Transcript Etika zdravotnej služby Tatranská Kotlina 2.3.2009

Etika zdravotnej
služby
Tatranská Kotlina
2.3.2009
Základné pojmy a definície
medicínskej etiky




Morálka – mravnosť všeobecné pravidlá,
praktické zásady, hodnoty, normy
spoločenského správania a vedomia
zásady – základné hľadiská, stanoviská
hodnoty – názory na to, čo je dobré a
spravodlivé
norma – najjednoduchšia požiadavka na
morálne správanie
Mravné normy







slúžia ako návod, sú odporučením chovania a
jednania, ktoré sú žiaduce v rozmanitých
profesijných situáciách
vychádzajú z cieľa, ktorý má byť dosiahnutý
norma má vždy nejaký účel
odráža profesionálnu povinnosť, ktorá funguje
ako určitá modifikácia spoločenskej zákonitosti
norma nedáva presný recept
prejavuje sa v nich sociokultúrna atmosféra
mravné normy sú realizované vtedy, keď tí,
ktorým sú určené ich príjmu
Etika – náuka o mravnosti



rieši otázky o podstate a konaní mravného
dobra, resp. zla z hľadiska človeka a
spoločnosti
morálne dobro – vedomé a dobrovoľné
správanie podporujúce pozitívny vývoj
človeka a spoločnosti
morálne zlo – konanie v opačnom zmysle
v dôsledku nedostatočného chápania
morálnej zodpovednosti
Etika







deskriptívna etika – predstavuje opis a hodnotenie
praktického správaní sa ľudí v danom prostredí
normatívna etika – súbor pravidiel a teórií o hodnotení
ľudského správania
profesionálna - etická problematika daného povolania,
odboru
medicínska etika – konanie dobra zameraného na
ochranu zdravia a života človeka
bioetika – etické konanie dobra v prospech človeka a
prírody
laická – vychádza z prameňov prirodzeného poznania –
etické postoje jednotlivca a spoločnosti voči seba
samému, rodine, národu, svetu, prírode
teologická – popri prirodzenom poznaní sa odvoláva aj
na nadprirodzené - zjavenie
Cieľ etiky




skúmať kvalitu vzťahov postojov medzi
jednotlivcami podľa profesie
formulovať povinnosti a zodpovednosť
jednotlivcov, stanoviť mravné normy
profesie
analyzovať eticky komplikované situácie,
stanovenie cieľov a hodnôt
štúdium interpersonálnych vzťahov na
pracovisku
História




Starovek – vzťah človeka k človeku závislý
od spoločenskej úrovne
Sokrates (469-399 pr. Kr.) – poznanie seba
samého – objektívne ak je rovnaké pre
mnohých ľudí
Platón (427-347pr.Kr.) – zdravie je
vonkajšie dobro
Hippokrates (460-377pr.Kr.) – dôraz na
osobnosť lekára - prísaha
História










Židia – náboženstvo – prikázania v Starom zákone
Kresťanstvo – príklad o milosrdnom Samaritanovi
V Číne v 7.st.po Kr. – taoistickí lekári
Stredovek –Tomáš Akvinský
Novovek – prirodzené poznanie kritéria mravnosti
(Hobbes)
17. str. altruizmus – sledovanie pocitu blaha, šťastia i
bolesti aj toho druhého
Etický racionalizmus – 18. str. E. Kant
Liberalizmus – osvietenci
Marxizmus-leninizmus
Existencionalizmus – západné európske krajiny (A.Sartre)
História







vrcholom - dekadentizmus, libertinizmus, amoralizmus –
človek má robiť to, na čo má chuť
anarchizmus – vyšší stupeň morálnej degradácie
Súčasná kríza etického myslenia – problémy bioetiky,
génová manipulácia, sterilizácia, náhradná fertilita, UPT,
eutanázia...
F.Nietzsche – doterajšiu morálku nahradil novou, všetko
slabé podlieha silnému
počas II. sv. vojny – vyhladzovanie rás, neľudské
zákroky
1947 Norimberský kodex zakázal tieto pokusy
1948 Ženevská deklarácia – zaväzuje lekára rešpektovať
vôľu chorého
Helsinská deklarácia


