Transcript Moc siedmej veľmoci

Moc siedmej veľmoci
• Bonmot „siedma veľmoc“ zaviedol nemecký ríšsky kancelár Otto
von Bismarck v sedemdesiatych rokoch 19. storočia – k dovtedajším
šiestim svetovým veľmociam (Anglicko, Francúzsko, Nemecko,
Rakúsko, Taliansko, Rusko) priradil tlač
• Arthur Schopenhauer: „Tlač – sekundová ručička svetových dejín.“
• Knieža Metternich: „Noviny nahradili Napoleonovi tristotisícovú
armádu.“
• Miloš Zeman: „ Novinári sú hyeny, ktoré je treba hubiť ohňom a
mečom.“
Moc siedmej veľmoci
• V čom spočíva moc médií?
• Nespoľahlivé zrkadlá – svet ako výplod médií
• Novinári ako strážne psy – čoho?
• Informačné videnie sveta
• Len mŕtvi sú nezávislí
• Je moc médií démonizovaná?
Moc siedmej veľmoci
• Moc médií – príklady:
a/ Watergate
b/ Hlas Ameriky (Volá Londýn) – vplyv zahraničných rádií na
pád komunizmu
c/ 17. november 1989 – „mŕtvy“ študent v Prahe
d/ České kauzy – Olovo, Srba, Český dom v Moskve atď. (Slonková-Kubík z MF Dnes)
„V minulých dvoch storočiach bol v demokracii zdrojom
autority zákon. Dnes je zákon ako zdroj autority
nahradený verejnou mienkou – ktorú vytvárajú
práve masovokomunikačné prostriedky.“
Butrus Butrus-Ghálí
Úloha médií
Médiá sú biznis ako ten Váš
• Predávajú informáciu a chcú na tom zarobiť
• Riadia sa trhom – ak nezarobia na seba, zaniknú
• Majú podnikovú štruktúru
• Majú veľký vplyv – spoluvytvárajú verejnú mienku
• Produktom médií je správa!
• „Správa je, ak človek pokúše psa, a nie pes človeka!“
• Cieľom médií je neustále získavať, udržiavať a zvyšovať počty svojich
čitateľov, divákov a poslucháčov
Tovarom médií sú
• Udalosti
• Slová
• Obrázky
• Zvuk
Úloha médií
Obsahom správ môže byť
• Politika
• Katastrofy
• Obchod
• Ľudia + osobnosti
• Klebety
• Ekológia
• Cestovanie
• Sex
• Šport
• Obchod
• Zločin
• Ekonomika a financie
• Peniaze
• ?
Úloha médií
Správy v médiách majú byť čo
• Najčerstvejšie
• Najsenzačnejšie
• Najrelevantnejšie
• Najexkluzívnejšie
• Najkontroverznejšie
• Najintímnejšie
• Najextrémnejšie – veselé, smutné, vážne, hlúpe
„Dvoj úloha“ médií
• Médiá patria medzi prioritné externé cieľové skupiny z hľadiska
firemnej komunikácie
• Médiá sú zároveň nástrojom, ktorý informácie predáva ďalej
smerom k interným a k externým cieľovým skupinám
Jedinečnosť médií
Pozícia médií
• Ich úlohou je informácie prijímať, spracovávať a predávať ďalej
• Sú modifikátorom informácií, ktoré následne tvoria chrbtovú kosť
ich správ
Nezávislosť médií
• Miera nezávislosti sa môže líšiť na rôznych faktoroch
• Médiá sa rozhodujú bez obmedzení, čo, kedy a v akej forme
uverejnia – určujúcim je názor redakcie (a vlastníka)
• Vzťahy medzi poskytovateľom informácií a médiami sa neriadia
dvojsmernými princípmi – ľavá strana sa nerovná pravej
Formovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky
• Médiá majú veľký vplyv a moc
Štruktúra médií
Rozdelenie médií – hľadiská
• Forma – tlačové, elektronické
• Periodicita - denníky, týždenníky, mesačníky
apod.
• Geografické hľadisko – medzinárodné,
celoštátne, regionálne, lokálne
• Oslovená cieľová skupina – verejnosť
všeobecne, mladí ľudia, ženy, odborníci na istú
oblasť apod.
