Transcript Ako písať záverečné práce

Ako písať záverečné práce
2. Atestačná práca
Formálne požiadavky
• Atestačná práca a atestačná skúška:
V zmysle Vyhlášky MŠ SR č. 445/ 2009 § 15
obsahuje:
– Obsah atestačnej práce pedagogických
zamestnancov a odborných zamestnancov:
• sú objektívne poznatky, ktoré sú v súlade s aktuálnym
vedeckým poznaním
• je vymedzený zvolenou témou, tematickým okruhom,
vykonávanou pedagogickou činnosťou alebo odbornou
činnosťou, na ktorej výkon spĺňajú kvalifikačné
predpoklady, a zameraním obsahu atestácie podľa § 15
ods. 1. a 2.
Formálne požiadavky
• Obsah atestačnej práce učiteľa
– objektívne poznatky, ktoré sú v súlade s aktuálnym
vedeckým poznaním
– je vymedzený zvolenou témou, tematickým okruhom,
vykonávanou pedagogickou činnosťou alebo
odbornou činnosťou, na ktorej výkon spĺňajú kvalifikačné predpoklady, a zameraním obsahu atestácie
podľa § 15 ods. 1. a 2.
– je vymedzený aj študijným odborom alebo
vyučovacím predmetom, na ktorého vyučovanie spĺňa
kvalifikačné predpoklady, a ktorý si zvolil na
vykonanie atestácie.
Formálne požiadavky –
rozsah práce
• Rozsah atestačnej práce pre prvú atestáciu
– podľa dosiahnutého stupňa vzdelania je:
• 25 až 35 strán pre dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie
najmenej druhého stupňa,
• 22 až 28 strán pre dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa,
• 18 až 24 strán pre dosiahnuté úplné stredné všeobecné
vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie
odborné vzdelanie..
Horná hranica rozsahu pri kvalitnej téme
(výskumnom probléme) nie je ohraničená.
Doporučujeme jej rozsah prekonzultovať s
konzultantom.
Formálne požiadavky –
rozsah práce
• Rozsah atestačnej práce pre druhú atestáciu
• 40 až 60 strán
Horná hranica rozsahu pri kvalitnej téme
(výskumnom probléme) nie je ohraničená.
Doporučujeme jej rozsah prekonzultovať
s konzultantom.
Formálne požiadavky
– obsah práce
• Atestačná práca
– originálne dielo
– vytvorené len pedagogickým zamestnancom
alebo odborným zamestnancom, ktorý
atestačnú prácu predkladá na obhajobu.
– NENAVYŠOVAŤ STRANY UMELO
OBRÁZKAMI A GRAFMI
Hodnotenie atestačnej práce
• Posudok recenzenta obsahuje
– hodnotenie
•
•
•
•
aktuálnosti,
odbornosti,
originality atestačnej práce,
využiteľnosti v praxi
– odporúčanie alebo neodporúčanie atestačnej
práce na obhajobu
– otázky pre autora záverečnej práce.
Atestačná skúška
• ústne preskúšanie z vyžrebovanej témy
príslušného tematického okruhu
alebo
• praktické preukázanie výkonu činnosti z
vyžrebovanej témy príslušného
tematického okruhu.
Atestačná skúška
• témy z príslušného tematického okruhu
určené na ústne preskúšanie alebo
praktické preukázanie výkonu činnosti sa
zverejnia najneskôr 30 dní pred
atestačnou skúškou.
O ukončení sa vyhotoví protokol.
Poskytovateľ vydá po úspešnom ukončení
programu osvedčenie o ukončení vzdelávania.
Forma práce
• Vzorová 1. atestačná práca po formálnej
stránke
Výber témy
• Spôsob výberu témy atestačnej práce
– Vychádza z odborného zamerania
pedagogického alebo odborného
zamestnanca
Štruktúra práce
• Teoretické východiská
• Spracovanie metodického návrhu
– Z odborných návrhov
– Z vlastnej skúsenosti
• Možnosti využitia vypracovaného
návrhu
• Odporúčania pre pedagogickú prax
Abstrakt práce
1. Slovenský jazyk
2. Cudzí jazyk (odporúčané AJ, NJ)
PRIEZVISKO, Meno: Názov práce. [Prvá atestačná práca].
Katolícka univerzita v Ružomberku. Pedagogická
fakulta. Centrum celoživotného vzdelávania.
Ružomberok: PF KU, 2014. xx s. (yy znakov)
Text Text Text Text Text Text Text Text
Kľúčové slová práce
Zoraďujeme podľa stupňa konkretizácie –
od všeobecného ku konkrétnemu
Nesprávne:
IKT vo vyučovaní chémie, vzdelávanie, kurikulum,
chémia, edukačný softvér
Správne:
Vzdelávanie, kurikulum, edukačný softvér, chémia,
IKT vo vyučovaní chémie
Úvod práce
Štrukturovať do troch logických častí
•Výber a aktuálnosť témy
•Ciele a úlohy práce
•Charakteristika jednotlivých častí (kapitol)
práce
Úvod práce
Výber a aktuálnosť témy:
-vyjadriť, prečo som si zvolil danú tému
- Napr.:
-
Pracujem dlhé obdobie v danej oblasti
Daný problém dlhodobo riešim v zamestnaní
Je nevyhnutná zmena
Získal som nové nástroje, ktoré je potrebné začleniť do vyučovacieho
procesu
- a pod.
-potvrdiť že ide o tému, ktorá je aktuálna
-
Z praxe
Z požiadaviek školy
Z požiadaviek vyšších štruktúr
Zo zahraničných zdrojov
Úvod práce
Ciele a úlohy práce
•Naformulovať hlavný cieľ atestačnej práce
•Vyjadriť čiastkové ciele a úlohy atestačnej
práce, ktoré majú smerovať k dosiahnutiu
hlavného cieľa
Úvod práce
Charakteristika jednotlivých častí
(kapitol) práce
• Stručná charakteristika jednotlivých kapitol
práce (predovšetkým častí teoretických
východísk)
NIKDY NEUVÁZAŤ V ÚVODE VÝSLEDKY
PRÁCE
Teoretické východiská práce
Vyžaduje
• starostlivé štúdium literárnych prameňov
• analýzu prameňov
• syntézu získaných informácií
Informačná príprava
O svojej téme by ste mali vedieť čo najviac. Informačnú
prípravu zamerajte na tieto oblasti:
– aké teoretické prístupy (koncepcie) existujú k vašej téme
v odbornej literatúre,
– aké vzťahy sú medzi týmito teoretickými prístupmi (vzájomne sa
doplňujú alebo si konkurujú?),
– aká terminológia sa ustálila v jednotlivých teoretických
prístupoch,
– kto sú kľúčoví autori v jednotlivých teoretických prístupoch,
• v zahraničí
• u nás
Informačná príprava
O svojej téme by ste mali vedieť čo najviac.
