Transcript INTELIGENCIA

SCHOPNOSTI
INTELIGENCIA
• Schopnosti
• Teórie inteligencie
• Meranie inteligencie
• Variácie v inteligencii
• Inteligencia a dedičnosť
• IQ a školský prospech
Čím je určený výkon?
(Cattel, 1971)
výkon
•centrálne
(mentálne) schopnosti
•lokálne schopnosti (vlastnosti
zmyslových orgánov a motoriky)
•neintelektové faktory
(motivácia, nálada,
únava...)
•inštrumentálne štruktúry
(učením získané zručnosti...)
Schopnosti
Schopnosti – dispozície k určitému výkonu, učením
rozvinuté vrodené predpoklady pre výkony určitého
druhu
Delenie schopností:
a) všeobecné
b) špecifické
J.P. Guilford:
1. senzorické (percepčné) – vizuálna farebná citlivosť,
senzitivita na zvuky, zmysel pre rovnováhu,
hodnotenie vzdialenosti, videnie pohybu... napr.
2. psychomotorické – sila, zrýchlenie, presnosť,
koordinácia pohybov, obratnosť..
3. intelektové – pamäť, poznávanie, konvergentné
a divergentné myslenie, hodnotenie...
INTELIGENCIA
- komplexný fenomén rôzne chápaný v rôznych
kultúrach
- všeobecná schopnosť poznávania
Rôzne významy – napr. A.Ch. a H.B. English:
- schopnosť efektívne riešiť úlohy
vyjadrujúce abstrakciu
- schopnosť učiť sa
- schopnosť adaptovať sa na nové situácie
Boring: inteligencia je to, čo merajú inteligenčné testy
Užšie poňatie - i. = spôsobilosť abstraktne myslieť
Širšie poňatie - i. = účelové správanie sa
Doposiaľ neexistuje jednotne uznávaná teória inteligencie
Teórie inteligencie:
- problém, či je inteligencia všeobecnou
schopnosťou, alebo či sa skladá z viacerých
zložiek...
• Faktorové koncepcie inteligencie
• Systémové koncepcie inteligencie
• Vývinové koncepcie inteligencie
(J. Piaget, L. S. Vygotský a J. Bruner)
... a ďalšie
Faktorové koncepcie inteligencie
Ch.E. Spearman:
- dvojfaktorový model inteligencie
• g - faktor - všeobecná rozumová schopnosť,
schopnosť vyvodzovať vzťahy
• s – faktory – špecifické činitele, týkajú sa
osobitných schopností
a špeciálneho nadania
L. L. Thurstone
– viacfaktorový model inteligencie
– primárne existujú určité špecifické
intelektové - mentálne schopnosti
1)
slovné porozumenie
2)
slovná plynulosť
3)
numerická schopnosť
4)
priestorová predstavivosť
5)
percepčná ostrosť
6)
pamäť
7) usudzovanie
R.B. Cattel
- hierarchický model inteligencie
- 2 hlavné faktory všeobecnej
inteligencie →
1) fluidná inteligencia
2) kryštalická inteligencia
1) Fluidná inteligencia
– schopnosť zvládať, adaptovať sa na nové
situácie – obsahuje procesy ako uvažovanie,
osvojovanie si pojmov, vyvodzovanie záverov,
narábanie s abstrakciami... – kognit. flexibilita
- vrodená, základná biologická kapacita
jednotlivca nezávislá od vzdelania
- vrchol – 20 rokov  postupný pokles
2) Kryštalická inteligencia
- komplex znalostí, zručnosti a stratégií získaných
používaním fluidnej inteligencie
- získaná – súbor naučených poznatkov
 konečný produkt fluidnej
inteligencie + vzdelania
- závislosť od podnetnosti prostredia –
kultúrnych podmienok, úrovne vzdelania...)
- pomerne stála, počas života sa zvyšuje, klesá
pomalšie ako fluidná
Systémové koncepcie inteligencie
• komplexnejší prístup k problému inteligencie
 systémové modely (odraz rôznorodosti
mentálneho fungovania človeka - H. Gardner.
R.J. Sternberg) 
H. Gardner
- neexistuje jedna, ale niekoľko rôznych,
nezávislých inteligencií – každá má svoje
vlastné biologické základy a jedinečný
spôsob fungovania
Howard Gardner
- teória viacnásobnej inteligencie
1) jazyková (lingvistická)
2) logicko-matematická
3) priestorová
4) muzikálna
5) telesno-pohybová
6) interpersonálna
7) intrapersonálna
8) prírodovedná
spirituálna a existenciálna
Jazyková (lingvistická) inteligencia – zručnosť
v jazykovej produkcii a využívaní jazyka
Logicko – matematická i.- zručnosti v riešení
problémov, v logickom myslení, ..
