, rozprávanie
rozprávky
• Výber obrázkov (činnosť, citové
vyjadrenie, činnosť)
• Spôsob práce – správne kladenie otázok
pri rozbore obrázka, dokonca aj otázky
vyplývajúce z činnosti na obrázku
• Rozprávka – mravná výchova, zopakovať
hlavnú myšlienku
• Je to účinná metóda mravnej aj rozumovej
výchovy
Osobitosti rozumovej výchovy u
chorých batoliat
• Vytvorenie príjemnej a radostnej atmosféry
• Začínať jednoduchšími činnosťami, tak aby
dieťa úlohu zvládlo, postupne pridávať
náročnosť až po úlohu, ktorú nevie zvládnuť –
túto dieťa potom naučíme zvládnuť a vyriešiť
• Takýmto spôsobom učíme dieťa vnímať,
rozvíjame zmyslové vnímanie a pamäť
• Všetky činnosti volíme aj so zreteľom na
pohybový režim dieťaťa
Telesná výchova
• Skvalitnenie a zdokonalenie pohybových schopností a
celkovej telesnej zdatnosti (vyspelosti)
• Radosť z pohybu vôbec
• Zvýšenie náročnosti a predĺženie doby trvania činnosti
oproti ml.bat.obdobiu
• Správny výber cvikov a ich správne striedanie s
dychovými, akrobatickými cvikmi a pohybovými hrami
• Pohybové hry – radostne, emocionálne ladené pohybové
aktivity s použitím rečňovaniek, jednoduchých piesní
(raz-dva, naproti je brázda...)
• Pohybové hry s pravidlami – jednoduché pravidlá (húsky,
húsky poďte domov...)
Didaktika pohybových hier
• Vzbudenie záujmu, správna motivácia a
navodenie radostnej atmosféry
• Rozdiel pri opakovaní hry – len navodenie
Nová hra –
• motivácia,
• zoznámenie detí s hrou slovom,
• Predviesť to, čo čakáme od detí pomalším
tempom, vysvetľovaním, predvedením
• Najjednoduchšia je hudobno – pohybová hra,
lebo ju dieťa ľahšie chápe a odpozoruje
Osobitosti didaktiky pohybových
hier u chorých detí
• Znemožnenie pohybu z rôznych príčin
(náprava v herni a umožnenie pohybu
individuálnym možnostiam)
• Pohyb úplne nemožný – náhradná činnosť
• (extenzia)
• Pohybové cviky a dychové cviky s
ohľadom na zdravotný stav
• Pobyt na čerstvom vzduchu – balkón,
záhrada, terasa
Pracovná výchova
• Hry
• Sebaobslužné činnosti (jedlo, oblečenie,
hygienické úkony, používanie záchoda,
umývanie rúk, česanie, používanie
vreckovky, umývanie zubov a pod.) – cieľ
aspoň čiastočná samostatnosť
• Šnurovanie a vyzúvanie topánok
• Jednoduché pomocné činnosti s pomocou
(prach, kvietky...)
Didaktika konštrukčných hier
•
•
•
•
•
•
•
•
Výber materiálu, stavebnice vopred pripravené
Miesto stavania – koberec, stôl
Riadime sa zručnosťou a individuálnou skúsenosťou detí
Správna motivácia a predvedenie, zdôrazniť využitie
stavby
Súčasť samostatnej činnosti, alebo súčasť úlohových,
napodobňovacích hier
Rozdať materiál, ukázať postup,
Rečový kontakt, ukážky, pochvala, rady, ukážka, a pod.
Výstavka pre rodičov či iných
Ďalšie konštrukčné činnosti
• práca s papierom – trhanie, nalepovanie –
mladšie rozptýlené obrázky, staršie
vypĺňajú predkreslené plochy
• Zemiakové odtlačky
• Plastelína, cesto (manipulačnú dosku)
• Hra s pieskom (bezpečnostné a
hygienické požiadavky)
Osobitosti konštrukčných hier u
chorých detí
• Prispôsobiť osobitostiam a zdravotnému
stavu
• Pokiaľ zdravotný stav dovolí, čo najviac sa
priblížiť ako u zdravých detí, aby nedošlo k
regresii návykov
Predškolský vek
• Predškolské obdobie začína po 3.roku veku
(obdobie 1.vzdoru - „ja sám!“) a končí vstupom
dieťaťa do 1.ročníka ZŠ
• Významné zmeny telesných a pohybových
funkcií
• Poznávacích procesov
• Emocionálneho vývinu
• Výrazný podiel dedičnosti a vrodených odlišností
sa prejavuje v individuálnych osobitostiach
• Posudzuje sa zrelosť dieťaťa v 5.-6-roku pre
školskú spôsobilosť.