Informačnú prípravu zamerajte na tieto oblasti:
– ktoré výskumné problémy sa v rámci vašej témy
riešili,
– aké výskumné metódy sa použili v rámci nich,
– aké výskumné nástroje (hotové dotazníky, škály, testy
a pod.) existujú v rámci nich,
– aké výskumné výsledky sa zistili,
– ktoré otázky zostali otvorené (tie sú najlepšími
námetmi pre váš výskum),
Informačná príprava
O svojej téme by ste mali vedieť čo najviac. Informačnú
prípravu zamerajte na tieto oblasti:
–
–
–
–
ako sa výskum spracoval,
aké štatistické postupy sa použili,
akým spôsobom autori interpretovali výskumné údaje,
aké sú charakteristické formálne prvky publikovaných prác
(obsahové časti textu, titulky, podtitulky, spôsoby zobrazovania
dát, tabuľky a schémy),
– aký je jazyk daných štúdií (článkov, kníh, dizertácií).
Typické nedostatky v prehľadovej
časti výskumnej správy
1. Výber informačných zdrojov
• Bolo použitých málo informačných
zdrojov – "informačná anémia".
• Výber informačných zdrojov bol
nesystematický, náhodný (použilo sa, čo
bolo poruke).
• Chýba zmapovanie hlavných prúdov
(smerov) v danej problematike.
Typické nedostatky v prehľadovej
časti výskumnej správy
1. Výber informačných zdrojov
• Výber sa uskutočnil len zo slovenských
a českých prác, svetové trendy neboli
zmapované. Autori z iných krajín sú
nezastúpení alebo zastúpení málo.
• Čerpanie z nespoľahlivých zdrojov –
typické pri internetových zdrojoch. Sú to
obyčajne zdroje bez uvedenia autora
a inštitúcie.
Typické nedostatky v prehľadovej
časti výskumnej správy
2. Spracovanie informačných zdrojov
• Prehľadová štúdia sa skladá len zo
súpisu citátov, nemá spojovací text alebo
hodnotiace komentáre – čo odsek, to
jeden citát. Pripomína to telefónny zoznam
• Chýbajú formulácie všeobecnejšej povahy,
chýba nadhľad.
Typické nedostatky v prehľadovej
časti výskumnej správy
2. Spracovanie informačných zdrojov
• Pojmová synonymia – ten istý jav sa označuje rôznymi
slovami, čím sa text stáva málo prehľadným.
(rozdiely v prevzatých pojmoch môžu odzrkadľovať rôzne
teoretické prístupy)
napr. na označenie toho istého javu v rôznych častiach
textu sú použité výrazy: kurikulum, učebné osnovy,
učebný program, cieľový program školy. Je to typický
prejav pojmovej synonymie, ktorý spôsobuje
terminologické nedorozumenia.
Typické nedostatky v prehľadovej
časti výskumnej správy
2. Spracovanie informačných zdrojov
• zlé logické členenie textu
• "kostrbatý", neuhladený štýl textu
Vyhľadávanie literatúry
•
•
•
•
Knižničné zdroje
Elektronické informačné databázy
Webové stránky
Vyhľadávanie pomocou vyhľadávačov
Knižničné zdroje
Slovenská národná knižnica - archivuje každú oficiálne vydanú knihu v SR.
• Adresa: Námestie J. C. Hronského 1, 036 01 Martin
V Košiciach, Prešove a Banskej Bystrici sú štátne vedecké knižnice.
Každá univerzita a obyčajne i každá fakulta vysokej školy má vlastnú knižnicu.
Knižnice majú k dispozícii katalógy, v ktorých si čitateľ zdroj nájde. Väčšina
knižníc umožňuje prístup ku katalógom cez internet (on-line vyhľadávanie i
objednávanie). Elektronické katalógy sú organizované veľmi dômyselne,
takže informačný zdroj si môžete vyhľadať podľa autora, názvu práce,
druhu zdroja (kniha, časopis, výskumná správa), predmetu (názvu oblasti)
alebo podľa kľúčových slov. Kľúčové slová sú jedno až dvojslovné
odborné výrazy (napr. detská literatúra, maturita, školská hygiena, výkon
žiakov).
Ak knižnica vo vašom meste danú publikáciu vo svojom fonde nemá a vy ste ju
našli vo fonde inej knižnice, môžete si ju objednať
pomocou medziknižničnej výpožičnej služby (obyčajne za úhradu).
Elektronické informačné
databázy
• obsahujú obrovské množstvo informácií – plné texty článkov, kníh,
bibliografie a citácie.
• poskytujú pohodlné vyhľadávanie a čítanie na monitore počítača
alebo na papieri po vytlačení zdroja.
Príklady databáz
• Web of Knowledge - Umožňuje vyhľadávať informácie o
jednotlivých vedeckých prácach, vrátane ohlasov, zo súčasnosti i v
retrospektíve od roku 1985 približne z 8 500 najprestížnejších
vedeckých časopisov sveta.
• Scopus - Je najväčšou databázou abstrákt a citácií vedeckej
literatúry na svete. Pokrýva asi 16 000 časopisov.
Elektronické informačné
databázy
Príklady databáz
• Databáza časopisov - Proquest Central. Obsahuje 11 000 titulov
časopisov, z ktorých je asi 8 000 plnotextových.
– plnotextový časopis znamená, že na monitore vidíte riadky textu,
obrázky a schémy. Text si môžete vytlačiť alebo uložiť. (Niektoré
časopisy majú len elektronickú podobu, v papierovej forme
nevychádzajú.)
– obsahuje vyše 700 kľúčových pedagogických časopisov, väčšinou
písaných po anglicky. K uvedeným databázam je možný prístup len cez
proxy-server danej univerzity, predtým je potrebné si vyžiadať
prístupové heslo.