Helsinská deklarácia - prijatá 18.
svetovým lekárskym zhromaždením v
Helsinkách, Fínsko, jún 1964, doplnená
29. svetovým lekárskym zhromaždením v
Tokiu, Japonsko, október 1975 a 35.
svetovým lekárskym zhromaždením v
Benátkach, Taliansko, október 1983
úloha – chrániť dôstojnosť a integritu
človeka pred zneužitím na experiment
Filozofia



každá filozofia a náboženstvo obsahujú praktickú
časť, ktorá sa nazýva morálkou, etikou, životnou
alebo praktickou filozofiou
s tým súvisí postoj k eutanázii – tzv. milosrdné
skrátenie utrpenia nevyliečiteľne chorého
postoj k filozofii, resp. náboženstvu je pre
každého základným východiskom, z ktorého sa
odvodzuje vzťah k sebe (sebaúcta,
sebahodnotenie, predstavy o život. cieľoch)
Cieľ zdravotníckej etiky



humanizácia medziľudských vzťahov
usmernenie chovania a jednania pri
profesionálnych výkonoch v zdravotníctve
úsilie vhodným spôsobom uspokojiť
liečebné, psychické, sociálne, kultúrne,
duchovné a iné potreby pacientov/klientov
Determinácia etického jednania je
určená






filozofickými, ideovými, náboženskými názormi a
postojmi
teóriou ošetrovateľstva a medicíny a príslušnou etikou
právnym systémom, zákonnými normami, ktorými sa
riadi zdravotná starostlivosť
vedecko-technickou úrovňou a materiálnou a
personálnou vybavenosťou na pracovisku
postavením zdravotníka a vymedzenými povinnosťami a
zodpovednosťou
osobnými vlastnosťami a úrovňou medziľudských
vzťahov
Základné princípy medicínskej etiky

Prospešnosť – beneficincia – každý

Neškodnosť – non-maleficiencia –

Autonómia – svojbytnosť – rešpektovať

Spravodlivosť – justice – poskytovať

Informovaný súhlas
koná v záujme života a zdravia pacienta
nepoškodenie pacienta
práva pacienta
starostlivosť každému rovnako
Medicínska etika a právo




V právnej oblasti ide o klasifikáciu konania
v termínoch právneho poriadku
Vynútiteľnosť súdnych rozhodnutí je
garantovaná štátnou mocou
Dodržiavanie etických noriem je
vynútiteľné štátnou mocou
Hlavná úloha – formovať mravné postoje
zdrav. pracovníkov, ktoré budú vlastné a s
ktorými budú stotožnené
Etické požiadavky na zdrav.
pracovníka











Telesne a duševne zdravý
Odborná a osobnostná zdatnosť
Prosociálne cítenie
Empatia
Solidárnosť s chorými
Zodpovednosť - voči chorým, spoločnosti a sebe
Svedomie
Sebavedomie
Komunikatívnosť najmä s chorými a príbuznými
Sympatia, osobný image
Stavovské cnosti – bezúhonnosť, stav, česť
Návrh práv pacientov




Právo na ohľaduplnú, humánnu a vysoko
odbornú starostlivosť
Právo na úplnú, zrozumiteľnú, taktne
vyslovenú a pochopiteľnú informáciu od
lekára týkajúcu sa zdravotného stavu
Právo vysloviť svoj súhlas s ďalším
liečebným postupom
Právo duchovnú pomoc a útechu
Práva dieťaťa