Predškolský vek - telesný vývin
• Rýchly rast (5-10cm ročne, hmotnosť + 2-3 kg)
• Postupné zoštíhľovanie tela, predĺženie DK
• Svalstvo ešte slabé, nie sú vhodné dlhé
prechádzky
• Postupná osifikácia zápästných kostičiek,
zdokonaľovanie jemnej motoriky (držanie
ceruzy, pera, štetca a pod.)
• Zdokonalenie sebaobslužných úkonov (jedlo,
umývanie, obliekanie, obúvanie so šnurovaním)
Pohybový vývin
• Zdokonaľuje sa beh, skoky, chôdza,
udržanie tela v statickej aj dynamickej
polohe a rovnováhe
• Niektoré – zvládnu plávanie, lyžovanie,
korčuľovanie, gymnastiky
• Vzrastá celková výkonnosť vnútorných
orgánov (srdce, pľúca) a CNS
• Vyhraňuje sa dominancia 1 ruky
Psychický vývin
Vývin poznávacích procesov pociťovania a vnímania
Zrakové – rozlišovanie základných farieb už v 3 rokoch,
pomenovávanie neskôr (trávičková, nebíčková,
slniečková, ...) presné pomenovávanie v predškol.veku
Zdokonaľuje sa zraková ostrosť – vnímanie vzdialenosti a
veľkosti
Sluchové – rozvoj verbálnej schopnosti a hudobných
schopností (pesničky, vytlieskávanie,...)
Vnímanie má však synkretický ráz – globálne vnímanie
predmetu, nevie analyzovať vnímaný objekt,
nepostrehne veľkosť a proporciu predmetov (chýba dlaň
na kresbe ruky a pod.)
Pozornosť
• Má mimovoľný ráz (upútajú ho silné a
emotívne atraktívne podnety)
• Utvára sa na krátku dobu úmyselná
pozornosť (deti vedia dávať pozor pri
zamestnaniach cca 10-15 min.) a to aj na
tých, ktoré ich veľmi nezaujímajú
• Predlžovaním pozornosti sa rozvíja vôľové
úsilie
Predstavivosť
• „bujná“, deti si vymýšľajú rozličné udalosti,
oživujú mŕtve predmety (tematické hry)
• Rastlinám, hračkám, zvieratám pripisujú
ľudské vlastnosti (animizmus a
antropomorfizmus)
• Deti si vlastne fantáziou pomáhajú
vysvetliť to, čo ešte nechápu (odlišujú
však fiktívny a reálny svet)
• Dieťa vlastne konfabuluje
Pamäť
• Vyznačuje sa veľkou plastickosťou
• Koncom tohto obdobia začiatky úmyselnej
pamäti
• Najprv má názorný charakter, neskôr verbálny
• Intenzívne sa rozvíja trvácnosť pamäti (dlhodobá
pamäť)
• 3 –ročné si pamätá po niekoľkých mesiacoch
• 4 –ročné aj po roku
• Narastá aj rozsah pamäti – pamätá si veľký
počet predmetov, objektov (počet sa kryje s
počtom rokov)
Reč
• 3 –ročné dieťa má mať osvojené základy
materinského jazyka (lexikálnej aj gramatickej)
• Vývin reči charakterizuje rýchle zdokonaľovanie
(fonetika, gramatika)
• Postupne prechádza na kontextovú reč (súvisle
viazanú a presnú)
• V 3.roku je to cca 1000 slov, v 6.roku cca 3-4000
slov
• Reč získava na presnosti a významovosti
Myslenie
• U batoľaťa – senzo-motorické (zmyslovo-pohybové)
• U predškoláka je konkrétno – názorné (myslenie v
činnosti, v obrazoch)
• Na rozvoj prispievajú konkrétne manipulácie a postupne
sa interiorizujú, čím sa vytvárajú rozumové –
myšlienkové operácie – analýza, syntéza, porovnávanie
a pod.
• Počas pociťovania a vnímania sa upevňujú isté znaky
predmetov a javov, ale ešte so všeobecným významom
(stávajú sa symbolom veci a javu)
• Takto vznikajú myšlienkové operácie so začiatkom
abstraktného (symbolického), pojmového, slovnologického myslenia.
Abstraktné myslenie
• Rozvoj abstraktného myslenia sa spája u
detí so vznikom a vývinom pojmov
• 4-ročné dieťa je schopné osvojiť si
jednoduché formy usudzovania a
zdôvodňovania
• Vytvára sa postupne taký štýl uvažovania
poznávania, ktorý mu umožňuje postupne
učiť sa v škole.