• databáza ERIC – pre pedagógov.
• Databázou plnotextových časopisov pre spoločenské vedy je
aj JSTOR.
Elektronické informačné
databázy
Do databáz Web of Science, Scopus, Proquest
Central a JSTOR majú voľný vstup
učitelia a študenti slovenských univerzít, ktoré
vytvorili konzorcium na zakúpenie licencie.
Prístup je možný z počítačov v ich sieti. Typický
prístup je v knižniciach, študovniach, na
internátoch a v dosahu wifi.
• Slovenský elektronický pedagogický
časopis: Pedagogika.sk.
Webové stránky
A) Tematické webové stránky
• poskytujú množstvo kľúčových materiálov
k danej problematike.
• obyčajne obsahujú
–
–
–
–
–
–
literatúru (často je k dispozícii vo fulltextovej forme),
informácie o ukončených alebo riešených projektoch,
výskumné zistenia,
adresy pracovísk a ich pracovníkov,
uskutočnené alebo pripravované konferencie,
slovníky pojmov a pod.
Webové stránky
(B) Osobné webové stránky autorov
• Mnohí poprední odborníci majú osobné webové
stránky,
–
–
–
–
–
–
–
–
obsahujú veľa cenných informácií.
prinášajú životopis s fotografiou
odborné zameranie pracovníka
prehľad doterajšej činnosti,
bibliografiu vlastných publikácií,
texty (často aj fulltexty),
sylaby kurzov, ktoré učia,
odkazy na iné dôležité webové stránky a podobne.
Vyhľadávanie pomocou
vyhľadávačov
Vyhľadávače, ako
je Google, Altavista alebo Yahoo
• pracujú po zadaní 1 až 2 kľúčových slov.
• množstvo záznamov musí používateľ rozumným
spôsobom "preosiať", vybrať, čo je preň dôležité.
• Výhoda
– majú jednotky zoradené podľa frekvencie návštev
(jednotky, ktoré boli doteraz požadované viac, majú
vyššie poradie ako tie, ktoré sa žiadali menej často).
Vyhľadávanie pomocou
vyhľadávačov
• Pomocou vyhľadávačov možno zistiť
informácie zo zdrojov ako sú
–
–
–
–
–
konferenčné príspevky
výskumné správy
diskusné fóra
oznámenia o pripravovaných konferenciách,
voľne dostupný software napríklad na spracovanie
dát,
– tutoriály (učebné programy), encyklopédie, slovníky
i webové stránky autorov alebo organizácií.
Vyhľadávanie pomocou
vyhľadávačov
• Výhody
– Široká ponuka
• Nevýhody
– často pochybná kvalita zdroja
• plagiát,
• nesprávne informácie
Používateľ by mal dávať prednosť tým zdrojom, o ktorých
je informácia, že boli recenzované, t.j. posúdené
nezávislými odborníkmi.
Vyhľadávanie pomocou
vyhľadávačov
Nespoľahlivý prameň
- ak pri texte nie je uvedený autor a (alebo) inštitúcia
- v serióznej práci by sa nemal použiť
Vyhľadávanie pomocou vyhľadávačov na internete by
nemalo nahradiť systematické skúmanie
informačných zdrojov v katalógoch a databázach.
Literárne pramene a citácia v
texte
-
Vždy využiť iba jeden spôsob citácie v texte
- V texte, alebo pod čiarou
-
V zozname literatúry uviesť všetky citované pramene
- Najvhodnejšie je členenie podľa vzoru práce
- Zoznam literárnych prameňov je potrebné uviesť v abecednom poradí
Literárne pramene a citácia v
texte
Časté chyby pri citovaní
- Nejednotný spôsob citácie
- Odborný text bez uvedeného literárneho prameňa
- Množstvo citovaného textu ako „kompilát“
- Odpísané celé sekcie z rôznych zdrojov (najčastejšie z
internetu)
Ak má ísť o originálne dielo, ktorého autorom je predkladateľ,
potom dielo, ktoré má celé state prevzaté z iných zdrojov
nemôže byť považované za originálne dielo predložené
predkladateľom (pedagógom, resp. odborným pracovníkom) a
preto nespĺňa základnú podmienku – podmienku originality
práce.
Teoretické východiská práce
Základné pravidlá
- Využívať aktuálne literárne pramene
- Vychádzať aj z aktuálnej zahraničnej
literatúry
- Nevytvárať kompilát
- Vychádzať od analýzy k syntéze
Teoretické východiská práce
Analýza a syntéza informácii z literárnych
prameňov
- Analýza
- výber informácií týkajúcich sa riešenej
problematiky
- Zhodnotenie vybraných informácií
- Syntéza
- Využitie vybraných informácií pre potreby vlastnej
práce s cieľom získať východiská pre empirickú
(resp. praktickú) časť práce.
Čo môže byť cieľom 1.atestačnej
práce?
Príklady cieľov práce:
• vytvorenie vlastného metodického návrhu
• návrh študijných materiálov a pomôcok pre
vyučovanie vlastnej disciplíny
• možnosti využitia nových nástrojov a postupov v
danej disciplíne
1. Vytvorenie vlastného
metodického návrhu
Postupnosť tvorby
• Štúdium literatúry
• Ujasniť si, čo je cieľom daného metodického
návrhu (nesmie byť samoúčelný). Cieľom
môže byť napr.:
– Skvalitniť vyučovanie v náročnejších podmienkach
školy – triedy
– Priblížiť vzdelávací obsah pre vybrané skupiny žiakov
(napr. so špecifickými štýlmi učenia, alebo s
poruchami učenia sa a pod.)
1. Vytvorenie vlastného
metodického návrhu
Postupnosť tvorby
• Mal by akceptovať odborné štúdie (domáce aj
zahraničné) z danej oblasti
• Mal by priniesť niečo nové – nejakú pridanú
hodnotu k stavu, ktorý existuje
• Mal by poukázať na možnosti uplatnenia v praxi
• Mal by deklarovať aj reálnu skúsenosť s
využitím v praxi
Výskumná téma
Kde nájsť témy na výskum? Existujú tri hlavné zdroje
námetov:
1. Odborná literatúra
2. Vlastná praktická skúsenosť výskumníka
3. Diskusie s odborníkmi
Výskumná téma
1. Odborná literatúra.
• neobmedzené množstvo tém v knihách a časopisoch vhodný inšpiračný zdroj pre výskumníka
• otvorený zdroj – denne sa dopĺňa o nové informácie
• knihy a časopisy - štandardné učebnice, hlavné domáce
časopisy v danej odbornej špecializácii často poskytnú
všeobecne známe alebo časté témy výskumu
– je vhodné preštudovať aj zahraničnú literatúru kvôli
možnostiam nových nápadov a tvorivých postupov
Výskumná téma
2. Vlastná praktická skúsenosť
výskumníka.