Priestorová inteligencia – zručnosť
spracovávať informácie vzťahujúce sa na
priestorové konfigurácie –
Muzikálna (hudobná) i. – schopnosť vytvárať
a vnímať rytmus, výšky tónov, ich farbu,
formy hudobných útvarov...
Telesno – pohybová i. – schopnosť využívať vlastné
telo v rôznych úlohách, ..
Interpersonálna i. – zručnosť jednať s ľuďmi, vytvárať
vzťahy, rozvíjať ich, efektívne riadiť komunikáciu
Intrapersonálna i. – schopnosť poznania seba samého
– vlastných pocitov, motívov, vlastností,
schopností... a schopnosť riadiť sa ním v správaní
Prírodovedná i. – schopnosť rozpoznávať prírodné
deje, určovať napr. rastlinné a živočíšne druhy
Zvažovanie možnosti existencie spirituálnej
a existenciálnej inteligencie
 každá osoba má všetky druhy
inteligencie, ale ich profil je u každého
jedinečný
 každá inteligencia sa môže rozvíjať
a u väčšiny dosahuje priemernú úroveň
 inteligencie nefungujú izolovane,
zvyčajne vzájomne spolupracujú
 každá inteligencia sa môže prejavovať
rôznymi spôsobmi
R.J. Sternberg
- triarchická teória inteligencie
A) Inertná inteligencia – preukazuje sa IQ testom a
testami akademických schopností
B) Úspešná inteligencia – potrebná na dosiahnutie
dôležitých cieľov = jednota 3 aspektov:
Analytická inteligencia
Kreatívna inteligencia
Praktická inteligencia
Emocionálna
inteligencia
(P. Salovay, J. Mayer...D. Goleman)
- prepojenie interpersonálnej
a intrapersonálnej inteligencie
- je súhrnom nonkognitívnych charakteristík
osobnosti, ktoré určujú emocionálnu zrelosť
osobnosti (emócie, senzualita, motivačný
systém, hodnotové zameranie, celková štýl
zvládania stresu, záťaže, frustrácie...) (M. Zelina)
Zahŕňa viacero čiastkových schopností:
• poznanie vlastných emócií
• zaobchádzanie s vlastnými emóciami
• zručnosti a návyky vytyčovať si adekvátne ciele,
vytrvať pri ich realizácii, motivácia seba samého,
životný režim a štýl v súlade s cieľmi
• empatia
• sociálne a komunikačné zručnosti
• kladné sebahodnotenie
Meranie inteligencie
Inteligenčné testy
1. testy – A. Binet a T. Simon (1905)
 testové položky  rozlišovanie úspešných
a neúspešných
 obtiažnosťou zodpovedajú určitému veku
 pre porovnávanie zavedené pojmy chronologický a
mentálny vek (CHV, MV)
 W. Stern – zaviedol pojem IQ (miera inteligencie, ktorá
zohľadňuje individuálny a chronologický vek)
MV
IQ =
x 100
CHV
- v súčasnosti – deviačné skóre (vyjadruje odchýlku od
priemeru osôb tej istej vekovej skupiny)
Testové skóre – normálne rozloženie (M=100, SD=15)
- 50% populácie má IQ 100 alebo nad 100
- 50% populácie má IQ 100 alebo pod 100
- 60% populácie má IQ medzi 85 a 115
- 95% populácie má IQ medzi 70 a 130
Druhy inteligenčných testov
– individuálne a skupinové
- verbálne a neverbálne (performačné)
Pr.
Wechslerove inteligenčné škály (WAIS)
- meranie verbálnej aj názorovej inteligencie
Ravenove progresívne matice
0 – 20 hlboká mentálna retardácia (idiocia)  sociálne ústavy
20 – 34 ťažká mentálna retardácia (imbecilita)  soc. ústavy, špeciálne
školy (v min.pomocné školy)
35 – 49 stredne ťažká mentálna retardácia (imbecilita) špeciálne
školy (v min. osobitné š.)
50 – 69 ľahká mentálna retardácia (debilita) špeciálne školy(osobitné š.)