Citový a spoločenský vývin
• Obohatenie a diferenciácia
• Charakterizuje ho impulzívnosť, afektívnosť a labilnosť
• Začínajú sa vyvíjať aj vyššie city (intelektuálne, morálne,
sociálne, estetické)
• Utváranie svedomia – správny rodinný výchovný účinok
• 3-ročné dieťa je egocentrické
• V predškolskom období sa výrazne socializuje
• V batolivom období sa deti hrajú vedľa seba, tu už sa
hrajú spolu a plnia aj určité úlohy, spoločenké a rolové
hry
Vývin etických a estetických citov
• Vo vývine etických citov je rozhodujúci vzor a vplyv
dospelého – identifikuje sa s ním
• Estetické city – rozvíjajú sa pomocou hier, kreslenia,
modelovania, hudby, spevu,...
• Rozvíjajú sa za pomoci prirodzenej zvedavosti
• Nedostatok pozitívnych citových vzťahov s dospelými
vedie k frustrácii až citovej deprivácii (zvlášť ak to dlho
trvá)
• Vstupom do školy sa začína rozvíjať aj morálny
konformizmus – schopnosť podriadiť sa požiadavkám
iných
• Kolektívne city sa objavujú občas (fragmentárne) –
medzi súrodencami, či členmi kolektívu sa občas
vyskytuje žiarlivosť, niekedy aj agresia
Vývin osobnosti dieťaťa
• Vrodené typové osobitosti nervovej sústavy sa
prejavujú už vo veku batoľaťa (pozorujeme ich aj
od narodenia)
• Pozorujeme ako v predškolskom veku výrazne
ovplyvňujú jeho konanie a správanie (tempo
činnosti, spoločenské vzťahy, smelosťnesmelosť, impulzívnosť, nestálosť, vytrvalosť,
sklon k poriadku, systematickosti, živosť,....)
• Zistilo sa, že mnohé môže ovplyvniť výchova
• V rámci aktivity sa uspokojujú psychické a
sociálne potreby (poznania, úspechu, citového a
spoločenského kontaktu)
Rozvoj motivácie dieťaťa
• Pre rozvoj motivácie dieťaťa je dôležité
viesť ho pochvalou, odmenou, dodržaním
slova, túžbou po úspechu, uspokojovaním
kladných citov
• Konanie dieťaťa sa tak stáva zámerným a
úmyselným
Rozvoj vôle a vôľového úsilia
• Pre rozvoj vôle a vôľového úsilia je prekonávanie
jednoduchých nenáročných prekážok
• Postupne sa rozvíjajú kladné charakterové vlastnosti
• Dieťa interiorizuje niektoré mravné normy (spravodlivosť,
čestnosť, dodržanie pravidiel hry....)
• Stáva sa citlivým pre potreby iných (prosociálne
správanie, empatia)
• Dôležitý je vzor dospelých
• Vyvíja sa u neho vedomie povinnosti (jednoduché
pracovné úlohy, star. o vtáčky, zvieratká, kvietky)
• Ak niečo neurobí, zažíva a prejavuje pocity hanby a trápi
sa
• Morálny konformizmus – úsilie prispôsobiť sa
požiadavkám osôb z okolia
Hra a jej význam
• Dieťa nielen pozoruje okolie, ale ho aj
pretvára
• Výtvory v hrových manipulačno –
konštrukčných činnostiach (kreslenie,
modelovanie, maľovanie, lepenie,
vystrihovanie,...)
• Všetky výtvory sú cenné, aj keď „nie sú
pekné“
Druhy hier
• Manipulačné (funkčné), vykonávanie rozličných činností
s predmetmi každodennej potreby a s hračkami
• Pohybové (pohybová činnosť dieťaťa spojená s
manipuláciou)
• Tematické hry (rolové – hranie sa na niekoho, niečo,
čosi)
• Konštrukčné hry – stavebnice, drevo,...
• Didaktické hry – rozširujú rozsah vnemov, cvičia pamäť,
pozornosť, myslenie, rozširujú slovník, pravidlá
spoločenského správania
• Práca s rozprávkou, obrázkami (konkretizácia lit., výt.,
TV, est., etickej, mrav.vých.
• Kolektívna výchova v MŠ v predškolskom období,
zaškoľovanie
Nové zložky motivačného charakteru,
emócie a ich ovládanie, priateľstvo a iné
sociálne väzby
• Poznávacie procesy – uvedomelejšie,
systematickejšie, zameranejšie na cieľ
• Vnímanie – presnejšie, sústredenejšie
pozorovanie (mýli sa pri odhadovaní
veľkosti predmetov a väčšej vzdialenosti)
• Konštantnosť vnímania je až v dospelosti
Predstavy
• Predstavy – vyznačujú sa veľkou názornosťou,
eidetické predstavy do 10 rokov (detailný opis
predtým zažitého
• S pribúdajúcim vekom sú predstavy ucelenejšie
a obsažnejšie, ako komplexy predstáv a vie o
svojich zážitkoch súvisle rozprávať.