• dobre známe prostredie (škola, školské
zariadenia, rodinné prostredie žiakov) môže poslúžiť ako možný zdroj
výskumných nápadov.
• z prostredia môže generovať zaujímavé
výskumné témy.
Výskumná téma
3. Diskusie s odborníkmi.
• komunikácia so špecialistami, školiteľom
a inými odborníkmi často prináša nové
nápady
• užitočný nástroj na dopracovanie
výskumného nápadu, ktorý je zatiaľ
nejasný
Výskumná téma – výskumný
problém
Výskumná téma
• rámec, ktorý poskytuje výskumníkovi veľa možností na
výskum
• je široké pole, ktoré však nie je pripravené na
výskumný zámer
• v rámci nej témy je možné stanoviť jeden alebo niekoľko
výskumných problémov, ktoré musí výskumník
vystihnúť a naformulovať
Výskumná téma – výskumný
problém
Výskumný problém
• ak je konkrétny, možno ho skúmať
• je to určitá ťažkosť, konkrétna úloha, ktorú je potrebné
vyriešiť
• dáva výskumu špecifickejšie zameranie
Výskumná téma – výskumný
problém
Príklad
Výskumná téma:
Profesia učiteľa v súčasnej spoločnosti
Výskumné problémy:
•Charakteristické prvky učiteľstva ako profesie
•Spokojnosť s profesiou u mladých učiteľov
•Pohľad verejnosti na učiteľskú profesiu
Výskumný problém je konkrétnejší ako výskumná
téma. Dá sa výskumne lepšie uchopiť.
Nevýskumný problém
Existujú problémy a otázky, na ktoré nie je možné
získať v teréne údaje. Nie sú empiricky
riešiteľné.
Napr.
• filozofické otázky,
• otázky súvisiace so školskou politikou
• zhotovenie istého textového alebo materiálového
produktu.
Nevýskumný problém
Príklad nevýskumného problému:
• Je potrebné zvýšiť dotáciu vyučovacích hodín pre hudobnú výchovu
alebo skôr pre výtvarnú výchovu?
Riešenie:
• Túto otázku môže rozhodnúť vyšší riadiaci orgán alebo riaditeľ
školy.
• Riešenie je organizačné rozhodnutie a vo svojej podstate sa týka
školskej politiky.
Čo môže byť v tejto otázke výskumným problémom? :
– názory odborníkov na rôznej úrovni, rodičov i žiakov na danú otázku.
– skúmanie názorov - empirickým výskumom (forma výskumu: dotazník, interview,
..)
Nevýskumný problém
• Koncepcia učebnice textilnej tvorby.
Nevýskumný problém:
• vytvoriť koncepciu učebnice,
• plánovať jej optimálne charakteristiky a parametre tak, aby umožnili
efektívne učenie sa a aby bola učebnica pre žiakov zaujímavá
• napísať a vydať učebnicu
Výskumný problém:
• empirický výskum, či je učebnica efektívnym nástrojom pre učenie
sa
– zisťovať úroveň vedomostí a zručností žiakov, ktorí sa z nej učili
• zistiť, či učebnica žiakov zaujímala
– Hodnotenie zaujímavosti z pohľadu žiakov
Formulácia výskumného problému: Efektívnosť novej
učebnice textilnej tvorby.
Výskumné otázky
Naformulovaný výskumný problém formou otázky
-dôvod: otázka je akčná – vyžaduje si hľadať na ňu odpovede.
Príklad konkretizácie výskumnej témy do výskumných otázok
Téma výskumu: Voľnočasové aktivity gymnazistov
Výskumné otázky:
•Aké druhy voľnočasových aktivít prevládajú u gymnazistov v danej lokalite?
•Aké zastúpenie majú aktívne a aké pasívne činnosti?
•Aké zastúpenie majú aktivity domáceho a aké inštitucionálneho typu?
•Aké sú v danej lokalite inštitucionálne podmienky na trávenie voľného času?
•Iné zameranie výskumu v rámci tej istej výskumnej témy:
•Ako chápu gymnazisti pojem voľný čas?
•Ako chápu gymnazisti pojem voľnočasová aktivita?
•Ako zdôvodňujú činnosť, ktorú vykonávajú vo svojom voľnom čase?
•Ako by si prípadne chceli zmeniť voľnočasové aktivity?
•Aké pohnútky alebo podmienky by mohli spôsobiť túto zmenu?
Nevhodné výskumné otázky
Nie je vhodné formulovať uzavreté výskumné otázky,
napr. tak, aby odpoveď znela áno, alebo nie.
Príklad:
•Majú učiteľky materských škôl dostatok skúseností, aby vedeli diagnostikovať
domáce problémy dieťaťa?
•Odpoveď áno alebo nie nestačí a nevystihuje námahu výskumníka pri
výskumnej práci
Vhodnejšie sformulovaná výskumná otázka
•Aké skúsenosti (alebo schopnosti) majú učiteľky s diagnostikovaním domácich
problémov dieťaťa?
•otázka je širšia
•poskytne výskumníkovi dobrú pôdu na zisťovanie
Nevhodné výskumné otázky
Nie je vhodné formulovať výskumné otázky
so superlatívom (tretím stupňom prídavného mena alebo
príslovky).
Príklad:
•Ktorá je najlepšia koncepcia hudobnej výchovy?
Dôvod:
•existuje veľa koncepcií hudobnej výchovy
•výskumník nemá šancu ich všetky preskúmať a vzájomne porovnať
Náprava:
-porovnanie dvoch koncepcií
-je potrebné z akého hľadiska sa porovnávajú
Výskumné premenné
Výskumná premenná
• jeden z najdôležitejších prvkov výskumu.
• Je to predmet výskumu premenený "na drobné". – to
o čom budete zhromažďovať údaje.