70 – 85 hraničné pásmo mentál. defektu (za hranicu subnormy sa
považuje najčastejšie hodnota IQ = 75)
85 – 90 ľahký podpriemer (spomalený vývin, ťažko chápajúci...)
90 –110 priemer, pásmo normy,
110 –120 ľahký nadpriemer, bystrí
120 - 130 nadpriemer, vyššia inteligencia
130 a vyššie – vysoký nadpriemer, veľmi vysoká inteligencia
nad 140 génius
IQ pod 50 u dospelých  invalidita
Medzinárodná klasifikácia ochorení WHO
Mentálna retardácia (F70 - F79)
• Ľahká mentálna retardácia IQ 50 – 69 (F70)
• Stredne ťažká mentálna retardácia IQ 35-49 (F71)
• Ťažká mentálna retardácia IQ 20 – 34 (F72)
• Hlboká mentálna retardácia IQ nižšie než 20 (F73)
• Iná mentálna retardácia (F78) – keď sa stupeň postihu
ťažko určuje (výskyt ďalších senzor. a somat. poškodení)
• Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79) – ťažké
diagnostikovanie – iné príčiny ako poškodenie mozgu (soc.
zanedbanosť, nepodnetné prostredie, zmyslové poruchy...)
• Hraničné pásmo – IQ 85 – 70 (nepovažuje sa za
mentálne postihnutie)
Flynnov efekt
James Flynn
- postupný nárast IQ (fluidná inteligencia) v populácii
o 3 body za 10 rokov (zisťované od roku 1930)
- spochybnenie nemennosti IQ
??? Vysvetlenia:
- vplyv kvalitnejšieho vzdelávania, vzdelanostnej úrovne
rodiny, kvalitnejšia výživa, nižšia chorobnosť
- vyššie nároky prostredia v ktorom žijeme, vplyv
komunikačných technológií...
???
- vyššia oboznámenosť ľudí s typom úloh používaných
v inteligenčných testoch
Mentálna retardácia
(v minulosti oligofrenia, slaboduchosť, slabomyseľnosť)
Z všetkých prípadov 80 - 90% ľahšie formy (pásmo IQ55 – 69),
10 - 15% ťažšie
Príčiny:
• hlboká a ťažká mentálna retardácia (idiocia) + stredná mentálna
retardácia (imbecilita) - 40% poškodenie zárodku
20% perinatálne poruchy
15% následky infekcie
• ľahká mentálna retardácia (debilita) – genet. príčiny (variabilita IQ)
Konkrétne patologické vplyvy:
- vrodené metabolické poruchy
- chromozomálne abnormity
- infekcie
- jadrový ikterus
- toxické látky – fajčenie, alkoholizmus, drogy, lieky,.. RTG žiarenie
- hypoxia, nitrolebné krvácanie
- nezdravé, nevhodné životné podmienky
Veľmi vysoká inteligencia
Termanov longitudinálny výskum a McCandlessov výskum
intelektovo nadaných – shrnutie výsledkov:
(1500 osôb, vek – 13 – 19 rokov, IQ nad 135)
Deti:
- telesne zdatné, krajšie, vyššie, silnejšie, väčšia pôrodná
váha,
- skoro rozprávali, úspešné v škole, tvorivé, sebadôvera,
nižšia úzkostnosť
Dospelí:
- menej suicídií a psychických ochorení
- úspechy v povolaní, vytrvalí, realistické a jednoznačné ciele
- spokojnosť s rodinným životom
- ich deti priemerné IQ = 133
→prostredie, emočné a sociálne pozadie významne vplývajú
na realizáciu intelektového potenciálu
Dôležité pojmy:
- nejednotnosť
– niekedy používané N a T ako
ekvivalenty
Nadanie - súbor vloh
→ predpokladová zložka
- veľmi vysoký talent
- skôr všeobecné intelektové predpoklady
Talent - rozvinutý súbor schopností, který umožňuje
dosaženie vynikajúcich výsledkov v 1 alebo viacerých
oblastiach
→ výkonová zložka
Genialita – najvyšší stupeň nadania (IQ nad 140)
Charakteristika nadaného dieťaťa
• zvedavosť
• pamäť
• vysoký stupeň intelektových
schopností
• jazyková zdatnosť
• zrýchlený vývin
• pozornosť a koncentrácia
• sociálna zrelosť
• intelektuálne záujmy
• zmysel pre humor
• aktivita
Problémové prejavy nadaných
•
•
•
•
•
•
•
hyperaktivita
perfekcionizmus
supersenzitívnosť
denné snenie
netolerancia autority
netolerancia k rutinným činnostiam
problémy v sociálnych kontaktoch
Štúdia detí s IQ nad 180 (výskyt 1:1 000 000)
Lety Hollingworth (1886-1939)
• vyžadujú dostatočne náročné a zaujímavé úlohy
• majú sklony k bláznovstvu
• potrebujú podporu, aby sa vyvarovali
negatívnym postojom k autoritám
• je potrebné zabrániť im, aby sa nestali
pustovníkmi
• je potrebné sa usilovať, aby sa vyvarovali
sklonom k šikane
Inteligencia a dedičnosť
(Bouchard et al., 1990 – zhrnutie viacerých štúdií)
Korelácie inteligencie v rôznych príbuzenských vzťahoch
Jednovaječné dvojčatá vychovávané spolu
Jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene
Dvojvaječné dvojčatá vychovávané spolu
0,86
0,72
0,60
Iní súrodenci vychovávaní spolu
Iní súrodenci vychovávaní oddelene
Dieťa/ rodič
Dieťa/ nevlastný rodič
Bratranci a sesternice
0,47
0,24
0,40
0,31
0,15
Texaská adopčná štúdia J.C. Loehlina (1989)
-
1.