• Vie časovo rozlíšiť minulé udalosti od súčasných
a budúcich
• Nechápe dlhšie intervaly (storočie, tisícročie)
Fantázia
• Konfabulácia už ustáva
• Fantázia je ustálená a tvorivá, tiež
reprodukujúca
Myslenie
• Umožňuje hlbšie prenikať do podstaty vecí a do
konkrétnych vzťahov medzi predmetmi a javmi
• Dospelý je vzorom, čo povie, dieťa bezvýhradne
prijíma – naivno – realistické myslenie
• S postupujúcim vekom si osvojuje nové, správne
pojmy
• Súdy a úsudky neodrážajú samostatnosť
myslenia. Preberajú ich od dospelých.
Psychosociálny vývin v období
neskorého detstva podľa Eriksona
3.- 5. rok
• Hlavná úloha – iniciatíva proti vine
• Znaky pozitívneho riešenia – poznávanie
vplyvu asertivity na okolie, nadobúdanie
schopnosti hodnotiť vlastné správanie
• Znaky negatívneho riešenia – nedostatok
sebadôvery, pesimizmus, strach z
neúspechu, prehnaná kontrola správania a
neprimerané tlmenie vlastnej aktivity
Spirituálny vývin
• 4.- 7. rok
• Magická religiozita
Obdobie mladšieho školského veku
Telesný vývin – narastie o 5-6 cm, priberie cca o 3 kg.
Mozog dosahuje hmotnosť dospelého človeka
Rast veľkého i drobného svalstva vyvoláva pohybovú
vzrušivosť (rýchle tempo pohybu) a následná je rýchla
unaviteľnosť (zvlášť pri presných pohyboch)
Kostra je mäkká, pružná a veľkým zaťažovaním sa môže
deformovať (zlé sedenie, nadmerná námaha, záťaž)
Rast trvalého chrupu
Dieťa je celkovo hravé, dynamické, pohyblivé, má z toho
radosť, zdokonaľuje sa celková koordinácia kĺbov a
svalovej činnosti
Vývin poznávacích procesov
• Zraková ostrosť, sluchová ostrosť,
vnímanie, všímavosť, pozornosť a
schopnosť sústrediť sa na dlhšiu dobu
• Systematické učenie vedie k rozvoju
úmyselnej pamäti.
• Myslenie sa zdokonaľuje poznávaním
nových vecí a javov, ich slovným
označením, tvorbou pojmov, súdov a
úsudkov o jednotlivých javoch.
Pamäť
• Tendencia zapamätať si emocionálne silne
pôsobivé udalosti
• U žiakov sa v nastávajúcom období bude
očakávať úmyselné zapamätanie učiva
• Pri nepochopení učiva – mechanická (bifľovanie)
• Dospelý, učiteľ rozvíja slovno – logickú pamäť
• Postupné zväčšovanie rozsahu pamäti
• Narastá rýchlosť a trvácnosť zapamätania
(zvlášť ku koncu obdobia)
Reč
• Dorozumievanie, symbolická funkcia sa
spája s myslením a ďalej prebieha proces
zvnútorňovania
• Obohacuje sa slovná zásoba, rozvíja sa
hovorená reč
• Začiatky písanej reči a čítanie
• Zdokonaľuje sa tak postupne myslenie,
operácie s pojmami až sa stáva slovno –
logickým myslením
Pozornosť
• Labilná, prelietavá, neúmyselná
• Úmyselná – dôležitá pre učenie
Vývin citov
• V prejavoch je dieťa zdržanlivejšie, city sú postupne
stálejšie, uvedomelejšie.
• V citovom živote je vyváženejšie, radostná a optimistická
nálada.
• Majú konfliktné obdobia, negatívne, afektívne stavy.
• Poznávacie city – uspokojenie potreby poznávania
• Strach – dostáva iný rozmer. Strach z neskutočného a
neznámeho prestáva, nastupuje strach z reálnych
nebezpečenstiev (neúspech v škole, strach zo smrti a
pod.)
• Dospelý človek vzbudzuje u detí obdiv a úctu.
