Transcript Sociálna práca so seniormi

PhDr. Katarína Bundzelová, PhD.
Človek je dar, každý má nejaké poslanie...
 Ľudská dôstojnosť - otázka ľudskej dôstojnosti je úzko
spätá nielen s podmienkami života (v tomto prípade
života staršieho človeka ), ale zachovanie ľudskej
dôstojnosti je úzko späté aj so starostlivosťou o človeka
v terminálnom štádiu svojho života, teda pri umieraní
 Myšlienky Jána Pavla II. o starobe a starých ľuďoch:
List starším ľuďom 1.10 1999:
 „Staroba“ je v istom zmysle privilegovaným obdobím
múdrosti, ktorá býva plodom skúsenosti, pretože "čas je
veľkým učiteľom".
 Známa je modlitba žalmistu: "A tak nás nauč rátať naše
dni, aby sme našli múdrosť srdca" “

 Znaky
ľudskej krehkosti, ktoré sa
najzreteľnejšie prejavujú v starobe, v tomto
svetle sa stávajú volaním po vzájomnej
závislosti a potrebnej solidarite, ktorá spája
generácie medzi sebou.
 Každý človek potrebuje druhého a stáva sa
bohatším vďaka darom a charizmám
ostatných...
 Cti
otca svojho a svoju matku – desať božích
prikázaní .
Základnými demografickými charakteristikami sú:
1.
Klesajúca pôrodnosť
2.
Stagnácia úmrtnosti
3.
Zvyšovanie strednej dĺžky života (= nádeje na dožitie)
4.
Nárast skupiny veľmi starých ľudí (80 +)
5.
Nárast indexu feminity (počet žien na 100 mužov) pri narodení na 1000 dievčat pripadá
1060 chlapcov; pomer sa vyrovnáva okolo 40 rokov; v 60 rokoch veku na 1000 mužov
pripadá 1316 žien; mužská nadúmrtnosť → fenomén osamelých starých žien , vysoký výskyt
ovdovených žien

Kým v súčasnosti na 1 obyvateľa vo veku 65 rokov pripadajú dvaja
obyvatelia vo veku do 17 rokov, v roku 2050 bude tento pomer opačný.
-
definícia Medzinárodnej federácie
sociálnych pracovníkov (1988).
 Je to činnosť, ktorá predchádza alebo
upravuje problémy jednotlivcov, skupín,
komunít, vznikajúcich konfliktov z potrieb
jednotlivcov a spoločenských inštitúcií.
Sociálna práca je nástrojom sociálnej
starostlivosti o človeka. Je činnosťou
v prospech klientov (jednotlivcov, rodín,
skupín,
komunít),
ktorú
môžeme
charakterizovať pojmami: POMOC, PODPORA
a SPREVÁDZANIE.
 Základnou
filozofiou sociálnej práce by sa mal stať
aktívny záujem o človeka pri zachovávaní jeho
sebaúcty, dôstojnosti, možnosti spolurozhodovať
o svojom osude a pri akceptácii i podpore jeho
schopnosti a možnosti prevziať zodpovednosť za
seba i svojich blízkych.
 Súčasnosť kladie vo všeobecnosti veľké požiadavky
na poskytované služby, kde ide o pomoc
konkrétnemu človeku s jeho ľudskou hodnotou a
dôstojnosťou v situáciách, keď je odkázaný na
pomoc iných. Vyspelosť a úroveň spoločnosti
možno veľmi ľahko merať kvalitou poskytovaných
sociálnych služieb.
Pre klientov (prijímateľov ss) zariadení sociálnych
služieb je potrebné vedieť, že personál zariadenia
bude orientovaný na ich potreby a priania a že sa v
prípade odkázanosti na pomoc iných nemusia obávať
zveriť sa do rúk profesionálov. V procese realizácie
kvalitných sociálnych služieb už klienti nie sú iba
objektom činnosti organizácie, ale partnerom
poskytovateľa služieb.
 Zároveň je to výzva pre poskytovateľov sociálnych
služieb plánovať služby individuálne pre každého
klienta, neustále nachádzať nové cesty rozvoja,
vzdelávať sa, mať otvorené oči pre všetko nové,
čo sa dá využiť v prospech klientov, a otvorené srdce
pre každého klienta, ktorý k nim prichádza.

je charakterizovaná ako veda o zákonitostiach
starnutia človeka
 je to interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá
problematikou starnutia a staroby
 vedecká disciplína, ktorá vychádza z viacerých
vedných disciplín
 termín, ktorý vznikol z gr. slova geront – starec,
starý človek a bol zavedený do praxe v 30-tych
rokoch 20. storočia
 Úloha – interakcia bio-sociálneho vplyvu na
proces starnutia
 Cieľ- zamedzovať predčasným prejavom
starnutia, objavovať rezervy, ktoré sú a tak
predlžovať aktívny život človeka

Gerontológia experimentálna - zaoberá sa
výskumom starnutia organizmu, príčinami a
mechanizmami starnutia, experimentálnymi
možnosťami jeho ovplyvnenia.
 Gerontológia sociálna - zaoberá sa postavením
starého človeka v spoločnosti, jeho vzťahom k
nej, jeho spoločenskou integráciou, osobnými a
spoločenskými aktivitami na jednej strane a
vzťahom spoločnosti k starému človekovi na
strane druhej.
 Gerontológia klinická, resp. geriatria - zaoberá
sa starým človekom v zdraví a chorobe =
diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a
prevenciou jeho chorobných stavov a ich
sociálnych dôsledkov.

