Transcript Neohybné slovné druhy - ZŠ Škultétyho, Topoľčany
Neohybné slovné druhy
Slovenský jazyk, 8. ročník
Príslovky
-
- neohybné plnovýznamové - sú vetným členom
-
vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja
-
poznáme príslovky: miesta príčiny – kde? kam? kade? skade? odkiaľ? pokiaľ?
času – kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? ako často?
spôsobu – ako? akým spôsobom?
– prečo? načo? pre akú príčinu?
Tvorba prísloviek
1. Odvodzovaním 2. Zmeravením 1. Odvodzovaním - z prídavných mien príponami - e, -o, -y veselý – veselo šťastný – šťastne priateľský - priateľsky
Tvorba prísloviek
1. Odvodzovaním 2. Zmeravením 2. Zmeravením
-
z podstatného mena večer, náhoda – náhodou z predložky + podstatného mena z pamäti – spamäti z rána – zrána
-
na oko – naoko z predložky + prídavného mena na bielo/nabielo
-
zo slovesa ležať – ležmo, ísť - idúcky
Stupňovanie
Stupňovanie prísloviek
Stupňujeme len príslovky utvorené z akostných prídavných mien.
tvrdo – tvrdšie – najtvrdšie múdro – múdrejšie – najmúdrejšie Nepravidelne stupňujeme: dobre – lepšie – najlepšie zle – horšie – najhoršie veľmi – väčšmi- najväčšmi málo – menej – najmenej veľa – viac - najviac
Pravopis prísloviek
Spolu a oddelene
-
Spolu píšeme zmeravené tvary z predložky a mena: vtom, načas, naoko Oddelene píšeme - príslovky s predložkou po: po slovensky, po nemecky Spolu aj oddelene píšeme - príslovky farby: na červeno/načerveno do čista/dočista
Určujte!
Precvičte sa!
Určite druh príslovky: trocha, poniže, súčasne, zámerne, stále, omylom, hlasnejšie, zriedkakedy, zdravo, doluznačky, naprostriedku, dennodenne Miesto Čas Spôsob Príčina
Riešenie
Ako ste určili?
Miesto poniže naprostriedku Čas súčasne stále Spôsob trocha hlasnejšie zriedkakedy doluznačky dennodenne zdravo Príčina zámerne omylom
Doplňte!
Viete doplniť?
Doplňte chýbajúcu hlásku: _čista, _pamäti, _chuti, _ľava, _prava, _hlboka, _večera, _ľahka, _plna, _hruba
Riešenie
Ako ste doplnili?
sčista, spamäti, schuti, zľava, sprava, zhlboka, zvečera, zľahka, splna, zhruba
Predložky
-
neohybné neplnovýznamové nie sú vetným členom
-
neohybné, neplnovýznamové slová, nie sú vetnými členmi
-
stoja pred podstatným menom/zámenom, ktoré je v predložkovom páde
-
pomáhajú presnejšie vyjadriť význam podstatného mena/zámena vo vete a jeho vzťah k iným slovám
Delenie predložiek
-
prvotné druhotné 1. Prvotné – sú vždy iba predložkami
-
jednoduché: bez, cez, o, na, v, z, pri ...
zložené: ponad, popod, spomedzi, spoza ...
2. Druhotné – vznikli:
-
z podstatných mien: vďaka, zásluhou ...
z prísloviek: blízko, mimo, povyše ...
- zo slovies: začínajúc, v porovnaní s ...
Vokalizácia predložiek
Vokál = = samohláska Kvôli plynulej výslovnosti sa k predložkám, ktoré sa končia spoluhláskou ( z, s, k, v, pod, nad, ...), niekedy pridáva samohláska –o alebo –u (vokál): zo záhrady, so sestrou, ku kinu, vo vode, podo dvermi ...
Väzba predložiek s pádmi
Nominatív je bezpredložkový pád!
Genitív do, za, bez, u, od, okrem, z (zo) Datív k (ku), proti, voči Akuzatív cez, na, nad, za, po, pred, pre, medzi, pod, o, v Lokál v, o, pri, na, po Inštrumentál za, s (so), medzi, pod, pred, nad
Viete určiť pád?
Precvičte sa!
Určite predložkový pád: oproti škole __ spoza buka __ nad posteľ __ medzi budovami __ za otcom __ po brata __ pod lavicu __ okrem Jana __ popri soche __ voči sestre __
Riešenie
Určili ste správne?
oproti škole - D spoza buka - G nad posteľ - A medzi budovami - I za otcom - I po brata - A pod lavicu - A okrem Jana - G popri soche - L voči sestre - D
Spojky
-
neohybné neplnovýznamové nie sú vetným členom
-
neohybné, neplnovýznamové slová, nemajú vetnočlenskú platnosť
-
spájajú slová alebo vety
-
v podraďovacom súvetí funkciu spájacieho výrazu plnia vzťažné zámená – aký, ktorý ...
