Transcript Priestupkové právo

Úvod do priestupkového
práva Slovenskej
republiky
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len „Zákon o
priestupkoch“ alebo „ZoP“)




Nadobudol účinnosť 1.októbra 1990
Odvtedy bol už vyše 60-krát novelizovaný
Predstavuje čiastočnú kodifikáciu
priestupkového práva a správnych deliktov
ako takých
Existujú desiatky ďalších osobitných
zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty
priestupkov, ktoré naň odkazujú
Pojem priestupok

§ 2 ods. 1 ZoP: „Priestupkom je zavinené
konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené
v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo nejde o trestný čin.“

Táto legálna definícia vymedzuje materiálny a
formálny znak, ako aj pozitívny a negatívny
rozmer vymedzenia priestupku
Všeobecné znaky priestupku


Škodlivosť – vyjadruje stupeň spoločenskej
nebezpečnosti protiprávneho konania (ide o
nepatrný, resp. minimálny stupeň spoločenskej
nebezpečnosti pre spoločnosť, na rozdiel od
trestných činov, ktoré sa aplikujú keď ide o
závažnejšie protiprávne konanie)
Protiprávnosť konania – rozumieme ňou
porušenie alebo nesplnenie si zákonnej
povinnosti (príp. povinnosti podľa iného
všeobecne záväzného právneho predpisu)

Sankcionovateľnosť – vyjadruje najmä
povinnosť priestupcu sankciu strpieť, ak mu bola
za priestupok príslušným správnym orgánov
uložená. Nemá byť pritom vykladaná ako
povinnosť správneho orgánu za skutok uložiť
sankciu, pretože správny orgán má v zmysle
procesných pravidiel možnosť v rozhodnutí
upustiť od uloženia sankcie, ak má za to, že k
náprave páchateľa stačilo už samotné
prejednanie priestupku (§ 11 ods. 3 ZoP)
Znaky skutkovej podstaty
priestupku


Objekt – objektom chápeme právom chránený
záujem, ktorý je priestupkom porušený alebo
ohrozený. Všeobecným (primárnym) objektom
priestupkov je záujem na ochrane riadneho
výkonu verejnej správy. Z hľadiska stupňa
všeobecnosti ďalej rozlišujeme druhový a
individuálny objekt.
U niektorých priestupkov sa stretávame tiež s
hmotným predmetom útoku (napr. kultúrna
pamiatka, dopravná značka, úradná listina),
ktorý však nemožno stotožňovať s objektom.


Objektívna stránka – je tvorená najmä
protiprávnym konaním alebo nekonaním
páchateľa priestupku, negatívnym následkom
tohto konania a kauzálnym nexom (príčinnou
súvislosťou) medzi uvedenými zložkami.
Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú
miesto a čas konania (napr. rušenie nočného
pokoja, znečistenie vodného toku).

Subjekt – subjektom priestupku je páchateľ,
ktorým môže byť len fyzická osoba, ktorá má
deliktuálnu spôsobilosť. Priestupku sa tak môže
dopustiť len taká fyzická osoba, ktorá
dovŕšila 15. rok svojho veku a súčasne v
čase spáchania priestupku nebola
nepríčetná (§ 5 ZoP). Zodpovednosť takejto
osoby sa pritom ešte viaže na to, aby
neexistovali okolnosti vylučujúce protiprávnosť
jej konania (krajná núdza, nutná obrana a i.).


Subjektívna stránka – vyjadruje vôľovú a
psychickú zložku páchateľa k zamýšľanému
následku, inými slovami vyjadruje jeho
zavinenie.
§ 3 ZoP: „Na zodpovednosť za priestupok stačí
zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.“
Ide o odlišnosť od trestného práva kde je
potrebný úmysel okrem prípadov, keď podľa
zákona postačuje aj nedbanlivosť.


Podľa § 4 ZoP môže byť nedbanlivosť
vedomá a nevedomá, a úmysel zas
priamy a nepriamy.
Súčasťou subjektívnej stránky sú popri
zavinení aj fakultatívne znaky, ktorými sú
pohnútka (psychický podnet ku
spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval
páchateľ spáchaním priestupku).
Okolnosti vylučujúce protiprávnosť



Podľa § 2 ods. 2 ZoP: „Priestupkom nie je
konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok
na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu
chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol
spôsobený zrejme rovnako závažný následok
ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo
nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“

V prvom prípade, podľa písm. a) hovoríme o tzv.
nutnej obrane. Môže sa realizovať pasívne, ale
aj aktívne. Za priamo hroziaci útok
považujeme útok, ktorého následky majú
bezprostredne nastať, ak by k uplatneniu
nutnej obrany nedošlo, pričom Zákon o
priestupkoch konkrétne neurčuje, vo vzťahu k
akej osobe sa má nutná obrana realizovať, a ani
nedeklaruje, o záujem chránený akým zákonom
musí ísť.