Ak nemáte stanovené premenné výskumu:
• nemôžete mať vhodné (skúmateľné) výskumné otázky
• a nebudete vedieť formulovať správne hypotézy
výskumu.
Výskumná premenná
•
prvok, ktorý nadobúda rôzne hodnoty
Napr.
– výkon vo vedomostnom teste (rôzny bodový rozsah)
– ročný príjem rodičov (nadobúda hodnoty v istom finančnom rozsahu)
•
môže nadobúdať aj rôzne stavy (úrovne)
Napr.
- trávenie voľného času.
Má stavy:
•
•
•
•
–
pohlavie (príp. gender)
Má stavy
•
•
•
sledovanie televízie,
hra s rovesníkmi,
športová činnosť,
pomoc rodičom.
ženské
Mužské
Premenné rozdeľujeme na dve skupiny
–
–
merateľné (kvantitatívne)
kategoriálne
Merateľné premenné
• môžeme u nich určiť:
–
–
–
–
rozsah,
počet,
frekvenciu,
mieru (stupeň) určitého javu alebo vlastnosti
• Množstvo vedomostí možno presne vyčísliť.
• Chybovosť v pravopise možno vyjadriť počtom chýb.
• Obľúbenosť vyučovacieho predmetu možno vyjadriť na
škále.
Merateľné premenné nadobúdajú rôzne hodnoty v istom
(viac alebo menej širokom) rozpätí: lepší-horší, viacmenej, skôr-neskôr a pod.
Kategoriálne premenné
• Možno pri nich javy zadeliť do
–
–
–
–
–
tried,
kategórií,
úrovní,
typov,
stavov.
Najjednoduchšia kategoriálna premenná má len
dva stavy (úrovne). Takéto premenné nazývame
dichotómne.
Kategoriálne premenné
Príklady:
• pohlavie (muž – žena),
• výsledok skúšky (zložil – nezložil),
• typ detského domova (internátny, rodinný).
Iné premenné majú viac ako dve úrovne:
• rodinný stav (slobodný/á – ženatý, vydatá – rozvedený/á – vdovec,
vdova),
• ročník (1 - 9),
• vyučovací predmet (SJ, M, Ch, F, D atď.)
• vyučovacia metóda (slovná, demonštračná, praktická)
• vzdelanie rodičov (ZŠ, SŠ bez maturity, SŠ s maturitou, VŠ)
Výskumné premenné
Každý výskum má obyčajne niekoľko premenných. Ich počet závisí od toho, koľko výskumných
otázok si výskum stanovil a čím sú naplnené.
Príklad:
Prečítajte si výskumné otázky pre výskum voľnočasových aktivít gymnazistov:
•
Aké druhy voľnočasových aktivít prevládajú u gymnazistov v danej lokalite?
•
Aké zastúpenie majú aktívne a aké pasívne činnosti?
•
Aké zastúpenie majú aktivity domáceho a aké inštitucionálneho typu?
•
Aké sú v danej lokalite inštitucionálne podmienky na trávenie voľného času?
Prvá otázka bude mať premenné druh voľnočasových aktivít (hra s rovesníkmi, záujmová činnosť,
pomoc rodičom) a typ lokality (veľkomesto, mesto, veľká obec, malá obec).
Druhá otázka bude mať premennú typ aktivít z hľadiska aktívnosti.
Tretia otázka bude mať premennú typ aktivity z hľadiska inštitucionálneho.
Štvrtá otázka bude mať premennú podmienky voľnočasových aktivít (vybavenosť domácnosti, školy,
inštitúcii pre voľný čas atď.).
•
Každá z uvedených premenných však môže vystupovať vo viacerých výskumných otázkach tohto
výskumu. Typ lokality je dôležitou premennou, ktorá by výskumníka mohla zaujímať aj pri 2., 3.
a 4. otázke. Podobne aktívnosť voľnočasových činností by mohla vystupovať aj pri hľadaní
odpovede na tretiu otázku atď.
HYPOTÉZY
Hypotéza je výskumný predpoklad. Vyjadruje
určitý názor výskumníka:
– Podľa môjho názoru dievčatá podávajú v záťažových
situáciách lepší učebný výkon ako chlapci.
Je jasné, že ide o názor výskumníka, úvodné tri
slová tohto príkladu sa neuvádzajú. Korektný
zápis hypotézy znie:
– Dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší
učebný výkon ako chlapci.
HYPOTÉZA alebo výskumná
otázka?
hypotéza obsahuje vlastnosti, ktoré
výskumná otázka nemá:
– je operatívnejšia,
– núti výskumníka odpovedať priamo: áno,
alebo nie. T.j.:
Hypotéza bola potvrdená alebo hypotéza
bola zamietnutá.
Testovanie hypotéz
• Proces potvrdzovania a zamietania
hypotéz
• Ide o metodologický test, nie test
vedomostí a zručností.
HYPOTÉZY
• súvisia s výskumnými otázkami a
obyčajne sa z nich odvodzujú.
Príklad
Výskumná otázka: Aký je rozdiel
v učebných výkonoch medzi dievčatami
a chlapcami ak ide o záťažové situácie?
Hypotéza: Dievčatá podávajú v záťažových
situáciách lepší učebný výkon ako chlapci.
HYPOTÉZA
• odborný odhad o tom, ako sa budú správať výskumné dáta a aké
výsledky z nich možno vyvodiť= predikcia záverov výskumu.
• nie hádanie, ale odborná predpoveď
Odborná predpoveď musí byť:
– Premyslená
– Reflektovaná
– Zdôvodniteľná
Ak nejde o odbornú predpoveď, tak hypotéza
• je tipovaním
• môže priniesť triviálne, nevysvetliteľné alebo nezdôvodniteľné
výsledky.
Ako vznikajú hypotézy
Výskumník pri tvorbe vychádza z rôznych
zdrojov:
– štúdium danej problematiky vo vedeckej
literatúre,
– osobná skúsenosť,
– profesijná prax
– diskusie s kolegami.
Vznik hypotézy
Východisko
• Vec, ktorá je o probléme známa
Cieľ
• Posunúť poznanie ďalej
Hypotézou výskumník stavia výskumný problém
do iného uhla, odkrýva nové aspekty, rozširuje
ho a pod.
Príklad jednoduchej netvorivej
hypotézy a jej rozšírenie
Netvorivá hypotéza:
Žiaci s výborným prospechom z matematiky majú lepší postoj
k vyučovaniu tohto predmetu ako žiaci so slabým prospechom.
• známa skúsenosť väčšiny učiteľov matematiky.
Rozšírenie hypotézy
- Skúmanie napr. viacerých ročníkov
- Skúmanie zmeny postoja žiakov k tomuto predmetu
- Skúmanie závislosti postoja výborných a slabých žiakov
k matematike v závislostí od :
- niektorých vlastností učiteľa (dĺžka praxe, interakčný štýl, osobnostné
vlastnosti a pod.),
- klímy triedy,
- veľkosti školy a pod.
Príklad jednoduchej netvorivej
hypotézy a jej rozšírenie
Každý aspekt musí byť:
- premyslený,
- podporený preštudovanou literatúrou,
Inak nastane problém s vysvetlením (interpretáciou) výsledkov
Každá z vyššie uvedených premenných (ročník štúdia, dĺžka praxe, interakčný
štýl, osobnostné vlastnosti učiteľa, klíma triedy, veľkosť školy) bude tvoriť
jadro nových hypotéz.
Každý výskum môže mať viacero hypotéz, ktoré však spolu súvisia, t.j.
tvoria ucelený systém. Jednotlivé hypotézy sa priebežne číslujú:
• Hyp. 1,
Hyp. 2,
Hyp. 3
atď.
Ako vznikajú hypotézy
• Hypotézami výskumník buduje novú teóriu
o skúmanom jave, t.j. prispieva k jej
prehĺbeniu alebo rozšíreniu.
• Proces tvorby nových hypotéz, ich
testovania a obohatenia teórie má cyklický
charakter
Forma hypotézy
Hypotézy
• sú jednoznačným vyjadrením,
• sú výstižné
• sú stručné.
Forma hypotézy
Zlaté pravidlá formulovania hypotéz:
• hypotéza je oznamovacia veta,
• obsahuje dve premenné,
• jedna premenná má dve roviny, medzi ktorými je
vzťah vyjadrený 2. stupňom prídavného mena
alebo príslovky (menší ako, slabší ako,
intenzívnejšie ako a pod.), druhá premenná
nemá roviny,
• premenné sa dajú presne zisťovať (merať,
kategorizovať).
Forma hypotézy
Príklad
Začínajúci učitelia majú v triede priaznivejšiu klímu ako učitelia na
sklonku svojej kariéry.
Kontrola dodržania zlatých pravidiel hypotézy:
• ide o oznamovaciu vetu,
• prvá premenná je klíma triedy, druhá dĺžka praxe učiteľa,
• premenná „dĺžka praxe učiteľa“ má dve roviny (začínajúci učitelia;
učitelia na sklonku kariéry) a vzťah medzi nimi je vyjadrený 2.
stupňom prídavného mena („priaznivejší ako ...“),
• klíma triedy sa dá zisťovať napr. dotazníkom CES (Lašek, Mareš,
1991), dĺžka praxe sa dá zisťovať dotazníkom alebo pomocou
interview.
Forma hypotézy
Príklad
Výcvik čítania v 1. ročníku ZŠ za pomoci počítača je efektívnejší ako
výcvik čítania pomocou šlabikára.
Kontrola dodržania zlatých pravidiel hypotézy:
• ide o oznamovaciu vetu,
• prvá premenná je spôsob výcviku čítania, druhá efektívnosť čítania,
• premenná spôsob výcviku čítania má dve roviny (výcvik za pomoci
počítača; výcvik pomocou šlabikára) a vzťah nimi je vyjadrený
výrazom efektívnejší ako ...
• spôsob výcviku sa dá zisťovať pozorovaním, efektívnosť sa dá zistiť
rýchlosťou a presnosťou čítania žiakov (počet prečítaných slabík za
daný čas, počet chýb v prečítanom).
Forma hypotézy
• Vzťah medzi dvomi rovinami premennej sa
vyjadruje druhým stupňom prídavného
mena alebo príslovky a výrazmi:
viac ako ..., menej ako ..., častejší ako ...,
intenzívnejší ako, vyšší ako ..., skoršie ako
..., frekventovanejší ako ..., atď.
Alternatívne formy hypotéz
Formulácia pomocou výrazov vyjadrujúcich príčinu
a následok (ak-tak; čím-tým):
• Ak učiteľ zvýši počet pochvál, žiaci sa viac naučia.
• Ak sa zníži stres žiakov, klíma triedy bude priaznivejšia.
Prijateľnejšie sú ale formulácie:
• Učitelia, ktorí používajú vysoký počet pochvál, naučia
žiakov viac ako učitelia, ktorí používajú málo pochvál.
• Učitelia, v ktorých triede je nízky stres žiakov, majú klímu
v triede priaznivejšiu ako učitelia, u ktorých žiakov je
vysoký stres.
Operacionalizácia premenných
v hypotéze
• operacionalizácia = vyjadrenie
v kategorizovateľných alebo merateľných
ukazovateľoch
Operacionalizácia premenných
v hypotéze
Príklad:
Dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší
učebný výkon ako chlapci.
Čo znamená – učebný výkon?
Ako sa má výkon testovať?
Je potrebná operacionalizácia premenných – t.j.
vyjadrenie ako, čím a kedy budeme určovať
učebný výkon – napr. na konci šk. roka
vedomostným testom
Potvrdenie alebo zamietnutie
hypotézy
výskumník
• sa musí vyjadriť k dátam, ktoré zozbieral v teréne a ku
ktorým sa viažu hypotézy
• musí explicitne povedať, či hypotézu potvrdil, alebo
zamietol.
Keďže hypotézy vyjadrujú rozdiely, výskumník musí tieto
rozdiely vyjadriť v tabuľke a uviesť, či sú tieto
rozdiely štatisticky významné.
Musí vypočítať štatistickú významnosť rozdielov
pomocou vhodnej štatistickej metódy.
Potvrdenie alebo zamietnutie
hypotézy
Hypotéza nemôže byť potvrdená len
čiastočne!!
Potvrdenie alebo zamietnutie
hypotézy
Hypotéza nemôže byť potvrdená len čiastočne!!
Hypotéza môže byť buď potvrdená, alebo vyvrátená.