v
užšom slova zmysle : pedagogická
disciplína, zaoberajúca sa
výchovou a vzdelávaním seniorov.
 v širšom slova zmysle: je chápaná ako
teoreticko-empirická disciplína,
zabezpečujúca pomoc a podporu seniorov pri
uspokojovaní ich potrieb.
-
chronologický – kalendárny vek, (podľa OP)
 - biologický vek – dôsledkom pôsobenia
vonkajšieho prostredia,
 - funkčný vek - zodpovedá funkčnému potenciálu
človeka, je daný súhrnom biologických,
psychologických a sociálnych charakteristík,
 - psychologický vek – zodpovedá nálade
jednotlivca, jeho subjektívnym pocitom,
 - sociálny vek – závisí aj od dôchodkového veku
a prítomnosti alebo neprítomnosti životného
programu.
 1.
obdobie – detstvo a dospievanie
0 - 18 rokov
 2. obdobie – dospelosť
19 - 45 rokov
 3. obdobie - stredný vek
46 - 59 rokov
 4. obdobie - starší vek, tretí vek, včasná
staroba 60 - 74 rokov a viac rokov
Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie
života na:
1.) Predproduktívny vek (deti a mládež)
2.) Produktívny vek (pracujúci)
3.) Postproduktívny vek (dôchodcovia)
(Krajčík,.Š., ).
 65
– 74 rokov - včasná staroba
dominuje problematika adaptácie na odchod
do dôchodku, voľného času, aktivít,
sebarealizácie
 75 – 89 rokov - vlastná staroba,
zmena funkčnej zdatnosti, špecifická
medicínska problematika, atypický priebeh
chorôb
 90 a viac rokov - dlhovekosť
 Veľký
význam nadobúda sledovanie
sebestačnosti a zabezpečenia. Toto delenie
je veľmi praktické, pretože od 75. roku
života prudko narastá potreba sociálnej
a zdravotnej starostlivosti. Oprávnene
môžeme predpokladať, že organizmus začína
starnúť hneď od prvých fáz jeho života. Je
veľký rozdiel v myslení, cítení a sociálnom
chovaní mladého dospelého človeka po 20.
roku života a starého človeka, ktorý má
okolo 80. rokov.
0-14 rokov
- detský vek,
 15-29 rokov
- mladý vek,
 30-44 rokov
- dospelý vek,
 45-59 rokov
- stredný vek,
 60-74 rokov
- starší vek (presénium),
 75-89 rokov
- starý vek (sénium),
 nad 90 rokov - dlhovekosť.
Odborníci sa zhodujú na tom, že človek má
toľko rokov, na koľko sa cíti. Sú však jedinci,
ktorí sa už v strednom veku cítia tak ako
v staršom veku, ale môže to byť aj naopak.

 Staroba
je normálnou fázou života človeka.
 Starnutie je celoživotný proces a môžeme
povedať, že v určitom slova zmysle starneme
od narodenia.
 Každá etapa ľudského života je iná a každá
je výsledkom predchádzajúcej etapy.
 Po období detstva prichádza obdobie
dospievania, dospelosti a nakoniec staroby.
 Každé štádium vývoja človeka preto môžeme
nazvať aj cestou ku starnutiu.
 je
kontinuálny proces, ktorý sa neprejavuje
rovnakou rýchlosťou u každého človeka, ale
je ovplyvnený mnohými faktormi. Je to
proces nezvratný, naprogramovaný,
neopakovateľný a zanecháva trvalé zmeny, je
teda prirodzenou súčasťou ľudského života.
 = starnutie je proces, staroba je výsledkom
procesu starnutia.
–
je všeobecný proces, je to normálne
a zákonité obdobie života, ktoré prebieha
u každého človeka inak. Je výsledkom
vzájomného pôsobenia zdedených
vlastností, teda genetických informácií
a faktorov vonkajšieho prostredia,
v ktorom človek žije a pracuje.
 Starnutie = zákonitý biologický proces
Starnutie je charakterizované viacerými činiteľmi:



● je vnútorne (geneticky) naprogramované, ale priebeh je
ovplyvňovaný vonkajšími faktormi ( prostredie, choroby, radiácia,
fajčenie, obezita a pod.)
 je progresívne ( jeho priebeh nie je možné zastaviť)
 prevaha starobných zmien je regresívna (spätná) spojená
so stratou funkcie

 je nezvratné (zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť)

 je nerovnomerné (niektoré orgány, tkanivá a funkcie starnú
rýchlejšie, iné pomalšie). Priebeh môžu urýchliť vonkajšie faktory

● má prísne individuálny charakter - rozdiely medzi jednotlivými
starými ľuďmi sú výraznejšie ako u mladších.
Následky starobných zmien sú vzájomne umocňované následkami
chronických ochorení; za bazálnych podmienok sa neprejavia,
prejavia sa počas záťaže (telesná záťaž, stres, akútna choroba) (Krajčík, Š.,
2000 ).
je výsledkom procesu starnutia
 prejavuje sa úbytkom síl, spomalením motoriky,
únavou, zmenou zovňajšku.
 je zavŕšením ľudského života, je spojená so
špecifickými a osobitnými potrebami,
ekonomický náročná, ohrozená nehodovosťou,
kriminalitou a zneužívaním, obohacuje ľudskú
spoločnosť, preto si zaslúži úctu.
 je obdobím života, konečná etapa procesu
starnutia, je to obdobie na konci prirodzeného
vývojového procesu každého jedinca.
 človek v tomto období často stráca nezávislosť
a začína byť odkázaný na inú osobu, či
spoločnosť.

