Transcript Stratégie na adaptáciu a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy _Hégyi

Stratégia adaptácie
na dopady zmeny klímy
Ing. Ladislav Hegyi, Karpatský rozvojový inštitút
Európsky vzdelávací seminár pre samosprávy o energetike a ochrane klímy
25.-26. 3. 2012, Čierny Balog
Hlavné dopady zmeny klímy v SR
•
•
•
•
•
•
Zvýšenie priemerných ročných teplôt
Častejší výskyt intenzívnejších vĺn horúčav
Silné búrky
Častejší výskyt sucha
Zvýšenie častosti intenzívnych zrážok
Úbytok snehovej pokrývky –
skracovanie obdobia s jej výskytom
• Sezónne výkyvy zrážok
• Menší výskyt chladných dní,
vyššie teploty v chladnom období roka
Čo je to adaptácia?
Adaptácia (prispôsobovanie sa) na dopady zmeny klímy:
Prispôsobovanie sa dopadom zmeny klímy predchádzaním a zmierňovaním jej
negatívnych dopadov, zvyšovaním odolnosti voči jej dopadom, vyrovnanie sa
s následkami klimatickej zmeny a využívanie jej priaznivých dôsledov.
IPCC:
Prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských
systémov na nové alebo meniace sa prostredie.
Prispôsobenie sa zmene klímy sa týka
prispôsobovania sa prírodných alebo ľudských
systémov v reakcii na aktuálne alebo
očakávané klimatické podnety alebo ich účinky,
ktoré zmierňujú škody alebo využívajú výhodné
príležitosti.
Rôzne typy prispôsobenia sa môžu byť delené
na preventívnu a reaktívnu adaptáciu, súkromná
a verejná adaptácia a autonómne a plánované
prispôsobenie.
Adaptácia a mitigácia na lokálnej úrovni
• Ani v prípade zvýšenia mitigačného úsilia sa úplne nevyhneme ďalšiemu
zvyšovaniu teplôt a súvisiacim dopadom
• Nie je možné sa plne a donekonečna adaptovať na dopady zmeny klímy,
mitigácia je nevyhnutná, aby sme sa vyhli ďalšiemu zhoršovaniu dopadov
• Viac mitigačných opatrení teraz - o to menej náročná a nákladná bude
adaptácia v budúcnosti
• Mitigácia a adaptácia majú rovnaký cieľ - znižovať nežiaduce dopady
zmeny klímy
Význam adaptácie na lokálnej úrovni
•
•
Väčší potenciál ochrany zdravia, majetkov ľudí
Môže mať významný prínos pre rozvoj
- zníženie nákladov na škody
- zvýšenie atraktívnosti pre investorov
Najvýznamnejšie oblasti adaptácie na prebiehajúce
a budúce dopady zmeny klímy
- Vodné hospodárstvo
- Lesné hospodárstvo, ekosystémy
- Zeleň v sídlach
- Poľnohospodárstvo
Ďalšie dôležité oblasti adaptácie na dopady zmeny klímy:
- Ľudské zdravie
- Energetika
- Doprava
- ďalšie ...
Adaptácia na dopady zmeny klímy
a znižovanie havarijných rizík
Dlhodobé prispôsobovanie sa
na meniace sa priemerné
klimatické podmienky
Adaptácia na
dopady zmeny klímy
Manažment klimatických rizík
Manažment geofyzikálnych
rizík
Znižovanie havarijných
rizík
Hlavné charakteristiky odolných systémov










Vysoká úroveň rozmanitosti
Efektívne spravovanie
Prijímanie neistôt a zmien - princíp nevyhnutnej neistoty a zmien je
akceptovaný
Zapájanie verejnosti a využitie jej miestnych poznatkov
Aktivity k zlepšeniu pripravenosti nie sú zacielené na odpor voči zmene,
ale na schopnosť žiť s ňou
Existencia vysokého stupňa sociálnej a ekonomickej spravodlivosti,
rovnosti v systéme
Dôležitosť sociálnych hodnôt a štruktúr je uznávaná
Akceptácia a pracovanie v rámci nerovnovážnej systémovej dynamiky
Sústavné vzdelávanie sa
Odolné systémy sa na javy a udalosti pozerajú zo širšej perspektívy
10
9
8
7
5
5
5
4
3
3
Proces adaptácie na lokálnej úrovni
Popis dopadov
zmeny klímy,
príprava
prostredia
Zhodnotenie
zraniteľnosti
Stanovenie
strategického
smerovania
Implementácia
adaptačných
opatrení
Kritériá:
1.
Súlad s rozvojovým plánom obce, synergické efekty
2.
Vybalansované (primerané) náklady a účinnosť opatrenia
3.
Súlad s mitigačnými cieľmi
4.
Vedecká podloženosť popisu dopadov a navrhovaných opatrení
5.
Súlad s platnou legislatívou
6.
Sociálne kritériá (prednosť majú opatrenia, ktoré nenarušujú, resp.
prispievajú k zachovaniu princípu rovnosti, sociálnej inklúzie...)
7.
Minimálne environmentálne dopady
8.