Štruktúra médií
Hľadisko formy média
• Tlačové médiá – tie s kratšou periodicitou chcú čo najčerstvejšie a
čo najexkluzívnejšie správy, dôraz na písané slovo, fotografia
väčšinou sprevádza a bližšie dokumentuje text (dôraz na fotografiu
pri tlačových médiách s dlhšou periodicitou)
• Tlačové agentúry (TASR, SITA, ČTK) – väčšinou požadujú a zverejňujú
iba fakty ako nové informácie, čísla, porovnania apod. – slúžia ako
spravodajský a informačný servis pre ostatné médiá
• Televízia a rozhlas – väčšinou požadujú doplnenie informácie o
obrazovú či zvukovú prezentáciu zástupcu spoločnosti
• Internet – nová forma média, nový komunikačný kanál –
uverejnenie informácií v reálnom čase, interaktívna forma
komunikácie
Štruktúra médií
Hľadisko periodicity
• Platí tu priama úmera – čím je dlhšia periodicita, tým vyžadujú
detailnejšie a nadčasovejšie zameraný materiál
• Ďalšia priama úmera – čím je periodicita kratšia, tým zostáva aj
kratší čas na poskytnutie informácií (krivka dôležitosti správ)
• Denníky – stála požiadavka na čerstvé informácie, odpovede chcú
prevažne ASAP
• Mesačníky – „hlad“ po informáciách a témach s dlhodobejšou
platnosťou
• Tlačová správa od firmy sa tak vplyvom rôznej periodicity médií
dostáva k recipientom v dlhšom časovom období
• „Informácia si po odoslaní do médií žije svojím vlastným životom!“
Štruktúra médií
Geografické hľadisko
• Celoštátne médiá zverejňujú väčšinou informácie zaujímavé
z celoštátneho hľadiska
• Regionálne prílohy celoštátnych periodík a médií – vplyv a
zaujímavosť regiónov vzrastá
• Informácia určená špeciálne pre regionálne médiá (prílohu)
musí obsahovať informáciu vzťahujúcu sa k danej lokalite –
ide o celoštátne médiá s regionálnou špecifikáciou + o
informácie relevantné len k určitému regiónu
• Medzinárodné médiá – vplyv informácií v nich
uverejnených môže mať globálny dopad (pozitívna reportáž
či profil o Slovensku môžu zvýšiť prestíž krajiny a prilákať do
nej viac turistov)
Štruktúra médií
Hľadisko cieľovej skupiny
• Charakter informácie musí zohľadňovať cieľovú skupinu,
ktorú médium oslovuje – nie každá informácia je relevantná
pre každý typ média
• Špecifikum odborných médií – rozdielne požiadavky na
informácie zo strany cieľovej skupiny
• Redaktori všeobecných médií nedisponujú tak detailnou
znalosťou problematiky ako redaktori odborných médií
• Rozdiel v používanom jazyku:
 Všeobecné médiá – vysvetlenie informácií
 Odborné médiá – odborné výrazy
Fungovanie médií
Ako pracujú médiá?
• Témy správ a iných materiálov do novín sa vyberajú zo širokej
ponuky udalostí
• Spracovávajú sa až po finálny produkt – s ohľadom na čitateľa,
poslucháča alebo diváka
• Novinárska informácia – novinársky produkt – novinársky celok
Chod redakcie denníka
• 9,00h – porada zástupcov jednotlivých oddelení, hodnotenie
posledného čísla, plánovanie nového čísla – témy na články, burza
nápadov
• Po porade – zber informácií
• Od 13h – finalizácia materiálov, návrat redaktorov do redakcie
(podľa uzávierky jednotlivých strán)
• Po uzávierke – zlom, tlač a distribúcia
• Príprava minimálne 2-3 vydaní denne
Fungovanie médií
Spracovanie informácie redaktorom
• Redaktor získa príslušnú informáciu
• Redaktor informácie všetky spracuje a pripraví materiál
• Editor upraví text po jazykovej a (prípadne) aj faktickej
stránke – môže zmeniť aj titulok!
• Obsahovú stránku môže ovplyvniť aj šéfredaktor!
• Korektor overí jazykovú stránku textov
• Príprava novinárskeho celku
Fungovanie médií
Práca novinára s informáciou
• Novinár využíva viac zdrojov informácií (tlačová agentúra,
firemné informácie, vlastné kontakty, rozhovory, rešerše, iné
médiá apod.)...
• Redaktor informácie triedi a rozhoduje o ich použití
• Väčšinou všetky informácie nevyužije
Vývoj médií na Slovensku po roku 1989
Slovenské médiá dnes
• Nezávislosť ako nedostatok názoru?
• Nezávislosť médií neexistuje
• Postupná konsolidácia na mediálnom trhu na prelome
20. a 21. storočia – profilácia významných hráčov na
trhu denníkov, týždenníkov, mesačníkov (aj
špecializovaných) a elektronických médií
• Inzercia a reklama – imperatívum ekonomického
prežitia
• Pomer médií z hľadiska ich obsahu je nevyvážený – na
trhu prevláda (doslova) bulvár
Vývoj médií na Slovensku po roku 1989
Kritériá hodnotenia médií
• Sledovanosť – „peoplemetre
• Náklad – Kancelária pre overovanie nákladov ABC SR
• Audit návštevnosti serverov iAudit TNS
Legislatíva
• Tlačový zákon
• Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo
Vývoj médií na Slovensku po roku 1989
• Masívny nárast počtu titulov v tlačových médiách a
liberalizácia na trhu elektronických médií
• Boom na poli špecializovaných periodík – odborné tituly,
profesijné tituly atď.
• V prvej polovici deväťdesiatych rokov krátke intermezzo so
straníckou tlačou – Verejnosť, Nový Slovák, Koridor, Denný
Telegraf, Smena, Slovenská republika
• Vstup zahraničného kapitálu
• Neutíchajúci vplyv politiky na médiá
• Neúspešné projekty – Trhák, Luna, Rádio Ragtime
• Nástup internetu