• S rovesníkmi sú prejavy ľahostajnosti alebo obdivu
(sympatia, nesympatia)
• Rozvíja sa súdržnosť v kolektíve a mravné cítenie
dieťaťa
Citový a spoločenský vývin
• Charakterizuje ho obohacovanie a prehlbovanie
citov, ich intelektualizácia a vývin vyšších citov
• Postupne sa vie lepšie ovládať, nadobúda
emocionálnu inteligenciu
• Zvyšuje sa trvácnosť citových prežívaní
• Zdokonaľuje sa prostredníctvom kontaktov v
kolektíve, s dospelými, deťmi
• Učí sa podriaďovať svoje záujmy potrebám
ostatných
Vývin sociálnych vzťahov
• Ich rozšírenie a prehĺbenie
• Rodina – primárna skupina
• Škola – nová osoba č.1 – učiteľ, zo začiatku bez kritiky,
prijíma všetko, no od 4.,5.triedy je učiteľ často
predmetom kritiky.
• V 1.triede sa vzťah k učiteľovi uprednostňuje, neskôr je
pre neho dôležitá mienka kolektívu.
• Vznikajú kamarátstva, priateľstvá, objavuje sa citová
solidarita, chlapci a dievčatá oddelene, postupne vzniká
scelenie kolektívu.
• Pre socializáciu dieťaťa majú význam osoby pre neho
významné, ale i rovesníci vo formálnych skupinách v
ktorých aj dieťa prejavuje svoju aktivitu (spät.väzba)
Vývin osobnosti
• Dochádza k zmene motivácie konania a správania
vplyvom výchovy, školského vyučovania a učenia
• Dochádza k motivácii učiť sa – „prečo“?
• Narastanie uvedomelých motívov, prekonávanie
prekážok, rozvoj vôle, morálneho konania a
presvedčenia
• Utvárajú sa záujmy, hlavne pre výsledky, výtvory
(premenlivosť, raz stúpajú, raz klesajú)
• Vývin mravného vedomia prechádza fázou morálnej
heteronómie (čo povedia dospelí je správne) a postupne
do morálne autonómie
• Mnohé normy sa interiorizujú a prispôsobujú ľudskému
spolužitiu (vplyv výchovy)
• Vzory – zvlášť pozitívne, rozvoj cností v kresť.duchu
• Kladú sa základy charakteru
Psychosociálny vývin v školskom
veku podľa Eriksona
6.-12. rok
• Hlavná úloha – snaživosť proti
menejcennosti
• Znaky pozitívneho riešenia – prebúdzanie
sa tvorivosti a ovládania, pestovanie
zmyslu pre svoje kompetencie a vytrvanie
• Znaky negatívneho riešenia – strata
nádeje, pocit menejcennosti, odmietavý
postoj k škole a spolužiakom
Spirituálny vývin
• 7.-12.rok
• Autoritatívno – morálna religiozita
Starší školský vek
• Od 12.-15,17 rok.
• Dochádza k dozrievaniu pohlavných orgánov.
• Menia sa telesné tvary pubescentov (mutácia, ochlpenie,
druhotné pohl.znaky)
• Menia sa proporcie tváre
• Mení sa antomická štruktúra mozgu (rozmnožovanie a
diferenciácia mozg.buniek)
• Dochádza k nadmernej vzrušivosti, citlivosti, sú nervózni,
precitlivelí, nevedia sa ovládať, sú nespokojní.
• Nízka telesná výkonnosť, unaviteľnosť, menej odolní
voči chorobám
• Pohyby vzhľadom na narušenie telesnej harmónie sa
stávajú tvrdými, neuhladenými (rukatí, nohatí),
nemotorní, nešikovní.
Poznávacie procesy a
predstavivosť
• Zdokonaľovanie
• Myslenie dokonalejšie, abstraktné, predvída
zmeny, logicky analyzuje javy, rozvíja sa
hypoteticko-deduktívna forma myslenia
• Predstavivosť je veľmi rozsiahla, vyskytuje sa
bdelé snenie.
• Bohatý citový život má vplyv na tvorivosť a
predstavivosť.
• Často sa zaoberajú rozličnými formami písania
denníkov, básní, príbehov a pod.
Citový vývin
• Vyznačuje sa výraznou intenzitou a živosťou
• Hlboko prežíva city smútku (až do tragédie), či
radosti
• Ľahko dochádza k extrémom (znechutenie), či
bezpredmetnosti citov(s ničím nie sú spokojní)
• Nízke sebaovládanie v tomto období je
charakterizované výbušnosťou a rýchlymi
zmenami nálad.
• Väčšia zrelosť u dievčat
• Vykonávaním zámernej, úmyselnej činnosti,
prekonávaním seba dochádza k ďalšiemu
zdokonaľovaniu vôle.