CHARAKTERISTIKA STARNUTIA A STAROBY
 Staroba
je jedna z etáp ľudského života. Je
záverečnou fázou ľudského vývinu a preto je
potrebné posudzovať ho ako súčasť kontinuálnej
premeny (Balogová, 2005).
 Podľa Venglářovej (2007) je staroba súčasťou nášho
života. Dnešná medicína je na takej úrovni, že
umožňuje predĺžiť život ľuďom s rôznymi
ochoreniami. Najnovšie sa hovorí nielen o dĺžke, ale
aj o kvalite života. Veľký význam v starobe má
samostatnosť, finančné zabezpečenie a možnosť
spolurozhodovať o sebe.
 Na
proces starnutia pôsobia pozitívne
(psychofyzický stav, socio - ekonomický stav,
životný štýl) a negatívne ( prítomnosť
ochorení, psychosociálne faktory, pracovné,
životné prostredie)vplyvy.
 Príprava na starnutie = je celoživotný
proces, ktorej cieľom je pripraviť jedinca na
aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom
zdraví, tvorivej pohode, dôstojnom prostredí
a sociálnom zabezpečení
 1.
Dlhodobá príprava /pernamentná/
 2. Krátkodobá príprava
 prebieha
počas celého života človeka, je
súčasťou výchovy k manželstvu, občianskej
a etickej výchovy na školách. Premieta sa do
systému primeraných postojov k starnutiu
a staršej generácii vôbec.
 - výchova k zmysluplnému životu,
k spoločenskej aktivite, k rozvoju osobných
záujmov a tvorivej činnosti. Dôležité je
pevné rodinné zázemie.
 začína
sa približne 3-5 rokov pred
dosiahnutím dôchodkového veku so
zameraním na zdravotnícke opatrenia,
psychologickú prípravu na zmenu
spoločenskej roly a optimálne vyriešenie
sociálnej otázky v zmysle plynulého prechodu
do dôchodku.
 dôležité je naplniť starobu hodnotnou
činnosťou.
1. Zdravotnícka príprava
2. Psychologická príprava
3. Sociálna príprava
 spočíva
vo včasnom lekárskom vyšetrení zameranom
na včasné diagnostikovanie chorôb, najmä
kardiovaskulárnych, prevenciu rizikových faktorov
najmä hypertenzie, hyperglykémie, choroby
pohybového systému.
 vychádza
zo zásad psychohygieny
a gerontopsychológie.
 k pozitívnemu ovplyvneniu psychických
funkcií, procesov a stavov dochádza ich
stálou stimuláciou primeranými požiadavkami
v rodinnom i spoločenskom živote, pri práci,
športe a v zmysluplnom využívaní voľného
času.
 znamená
zabezpečenie zmeny organizácie
práce v súlade s vekom, výkonnosťou,
vzdelaním a zdravotným stavom.
 prechod z pracovného prostredia do
dôchodku by mal byť plynulý a postupný.
 nastolená problematika zahŕňa aj otázky
bývania, stravovania, dĺžky dovolenky,
trávenia voľného času atď.
-
istým vyvrcholením príprav na starnutie
a starobu je práve čas odchodu do dôchodku,
ktorý znamená zmenu v živote jednotlivca,
na ktorú sa musí adaptovať. Dôchodok
predstavuje komplexnú a mnohostrannú
zmenu, ktorej súčasťou môže byť strata
identity pracovníka, motivácie, privilégií
a často aj príjmu. S odchodom do dôchodku
sa tiež spája prerušenie kontaktov
a priateľstiev s kolegami, čo môže viesť
k pocitu osamelosti a odvrhnutia až
sociálneho vylúčenia.







zlepšenie hygienických pomerov
likvidácia infekčných ochorení
prevencia, očkovanie detí aj dospelých
objavenie významu vitamínov
objavenie nových liekov
skvalitnenie diagnostiky, prevencie, chirurgických
metód
skvalitnenie prostredia a ekológie.




Zmeny v starobe, ktoré sprevádzajú starnutie majú
charakter: Biologický, Psychický, Sociálny, Spirituálny.
S týmito rovinami sa spájajú aj jeho potreby: zásada
neprehliadať osobné potreby starých ľudí. Maslowova
hierarchia potrieb = teória ľudských potrieb:
Zákl. ľudské potreby sú rozčlenené do 5 kategórií a to na
potreby:
Fyziologické potreby (jesť, spať, piť, oddych..), Potreba
bezpečia a istoty (ekonomické a soc. bezpečie), Sociálne
potreby (láska, kontakty), Potreba autonómie
(nezávislosť) a Potreba sebarealizácie ( záujmové
a pracovné aktivity). Pokiaľ nie je uspokojená potreba
nižšia, nemôže determinovať potrebu vyššiu. Potreby sú
komplementárne prepojené.
1)Zmeny telesné –biologické
- zmeny vzhľadu,
- úbytok svalovej hmoty,
- zmena činnosti zmyslov,
- zmeny tráviaceho systému,
- zmeny termoregulácie,
- degeneratívne zmeny kĺbov,...
2)Zmeny psychické - najčastejšie psych.
zmeny u starých ľudí (zhoršenie pamäte,
problémy s osvojovaním si nového,
nedôverčivosť, znížená sebadôvera, emočná
labilita, zmeny vnímania, zhoršenie úsudku,
sugestibilita..)
 Povahové zmeny – šporovlivosť až lakomosť,
alebo pôžitkárstvo a utrácanie.
 Pozitíva vyššieho veku – snaha byť v centre
pozornosti.











