Transcript b._s._timrava-autorka_a_dielo

1867 - 1951
Život
 Pseudonym podľa studničky v polichňanskom chotári
 * v Polichne (Novohrad) v rodine evanjelického farára
 Domáce vzdelanie – od otca
 Meštianska škola v Banskej Bystrici
 Vychovávateľka v Ábelovej
 1945 – Lučenec - † - 1951, je tam aj pochovaná
Tvorba
Život dedinského ľudu
b) Ironický pohľad na citový, morálny a spoločenský život vidieckej
inteligencie („panská spoločnosť“)
c) Prózy s vojnovou tematikou a jej vplyv na ľudí a vznik spoločného
štátu Čechov a Slovákov
d) Prózy zachytávajúce vnútorný svet autorky a postoj k pálčivým
spoločenským otázkam
a)
Začiatky literárnej tvorby
 Ľúbostné motívy: láska je zrkadlom ľudskej duše = odrážajú sa v
ňom charaktery, ale aj nežičlivosť doby: Za koho ísť, Darmo,
Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník
 Ustálené charaktery, autorka vychádza z vlastnej skúsenosti
 Dievčatá, ktorých základnou otázkou je vydaj – láska:
→ vydajú sa z lásky
→ vydajú sa z rozumu
→ vydajú sa z donútenia
Život dedinského ľudu
 Na jednom dvore
 Mojžík
 Mocnár
 Márnosť všetko
 Ondro Hľonzo
 Ťapákovci
 Nastoľuje problém
premeny patriarchálnej
rodiny ku „kapitalizácii“
Ťapákovci
 Najkritickejšia poviedka v slovenskej literatúre
 Do popredia – problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu
života predkov
 Konflikt – stojí na protikladoch:
Anča ↔ Iľa
Iľa ↔ Ťapákovci
Iľa ↔ Paľo
Anča
 Zmija
 Vnútorná životná tragédia
 Vnútri citlivá, nežná
 Osobné nešťastie (kalika) ju robí zádrapčivou, zlou
 Túži po láske, ale zostáva jej bôľ z radosti iných (vyšíva čepce
pre nevesty)
Iľa
 Kráľovná
 Vzdelaná, ale panovačná
 Chce zmeniť život v rodine, postaviť nový dom
 Je v rozpore s Ančou – vyčíta jej, že je len nevestou
Ťapákovci
 Nedvižní, nerozhodní, leniví
 16 v jednom dome
 Držia sa tradícií (napr. začať prácu v ten istý deň)
 Nezaujíma ich nič, nezhovorčiví, neprijímajú novoty
 Najkritickejšia poviedka v slovenskej literatúre
 Problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu života predkov
 Konflikt: stojí na protikladoch
Anča ↔ Iľa
Iľa ↔ Paľo
Iľa ↔ Ťapákovci
Novela - definícia
 Prozaické dielo krátkeho alebo stredného rozsahu (dlhšia ako




poviedka, ale kratšia ako román
Často rozvíja viacej dejových línií
Autor ju zvyčajne rozčlení na niekoľko označených
horizontálnych častí
Obyčajne čerpá námet zo súčasnosti
Záver – nečakaná pointa
Úlohy k novele Ťapákovci
Vytvorte osnovu vnútornej kompozície.
2. Porovnajte z hľadiska vnútornej kompozičnej výstavby dejovú
líniu Ile – kráľovnej a líniu Anče – zmije.
3. Pokúste sa objaviť hlavný dejový motív, ktorý vnáša do
rozprávania o Ťapákovcoch zápletku.
4. Sformulujte svoju mienku o postavení Ile v Ťapákovcoch.
1.
 Timrava narába s jazykom diela dynamicky, štýl písania prispôsobuje potrebe
diela. Využíva hovorový jazyk, mnohé zaujímavé slová a slovné spojenia, ktoré
tvorili súčasť národného jazyka. V nasledujúcich úryvkoch nahraďte
„zabudnuté“ slová súčasnými synonymami a rozhodnite, akým dojmom
pôsobia na vás takto upravené verzie:
a)
b)
c)
d)
e)
„Veď i ja, že nebudem katovať ten statok. Z jednej strany čas neprebehol ešte,“
povie Paľo.
Čo je aj dievka nie dáka hlavná – má veľké oči – ale na to netreba hľadieť.
Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležané
údy žiadajú sa na čerstvé povetrie.
Takej lásky nebolo ani na troch dedinách. Chýr jej šiel.
Už dojedla smidku chleba, no ešte nešije.
Práca s textom
1.
Ktoré pohnútky uzavrieť manželstvo nepovažujete za prísľub dlhodobého
zväzku?
Vysvetlite pojem žiarlivosť. Ako sa prejavuje žiarlivý človek navonok?
3. Vytvorte kompozičnú osnovu tejto poviedky.
Tu však počujem ozývať sa kroky, v okamihu bol som pri okne. Odhora šiel Mišov, oddola
Bút, pod oknom stretli sa. „Kamže, kam kopytkár?“ spytuje sa Mišov, zastanúc si pred
Búta.Ten zarazil sa sprvu, v druhom okamihu však obdaril kolegu zauchom. Mišov
vrátil mu dve, strčil obe ruky do vreciek kabáta a hvízdajúc šiel ďalej, akoby sa nič
nebolo prihodilo. Bút stál za chvíľu, pošúchal si i jedno i druhé líce, pohrozil sa päsťou
za odchádzajúcim, šomrúc: „Čakaj, ty mastičkár! Prídeš mi ešte pod ruku!“ I vrátil sa
domov.
„Dedinský duel!“ tlieskam rukami od radosti. „Obaja žiarlia!“
2.
4.
Umiestnite túto scénu do päťstupňovej osnovy vnútornej kompozície a
odôvodnite svoje rozhodnutie.
Za koho ísť?
 Téma vydaja „panských“ dievčat na malých dedinách
 Vydať sa učiteľskému alebo farárskemu dievčaťu za sedliaka bolo nemysliteľné
 Zbližovanie mladých ľudí podliehalo prísnym spoločenským regulám
 Tón je štipľavo ironický; autorka hýri vtipom, úškrnom, ba aj občasnou
zlomyseľnosťou
 V tejto humoreske nie je zachytený svet idylickej dedinskej „love story“
 Práca s textom – Čítanka pre 1. r. gymnázií a SOŠ (Hincová –
Tomášková, 2009)
5.
Timrava použila na upevnenie kompozície jeden originálny prvok: tvoria ho
tri otázky mestskej slečny adresované v listoch rodičom. Zoraďte ich za
sebou a porovnajte ich obsah. Akú doplňujúci informáciu prinášajú o hlavnej
hrdinke?
6.
Charakterizujte slečnu Lujzu, rozprávačku príbehu prvkami z textu
poviedky.
7.
V ukážke sa obaja sokovia častujú výsmešnými osloveniami. Vyhľadajte ich a
vysvetlite ich vecný, lexikálny význam. Aký majú zmysel v kontexte celého
príbehu?
Vysvetlite motív žiarlivosti v poviedke. Ktoré pocity vyvolali tieto prejavy u
rozprávačky? Ktoré pocity vyvolali u rozprávačky citovo neutrálne reakcie
mužských postáv?
8.
Život vidieckej inteligencie
 Ťažké položenie – život vidieckej spoločnosti (inteligencie) –