Citový a spoločenský vývin
• Dochádza k určitým krízam voči autoritám,
rodičom, konflikty, oslabenie emocionálnej väzby
s rodičmi
• Vzťahy s vrstovníkmi sa prehlbujú a utvárajú sa
vo formálnych a neformálnych skupinách
• Dochádza k rozvoju schopností prispôsobiť sa,
spolupracovať až po poslušnosť až poddajnosť
• Značný záujem o druhé pohlavie –
heterosexuálny vývin, dbať na zdravý vývin, aby
nedošlo k patológii vzťahov
• Prvé lásky sú znakom správneho začlenenia sa
do spoločnosti
Vývin sociálnych vzťaov
Podstatné zmeny vzťahov k dospelým • Kríza autority rodičov
• Vznik konfliktov s rodičmi
• Oslabenie emocionálnej väzby s rodičmi
Vzťahy k vrstovníkom –
• Formálne skupiny (škola,...)
• Neformálne skupiny (priatelia, partie,...)
Vývin osobnosti
• Pokračuje vývinom sebauvedomenia,
sebaovládania, sebahodnotenia, sebavýchovy,
morálneho presvedčenia a tvorby názorov.
• Záujmy sú diferencované a prehĺbené pre
konkrétnu činnosť
• Mládež v tomto období chce byť nezávislá na
dospelých a snaží sa samostatne rozhodovať
• Citlivá, diplomatická výchova zo strany
dospelých má nesmierny význam
Vývin osobnosti
• Sebauvedomenie – podmienené
pozorovaním vlastného duševného života,
vyúsťuje do
• Sebahodnotenia (aký som?),
porovnávania vlastností s inými ľuďmi,
vedie to k obrazu seba – sebakoncepcii
• Sebavýchova – podľa vytýčeného vzoru,
ideálu
• Zmena záujmov – diferencujú sa a
prehlbujú
Psychosociálny vývin v období
adolescencie podľa Eriksona
12.-20. rok
• Hlavná úloha – identita proti konfúzii rolí
• Znaky pozitívneho riešenia – koherentné
vnímanie seba samého, primerané
prejavenie svojich schopností
• Znaky negatívneho riešenia – zmätenosť,
nerozhodnosť a neschopnosť
sebarealizácie v povolaní
Spirituálny vývin
12.-17. rok
• Formovanie autonómnej religizity
Adolescencia
• 15.-17.rok až po dospelosť 20.-22.rok (aj keď
zákon uznáva 18.rok)
• Charakterizovať všeobecne toto obdobie je
ťažké pre výraznú diferenciáciu, vzdelanie,
kultúrne a spoločenské, či demografické
odlišnosti
• Príznačná je výrazná intelektová aktivizácia (cíti
potrebu vzdelávať sa – motivácia pre život)
• Mnoho diskutujú a rozoberajú rozličné životné
situácie, filozofiu, politiku, spoločenské otázky s
rovesníkmi i dospelými
Citový vývin
• Vo vývine nastáva určitá emocionálna
rovnováha a prevaha pozitívnych citov
(etických a estetických)
• Záujmy sú mnohostranné, zaujímajú sa o
rôzne otázky života, športu, umeni,
kultúru, literatúru.
• Špeciálne schopnosti u jednotlivcov môžu
byť dobrým predpokladom pre adekvátnu
voľbu povilania
Sociálne vzťahy
• Vyvíjajú sa podľa osobnej aj ekonomickej samostatnosti a podľa
vytvorených vzťahov s dospelými (rešpektovať ich!)
• Vzťahy s vrstovníkmi sa vyvíjajú ako kamarátske a priateľské
• Výrazne sa zaujímajú o druhé pohlavie, prvé lásky aj s trvalejšími
vzťahmi
• Pozitívne sú prejavy obojstrannej nežnosti
• Na základe socializácie osobnosti dochádza k dotváraniu osobnosti
• Utvárajú sa charakterovo – vôľové vlastnosti, ustaľujú sa názory,
postoje, povaha
• Niektoré plány sú už splnené, iné si vytyčuje.
• Ustaľuje sa sebakoncepcia, sebahodnotenie (u dievčat občas ešte
negatívne, alebo po negatívnom zážitku výraznejšie.
• Sebavýchovou výrazne ovplyvňuje svedomie
• Mládež pevne verí v morálny idealizmus, že majú dosť síl zmeniť
svet, že dokážu veľké činy v prospech ľudstva.
• Toto obdobie prináša so sebou aj mnohé nástrahy života
• V snahe po samostatnosti sa uchyľujú k mnohým negatívnym
skutkom (náv.látky, partie, rôzne krajné stanoviská, realizácia v
hnutiach a pod.