Naliehavosť z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva spojeného
s dopadmi zmeny klímy.
Príprava prostredia pre úspešný proces
• politická a odborná podpora samosprávy
• podpora a zapojenie do procesu verejnosť
• určenie lídra na vedenie procesu
• vytvorenie medzi sektorovej, medzi inštitucionálnej interdisciplinárnej
odbornej skupiny
• zaistenie zdrojov na prípravu
Zhodnotenie zraniteľnosti územia
Expozícia
Citlivosť
Možný dopad
Adaptívna kapacita
Zraniteľnosť
• Stupeň zraniteľnosti je kritériom pre nastavenie adaptačnej
stratégie
• Zraniteľnosťou niečoho (nejakého systému) na niečo (napr.
prívalové zrážky) alebo s ňou spojené škody (napr. povodne)
• Posúdenie existujúcich socio-ekonomických scenárov
• Posúdenie existujúcich prírodných a sociálnych systémov
Stanovenie strategického smerovania
• Výber prioritným oblastí, kde je najväčšie ohrozenie
• Zváženie limitov (disponibilný čas, zdroje na realizáciu opatrení), aby
bola stratégia uskutočniteľná
• Výber dopadov a územia pre adaptačné opatrenia
• Integrálne začlenenie cieľov a opatrení lokálnej adaptačnej stratégie do
stratégie rozvoja územia
Plánovanie a implementácia
adaptačných opatrení
• Vytvorenie katalógu opatrení, ktoré môžu byť realizované ako
odpoveď na klimatickú zraniteľnosť daného územia
• Posúdenie možností adaptačných opatrení (miestny kontext,
efektívnosť, zvýšenie odolnosti...)
• Odsúhlasenie výberu adaptačných opatrení, ktoré budú
v území realizované, cez komunikáciu s volenými
predstaviteľmi samosprávy, zainteresovanými subjektmi mimo
samosprávy ako aj s občanmi
• Vypracovanie implementačného plánu (zodpovednosti,
financovanie, časový plán, monitoring a evaluácia)
Úlohy lokálnej samosprávy pri mitigácii
klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady
Lokálna samospráva
Iniciátor /líder
Realizátor
Partner
 Iniciátor/líder: motivuje, radí, ide príkladom, podporuje (aj
finančne)
 Realizátor: všade tam, kde má nástroje a právomoci;
zahrňuje vplyv KZ do všetkých rozhodnutí; robí konkrétne
opatrenia na svojom majetku
 Partner: vstupuje do účelových partnerstiev s inými subjektmi
verejnej správy, podnikateľského sektora a občanmi za
účelom synergie
Nástroje samospráv pri mitigácii
klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady
Administratívne (záväzné stanoviská,
vyjadrenia, ...)
Strategické (PHSR, ÚP, Stratégie,
Koncepcie, ...)
Legislatívne (VZN, ...)
Finančné (rôzne formy finančnej
podpory)
Infraštruktúrne
Informačné
iné
Plánovacie
Povoľovacie
Vykonávacie
Príklady adaptačných opatrení
na lokálnej úrovni
1. Zvýšenie priemerných teplôt ovzdušia v SR o 2-4 0C do konca 21. storočia
Zeleň v sídlach
Efekt: Negatívny vplyv na studenomilnejšie dreviny a priaznivý na teplomilnejšie dreviny
v
sídelnej zeleni
Opatrenia:
• Prispôsobenie výsadby kostrových drevín v sídlach na posun výškových veget.
stupňov (za. teplomilnejších druhov)
• Zaradenie druhov drevín s výraznou toleranciou letných suchých období ...
Energetika
Efekt: Zníženie účinnosti elektrární na fosílne palivá
Opatrenia: zvýšený dôraz na chladiace technológie; väčšie tienenie zariadenia;
umiestňovanie
nových zariadení do chladnejších oblastí...
Príklady adaptačných opatrení
na lokálnej úrovni
Vlny horúčav – dlhšie, s vyššími teplotami
Efekt 1. Veľmi vysoké teploty v budovách, prehrievanie budov
Opatrenia:
- Dostatočná tepelná izolácia stavieb
- Tieniť transparentné výplne otvorov
- Svetlé farby, odrazivé povrchy, zelené strechy
Efekt 2: Veľmi vysoké teploty na verejných priestranstvách
Opatrenia:
- Koncipovať kompozíciu stavieb a zelene v meste, aby umožňovala
lepšiu cirkuláciu vzduchu
- Zvyšovať podiel vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest (výsadba
stromov do uličných stromoradí, na parkoviská)
- V skladbe vegetácie má byť podiel stromov k trávnikom >60%
Príklady adaptačných opatrení
na lokálnej úrovni
3. Silné búrky – víchrice
Efekt: Poškodenie sídelnej zelene, riziká zranenia ľudí a poškodenia
majetkov
Opatrenie:
- Udržiavať dobrý stav stromovej vegetácie z dôvodu hroziacich
veterných
smrští
Efekt: Riziká pre distribúciu elektrickej energie (škody na elektrickom
vedení)
Opatrenie:
- Rozhodovanie o umiestňovaní stromov v blízkosti elektrického
vedenia tak, aby nedochádzalo k jeho poškodzovaniu
Príklady adaptačných opatrení
na lokálnej úrovni
4. Pokles zrážok
Efekt: Zníženie dostupnosti vodných zdrojov pre ľudí , problémy s nedostatočnou
dodávkou vody pre ľudské sídlo (hlavne juh, východ SR)
Opatrenia:
- Pasportizácia všetkých odstavených vodných zdrojov z hľadiska možnosti ich
revitalizácie a opätovnej prevádzky
- Sprísnenie ochrany vodných zdrojov
- Zvýšené využívanie lokálnych vodných zdrojov
- Výstavba domových ČOV v menších obciach
- Úspory vody: aktivity pre zmenu vzorcov správania smerom k šetreniu vodou...