zachytáva pri kartách, zábavách, len zriedka pri práci;
duševný život tejto inteligencie je plytký, prázdny
Tak je darmo
Pozde
Bez hrdosti
Veľké šťastie
Prózy s vojnovou tematikou: Skon Paľa Ročku ,
Hrdinovia
 Skon Paľa Ročku – novela
 Prevažuje psychologická charakteristika postáv cez vnútorný monológ
 Paľo Ročko – pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny, otec prepil majetok a
vyšli na mizinu
 V službe robil len toľko, aby si „neublížil“
 Oženil sa s bohatou Zuzou – kvôli nej si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na
vojnu; Zuza ho naháňa do roboty a podpichuje proti matke
 Paľo neprijme matku do nového domu, hucká dedinčanov aj proti farárovi
 Uvedomuje si, že koná nečestne, ale jeho svedomie znesie veľa, pokým je
zdravý; výčitky – keď ochorie
 Zuza
 Vydá sa proti vôli rodičov a z veľkej lásky sa zrieka aj majetku
 Chce dokázať, že pracovitosťou sa dá získať majetok
 Neverí Paľovi, že je chorý
 Láska v biede tiež dlho nevydrží
 Zakázala Paľovi, aby pomáhal matke
• Autorka v tomto diele obnažila hĺbku ľudskej duše a drámu ľudskej
existencie
Hrdinovia
 Protivojnová novela; názov je ironický – vysmieva sa z prisluhovačov vládnej




vrstvy predstavovanej notárom Baláňom
Odohráva sa v časoch 1. svetovej vojny
Autorka ukázal odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu.
Páni – oduševňujú sa za vojnu, roba sa veľkými vlastencami, ale na front
posielajú iných „bojovať za vlasť“ a umierať.
Dedinskí ľudia – vojnu preklínajú; nemyslia si, že idú bojovať za vlasť, tušia,
že vojna im prinesie iba utrpenie a smrť. Napriek tomu odchádzajú na front bez
veľkých slov a gest.
Hlavné postavy
 Notár Laci Baláň
o Nafúkaný, veľkopanský muž v najlepších rokoch
o Pohŕda ľudom a vyčíta mu málo vlastenectva
o Považuje sa za vlastenca, sľubuje vojakom, že vojna bude krátka; podozrieva
Širického zo špiónstva
o Nechápe ľudí, ktorí netúžia po sláve
o Keď dostane predvolanie, zľakne sa a je po „hrdinovi“ – cestou na odvodnú
komisiu ponúka lekárovi úplatok, zistia mu chorobu a vyhlásia za nesúceho
o Prejavuje sklamanie, že nemôže pomôcť vlasti
 Podnotár Šefan Širický
o Vzhľadný mladý pán, jediná prijateľná partia pre dedinské slečny
o Je nielen vzdelaný, ale aj ušľachtilý, vojnu prijme s pocitom nešťastia
o Súcíti s ľudom, nechce byť zatiahnutý do vojny
o Má rád Lízu, ale ona jeho city neopätuje
o Na fronte sa žiada k ošetrovateľom – umiera, keď ošetruje raneného ruského
vojaka
• Líza Malinská
o Učiteľka v dedinskej škôlke, rozmaznaná, panovačná
o Matka jej prekazí známosť so Širickým
o Uvedomí si svoj vzťah k Širickému, až keď odíde na vojnu
 Zuza Pekovka
o Vydá sa za hrbáča Paľa Peku, lebo ju nechal Ďuro, ktorý sa oženil s boháčkou
o Zuza zostala v hanbe, ale v čase vojny má ona muža dom a ostatné nie
o Nenávisť ju natoľko oslepila, že sa teší tomu, keď Ďuro umiera na fronte
• Anča Matvejovie
o Najkrajšia a najbohatšia dievka
o Vydala sa za Ďura
o Vždy bola veselá a veľmi plakala pri odchode muža na vojnu
Prózy zachytávajúce vnútorný svet autorky
 Skúsenosť
 Všetko za národ
Divadelné hry:
• Chudobná rodina
• Páva
• Odpoveď
• Prekážky