2.
skúmanie inteligencie detí daných k adopcii (skoro po
narodení), ich biologických matiek, adoptívnych rodičov a
súrodencov
fáza 3 – 14 rokov detí – významný štatistický vzťah
medzi inteligenciou detí, ich biologickou matkou aj
adoptívnymi rodičmi a nevlastnými súrodencami
fáza + 10 rokov – deti sa „nepodobajú“ adoptívnym
rodičom, ale zostáva významný korelačný vzťah ich IQ s
biologickou matkou
obhajoba genetických vplyvov na intelekt
Retrospektívne štúdie B. Blooma
- skúmal 120 významných osobností športu,
umenia, vedy
Čo prispelo k ich osobnému úspechu?
- ranná identifikácia a podpora talentu rodičmi
- rodičia boli kompetentní pri vedení k rozvoju
talentu
- rodičia boli dobrým vzorom v sledovaní vytýčených
cieľov
podpora významu sociálnych vplyvov
na rozvoj talentu
Záver
- odhad miery dedičnej podmienenosti inteligencie –
priemer – 50% (výsledok štúdia detí)
- 20 - 30% variability inteligencie je dané rozdielnou
podnetnosťou rodinného prostredia
- vplyv genetických dispozícií na hodnotu všeobecnej
inteligencie (g faktor) v priebehu života narastá (???
aj iné názory)
- vplyv rodiny dôležitý v detstve – v dospelosti klesá
→ vplyv iných faktorov
- vplyv genetických dispozícií najviac ovplyvňuje
koncové časti normálneho rozloženia IQ, prostredie
má dominantnú úlohu v oblasti priemerných hodnôt
→
Vplyv inteligencie na úspešnosť
v rôznych oblastiach života
vplyv na oblasť práce aj vzťahov
• všeobecná inteligencie ovplyvňuje profesijnú aj
študijnú úspešnosť
r = 0,30 – 0,50
• vplýva na voľbu partnera – rozumové schopnosti
partnerov r = 0,50
= selektívny faktor (vplyv na klímu v rodine a
kvalitu potomstva)
IQ a školský prospech
Korelácie IQ a školského prospechu:
ZŠ - 0,6 – 0,7
SŠ - 0,5 – 0,6
VŠ - 0,3 – 0,4
→ s vekom stúpa význam ďalších činiteľov
(motivácia, očakávanie, ambície, študijné návyky,
záujmy, vôľa,...)
- IQ najvyššie koreluje s prospechom z matematiky
Učitelia nadhodnocujú: najmladšie deti v triede,
deti nadšené, spolupracujúce,
sebaisté
Literatúra:
• BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie
osobnosti. Praha: SPN, 231 s.
• FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha:
Portál, 383 s. ISBN 80-7178-063-4
• RUISEL, I. 2000. Základy psychologie inteligence.
Praha: Portál, ISBN 80-7178-425-7
• ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu.
Praha: Grada, 208 s. ISBN 978-80-247-3133-9
• VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha:
UK v Prahe, Karolinum, 467 s. ISBN 978-80-246-1832-6
• VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2.
Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského
Bratislava, 168 s. ISBN 978-80-223-2456-4