Dospelosť
Kritériá psychickej dospelosti
• Výber povolania, ďalšieho štúdia na dosiahnutie
pracovného zaradenia,
• Uvážlivá voľba životného partnera, manželstvo
• Osamostatnenie sa, samostatnosť v
rozhodovaní, v ekonomickom zabezpečení
• Cieľavedomé riešenie problémov, nie únik pred
nimi
• Racionálne posudzovanie situácií (nie
emocionálne)
• Vedomie spoločenského akceptovania
• Svetonázor, vlastné názory, postoje, morálny
kódex, a ich uplatnenie v živote
• Primerané trávenie voľného času
Dospelosť
• Najdlhšie obdobie v živote človeka – mladší dosp.vek –
20-30 rokov, stredný 30-45 je obdobím stabilizácie a
starší dosp.vek 45-60,65 rokov.
• Telesný vývin charakterizuje dosiahnutie určitej výšky a
fyziologickej zrelosti, zdatnosti a sviežosti,
• Po biologickej stránke je obdobím reprodukcie
• Človek je produktívny nielen po stránke telesnej
(schopnosť pracovať)
• , ale aj duševnej – samostatne a zodpovedne sa
rozhodovať, schopný zabezpečiť rodinu, psychicky
pripravený založiť si rodinu a starať sa o ňu, vzdelávať
sa po celý život
• Vývin teda nie je nikdy ukončený, človek sa vyvíja po
celý život, aj keď dochádza k oslabeniu urč.duš.
schopnosti (rýchlosť, pohotovosť myslenia, zhoršovanie
pamäti). Kompenzuje ich inými, skúsenosťami,
uvedomelejšou motiváciou, pevnou vôľou.
Sociálne vzťahy
• Vzťahy – rodina, manželstvo
• Pracovné zaradenie, diferenciácia sociálnych
vzťahov
• Rozmanitosť trávenia voľného času, celoživotné
vzdelávanie
• Evolučné a involučné zmeny somatické i
psychické (rast, starnutie)
• Nachádzanie zmyslu života, morálne postoje,
sebauvedomenie, altruistické city, priateľské city,
ale i záporné city (zlosť, závisť, nenávisť,
žiarlivosť, zatrpknutosť)
• Neskoršie obdobie dospelosti – bilancovanie,
životný štýl ustálený
• Príchod dôchodku, choroby, príprava na starobu
Psychosociálny vývin v období
rannej dospelosti podľa Eriksona
18.-25. rok
• Hlavná úloha – intimita proti izolácii
• Znaky pozitívneho riešenia – nadviazanie
intímneho vzťahu s iným človekom,
zodpovednosť za prácu a vzťahy
• Znaky negatívneho riešenia – neosobné
vzťahy, vyhýbanie sa vzťahom, kariére a
zodpovednosti za vlastný život
Psychosociálny vývin v období
dospelosti podľa Eriksona
25.- 65. rok
• Hlavná úloha – generativita proti stagnácii
• Znaky pozitívneho riešenia – kreativita,
produktivita, starosť o druhých
• Znaky negatívneho riešenia –
nedisciplinovanosť, zameranie na seba,
strata záujmov a zodpovednosti
Vývin spirituality
18.- 25. rok
• Formovanie autentickej religiozity
25.- 40. rok
• Stabilná religiozita
40. – 70. rok
• Religiózna zrelosť
60. – 70. rok
• Eschatologická religiozita
Psychosociálny vývin v období
zrelosti podľa Eriksona
nad 65. rok
• Hlavná úloha – integrita „ja“ proti zúfalstvu
• Znaky pozitívneho riešenia – akceptovanie
zmyslu a jedinečnosti vlastného života,
prijatie smrti
• Znaky negatívneho riešenia – pocit straty,
opovrhovanie ostatnými
•
•
•
•
•
Staroba
Presénium
Sénium
Neskorá staroba
Geriatria, gerontológia, gerontopsychológia
Strnutie neznamená len ubúdanie, ale aj vznik nových
vlastností. Prispôsobovanie sa novým situáciám a
kompenzácia chýbajúcich.
• Prejavy telesného starnutia – spomaľovanie činnosti
všetkých orgánov, zníženie percepčných schopností,
oslabenie procesov vnímania a CNS. Atrofia orgánov,
cievne a srdcové komplikácie atď.
• Prejavy psychických zmien – zmeny v poznávacích
procesoch, v rozumových schopnostiach, v citovom
živote, v motivácii, v sociálnych vzťahoch a v zameraní
osobnosti
• Príprava na starobu, prijatie nových situácií a smrti
Vývinové poruchy, poruchy reči,
motoriky a psychického vývinu
• Doména psychodiagnostiky
• Zisťuje sa úroveň zrakového, sluchového,
vnímania, psychomotoriky, grafomotoriky, ale aj
typov a štádií pamäti, orientácie v priestore a
pod.
• Psychodiagnostikou sa identifikujú také poruchy,
ktoré bránia v školskej úspešnosti detí.
(dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, dysmúzia,
dyskinéza,...)
• Sleduje sa aj identifikácia narušení vo vývine
osobnosti, v jej emocionálnej a vôľovej zložke
(citová deprivácia, tuposť, labilita, precitlivenosť,
ale i školská fóbia)
Emocionálne a vôľové poruchy
• Tvrdohlavosť, negativizmus, nevytrvalosť,
nedôslednosť, lenivosť, vzdor, agresia
• Do emocionálnej a vôľovej sféry sa druhotne
premieta každý defekt, alebo narušenie
• V nich sa odráža postoj postihnutého k
vlastnému postihnutiu, či narušeniu, ako aj
hodnotenie postojov iných ľudí voči nemu a pod.
• Môže to mať za následok rozličné patologické
formy psychických stavov, ako napr. reaktívnu, či
situačnú depresiu, abúliu, alebo disociálne, či
asociálne správanie
Sociálne vzťahy
• Diagnosticky cenné sú vťahy s okolím, rodinou,
súrodencami,...
• V pedagogike sa rozumie vymedzenie
najvýznamnejších znakov a vlastností žiaka,
jeho úroveň správania, vedomostí, spôsobilostí,
príčiny zlyhávania v škole, vychovateľnosť a
vzdelávateľnosť,...
• Ide tak o proces zisťovania podmienok, priebehu
a výsledkov výchovy a vyučovania detí so
špeciálnymi potrebami (postihnutých, či
narušených jedincov), určovanie vplyvu
postihnutia na ich vychovateľnosť a vzdelávacie
možnosti.
Typy vývinových anomálií
• Interakcia medzi faktormi, ktoré pôsobia
na vývin jedinca z vnútorného prostredia
(endogénne) – genetické-hereditárne a
Vonkajšieho prostredia (exogénne) – ako je
výchova a prostredie
Normálny vývin má ireverzibilný charakter,
prebieha v jednosmernom časovom slede,
pri čom jednotlivé vývinové faktory
pôsobia vyvážene a tak vývin prebieha
bez nežiaducich anomálií
Dôvod vývinových anomálií
• Sú spôsobené patogénnymi faktormi, ktoré
svojou povahou môžu spôsobovať spomalenie,
až zastavenie (nulita), alebo zmenu v zmysle
smeru (napr. detská demencia)
• Od anomálneho vývinu sa odlišuje vývin
predčasný, akcelerovaný, pri ktorom aktuálny
stav vo vývine (napr.určitej schopnosti) výrazne
prekračuje očakávané hodnoty. (osobitný talent,
nadanie, genialita – vyžaduje tiež špeciálnopedagogickú starostlivosť
Vývinové anomálie
• Ustrnulý vývin – dôsledok takéhoto pôsobenia patol.vplyvov pri
ktorých nedochádza k vývinu orgánu, či funkcie (vrodená slepota,
hluchota, vrod.chýbanie, nevyvinutie končatín)
• Obmedzený vývin – určitý orgán či jeho funkcia sa vyvíja
obmedzene a nikdy nedosiahne normálnu úroveň (ment.postihnutie,
vývinové dysfunkcie) z telesného hľadiska aj také malformácie,
ktoré vybočujú z medzí interdisciplinárnej variability
• Oneskorený vývin – spravidla reparabilný, vplyvom terapie,
korekcie, možno dosiahnuť zlepšenie, ba až normalizáciu
• Prerušený vývin – dôsledok pôsobenia exogénnych patol.vplyvov,
ktoré vývin orgánu náhla spomalia, či prerušia. Môže dôjsť k
progresii (zhoršeniu), regresii (ústup postihnutia)či stagnácii
(pretrvávanie na istej úrovni)
• Pochybený vývin – sa vyznačuje poruchou určitého orgánového
tkaniva, alebo zložky osobnosti, zatiaľ čo ostatné sa vyvíja
normálne. V obl.tkaniva – novotvary. V obl. osobnosti – rôzne
aberácie – povahové, sexuálne (sadizmus, perverzia)
• Ťažké somatické anomálie – teratológia
• Pochybený osobnostný vývin skúma psychopatológia a sociálny –
sociálna patológia.
Metódy špeciálno – pedagogickej
diagnostiky
• Pozorovanie, explorácia, diagnostické skúšanie,
rozhovor, testové metódy (didaktické,
logopedické, laterality, motoriky), štúdium
prípadu (case study), rozbor výsledkov činnosti
• Získané údaje sa posudzujú:
• Z aspektov vývinu, bohatosti podnetov z okolia,
psychosociálne narušenie, traumy (fyzické,
psychické,), prekonané choroby, hereditárne
faktory, pôrod, popôrodné komplikácie, iné
možné determinanty vývinu