Krajná núdza podľa písm. b) je ďalšou
okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania.
Je pre ňu typické, že sa aplikuje v prípadoch,
keď existuje okamžitý alebo hroziaci konflikt
dvoch záujmov.
Na rozdiel od nutnej obrany ide o inštitút
aplikovateľný aj v prípadoch, keď ide o hrozbu
spôsobenú napr. vis maior (tzv. „vyššia
okolnosť“), príp. zvieraťom a pod.
Aj v tomto prípade však hrozba musí existovať
bezprostredne.


Z definície taktiež vyplýva, že krajná núdza je
aplikovateľná len ako subsidiárny nástroj, t. j.
keď je možné hrozbu odvrátiť aj inak, prednosť
má tento iný, dajme tomu menej radikálny
spôsob odvracania hrozby (napr. útekom a pod.).
Použitie krajnej núdze je možné len v súlade so
zásadou proporcionality, resp. primeranosti,
čo je vyjadrené skúmaním pomeru následku a
krajnej núdze ako odvracania hrozby.
Pôsobnosť Zákona o priestupkoch






Rozumieme ňou reálny alebo potenciálny okruh spoločenských
vzťahov, na ktoré sa príslušný právny predpis použije.
Rozlišujeme časovú, územnú a personálnu pôsobnosť.
Časová pôsobnosť ZoP je vyjadrená v § 7 ods. 1, ktorý hovorí, že:
„ Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného
v čase spáchania priestupku.“
Výnimku tvorí prípad, kedy by použitie neskoršej právnej úpravy
bolo pre páchateľa priaznivejšie.
Vždy však platí, že o sankciách a ochranných opatreniach je možné
rozhodnúť len podľa zákona účinného v čase, keď sa o priestupku
rozhoduje.
To sa vzťahuje len na druh sankcie a nie na jej výšku.





Teritoriálna pôsobnosť vyjadruje územie, na ktorom
sa postupuje podľa príslušného zákona, v tomto prípade
je to celé územie Slovenskej republiky.
Zákon o priestupkoch má aj niektoré exteritoriálne
účinky, avšak s väzbou na personálne aspekty (občan
SR, cudzinec s trvalým pobytom).
Personálna pôsobnosť vymedzuje okruh subjektov,
na ktoré sa zákon vťahuje.
Z pôsobnosti ZoP sú vyňaté osoby požívajúce výsady a
imunity podľa zákona a medzinárodného práva.
Osobitný režim platí napr. pre poslancov NR SR,
prezidenta republiky a pod.
Sankcie za priestupky




Sankcie plnia regulačnú funkciu zameranú na potlačenie
až odstránenie nevhodných prejavov, ktoré sa vyskytujú
v ľudskom správaní.
Hrozba sankcie teda patrí medzi podstatné elementy
deliktuálneho práva, čo platí rovnako pre trestné, ako aj
priestupkové právo.
Medzi základné funkcie sankcií patrí: odplata, izolácia,
odstrašenie a rehabilitácia (niektorí autori uvádzajú
aj reštitučnú a preventívnu funkciu).
Správny orgán má z úradnej povinnosti (ex offo)
povinnosť zaoberať sa každým priestupkom, o
ktorom sa dozvie, s výnimkou priestupkov
prejednávaných len na návrh (napr. niektoré priestupky
proti spoločenskému spolunažívaniu).





Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj
ochranné opatrenie.
Ako už bolo spomenuté, sankcia nie je obligatórnym právnym
následkom priestupku. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí
o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné
prejednanie priestupku.
Podľa § 11 ods. 1 ZoP možno za priestupok uložiť štyri sankcie, a to
pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veci.
Sankciu je možné uložiť samostatne (t. j. jednu sankciu) alebo
niekoľko sankcií súčasne. Platí však obmedzenie, že pokarhanie
nie je možné kumulovať s pokutou.
Rovnako platí, že zákaz činnosti je možné uložiť len za tie
priestupky, pri ktorých to Zákon o priestupkoch alebo osobitný
predpis umožňuje.



Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán
prihliadne na niekoľko okolností, ktorými sú závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na
jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na
osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v disciplinárnom
konaní.
Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti,
primeranosti a individualizácie.
Neexistuje však žiadne kvantitatívne vyjadrenie, na ktoré
je pri ukladaní sankcie za priestupok prihliadať (napr.
ako pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ako je
tomu v trestnom práve).





Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Jej výška sa
ustanovuje v Zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri
jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej
hornej, ale v určitých prípadoch aj dolnej hranice (tzv. pokutové
pásma, napr. v stavebnom zákone).
Horná hranica „základnej“ pokuty podľa Zákona o priestupkoch, ak
tento zákon v osobitnej časti alebo iný zákon neustanovuje vyššiu
pokutu, je 33 eur.
Osobitným prípadom sú pokuty ukladané pri opakovaní priestupku.
Zákony tu používajú rôzne modely, všeobecne však platí, že v
prípade tzv. recidívy sa pokuta zvyšuje.
V blokovom konaní je možné podľa ZoP uložiť pokutu do 33 eur a
v rozkaznom konaní do 250 eur (jedná sa o skrátené formy
konania).
Horná hranica pokuty u mladistvých (osôb, ktoré v čase spáchania
skutku dovŕšili 15. rok, ale neprekročili 18. rok svojho veku) sa
znižuje na polovicu, nesmie byť pritom vyššia ako 300 eur.








Pokarhanie je sankciou, ktorú Zákon o priestupkoch bližšie nedefinuje a neurčuje
ani režim jej realizácie.
Pokarhanie je v laickej verejnosti často zamieňané s napomenutím, čo však nie je
sankciou, ale jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom konaní podľa § 84 ZoP.
Zákaz činnosti je druhom sankcie, ktorú je možné uložiť len ak to zákon explicitne
(výslovne) umožňuje.
Je možné ho uložiť len na čas určený v osobitnom predpise, najdlhšie na 5 rokov a
nemožno ho predĺžiť na základe vlastnej úvahy správneho orgánu.
Môže sa týkať činnosti, ktorú osoba vykonáva v pracovnom alebo obdobnom pomere
alebo na ktorú je potrebné povolenie alebo súhlas štátneho orgánu.
Zákaz činnosti je možné uložiť len v prípade, ak bol priestupok spáchaný
touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.
Často sa uplatňuje napr. na úseku dopravy, resp. premávky na pozemných
komunikáciách (zákaz viesť motorové vozidlo).
Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť po uplynutí polovice času výkonu
tejto sankcie.
Prepadnutie veci je ďalšou sankciu, ktorú je
možné uložiť za priestupok a to podľa § 15 ZoP
v dvoch prípadoch:
a) ak bola použitá na spáchanie priestupku alebo
bola na to určená, alebo
b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za
vec získanú priestupkom.
 Platí pritom, že hodnota veci nemôže byť v
nápadnom nepomere k povahe priestupku.
 Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská
republika.

Ochranné opatrenia



Právnym následkom spáchania priestupku môže
byť aj uloženie ochranného opatrenie, ktoré
je potrebné odlišovať od sankcie (trestu).
Zákon o priestupkoch explicitne umožňuje uložiť
dva druhy ochranných opatrení, a to
obmedzujúce opatrenia a zhabanie veci.
Aj napriek tomu, že sa nejedná o sankciu v
pravom zmysle slova, uložením ochranného
opatrenia dochádza k zásahu do niektorých práv
a slobôd osoby.
Zánik zodpovednosti za priestupok



Zákon o priestupkoch hovorí, že: „Priestupok
nemožno prejednať, ak od jeho spáchania
uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať,
prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia.“
V § 20 ZoP sa jedná sa o dvojročnú prekluzívnu
lehotu, na ktorú je správny orgán povinný
prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti) a nie je
možné ju nijakým spôsobom predĺžiť.
Amnestiu za priestupky udeľuje vláda Slovenskej
republiky.
Osobitná časť ZoP

I.
II.
III.
IV.
Z hľadiska štruktúry právneho predpisu
sa Zákon o priestupkoch člení na tieto
štyri časti:
Všeobecná časť,
Osobitná časť,
Konanie o priestupkoch a
Spoločné, prechodné a záverečné
ustanovenia.