•
Ak predpokladáte, že sa dáta budú správať veľmi rôznorodo vzhľadom na štruktúru
vášho výskumného súboru, je vhodné formulovať hypotézy tak, aby zohľadňovali
predpokladané rozdiely.
Napr.
- skúmam medzipohlavné rozdiely u žiakov druhého stupňa základnej školy
- predpokladám, že tieto rozdiely nebudú v jednotlivých ročníkoch školy rovnaké
Potom:
- musím sformulovať hypotézu pre každý z ročníkov druhého stupňa základnej školy
- teda nebudete mať jednu hypotézu pre celý druhý stupeň základnej školy a vyhnem
sa situácii, že sa hypotéza "potvrdí čiastočne ".
Pri ktorých výskumných problémoch sa
hypotézy neformulujú?
Výskum, ktorý je deskriptívny a ktorý má len jednu premennú, nemôže mať
hypotézy.
V takom prípade výskumníkovi stačí formulovať výskumnú otázku:
Príklad:
• Aké je časové zastúpenie jednotlivých činností učiteľa (vysvetľovanie učiva,
preverovanie vedomostí, upevňovanie učiva) na hodine biológie?
• Aké sú súhrnné výkony žiakov v teste PISA?
• Ako vyzerá typický deň slobodnej matky?
• Aké sú prejavy agresivity v škole?
Ak však výskumník použije dve alebo viac premenných, hypotézy sa dajú
formulovať:
Napríklad:
• Agresivita žiakov je viac zastúpená na štátnych školách ako na súkromných
školách.
Hypotézy
• Každá hypotéza musí vychádzať z nejakého
známeho základu a musí ho prehĺbiť
• Musí obsahovať dve premenné
• Ak neobsahuje dve premenné, formulujem
výskumnú otázku a nie hypotézu
• Hypotéza môže byť potvrdená alebo
zamietnutá, ale nikdy nie potvrdená
čiastočne.
Chybne formulované hypotézy v
prácach
• Predpokladáme, že 30% žiakov bude mať po použití IKT
v predmete chémia lepšie študijné výsledky
Chyba:
- Intuitívny predpoklad – 30% !!
- Nie je podložený žiadnymi výskumami, ani skúsenosťou
- Na potvrdenie alebo vyvrátenie hypotézy potrebujem
realizovať dlhodobý výskum – čo v mnohých prácach je
realizácia jednej vyučovacej hodiny s následným
dotazníkom v dvoch triedach a jeho vyhodnotením!!
Chybne formulované hypotézy v
prácach
•
Predpokladáme, že žiaci, ktorí si osvojujú vedomosti pomocou
grafických a výučbových programov, dosahujú lepšie výsledky ako
tí žiaci, ktorí sú vyučovaní tradičným spôsobom a ich osvojené
učivo neklesne pri testovaní pod 75 %
Chyby:
1. Stupňovanie podmienok premennej č.2
2. Stanovená hranica na 75% bez vopred vyjadreného objektívneho
hodnotenia z ktorého predpoklad vychádza
3. Nesprávna formulácia – „učivo neklesne pri testovaní“ – správne by
bolo – vedomostná úroveň vyjadrená v % by pri testovaní nebola
nižšia ako 75%
Vlastná časť práce
(empirická časť práce)
Musí obsahovať
• Hlavný cieľ práce
• Čiastkové ciele (resp. úlohy) práce, riešením
ktorých naplní riešiteľ hlavný cieľ práce
• Očakávané výstupy (resp. predpokladané
výsledky práce)
• Metódy, ktorými bude riešiť čiastkové ciele
(resp. úlohy), aby naplnil hlavný cieľ práce
Vlastná časť práce
(empirická časť práce)
Príklad
Hlavný cieľ práce
• Vytvoriť metodický návrh pre vyučovanie chémie v šiestom ročníku
základnej školy s využitím moderných technológií
Čiastkové ciele (resp. úlohy) práce, riešením ktorých naplní riešiteľ
hlavný cieľ práce
• Analyzovať existujúce kurikulárne dokumenty z pohľadu možnosti
využívania IKT
• Analyzovať využívanie IKT v danej tematickej oblasti v zahraničí
• Analyzovať reálne podmienky, za ktorých je možné využívať moderné
technológie vo vyučovaní chémie v danom ročníku na základnej škole
• Vytvoriť metodický návrh pre daný tematický celok
• Overiť použiteľnosť vytvoreného návrhu
• Zistenie problémových oblastí pri realizácii
• Korekcia návrhu
Vlastná časť práce
(empirická časť práce)
Napríklad
Očakávané výstupy (resp. predpokladané výsledky práce)
•
Predpokladáme, že kurikulárne dokumenty nekonkretizujú možnosti využívania IKT v danej téme
•
Predpokladáme, že v zahraničnej literatúre získame dostatok nápadov pre inováciu metodických
postupov s využívaním IKT
•
Predpokladáme, že identifikujeme problémové oblasti využívania IKT na školách (napríklad
problémy s počtom a kvalitou počítačov a softvéru)
•
Vytvorenie návrhu, ktorý bude akceptovať reálne podmienky využívania IKT a súčasne bude
podnetným pre žiakov
Metódy, ktorými bude riešiť čiastkové ciele (resp. úlohy), aby naplnil hlavný cieľ práce
•
Obsahová analýza kurikulárnych dokumentov
•
Analýza zahraničných edukačných prostredí
•
Analýza súčasného stavu počítačového zabezpečenia škôl
•
Syntéza získaných poznatkov
•
Vytvorenie vlastného návrhu
•
Realizácia vyučovania s navrhnutými metodickými postupmi
•
Vlastné pozorovanie
•
Dotazník (zisťovanie postoja žiakov k forme vzdelávania)
Vlastná časť práce
(empirická časť práce)
V prípade, že je vytvorený metodický
návrh, je nevyhnutné aj jeho odskúšanie
v praxi a vyjadrenie vlastného
hodnotenia (postrehov) z
„experimentálnych“ vyučovacích hodín
Niektoré výskumné metódy
• Pozorovanie
Základné vlastnosti vedeckého pozorovania sú:
– plánovitosť – predmet a čas pozorovania sú
stanovené vopred, spôsob pozorovania je presne
určený, vyskúšaný a nacvičený,
– systematickosť – pozorovanie sa neuskutočňuje
živelne, ale organizovane, v určitom čase alebo
intervale,
– objektívnosť – pozorovanie je čo najmenej
ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a názormi
výskumníka, náhodnosťou a nepresnosťou
Najčastejšie výskumné metódy
Pozorovanie v pedagogickom výskume:
• činností (verbálnych i neverbálnych),
• sociálnych vzťahov (učiteľ-žiak, učiteľrodič, rodič-rodič, rodič-dieťa a pod.),
• prostredia (škola, rodina, klub, okolie).