1989 Deklarácia o právach dieťaťa
nárok na všetky potrebné informácie o skutočnostiach
týkajúcich sa ho,
na životnú úroveň podporujúcu jeho rozvoj,
na vzdelanie,
hru a odpočinok,
ochranu pred násilím, trápením,
neoddeľovať ho od svojich rodičov,
na meno, štátnu príslušnosť,
právo na pomoc štátu,
aby nebolo diskriminované
Vybrané medicínske problémy





Chirurgia
operácia – iatrogenné poškodenie
celistvosti organizmu
Princíp beneficiencie
Princíp non maleficiencie
Rešpektovanie autonómie
Gynekológia a pôrodníctvo

Problematika umelého ukončenia
tehotenstva
Eticko-morálne postoje zdravotníkov k UTP
Plánované rodičovstvo a antikoncepcia
Sterilizácia a jej etické aspekty
 Umelé oplodnenie

homológna inseminácia
heterológna inseminácia
oplodnenie vajíčka in vitro a embryotransfer
Dialyzačná liečba





princíp nepoškodenia
princíp pomoci
princíp uznania a podriadenia sa pravidlám
Absolútne kontraindikácie
Morálne problémy
zlá adaptácia, nespolupráca pacienta
komplikácie vedúce k ďalším obmedzeniam života
Geriatria



Etika vlastnej zdravotníckej starostlivosti
Etika opatrovateľskej starostlivosti
Etika v procese umierania a prípravy na
dobrú smrť
Oftalmológia






najmenšia medicínske disciplína rozsahom
neprebádané hereditárne ochorenia
najviac dg. jednotiek na takej malej časti
tela
najväčšia závislosť na používaní modernej
prístrojovej techniky
Najväčšie nároky na tímovú prácu
maskulinizácia pôvodne feminnej disciplíny
(mikrochirurgia)
Psychiatria






Narušenie kritickosti, úsudku chorého
Neschopnosť právnych úkonov
Nedobrovoľná hospitalizácia
Zmena spôsobilosti
U páchateľa trestného činu – znalecké
dokazovanie
Obavy zneužitia psychiatrie
Pediatria a neonatológia






Etické požiadavky pre zdravotnú starostlivosť o
dieťa
Práva dieťaťa
Práva hospitalizovaného dieťaťa
Bolesť u dieťaťa
Chronicky choré detí a detí s malígnymi
chorobami
Etické problémy v neonatológii
ťažké kongenitálne anomálie
extrémna nezrelosť
ťažká perinatálna asfyxia
Laboratórna medicína a etické
rizika





Prerozdeľovanie prostriedkov a zdrojov a s ňou
spojené rozpoznávanie priorít osôb, objektov,
projektov
Rozvoj a aplikácia nových technológií a metodík
Otázka štandardných vyšetrení pre jednotlivé
ochorenia (diagnosis related groups)
Skríningové programy
Klinická aplikácia genetických vedomostí a
technológií spojených s ľudskou prokreaciou
Etické aspekty pri transplantácií
Transplantácia orgánov od mŕtveho darcu
 Kritéria mozgovej smrti
 Transplantácia obličiek
Od živého darcu
Od mŕtveho darcu
 Od príbuzného darcu
 v roku 2008 sa na Slovensku transplantovalo
209 obličiek (do 48 hod)
22 sŕdc (do 4 hod)
1 pečeň (6-12 hod)

Problém eutanázie
vystupuje v niektorých špecializovaných
oblastiach zdrav. starostlivosti
 starostlivosť o novorodenca
 starostlivosť o handicapované osoby
 starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby
 terminálna starostlivosť
 starostlivosť o starých ľudí
 intenzívna starostlivosť
Etické postoje k eutanázií



Právne aspekty eutanázie
Eschantológia
Posledné veci
Duchovné potreby

-nemajú biologický pôvod
-duchovná dimenzia života -schopnosť
sebapresahovania (transcendencie)- k
tomu, čo je:
-nutnou podmienkou
-dôvodom
-zmyslom ľudského života
-človek bez zmyslu života trpí neurózami
-uspokojenie všetkých potrieb vedie k
presýteniu, strate zmyslu života
Duchovné potreby



potreba vzťahu k absolútnu -prejavuje sa najmä v
náboženstve (Boh)- nemajú ju všetci ľudia (napr. ateisti)
-ide o predstavu, že existuje vyššia sila, niekto dokonalý,
dokonalejší ako člověk
potreba sebaúcty, vedomia vlastnej hodnoty,
dôstojnosti -uspokojuje sa rozdielne v rozdielnych
kultúrach (západ-úspech, východ-rodina)
potreba lásky, priateľstva, porozumenia -nejde
len o sociálny vzťah
-bez podmienok (nie láska za niečo)
-potreba nádeje,
-slobody (autonómia, sebestačnosť),
-poznania (edukácia, sebavzdelávanie),
-dobra, krásna
Postupy duchovného
uspokojovania




ohrozenie realizácie – cieľovej hodnoty
životného smerovania
strata realizácie – cieľovej hodnoty životného
smerovania
spochybnenie realizácie – cieľovej hodnoty
životného smerovania
Duchovne potreby majú všetci nielen
veriaci
Duchovná starostlivosť


v širšom zmysle - láska, úcta k
druhému, podpora na ceste k odpusteniu,
hľadanie zmyslu života
v užšom zmysle -ide o skutočnosti, ktoré
presadzujú tento náš svet a náboženstvo,
modlitba, meditácia, sviatosti
Veriaci pacient a veriaci opatrovateľ



modlitba
dialóg
ak požaduje duchovného, umožnite mu to
(opatrovateľ priblíži zdravotný stav
duchovnému)
Veriaci pacient a opatrovateľ bez
vyznania



neklamať že máme iný názor ,
rešpektovať jeho duchovné požiadavky,
ak požaduje duchovného, umožnite mu to
Neveriaci pacient a veriaci
opatrovateľ



rešpektujem názor chorého
nemanipulujem na podnet príbuzných
je možné viesť o duchovných veriacich
dialóg len ak ma pacient záujem
Obaja neveriaci



nezabudnúť na tretí rozmer (každý v niečo
veríme)
nakoľko pacient chce hovoriť o cieľových
hodnotách životného smerovania
zmysel života, chce mať ,môže mať, môže
hľadať aj človek bez vierovyznania
III. stupeň duchovnej úlohy
človeka



jednou z najdôležitejšich povinností človeka ktoreho oslovili
duchovné hodnoty, má byť snaha sprístupňovať ich sebe vlastným
spôsobom v zrozumiteľnej podobe ostatným
na tomto stupni duchovnej úlohy má však snaha o dosiahnutie tohto
významného cieľa úplne presahovať okruh najbližšieho okolia
človeka, nadobúdajúc rozmer vedomého pôsobenia, ktoré
zohľadňuje nielen duchovné potreby jednotlivca, ale predovšetkým
ľudského pokolenia ako nedeliteľného celku.
S tým je úzko spojené vedomie najvyššej osobnej
spoluzodpovednosti za duchovnú a mravnú úroveň
celospoločenského života, motivujúcu človeka k najvyššiemu
nasadeniu všetkých, pomoc prinášajúcich citových, intelektuálnych,
ale i telesných schopností.
Alternatíva verzus klasická
medicína a etika



bez lekárskeho diplomu nie je ľahké obhájiť činnosť
regeneračno – terapeutického centra
snaha pôsobiť hlavne na poli prevencie, ľudia by sa mali
o seba starať tak, aby nepotrebovali k životu sklapel,
injekcie, lieky - žiť zdravým spôsobom života, zdravo
jesť, chodiť do lesa a odstrániť stresy, menšie problémy
liečiť bylinkami a tešiť sa zo života
vzťah medzi klasickou a alternatívnou medicínou - všetko
je postavené na princípe dobrovoľnosti, slobodného
rozhodnutia každého z nás, je na dôvere k tomu, komu
zveríme do rúk svoje zdravie.