 spomalenie psychomotorického tempa (rozdiely od mladších sú v časových
úlohách, nevyhovuje činnosť vyžadujúca rýchle rozhodovanie alebo kontinuálna
činnosť automaticky riadená)  strata pružnosti, vyhýbanie sa riešeniu zložitých
situácií
 ľahká psychická únava
 deficit v zmyslovom vnímaní  anxieta, depresia, emočné problémy, izolácia,
osamelosť
 ochudobnenie fantázie a zníženie záujmov
 nedostatok vôle sa rozvíjať, učiť sa nové poznatky  konzervatizmus,
pohodlnosť, sklon k spomienkam
 emočné poruchy – labilita a rýchle striedanie emócií, často ovplyvniteľné okolím,
zvýšený sklon k úzkosti a depresii (pripomínajú detskú povahu)
 zmeny povahy – zužovanie záujmov, koncentrácia na svoju osobu, zvýraznený
záujem o fyziologické funkcie (trávenie); šetrnosť, lakomosť až pôžitkárstvo,
míňanie peňazí; abuzus alkoholu; hypochondria; svojhlavoť, nedôvera k okoliu
 poruchy myslenia – rozvláčnosť, zabiehavé myslenie, nepodstatné podrobnosti,
automatizmy
 zníženie vštiepivosti pamäti – (zhoršovanie novopamäti, horšie chápanie
a výbavnosť pamäti, zvýraznenie staropamäti)
 zmeny osobnosti - introvertovanosť až samotárstvo a extrovertovanosť až
táravosť); zvýraznenie psychopatologických rysov môže viesť k dekompenzácii
 poruchy adaptácie na zmenu zdravotného stavu i životné situácie
 Šporovlivosť
až lakomstvo
 Pôžitkárstvo a utrácanie
 Snaha byť v centre pozornosti
 Nedôvera voči okoliu
 Svojhlavosť
 Rozvoj nadmerného užívania alkoholu
 Zvýraznený záujem o svoje fyziologické
funkcie (napr. trávenie, bolesť)
 Zvýšenie
rozvahy
 Trpezlivosť
 Stálosť názorov a vzťahov
 Dobrá slovná zásoba
 Múdrosť a tolerancia
3) Zmeny sociálne
- odchod do dôchodku,
- zmena životného štýlu,
- sťahovanie,
- strata blízkych ľudí,
- osamelosť,
- finančné problémy.
a) najčastejšou sociálnou zmenou je odchod do dôchodkuukončenie profesie býva vnímané ako zníženie autority, pokles
spoločenskej prestíže, je spojený s nižším ekonomickým
zaistením. Riziká- strata životného programu, nadbytok voľného
času, osamelosť.
Odchod do dôchodku má svoje pozitívne aj negatívne stránky.
 Pozitíva: rozvíjanie záujmov na ktoré nemali doteraz čas,
stretávanie sa s priateľmi..
 Negatíva: strata so sociálnym prostredím, strácajú sa kontakty
s ľuďmi zo zamestnania, hmotná núdza.
 b) smrť partnera a blízkych ľudí – je najťažšia skúška s ktorou
sa starý človek musí vyrovnať. Chýbajú im pravidelné kontakty
s rodinou a blízkymi a to je príčinou ich reálnej osamelosti.
 c) nové bývanie a inštitucionálna starostlivosť- vážnou
udalosťou v ich živote je presťahovanie sa do nového domu,
alebo bytu (lacnejšie, menšie) alebo odchod do rôznych zariadení
SS. Najvhodnejšie je umiestňovanie starších ľudí do zariadení ,
ktoré sú čo najbližšie k miestu ich pôvodného bydliska.

Psychologické a sociálne následky starnutia
vyvolávajú proces adaptácie = všeobecné
prispôsobovanie sa vonkajšiemu prostrediu.
 Zvláštnosti adaptácie vo vyššom veku sú
podmienené:
- zmeneným funkčným stavom organizmu
- poruchou adaptačných mechanizmov vo vyššom
veku chronický stres - stresory biologické,
psychické, sociálne
- polymorbiditou a častejším výskytom komplikácií
(3 a viac ochorení naraz)
- zmenenými životnými podmienkami v starobe =
tieto faktory spôsobujú geriatrický
malaadaptačný syndróm.

 Proces
prispôsobovania sa sociálnym
vzťahom sa volá adjustácia. Delíme na :
 Aktívna ( ak si jedinec prispôsobuje
prostredie, v ktorom žije)
 Pasívna (ak sa on prispôsobuje prostrediu).
Maladaptácia = môže dôjsť k tomu, že jedinec
sa neprispôsobí.





Konštruktívny typ (zmierený s procesom starnutia a so
starobou- je tolerantný, prispôsobivý, jeho plány do
budúcnosti sú reálne..)
Závislý typ (je závislý od okolia, vyhýba sa nadväzovaniu
nových kontaktov, podozrievavosť, je pasívny..)
Obranný typ (je samostatný, odmieta pomoc, zavrhuje
akúkoľvek myšlienku na starobu )
Nepriateľský typ (vyjadruje svoj odpor k starobe, za svoj
stav obviňuje okolie, prežíva zmätok, hľadá odôvodnenia
svojho mylného správania, závidenie mladosti, hostilnosť
voči mladej populácii)
Sebanenávistný typ (obracia nenávisť proti sebe, obviňuje
sa za každé zlyhanie, svoj život hodnotí kritický, sociálne
sa izoluje, cíti sa osamelý a zbytočný, je unavený zo
života).




Nepriateľský typ - agresívni a podozrievaví starí ľudia,
ktorí nemajú radi mladých ľudí, ale ani svojich vrstovníkov
Hojdacie kreslo- starí ľudia, ktorí si vychutnávajú
skutočnosť, že sú na dôchodku a vidia len jeho výhody.
Tešia sa, že môžu odpočívať, dobre jesť a spať, nič ich
nerozčuľuje, ale ani nezaujíma, žijú si spokojne,
Obrnenci - tí, ktorí sú spokojní s tým, že sú i naďalej
nezávislí od ostatných, že si vystačia sami a nič od druhých
nechcú. Ak však takíto ochorejú, sú veľmi nešťastní,
pretože so zmenou a odkázanosťou na iných nikdy nerátali,
Starí dospelí- ľudia, ktorí si upravili životný štýl tak, aby
im vyhovoval. Majú veľa záujmov, zábavných aktivít a
povinností. Vedia byť závislí i nezávislí súčasne. Sú schopní
byť v spoločnosti, ale neprekáža im ani samota. Sú
zmierení so svojou starobou, neboja sa smrti a chorobu
chápu ako súčasť života.
- jej cieľom je predĺženie života, dosiahnutie čo najvyššej kvality života i
v jeho posledných fázach a čo najlepšieho funkčného stavu a
sebestačnosti geriatrického pacienta/klienta. Zohľadňuje zvláštnosti
chorôb v starobe a má za cieľ: odstrániť alebo zlepšiť poruchu
zdravia, uchovať alebo zlepšiť funkčnú kapacitu a kompenzovať
obmedzenia, a zameriava sa zvlášť na geriatrické syndrómy a
komplikácie chorôb.
Geriatrickú starostlivosťdelíme:
 Komplexná: zohľadňuje celkový stav, neobmedzuje sa na ochorenie
jedného orgánu, berie do úvahy sociálne dôsledky ochorenia
 Kontinuálna: je súčasťou liečby, je nepretržitá, z nemocničnej fázy
plynulé prechádza do domácej starostlivosti
 Aktivujúca: vedie k mobilizácii pacienta, ovplyvňuje jeho mentálny
status, pohyblivosť a včlenenie sa do spoločnosti
 Preventívna: snaží sa predchádzať komplikáciám
 Plánovitá: vychádza z funkčnej diagnostiky. Má stanovené ciele a
postupy na ich dosiahnutie
 Diferencovaná - poskytuje adekvátne množstvo starostlivosti v súlade so
stupňom závislosti.

- zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu
Poskytuje sa ako :
 všeobecná ambulantná starostlivosť,
 špecializovaná ambulantná starostlivosť a
 ústavná starostlivosť pre geriatrických
pacientov s akútnymi a chronickými
ochoreniami. V rámci dlhodobej starostlivosti
sa poskytuje v ZSS.
Stupne závislosti podľa SZO
 1.stupeň - ľahká závislosť - klient si vyžaduje
podporu, prípadne kontrolu pri vykonávaní aktivít
denného života, niekedy potrebuje dohľad a pomoc
druhej osoby,
 2.stupeň - závislosť stredného stupňa - klient si
vyžaduje pravidelný dohľad a sústavnú pomoc pri
vykonávaní niektorých aktivít a zabezpečovaní
základných potrieb druhou osobou,
 3.stupeň - úplná (ťažká) závislosť - klient si
vyžaduje trvalý dohľad a starostlivosť pri všetkých
aktivitách denného života, všetky základné potreby
resp. ich podstatnú časť musí zabezpečovať iná
osoba.
V tejto súvislosti rozdeľujeme seniorov podľa funkčnej zdatnosti a rôznych potrieb na:
 elitní seniori - zvládajú mimoriadnu záťaž, sú dôkazom toho, že aj vo vyššom veku,
môže byť človek v dobrej fyzickej a psychickej kondícii.
 zdatní seniori - pravidelne sa venujú náročnejším pohybovým aktivitám, udržujú si
veľmi dobrú kondíciu. Vyžadujú si hlavne vytvorenie podmienok pre svoje aktivity.
 nezávislí seniori - zvládajú bežnú dennú záťaž, nepotrebujú pomoc rodiny ani
špecializované služby, ale majú pomerne slabú kondíciu, sú bez funkčných rezerv, čo
sa môže prejaviť v záťažových situáciách.
 krehkí seniori - majú problém so zvládaním náročnejších činností bežného života
(varenie, nakupovanie, upratovanie a pod.). Obvykle potrebujú rodinnú, susedskú či
opatrovateľskú výpomoc,
 závislí seniori - majú problémy aj so základnými dennými aktivitami (pri jedle,
vykonávaní hygieny, pohybe apod.), potrebujú priebežnú podporu rodiny alebo
opatrovateľskú službu, často vyžadujú trvalú inštitucionálnu starostlivosť (ZPS,
LDCH).
 úplne závislí seniori - sú zvyčajne trvalo pripútaní na lôžko, vyžadujú si trvalú
asistenciu, ošetrovanie a starostlivosť. Patria sem aj osoby s pokročilým syndrómom
demencie a so závažnými poruchami duševných schopností. Väčšina týchto ľudí je
umiestnená v rezidencionálnych zariadeniach, siaha od preventívnej starostlivosti
až po terminálnu starostlivosť.
Geriatrická starostlivosť siaha od preventívnej starostlivosti až
po terminálnu starostlivosť.
 Všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť seniorom
poskytuje všeobecný lekár a sestra.
 Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje geriater
a sestra.
Typy zdravotníckych zariadení a pracovísk:
 Geriatrická ambulancia a Geriatrický stacionár
 Geriatrické oddelenie,
 Gerontopsychiatrické oddelenia
 Geriatrická klinika
 Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých
 Doliečovacie oddelenie
 Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS)
 Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)
= súbor opatrení na ochranu a zveľaďovanie
zdravia človeka. Rozoznávame 4 hlavné štádiá prevenciu, diagnostiku, terapiu a rehabilitáciu.
 Prevencia sa usiluje o udržanie zdravia človeka,
o prechádzanie a zabránenie vzniku choroby.
(Využíva sa skríning - dopredu naplánovaná a
široko založená akcia, ktorá slúži k
vyhľadávaniu asymptomatických (rizikových
alebo chorých) osôb v populácii zdanlivo
zdravých osôb.


Cieľom prevencie je zdravie a zdravý senior; v
gerontológii aj predĺženie aktívneho obdobia
ľudského života



1)primárna prevencia - prevencia vzniku ochorenia;
redukciou alebo elimináciou rizikových faktorov; patrí
sem: očkovanie (chrípka); zmeny životného štýlu
(zanechanie fajčenia, pravidelné cvičenie, redukcia
hmotnosti, nesolená diéta, sociálna podpora, bezpečné
prostredie)
2)sekundárna prevencia - prevencia vzniku nežiaducich
následkov choroby; (choroba už vznikla, treba ju čo
najrýchlejšie zastaviť a liečiť); spočíva vo včasnej
diagnostike (skríningové metódy) a účinnej liečbe (napr.
hypertenzie)
3)terciárna prevencia - prevencia vzniku závislosti,
invalidity, poruchy sebestačnosti (choroba sa nedala
zvládnuť bez následkov, treba zmenšiť následky poruchy
zdravia a navrátiť osobu do aktívneho života spoločnosti);
spočíva v účinnej liečbe a rehabilitácii následkov
ochorenia.
Hlavným zmyslom preventívnej starostlivosti v geriatrii je:
1) oddialenie alebo predchádzanie vzniku závislosti
 zdravý spôsob života (zdravotne racionálne chovanie človeka, príprava
na starnutie, akceptácia starnutia),
 udržiavanie všestrannej aktivity (fyzickej, psychickej, pracovnej i
mimopracovnej),
 primerané spoločenské kontakty (v rámci rodiny, prevencia osamelosti a
sociálnej izolácie),
 adekvátne hmotné zabezpečenie,
 dostupná a fungujúca komplexná zdravotno-sociálna starostlivosť,
 dostupnosť sociálnych služieb,
 vzdelávacie a výchovné aktivity (príprava na starobu, postoje,
správanie seniora, priaznivá spoločenská situácia),
 iné (bývanie, dostupnosť výživy)
2.predchádzanie trvalému umiestneniu v inštitúcii
 dobré rodinné zázemie,
 úroveň terénnych SS,
 možnosť prechodných pobytov.
 Rizikový
senior je osoba vyššieho veku,
ktorá sa nevie rýchlo a účinne prispôsobiť
náhlym zmenám životných podmienok alebo
zdravotného stavu
 Riziko spočíva v strate samostatnej
existencie, nutnosti ústavného pobytu,
dekompenzácii fyzických alebo psychických
funkcií alebo v úmrtí









veľmi staré osoby - nad 80 rokov veku (nevedia potrebu pomoci
signalizovať alebo potrebu pomoci z hrdosti zatajujú)
staré osoby (ženy) v jednočlenných domácnostiach (nižší
ekonomický príjem, apatia a smútok z osamelosti)
staré ženy osamelé alebo ovdovené (osobitnú pozornosť
venovať čerstvo ovdoveným pretože často zomierajú po úmrtí
svojho partnera)
inštitucionalizovaní starí ľudia žijúci v ústavoch a zariadeniach
starí ľudia žijúci v izolácii (problém dovolať sa pomoci,
zanedbávanie hygieny a stravovania, konzumácia alkoholu,
neriešené zdravotné problémy)
bezdetní starí ľudia (absencia rodinnej pomoci a horšie sociálne
kontakty)
starí ľudia s postihnutím zdravia, či zdravotným hendikepom
staré páry kde jeden z partnerov je vážne chorý
starí ľudia s minimálnym príjmom (nízka životospráva)
Sociálna práca musí predovšetkým smerovať k najviac ľudom,
 teda osamelo žijúcim,
 veľmi starým /nad 80 r./,
 prepusteným z nemocnice,
 dlhodobo chorým liečeným doma,
 trpiacim demenciou či depresiou,
 prijatým do inštitúcií a žijúcich v nich,
 žijúcich v nevyhovujúcich bytoch,
 sociálne a geograficky izolovaným,
 vystavených zlému zaobchádzaniu, ponižovaniu a segregácií,
 teda sústreďuje sa do oblasti starostlivosti o tých seniorov,
ktorých zdravotný stav je spojený s poklesom funkčných
schopností a sebestačnosti, limity sa môžu dotýkať hybnosti,
zmyslového vnímania a iných kognitívnych funkcií, ktoré
obmedzujú človeka v jeho schopnosti uspokojovať svoje
každodenné potreby.











Pokles financií
Energetický pokles
Osteoporóza
Degeneratívne choroby: diabetes, artróza
Alzheimerova choroba
Problémy s deťmi a rodinou
Strata dychu s dobou – staromódnosť
Strata partnera
Strata rodičov
Neschopnosť vedenia domácnosti a iného majetku
v primeranom stave
Strach zo smrti














Na vzniku týchto syndrómov sa podieľa viacero príčin a ich riešenie je
veľmi často zložité. Kladú veľké nároky na zdravotnú a sociálnu
starostlivosť a sú dôvodom na umiestnenie seniora do DSS alebo ZpS.
Výrazne zhoršujú kvalitu života postihnutých osôb. Pre geriatrické
syndrómy je typické, že sa vyskytujú naraz u jedného jedinca seniora.
Imobilita (poruchy pohyblivosti),
Instabilita (poruchy rovnováhy a pády),
Inkontinencia (poruchy udržania moču a stolice),
Poruchy intelektu (demencia)
Infekčné choroby,
Izolácia (vedie k depresii),
Insomnia (poruchy spánku),
Impakcia (zápcha),
Insolvencia (chudoba),
Poruchy výživy, (nechutenstvo,problémy so žúvaním a prehĺtaním,
malnutrícia-nedostatočný príjem živín, obezita);
Geriatrický maladaptačný syndróm,
Poruchy termoregulácie.
Imobilita - funkčný stav, pri ktorom chorý nie je
schopný stáť a chodiť a je pripútaný na lôžko
alebo invalidný vozík. Poruchy pohyblivosti sú v
starobe časté.
 Všeobecné rizikové faktory: vek nad 80 rokov,
polymorbidita s viac ako 3 aktívnymi diagnózami,
terminálne stavy ťažkých ochorení.
 Jednou z komplikácii nepohyblivosti sú
preležaniny - dekubity, ktoré vznikajú nielen u
ležiacich, ale i u dlho sediacich seniorov.
Prevenciou je dôležitá zmena polohy (každé 2
hodiny), zníženie veľkosti tlaku, špeciálne
matrace a antidekubitné podložky, ochrana proti
vlhkosti, celková liečba

 Instabilita
- poruchy rovnováhy a pády. Sú
závažným problémom u seniorov.
 Zapríčinené sú vnútornými príčinami
(chorobami) a vonkajšími príčinami (vplyvy
prostredia- šmykľavý a nerovný povrch,
nedostatočné osvetlenie).
 Pády často vznikajú pri nepozornosti,
koordinácia pohybov je zhoršená a tým
dochádza k úrazom.



Insomnia = poruchy spánku patria medzi
najčastejšie problémy seniorov. V priebehu demencie
dochádza k obráteniu denného rytmu, kedy senior
cez deň spí a v noci je čulý. Tento syndróm sa
niekedy označuje ako „syndróm zapadajúceho
slnka".
Príčinou bývajú symptómy somatických ochorení,
negatívny vplyv má aj depresia, nedostatok aktivít
počas dňa (nudí sa), nepravidelnosť denného režimu.
Zmeny sú — dlhšie zaspávajú, opakovane sa budia,
ráno skoro vstávajú a cez deň si často zdriemnu.
Neliečená nespavosť znižuje kvalitu života a zvyšuje
riziko vzniku závažných komplikácii. Liečba má byť
zameraná na liečbu vyvolávajúcej príčiny a až potom
na liečbu upokojujúcimi liekmi.
 je
častým problémom seniorov, najmä v
najstarších vekových skupinách. Chudoba
predstavuje závažný stres pre seniora sťažuje nákup kvalitnej stravy a údržbu a
chod domácnosti. Má negatívny dopad na
spoločenský život a kvalitu života seniora.
Labilita termoregulačných mechanizmov vo
vyššom veku.
 Hypertermia - zvýšenie telesnej teploty pri
zlyhaní termoregulácie. Príčiny: vysoká okolitá
teplota, priame ožiarenie slnkom, nadmerná
tvorba tepla (veľká fyzická námaha). Horúčka je
v starobe vždy varujúcim signálom vážneho
ochorenia!
 Hypotermia: zníženie telesnej teploty pod 35
stupňov C. Príčiny: okolitý chlad (nevykúrený
byt, neschopnosť vstať zo zeme...), nedostatok
svalovej činnosti produkujúcej teplo,
hladovanie, chorobné stavy, sociálne faktory
(chudoba, osamelosť)





Delirium - akútna zmätenosť je mozgový syndróm charakterizovaný
súčasne poruchou vedomia a pozornosti, vnímania, pamäti, psycho
motorického správania, emócií alebo cyklu spánok - bdenie.
Je to prechodný stav, intenzita kolíše, môže predchádzať demencii
alebo do demencie prejsť. Ide o kvalitatívnu poruchu vedomia, je často
prejavom závažného ochorenia, život ohrozujúceho stavu alebo
pôsobením niektorých látok (alkohol, drogy) alebo pri abstinenčnom
syndróme pri ich vynechaní.
U seniorov je často jediným prejavom ťažkého ochorenia alebo
nežiaduceho účinku liekov (predávkovanie liekmi pri cukrovke).
Delirium vzniká veľmi rýchlo a senior stráca orientáciu v čase a
priestore. Môže byť nepokojný alebo naopak spavý, bledý, spotený, mať
halucinácie a môže byť i agresívny.
Depresia - patrí medzi afektívne poruchy, má rôzne formy od smútku
všedného dňa až po úplne rozvinutú formu depresie. Vyvolávajúcou
príčinou je obyčajne odchod do dôchodku, smrť partnera, odsun do
inštitucionálnej starostlivosti, môžu byť aj lieky. Rizikové faktory:
opustenosť, chudoba, invalidita, somatické ochorenie, alkoholizmus,
psychiatrické ochorenia. Psychosociálne faktory: osamelosť, sociálna
izolácia, zmena soc. postavenia, strata blízkeho človeka.
Demencia - syndróm spôsobený chorobou mozgu (spravidla
chronického alebo progresívneho rázu), ktorý sa vyznačuje
poruchou pamäti, myslenia, orientácie, správania,
počítania, schopnosti učiť sa, jazyka a úsudku. Vedomie
nie je porušené. Pre diagnózu demencie sa musia príznaky
vyskytovať súčasne v rôznej intenzite; trvanie príznakov 6
mesiacov.
Príznaky:
 Kognitívne príznaky - porucha pamäti; poruchy myslenia a
úsudku; porucha orientácie; porucha reči; porucha učenia;
porucha poznávania;
 Behaviorálne príznaky - porucha osobnosti; depresia,
úzkosť; poruchy emotivity; bludy, halucinácie;
agitovanosť, agresivita; poruchy chovania; poruchy spánku
 Funkčné - ťažkosti v komplexných činnostiach; v domácich
prácach; problémy v sebaobsluhe; inkontinencia;
neschopnosť komunikácie; neschopnosť chôdze; plná
závislosť na pomoci druhých

- je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou.
Je charakterizovaná nevratným, dlhodobým a progresívnym úpadkom
intelektu a osobnosti.
Má 3 štádia:1. zábudlivá fáza 2. fáza dezorientácie a 3. fáza
demencie
 1. Zábudlivá fáza - zhoršenie pamäti s kompenzáciou, schopnosť
udržať si zamestnanie a sociálne interakcie. Prejavy správania:
depresia, zmeny afektivity, emocionálna nestabilita.
 2. Fáza dezorientácie - rečový deficit, strata motorickej schopnosti
a schopnosti rozpoznávať objekty, znížená koncentrácia a orientácia,
chabé alebo nijaké spomienky na nedávne udalosti, obmedzená
zručnosť pri aktivitách denného života, nestabilná chôdza. Prejavy
správania: úzkosť, agitácia, agresivita, frustrácia, verbálne ataky,
poruchy spánku.
3. Fáza demencie - strata kontinencie, schopnosti chodiť a
rozprávať, nespoznávanie členov rodiny, prípadné záchvaty.
Prejavy správania: bludy, halucinácie, ťažká agitácia, spontánne
vrieskanie a pod.
- vyradenie jedinca zo spoločnosti: dobrovoľné alebo nútené
Faktory vzniku:

faktory psychosociálne: strata spoločenskej úlohy (dôchodok), pocit nepotrebnosti

prítomnosť obmedzenia, kt. spočíva v poruche zdravia - napr. inkontinencia,
strata zraku, sluchu..

osamelosť po strate partnera, neprítomnosť rodiny

antisociálne správanie - porucha správania, soc. deprivácia
Prejavy:

- Ponorková choroba je prejavom izolácie vnútri malej skupiny, ide o zachovanie
nemennosti situácie.