Delenie spojok
-
priraďovacie - podraďovacie 1.
- primárne: a, i, že, ba, len, aby...
- sekundárne: najskôr, potom, sčasti...
2.
- priraďovacie: - zlučovacie: a, i, aj, najprv - potom...
- odporovacie: ale, no, a = ale...
- vylučovacie: alebo, buď, či...
- stupňovacie: ba, nielen - ale aj...
- podrad'ovacie: že, aby, keď, čo, ako, až, keďže...
Pravopis
Písanie čiarky!
Čiarku nepíšeme:
-
- pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či pred porovnávacími spojkami ako, než, sťa, ani v jednoduchej vete
-
ak je spojka pred neurčitkom: Viem čo priniesť Čiarku píšeme:
-
pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ak sa vo vete alebo v súvetí opakujú - pred spojkami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a pritom, a to (pozor na spojenie spojky a ukazovacieho zámena)
Precvičte sa!
Poznáte spojky?
Roztrieď spojky na priraďovacie a podraďovacie: buď, ba aj, keďže, ani, ale, a preto, no, i keď, ako keby, teda, lebo, jednako, i, že, aby, žeby, veď, či, alebo, aj keď
Riešenie
Ako sa vám darilo?
Priraďovacie: buď, ba aj, ani, ale, a preto, no, teda, jednako Podraďovacie: keďže, i keď, ako keby, lebo Priraďovacie spojky spájajú rovnocenné slová alebo vety.
Podraďovacie spojky spájajú nadradenú a podradenú vetu v podraďovacom súvetí.
Častice
-
neohybné neplnovýznamové nie sú vetným členom
-
neohybné, neplnovýznamové slová, nemajú vetnočlenskú platnosť
-
vyjadrujú osobný postoj k výpovedi alebo jej časti, ak ich v texte vynecháme, jeho význam sa nezmení Delíme ich na:
-
uvádzacie – stoja na začiatku vety - vytyčovacie – zdôrazňujú slovo alebo časť vety, pred ktorou stoja
Pravopis
Kde píšeme čiarku?
Vyčleňujeme čiarkami:
-
častice, ktoré môžu stáť ako samostatná výpoveď: Ukázal sa, bohužiaľ, ako nevzdelaný.
-
častice, ktorými spresňujeme časť výpovede: Donesiem ti tú knihu, respektíve ju pošlem.
Nevyčleňujeme čiarkami: - častice, ktorými zdôrazňujeme vetný člen: Obed hádam uvaríš.
- častice na začiatku viet: Nuž príď k nám.
Precvičte sa!
Použite častice!
Utvorte štyri vety, v ktorých použijete štyri častice – okolo, práve, ani, ale!
Citoslovcia
-
neohybné neplnovýznamové - neohybné, neplnovýznamové slová, výnimočne môžu mať vetnočlenskú platnosť (podmet, prísudok), - vyjadrujú prejavy citu, vôle, napodobňujú zvuky Delenie: - vlastné: - citové: au, fuj, haha...
- vôľové: hej, ahoj, čau, haló...
- zvukomalebné [onomatopoje]: čľup, prásk, bác...
Pravopis
Píšeme správne?
-
- v slovách vytvorených zo zvukomalebných citosloviec píšeme zvyčajne aj po tvrdých spoluhláskach „i“: tik-tak, chi-chi-chi, kikirikí - POZOR! : šibi - ryby ( šibať ryby ) ryp do neho ( rýpať do neho ) píšeme za nimi výkričník: Dobrý deň!, Fuj!
zložené z rovnakých častí píšeme dvojako: cha-cha-cha alebo chachacha - zmeravené tvary slov v platnosti citosloviec sa píšu dovedna: božemôj, dajsamisvete...
- citoslovcia z pôvodných predložkových tvarov píšeme dovedna i osobitne: dočerta - do čerta, dovidenia - do videnia
Precvičte sa!
Trieďte citoslovcia!
Roztrieďte citoslovcia na vlastné a zvukomalebné: aha, tra-ta-ta, fuj, cink, žblnk, ahoj, pst, och, ťuk-ťuk, heš, ej, hurá, cup-cup
Riešenie
Ako sa vám darilo?
Vlastné: aha, fuj, ahoj, pst, och, heš, ej, hurá, Zvukomalebné: tra-ta-ta, cink, žblnk, ťuk-ťuk, cup-cup Prvotné a odvodené citoslovcia
-
Citoslovcia môžeme deliť na: Prvotné - nevznikli z iného slovného druhu – juj, hej, ohó, pch, ...
Odvodené – vznikli z iných slovných druhov zo slovies – hybaj, čľup, tresk ...
z podstatných mien – beda, bože, dočerta ...
Ďakujem za pozornosť!
Autor: Mgr. Daniela Vystrčilová ZŠ, Škultétyho, Topoľčany Zdroj: www.google.sk
www.zborovna.sk
učebnica SJ pre 8. ročník