V II. Osobitnej časti Zákona o priestupkoch
nájdeme jednotlivé skutkové podstaty
priestupkov podľa tohto zákona, ktoré
zákonodarca zaradil do jednotlivých skupín na
základe spoločného druhového objektu.
Na základe tohto zatriedenia v tejto časti
nájdeme napr. priestupky proti poriadku vo
verejnej správe, priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, priestupky proti
verejnému poriadku a ďalšie.
Priestupky proti poriadku v správe



Podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZoP priestupku
sa dopustí ten, kto úmyselne neoprávnene
užíva vedeckú alebo umeleckú hodnosť
alebo titul absolventa vysokej školy.
Za tento priestupok možno uložiť pokutu
do 99 eur.
Na naplnenie skutkovej podstaty sa
vyžaduje úmyselné zavinenie.
Priestupky na úseku ochrany pred
alkoholizmom a inými
toxikomániami



Priestupku podľa § 30 ods. 1 ZoP sa dopustí ten, kto
predá, podá alebo inak umožní požitie alkoholických
nápojov osobe zjavne ovplyvnenej alkoholickým nápojom
alebo inou návykovou látkou, osobe mladšej ako
osemnásť rokov alebo osobe, o ktorej vie, že bude
vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by
mohla ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok.
V prípade sústavnosti takéhoto konania voči osobe
mladšej ako 18 rokov alebo vo väčšom množstve by sa
páchateľ dopustil trestného činu podávania alkoholických
nápojov mládeži podľa § 175 Trestného zákona, za ktorý
môže byť potrestaný trestom odňatia slobody až na tri
roky.
Pozor na prípitky na rodinný oslavách 
Priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu




Tvoria frekventovane aplikovanú skupinu priestupkov.
Zákonodarca pojem občianske spolunažívanie explicitne
nevymedzil.
Opodstatnenosť existencie tejto skupiny priestupkov je
daná tým, že výsledkom vzájomného spolužitia ľudí a ich
vzájomnej interakcie býva konflikt, ktorý veľmi často nie
je riešiteľný svojpomocne, t. j. bez zásahu správneho
orgánu do narušených spoločenských vzťahov.
Objektom uvedenej kategórie priestupkov je teda
pokojné spolužitie občanov s rôznymi názormi, záujmami
a postojmi v rámci určitej komunity.






Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
ZoP sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na
posmech.
Za tento priestupok je možné uložiť sankciu do 33 eur.
K tomu aby mohlo byť konanie priestupcu kvalifikované ako protiprávne
nestačí, že osoba sa subjektívne cíti byť dotknutá na cti.
Podstatné je, aby takéto konanie bolo objektívne, t. j. podľa všeobecnej
verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný následok –
urážku na cti.
Korešpondujúcim trestným činom tohto priestupku je trestný čin ohovárania
podľa § 373 Trestného zákona. Dopustí sa ho ten, kto o inom oznámi
nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u
spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné
vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Za tento trestný čin je možné
uložiť trest s hornou hranicou dva roky.
V oboch prípadoch sa príslušná ochrana poskytuje výhradne jednotlivcovi,
nechráni teda kolektív, právnické osoby, orgány ani rôzne úrady




Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. b) ZoP sa dopustí ten,
kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.
Za tento priestupok možno uložiť do výšky 99
eur.
Tento priestupok môže byť spáchaný len z
nedbanlivosti, pretože úmyselné ublíženie na
zdraví napĺňa znaky trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 156 Trestného zákona.
V prípade drobného ublíženia na zdraví napĺňa
skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1
písm. d) Zákona o priestupkoch.
Priestupky proti majetku






Podľa § 50 ods. 1 ZoP sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne
spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou,
podvodom alebo zničením alebo poškodením vecí z takého majetku,
alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 331 eur.
Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty sa v tomto
prípade vyžaduje úmyselné zavinenie a trestným sa takéto konanie
stáva už vo vývinovom štádiu pokusu.
Škoda musí byť spôsobená na cudzom majetku.
V prípade, že by škoda spôsobená takýmto konaním presiahla výšku
266 eur bolo by takéto konanie možné postihnúť v režime trestného
práva, napr. podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona ako
poškodzovanie cudzej veci, za ktoré hrozí trest odňatia slobody až
na jeden rok.
Do úvahy prichádzajú aj trestné činy ako krádež, sprenevera,
podvod.