KB - Aby šport nebolel

Download Report

Transcript KB - Aby šport nebolel

Bergendiová Katarína



neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás
stretáva v bežnom prostredí
na Slovensku trpí približne 40 % populácie niektorým z prejavov
alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí a mladistvých
postihuje celý organizmus- môže prechádzať z jedného druhu
alergie do druhého - „ALLERGIC MARCH „- ekzém, potravinová
alergia, bronchiálna astma ...
Alergické ochorenia
rinitída,
bronchiálna astma,
potravinová alergia,
atopický ekzém, urtika,
anafylaxia


Genetické faktory
Príčiny vonkajšieho prostredia
hlavná príčina zvyšujúcej sa prevalencie
„ZÁPADNÝ„ SPÔSOB ŽIVOTA
• vplyvy vonkajšieho prostredia –
znečistené životné prostredie, aktívne
a pasívne fajčenie, oxidy síry a dusíka ...
• vplyv domáceho a pracovného prostredia
• výživové návyky
HYGIENICKÁ HYPOTÉZA - Protektívne faktory chýbajú
• infekčné choroby, mikrobiálna záťaž - sú protektívne pre vznik
alergického ochorenia
• deti vo viacpočetných rodinách –  výskyt atopie
• poľnohospodárske oblasti -  výskyt atopie
KB
Alergény - látky väčšinou bielkovinovej povahy
 Inhalačné alergény
◦ dreviny, trávy, byliny, bytový prach,
roztoče, šváby a ostatný hmyz, cicavce
a vtáky, huby a aktinomycéty


Potravinové alergény živočíšneho pôvodu
◦ mlieko a jeho produkty, vajce a hydina, ryby
Potravinové alergény rastlinného pôvodu
◦ obilniny, strukoviny, orechy
a semená, ovocie a zelenina
KB
stromy
trávy
buriny
KB




Chlad
• Pseudoalergia - fyzikálny vplyv - priamy aktivátor vyplavovania
mediátorov (napr.histamínu...) z mastocytov
Klinické prejavy
• slzenie, pálenie sliznice v nosohltane, upchatie nosa a vodnatý výtok,
kýchanie, dráždivý kašeľ až dušnosť
• reakcia drobných cievok na rukách- zblednutie, bolestivosť až strata
citu v prstoch v oblastiach vystavených priamo chladu
Diagnóza
• chladový kontaktný test
• Vyšetrenie na kryoglobulíny
Liečba chladovej alergie
• otužovanie
• užívanie protialergických liekov – antihistaminiká, antileukotriény
• pri dýchacích problémoch spreje na uvoľnenie priedušiek
• pri kožných problémoch aj lokálne maste (napr. kortikoidové proti
svrbeniu a zápalu), masti proti nadmernému vysušovaniu kože a pod.
KB

ALERGICKÁ NÁDCHA - RINITÍDA

PRIEDUŠKOVÁ ASTMA

ANAFYLAXIA
KB
Bez expozície alergénu
Po expozícii alergénu
[Horak F et al., J Allergy Clin Immun. 2002]
ZÁPAL DÝCHACÍCH CIEST - zmeny
Zdraví
Pacienti s AB
[P Jeffery, in: Asthma, Academic Press 1998]



Funkčné vyšetrenie pľúc - včasná diagnostika ochorenia,
meranie účinku ochorenia na pľúcne funkcie, monitorovanie priebehu
ochorenia, sledovanie efektivity terapie ...
Bronchomotorické testy
•
spirometria – VC, FEV1, FEV1/VC, MEF50
•
bronchomotorické testy
- bronchokonstrikčný alebo bronchodilatačný
- ponámahový
Neinvazívne hodnotenie zápalu v dýchacích cestách – meranie
vydychovaného NO - FENO
- diagnostika alergickej bronchiálnej astmy, zhodnotenie
účinnosti, dostatočnosti či opodstatnenosti liečby inhalačnými
kortikoidmi
KB
„EXERCISE INDUCED ASTHMA“ – EIA