Dotazovacie metódy
• Dotazník
• Interview
Ďalšie metódy používané vo
výskume
• Dotazník
Používa sa v spoločenských vedách na
hromadné a rýchle zisťovanie faktov,
názorov, postojov, preferencií,
hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i.
Ďalšie metódy používané vo
výskume
Dotazník
- môže sa použiť na vedecké účely ako:
– hlavná metódu,
– pomocná, doplňujúca metóda,
– exploračná metóda na oboznámenie sa
s novým terénom.
Ďalšie metódy používané vo
výskume
Interview
• Väčšinou sa realizuje priamym kontaktom medzi
výskumníkom a skúmanou osobou,
• Uplatňujú sa aj nepriame formy, napr.
telefonické alebo on-line interview
• Interview v žurnalistike - interview
s osobnosťou verejného života (s politikom,
vedcom, umelcom a pod nie je výskumné
interview.
Ďalšie metódy používané vo
výskume
Interview
Výskumné interview
• vedecká metóda
• vopred naplánovaná
• výskumník vedie rozhovor a kladie otázky a respondent na ne
odpovedá.
• odpovede si výskumník zaznamenáva a neskôr ich vyhodnotí.
Význam interview:
• umožňuje zachytiť fakty
• umožňuje hlbšie preniknúť do motívov a postojov respondentov
• možno pri ňom sledovať aj vonkajšie reakcie respondenta a podľa
nich usmerňovať ďalší priebeh interview.
Metódy analýzy textov
• Obsahová analýza
• Obťažnosť textov
Obsahová analýza textov
široké uplatnenie v rôznych odboroch – lingvistike,
žurnalistike, sociológii, psychológii.
V oblasti pedagogického výskumu je aktuálna
obsahová analýza širokého spektra textov:
–
–
–
–
–
učebné osnovy, učebné texty,
písomné úlohy žiakov,
písomné prípravy učiteľov na vyučovanie,
zápisnice, správy a záznamy z činnosti,
legislatívne materiály, štatistické výstupy, mediálne
správy...
Obsahová analýza textov
Postup obsahovej analýzy
•
stanovenie výskumnej vzorky.
–
–
•
voľba významovej jednotky obsahu.
–
–
•
Uskutočňuje sa analogicky ako pri výbere výskumnej vzorky u osôb. Základný súbor textov totiž môže byť
veľmi rozsiahly. Sú to všetky texty, na ktoré sa vzťahuje hypotéza.
Analýza sa uskutočňuje s výberovým súborom textov, ktoré predstavujú reprezentatívnu vzorku zo
základného súboru.
Môže ísť o jednotlivé slová, myšlienky (tvrdenia) alebo témy.
Táto voľba vyplýva zo zámerov štúdie.
Stanovenie analytických kategórií
–
–
–
–
–
Kategórie klasifikujú významové jednotky. Vychádzajú z príslušného výskumného problému a zo stanovenej
hypotézy.
Väčšina metodologickej literatúry zhodne uvádza, že správne stanovenie analytických kategórií je kľúčovým
momentom obsahovej analýzy. Na kategórie sa kladú tieto požiadavky:
musia byť primerané skúmanému problému,
musia byť vyčerpávajúce, t.j. musia zahrňovať každý možný prvok obsahu, ktorý súvisí so skúmaným
problémom,
musia sa vzájomne vylučovať, t.j. nesmú sa prekrývať. Významová jednotka, ktorá vstupuje do jednej
kategórie, nesmie vstupovať zároveň do druhej kategórie (Gavora, 1999).
Interpretácia výsledkov
Pri kvalitatívnom výskume
• Formou opisu výsledkov so zameraním na
naplnenie čiastkových cieľov (úloh)
Pri kvantitatívnom výskume
• Tabelárny prehľad
• Grafický prehľad
• Zhodnotenie kvantitatívnych výsledkov
Nedostatky pri interpretácii
výsledkov
- Pri grafickom a tabelárnom vyjadrení napr.
výsledkov dotazníkového prieskumu
absentuje príslušná otázka
- Výsledky z tabuliek alebo grafu nie sú
zhodnotené v súvislosti s riešenou
problematikou, ale iba skonštatovaný stav,
ktorý je zrejmý z tabuľky/grafu
PRÍNOSY PRÁCE PRE TEÓRIU A PRAX resp. Odporúčania pre pedagogickú prax
• Formulácia odporúčaní pre pedagogickú prax,
ktoré súvisia s riešenou problematikou
• Odporúčania by mali
– ponúknuť niečo nové, ešte neriešené
– alebo charakterizovať problémy, ktoré môžu nastať
pri riešení podobnej situácie
• poskytnúť návrh riešenia problémov
– Môžu byť charakterizované pre špecifický problém
riešený v špecifickej situácií (napr. pri využívaní IKT v
chémií v triedach s menej ako 18. žiakmi
doporučujeme individuálnu prácu žiakov s
elektronickými vzdelávacími materiálmi v témach:... )
PRÍNOSY PRÁCE PRE TEÓRIU A PRAX resp. Odporúčania pre pedagogickú prax
vychádzajú
– z riešených úloh
– z neočakávaných situácií pri riešení a pod.
Záver
• Charakterizuje čo bolo hlavným cieľom a
čiastkovými cieľmi (úlohami) práce
• Ktoré úlohy sa v práci riešili a akým
spôsobom
• K akým výsledkom ste sa v práci
dopracovali – stručné zhodnotenie
• Stručne vyjadrené odporúčania vo vzťahu
k získaným výsledkom
Odovzdaná práca
• 2 výtlačky
• 2 CD
Literatúra
Použitá a doplňujúca literatúra:
Gavora, Peter a kol. 2010. Elektronická
učebnica pedagogického výskumu.
[online]. Bratislava : Univerzita
Komenského, 2010. Dostupné na:
http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/
ISBN 978–80–223–2951–4.
http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/