- Recyklácia / opätovné využívanie použitej „sivej“ vody
- Rozšírenie zberu a využívania dažďovej vody
- Minimalizácia strát vody v rozvodných sietiach
Prínos realizácie opatrení
využívajúcich zeleň v sídlach
Úspory energie:
 Podľa simulácie teplôt v Manchestri by sa zvýšením podielu zelene o 10% podarilo udržať
priem. teplotu v husto obývaných častiach mesta v r. 2080 na alebo dokonca pod úrovňou r.
1961-1990.
Vlny horúčav, zdravie a mestá:
 V parkoch je teplota vzduchu nad zemským povrchom priem. o 2,26 °C nižšia než v ostatných
mestských štvrtiach.
 Rozdiel teplôt vzduchu 2 m nad zem. povrchom nameraný v Bratislave - medzi lužným lesom a
zastavanou plochou s priľahlým parkoviskom pri obchodnom centre - 12,19 °C
 Rozdiely v teplote vzduchu medzi vegetáciou a plochami v mestev SR (výška 1,5 m) - do 24,6
°C (NLC 2007)
 Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia
až do priemernej vzdialenosti 500 m.
 Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia
až do priemernej vzdialenosti 500 m.
Znižovanie rizík plynúcich zo záplav:
• Mohutné stromy zachytia 80% zrážok, mladé a malé stromčeky len cca 15%
• 10% zvýšenie podielu zelene v meste pomôže k 5 % zníženiu odtoku dažďovej vody
Prípadová štúdia - adaptačné aktivity:
Stuttgart, Nemecko (1)
Problémy:
 Klimatické scenáre v Stuttgarte predpokladajú
- nárast priemernej ročnej teploty o 2 °C
- výrazný nárast vĺn horúčav (do r. 2100 - 57% reg. Stuttgartu vyše 30 dní
ročne s tepelným stresom)
 Stuttgart mal problémy so zlou kvalitou ovzdušia od 70-tych rokov 20. storočia.
Rozvoj na svahoch údolia - obmedzenie prúdenia vzduchu v meste - prispenie k
mestskému tepelnému ostrovu
Riešenie – adaptačné aktivity:
 Stuttgart začal plánovať využitie hustej vegetácie a funkcie prírodných veterných
prvkov pre zníženie prehrievania a znečistenia ovzdušia
 Vytvoril sa klimatický atlas pre Stuttgart (teploty, prúdenie vzduchu...). Na základe
týchto informácií boli odporučené plánovacie a územné predpisy sledujúce
ochranu otvorených priestranstiev a zvýšenie podielu vegetácie v husto
zastavaných oblastiach.
Prípadová štúdia - adaptačné aktivity:
Stuttgart, Nemecko (2)
Mapa prezentujúca kategórie
oblastí používaných v plánovaní
pre vzdušné prúdenie
Ukážka z klimatického atlasu
Stuttgartu: mapovanie
denných teplôt (bordová a
červená farba – vysoké,
zelená – nízke)
Prípadová štúdia - adaptačné aktivity:
Stuttgart, Nemecko (3)
Výsledky:
 Zlepšenie kvality ovzdušia, výmeny vzduchu, studených vzdušných prúdov.
 Lepšia odolnosť voči zvýšeniu a trvaniu vĺn horúčav.
Výstupy:
 5,000 ha zalesneného územia, 65,000 stromov v parkoch a otvorených priestranstvách,
35,000 stromov v uliciach
 Dnes vyše 39% povrchových plôch chránených Nar. o ochrane prírody - Nemecký
rekord.
 Zeleň pokrýva 60% mesta.
 300 000 m2 striech zazelenených; 32 z 245 km z električkových tratí zatrávnených.
Vybrané faktory úspechu:
Kvalitné odborné podklady, dôsledný, komplexný prístup (podrobná klimatická mapa...)
 cielené opatrenia ako zákaz výstavby v kopcoch okolo mesta,
Koncepčnosť, systémovosť prístupu, nepodliehanie vplyvom:
 vyhýbanie sa výstavbe, ktorá by obmedzila ventilačný efekt nočných studených
vzdušných prúdov
 60 ha neobrábaných zelených pozemkov určených na ekonomický rozvoj – vyňaté kvôli
ochrane jestvujúcich zelených plôch.
Ďakujeme za pozornosť.