1984 1996 – stúpol výskyt AB u amerických športovcov – z 11% na 20%
Najčastejšie športy – bežecké lyžiarske disciplíny, cyklisti a plavci....
PREČO ?
• hyperventilácia pri námahe s následným ohrievaním a zvlhčovaním
vdychovaného vzduch
• Zhoršenie – chladný vzduch pri zimných športoch, prachové častice a pele,
chlór u plavcov...
• strata tekutín v bronchiálnej sliznici a zvýšenie osmolarity periciliárnej tekutiny
- nepriamy stimul – „vysúšanie“ prieduškovej sliznice - uvoľnenie mediátorov,
alebo aktivuje nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC
• vznik následnej bronchokonstrikcie a rozvoj edému bronchiálnej sliznice
DIAGNOSTIKA – spirometria - POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20% normálnej
hodnoty - bronchokonstrikčná odpoveď v prvých 5-10 minútach po ukončení
záťaže, potom mierny vzostup a znovu pokles - obraz dvojitého „W“
LIEČBA – „Run through Your asthma !„ ......
[Anderson, 1993]
KB
 iniciálne - orientačná spirometria - krivka úsilného
výdychu - sledujeme zmenu objemu v čase – FEV1
 počas a po submaximálnej záťaži - beh, bicykel - (tepová
frekvencia najmenej 170/min, trvajúca 6-8 minút) - nepriamy
stimul – spôsobuje uvoľnenie mediátorov, alebo aktivuje
nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC
 POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20% normálnej hodnoty
FEV1 – bronchokonstrikčná odpoveď v prvých 5-10 minútach, po
ukončení záťaže, potom mierny vzostup a znovu pokles –
obraz dvojitého „W“
KB



Odstrániť príznaky ALERGIE (symptomatická liečba)
- uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu
ťažkostí po prerušení liečby.
• antihistaminiká - blokujú účinok histamínu
• topické intranazálne kortikosteroidy - pri výraznom
upchatí nosa
ŠPECIFICKÁ IMUNOTERAPIA - rieši príčinu ochorenia
- jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických
ochorení
LIEČBA ASTMY
• Antileukotriény - prevencia bronchokonstrikcie
- zlepšenie ponámahovej bronchiálnej astmy
- aditívny vplyv k inhalačným kortikosteroidom
• Inhalačné kortikoidy
- protizápalové pôsobenie, ↓ bronchiálna hyperreaktivita
• Inhalačné beta2-mimetiká
- relaxácia hladkého svalstva DC,
- protizápalový účinok
KB

v roku 1979 prvýkrát popísaná anafylaktická reakcia po fyz.záťaži

odvtedy výskyt viac ako 1000 prípadov

niekedy náhle úmrtie športovca

predispozičný faktor - príjem niektorých potravín
(glutén, morské plody, paradajky, syr, zeler, alkohol)
alebo liekov krátko pred fyzickou aktivitou

klinické príznaky - urtikária (10 až 15 mm) a angioedém
- pľúcna obštrukcia a piskoty
- gastrointestinálna kolika, nauzea, vomitus
- bolesti hlavy, hypotenzia
- najčastejšie vznik po behu, tancovaní, lyžovaní a po požití niektorých potravín krátko
pred fyzickou aktivitou

na jej vzniku participujú faktory ako: alkohol, lieky, počasie, vlhkosť, stres, menštruačný
cyklus, teplota atď. - najčastejšie vznik do 30 minút až 2 hodín od začiatku aktivity
KB
PREČO ???
 zmena v črevnej permeability - cvičenie zvyšuje absorbciu potravinových
peptidov v mukóze čreva
 zvýšená dráždivosť sympatického nervového systému pri zvýšení telesnej
teploty, strese alebo fyzickej záťaži
 abnormalita autonómneho NS - zvýšená perfúzia GIT -zvýšená distribúcia
potravinových alergénov
LIEČBA
 fyzická záťaž - najskôr 4-6 hodín po príjme potravín
 nepoužívať - kyselinu acetylsalicylovú, nesteroidné antireumatiká a
alkoholické nápoje pred fyzickou záťažou
 prerušiť fyzickú aktivitu pri akýchkoľvek náznakoch klinických prejavov
 nosiť so sebou pohotovostný balíček
OBMEDZIŤ KONTAKT S ALERGÉNOM
 užívať každodennú preventívnu liečbu.
 vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom – lúky, alej topoľov, brezový les...
 Pohyb vonku je najlepší skoro ráno a neskoro večer - v ovzduší najmenej
peľu.
 Za veľmi suchého a veterného počasia, treba trénovať v hlbokom lese, tiež
daždivé počasie a doba po daždi, kedy je množstvo peľov v ovzduší
minimálne.
 Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch , preto
treba čo najmenej jazdiť v meste.
 Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach – ideálne je nad
1500 m (treba si naplánovať výjazd napr. do Dolomitov..).
 Ak sa necítite dobre – ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha –
treba tréning vonku radšej odložiť – mohli by ste si pohoršiť.
 používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli, čiapku so
šiltom pri behu...
 Po tréningu sa treba prezliecť (nie v spálni) a osprchovať sa aj s umytím
vlasov. Spláchneme peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva
a mohol by vás dráždiť aj v noci.
 Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou
(dostať v lekárni).
 Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede