Transcript Premenné a meranie

Premenné
a meranie
Premenné
• sú to údaje súvisiace s vlastnosťami skúmaných objektov (metód,
vlastností žiakov, ich správania sa, výkonov, podmienok atď.), ktoré sa
v skúmaných situáciách menia a preto sú pre výskum zaujímavé;
• uvedomenie a ujasnenie si premenných je nevyhnutným predpokladom
ďalšieho úspešného postupu výskumníka;
• operacionalizácia premenných – ide o stanovenie jednotlivých krokov
(operácií), ktorými sa výskumník dopracuje k hodnotám premenných;
• s premennými a ich operacionalizáciou úzko súvisí aj pojem meranie.
• Premenná je prvok, ktorý nadobúda rôzne hodnoty (napríklad výkon vo
vedomostnom teste)
• Premenná môže nadobúdať aj rôzne stavy (úrovne). Premenná pohlavie
(príp. gender) ma dva stavy: ženské a mužské.
• Osobitným druhom premenných je nezávisle a závisle premenná.
Merateľné premenné
U merateľných premenných môžeme určiť rozsah, počet, frekvenciu
alebo mieru (stupeň) určitého javu alebo vlastnosti.
Množstvo vedomostí možno presne vyčísliť. Chybovosť v pravopise
možno vyjadriť počtom chýb. Obľúbenosť vyučovacieho
predmetu možno vyjadriť na škále. Merateľné premenné
nadobúdajú rôzne hodnoty v istom (viac alebo menej širokom)
rozpätí: lepší-horší, viac-menej, skôr-neskôr a pod.
Kategoriálne premenné
U kategoriálnych premenných možno javy zadeliť do tried, kategórií,
úrovní, typov, stavov. Najjednoduchšia kategoriálna premenná má len
dva stavy (úrovne). Takéto premenné nazývame dichotómne.
Príklady:
pohlavie (muž – žena),
výsledok skúšky (zložil – nezložil),
typ detského domova (internátny, rodinný).
Iné premenné majú viac ako dve úrovne:
rodinný stav (slobodný/á – ženatý, vydatá – rozvedený/á – vdovec, vdova),
ročník (1 - 9),
vyučovací predmet (SJ, M, Ch, F, D atď.)
vyučovacia metóda (slovná, demonštračná, praktická)
vzdelanie rodičov (ZŠ, SŠ bez maturity, SŠ s maturitou, VŠ)
Meranie
• z fyzikálneho hľadiska je to vlastne „prikladanie“ mernej
jednotky k zvolenému znaku a jeho kvantitatívne určenie
porovnaním s mernou jednotkou;
• ak znak považujeme za merateľný, t.j. ak ho vieme
kvantitatívne určiť, odmerať, a ak máme na to mernú
jednotku aj merný prostriedok, nazývame takýto znak
veličinou.
Meranie
V pedagogike sú javy, ktoré chceme merať, väčšinou
nemateriálne skutočnosti – teda teoretickým problémom merania
je jasné a zreteľné vymedzenie predmetu merania - určenie
toho javu, ktorý chceme charakterizovať kvantitou, teda
rozmermi niektorých jeho znakov.
• Každému meraniu musí predchádzať sémantické určenie
pojmu, jeho zadefinovanie a je potrebné určiť jeho
znaky.
Meranie
Meranie v pedagogickom výskume - činnosť, pri ktorej
priraďujeme predmetom alebo iným javom čísla podľa určitých
stanovených pravidiel.
Empirické výskumy pedagogických javov - ide v nich
najčastejšie o overovanie vzťahu medzi jednotlivými
premennými - medzi pedagogickými javmi.
Ťažiskovým problémom je meranie príslušnej premennej,
ktoré býva, na rozdiel od merania premenných
v prírodovedných oblastiach, zložitejšie.
Meranie
Zisťovanie početnosti – zisťovanie frekvencie výskytu –
najjednoduchšia forma merania (kvantifikácie)
• Podmienkou uskutočnenia tejto operácie je kvalitatívna
rovnorodosť objektov – jednotlivé prvky nemusia byť
úplne rovnaké, ale musia byť totožné na základe určitého
skupinotvorného kritéria (napr. muži verzus ženy).
Meranie
Voľba skupinotvorného kritéria – podstatná otázka, ktorú
je potrebné riešiť už pri tvorbe výskumného projektu a nie
až pri samotnom štatistickom spracovaní údajov.
Najjednoduchšia forma voľby skupinotvorného kritéria je
dichotomická (alternatívna).
• Pohlavie: muž / žena
Stupne merania
• Nižší stupeň merania – je založený na zisťovaní
početnosti a poradia - predstavujú ho tzv. nominálne
a poradové (ordinálne) stupnice;
• Vyšší stupeň merania – predstavujú ho metrické úrovne
škálovania – tzv. intervalové a pomerové stupnice.
 Nominálne meranie resp. nominálne škálovanie –
zisťovanie početnosti:
• najjednoduchšia forma spracovania údajov;
• podstatou je klasifikácia objektov – t.j. ich zaradenie do
určitých tried podľa zvolených kritérií a na základe na
nich pozorovaných znakov;
• matematicky to môžeme vyjadriť postulátmi:
alebo sa A = B, alebo sa A ≠ B;
ak A = B a B = C, potom A = C.
 Poradové škálovanie (meranie) – ordinálne meranie:
• vychádza z predpokladu, že všetky objekty určitej triedy
môžu byť zoradené (vzostupne alebo klesajúco) podľa
definovanej vlastnosti;
• postulát, o ktorý sa poradové škálovanie opiera, môžeme
matematicky vyjadriť takto:
ak A > B a B > C, tak potom aj A > C.
 Intervalové meranie – škála rovnakých intervalov:
• má všetky charakteristiky nominálnych a poradových
škál, hlavne charakteristiku poradia;
• ale vzdialenosti medzi susednými hodnotami sú
konštantné;
• umožňuje určiť nielen poradie jednotlivých objektov
podľa určitého kritéria, ale aj veľkosť rozdielu medzi
meranými objektmi;
• umožňuje stanoviť, o koľko je istá vlastnosť určitého
objektu vyššia alebo nižšia ako u iného objektu.
 Pomerové škály – ich špecifickým príkladom sú absolútne
škály:
• majú absolútnu nulovú hodnotu a preto umožňujú
vykonať aj porovnanie pomerov;
• namerané hodnoty vyjadrujú množstvo vlastnosti, ktorú
merajú;
• ako číselné hodnoty sa najčastejšie používajú nezáporné
celé čísla od nuly po N;
• umožňujú dôsledne využívať všetky vlastnosti
racionálnych čísel – môžu sa nielen sčítať a odčítať, ale
aj násobiť a deliť;
Aké druhy voľnočasových aktivít prevládajú u gymnazistov v
danej lokalite?
Premenné: druh voľnočasových aktivít (hra s rovesníkmi, záujmová
činnosť, pomoc rodičom) a typ lokality (veľkomesto, mesto, veľká
obec, malá obec)
Aké zastúpenie majú aktívne a aké pasívne činnosti?
Premenné: typ aktivít z hľadiska "aktívnosti"
Aké zastúpenie majú aktivity domáceho a aké inštitucionálneho
typu?
Premenné: typ aktivity z hľadiska inštitucionálneho
Aké sú v danej lokalite inštitucionálne podmienky na trávenie
voľného času?
Premenné: podmienky voľnočasových aktivít (vybavenosť domácnosti,
školy, inštitúcii pre voľný čas atď.).
Hypotézy
Hypotézy
Hypotéza je odôvodnený (teóriou, skúsenosťami, literárnymi
zdrojmi) predpoklad (tvrdenie), ktorého pravdivosť sa
overuje práve empirickým spôsobom.
Vyjadruje určitý názor výskumníka:
Podľa môjho názoru dievčatá podávajú v záťažových situáciách
lepší učebný výkon ako chlapci.
Keďže je jasné, že ide o názor výskumníka, úvodné tri slová
tohto príkladu sa neuvádzajú. Korektný zápis hypotézy
znie:
Dievčatá podávajú v záťažových situáciách lepší učebný výkon
ako chlapci.
Prečo musí mať výskum hypotézu? Nestačí len výskumná
otázka? Nie, hypotéza obsahuje vlastnosti, ktoré výskumná
otázka nemá. Je operatívnejšia, núti výskumníka
odpovedať priamo: áno, alebo nie.
Ako vznikajú hypotézy
Skúsenosti
Vedecké
teórie
Prax
Komunikácia
s kolegami
Hypotézy
Ako vznikajú hypotézy
Teória
Hypotéza
Testovanie hypotézy
Obohatená teória
Forma hypotézy
Zlaté pravidlá formulovania hypotéz:
• hypotéza je oznamovacia veta,
• obsahuje dve premenné,
• jedna premenná má dve roviny, medzi ktorými je vzťah
vyjadrený 2. stupňom prídavného mena alebo príslovky
(menší ako, slabší ako, intenzívnejšie ako a pod.), druhá
premenná nemá roviny,
• premenné sa dajú presne zisťovať (merať,
kategorizovať).
Vzťah medzi dvomi rovinami premennej sa vyjadruje druhým
stupňom prídavného mena alebo príslovky a výrazmi: viac
ako ..., menej ako ..., častejší ako ..., intenzívnejší ako,
vyšší ako ..., skoršie ako ..., frekventovanejší ako ..., atď.
Sú nasledujúce výroky
hypotézami?
1. Rozprávky majú veľký význam pre rozvoj obrazotvornosti
detí.
2. Väčšina učiteľov používa demokratický štýl riadenia triedy.
3. Školy, ktoré poskytujú rozšírené vyučovanie cudzích jazykov,
majú vyššie renomé ako školy, ktoré takéto vyučovanie
neposkytujú.
4. Oddialené tresty sú menej účinné ako tresty bezprostredné.
5. Naše denníky venujú málo pozornosti problematike školstva.
6. Terapeutický program odvykania od fajčenia zníži počet
cigariet vyfajčených študentmi denne o 20 %.
7. Etická výchova je dôležitou súčasťou rodinnej výchovy.
Alternatívne formy hypotéz
– dajú formulovať aj pomocou výrazov vyjadrujúcich
príčinu a následok (ak-tak; čím-tým):
Ak učiteľ zvýši počet pochvál, žiaci sa viac naučia.
Ak sa zníži stres žiakov, klíma triedy bude priaznivejšia.
Vo výskume, ktorý zisťuje smer a silu vzťahov medzi
premennými, sa hypotézy vyjadrujú odlišne.
Medzi motiváciou učiť sa a výkonom v teste vedomostí je
pozitívny vzťah.
Medzi záujmom žiakov o počítačové hry a ich prospechom je
negatívny vzťah.
Operacionalizácia
premenných v hypotéze
Hypotéza: Dievčatá podávajú v záťažových situáciách
lepší učebný výkon ako chlapci.
Čo sa myslí pod výrazom učebný výkon? Ako by sa učebný výkon mal zisťovať? Aby
bola hypotéza testovateľná, musí výskumník premenné tohto typu
operacionalizovať – vyjadriť v kategorizovateľných alebo merateľných
ukazovateľoch.
Učebný výkon budeme v tomto výskume zisťovať na konci školského roku testom
vedomostí a zručností vlastnej konštrukcie. Žiaci s výborným prospechom z
matematiky majú lepší postoj k vyučovaniu tohto predmetu ako žiaci so slabým
prospechom.
Čo je výborný prospech a čo je to slabý prospech? Nie sú poruke nijaké všeobecne
platné kritériá kategorizácie prospechu, preto si ich výskumník musí stanoviť sám.
Takýto prístup voláme arbitrárny (na základe zváženého rozhodnutia). Napríklad
výborný prospech si môže výskumník vymedziť ako klasifikačný stupeň 1 (alebo
priemer známok najmenej 1,5), slabý prospech môže vymedziť ako 3,5 a horší.
Spôsob vymedzenia výskumník vždy uvedie, aby bola jeho hypotéza jasná a
"čitateľná".
Potvrdenie alebo
zamietnutie hypotézy
Hypotéza výskumu znela: Dievčatá 7. roč. v subjektívnom odhade pohody
pri komunikácii vykazujú vyššie skóre ako chlapci.
Premenné: pohlavie, subjektívny odhad pohody pri komunikácii
Operacionalizácia premenných: subjektívny odhad pohody pri komunikácii
sa zisťoval na 6-bodovej škále.
N
AP
SD
dievčatá
119
4,38
1,315
chlapci
97
4,09
1,316
spolu
216
4,25
1,319
t
df
p
–1,586
214
0,114
Hypotéza nemôže byť
potvrdená len čiastočne
Hypotéza môže byť buď potvrdená, alebo vyvrátená!
Prijatá alebo zamietnutá.
Výskumné problémy, pri ktorých sa
hypotézy neformulujú
Výskum, ktorý je deskriptívny a ktorý má len jednu premennú,
nemôže mať hypotézy. V takom prípade výskumníkovi stačí
formulovať výskumnú otázku:
Aké je časové zastúpenie jednotlivých činností učiteľa
(vysvetľovanie učiva, preverovanie vedomostí, upevňovanie
učiva) na hodine biológie?
Aké sú súhrnné výkony žiakov v teste PISA?
Ako vyzerá typický deň slobodnej matky?
Aké sú prejavy agresivity v škole?
Ak však výskumník použije dve alebo viac premenných,
hypotézy sa dajú formulovať:
Hypotéza: Agresivita žiakov je viac zastúpená na štátnych
školách ako na súkromných školách.