Syndróm opusteného hniezda po odchode detí, keď partneri nezvládnu novú
situáciu vo vzťahoch

Zanedbávanie seba i domácnosti

Vynucovanie pozornosti sťažnosťami na často nepatrné problémy
Sociálna izolácia seniorov má mnohé závažné problémy. Osamelí starší ľudia
sa nedostatočne stravujú, menej dbajú na svoj zovňajšok a okolie.
Zanedbávajú starostlivosť o svoje zdravie. Nižšia frekvencia sociálnych
kontaktov negatívne vplýva na pamäť seniorov.
= sťažené vyprázdňovanie tuhej stolice, patrí
medzi veľmi časté ťažkosti seniorov. Je
spôsobená nedostatkom pohybu, nedostatkom
vlákniny v potrave, niektorými potravinami a
liekmi. Zápcha spôsobuje nepríjemné pocity nafúknutie brucha, tlak v konečníku,
nechutenstvo.
 Potrebné je zlepšiť pohyblivosť, zvýšiť príjem
tekutín a vláknin (celozrnné pečivo, ovocie,
zelenina) a chodenie na toaletu po jedle. Často
sú potrebné lieky – laxatíva(gutalax). Je
dôležité, aby sa neužívali často, lebo môže dôjsť
k výraznej strate tekutín a minerálov.

Starostlivosť o seniorov je výrazne ovplyvnená chorobami.
V starobe sa vyskytujú pokročilé štádiá chronických
chorôb, ktoré sú náročné na liečbu.
 Choroby zhoršujú sebestačnosť starých ľudí, ktorí
potrebujú v prevažnej väčšine sociálnu starostlivosť.
V starobe sa najčastejšie vyskytujú nasledovné choroby:
 Ochorenia ciev, srdca, mozgu a dolných končatín
 Vysoký krvný tlak ( hypertenzia)
 Zhubné nádory
 Psychické poruchy
 Choroby dýchacieho systému
 Cukrovka
 Rednutie kostí – osteoporóza
 Infekčné choroby

Komunikácia - oznámenie, ohlásenie,
rozhovor, účasť = znamená prenos informácií,
myšlienok, emócií, postojov a jednania môže
byť:
 technická k. (prenos informácií v rámci PC)
 sociálna k. - sociálna interakcia medzi
dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorej
dochádza k odovzdávaniu a výmene
informácií; predpokladá dorozumenie, tlmočí
vzťah partnerov.
 verbálna (35 %) a
 neverbálna (65 %).
 zvuková
(ústna, hovorená);
 začína oslovením (nikdy nehovoriť dedko,
babka !!!)
 predstavením sa (sestry, sociálneho
pracovníka)
 vysvetlenie, informácie o vyšetreniach,
liečbe
 pre seniora je dôležitá aj verbálna
komunikácia medzi inými pracovníkmi (ako
navzájom komunikujú lekári, sestry, sociálni
pracovníci a p.)
Neverbálna (neslovná) komunikácia: má svoj význam pri odovzdávaní emócií, osobnej príťažlivosti,
vytváraní dojmu, postojov a p.
Má viaceré zložky:

mimika – (mimos = gr. citlivo napodobujúci, imitujúci) pomocou troch mimických zón na tvári
(horná, stredná, dolná) vyjadruje emócie, primárne mimické výrazy (šťastie -nesťastie;
neočakávané prekvapenie -splnené očakávanie; strach - istota; radosť - smútok; kľud- rozčúlenie,
záujme -nezáujem; najdôležitejší je úsmev

pohľad (najhlbší neverbálny prejav v sociálnej interakcii, očný kontakt tvorí 30-40 % interakcie)

proxemika (telesná vzdialenosť medzi ľuďmi pri k.; komunikácia priblížením a vzďaľovaním,
delíme na
- intímna zóna (15-45 cm), vstup do nej najbližší príbuzní, vstup pri určitých dg.
výkonoch,
- osobná zóna (46 – 120 cm), je to minimálna vzdialenosť na dosah ruky, dodržujeme pri
stretnutí s neznámym človekom, môžeme detailne sledovať mimiku, pohyby, pohľady
- sociálna, spoločenská zóna (120-360 cm) pri spoločenských kontaktoch, pri služobnom
alebo obchodnom styku,
- verejná zóna (nad 360 cm) pri oslovení väčšieho počtu ľudí, pri verejných vystúpeniach

haptika (haptein – gr. dotýkať sa); pomocou dotykov, realizuje sa hmatom, môže sa používať na
pozitívne ovplyvnenie seniora)

posturika = (fr. držanie tela, postava) prenos informácií polohou a držaním tela, napr. postoj s
rukami vo vreckách

kinezika - pohybom celého tela, alebo niektorých jeho častí; pohyby predstavujú signály, ktoré
neustále vysielame a informujú o citoch, zámeroch, postojoch, emóciách, sprostredkuje o sebe 65
% neverbálnych informácií

gestika pohybmi tela, najčastejšie rukami počas reči; gest majú výrazný oznamovací účinok,
nahrádzajú a sprevádzajú reč, vyjadrujú pocity, udržujú pozornosť, a i.,

paralingvistika - súbor vokálnych a hlasových prejavov na hranici medzi rečou a mimohlasovými
prostriedkami, patria sem charakteristiky reči ako hlasitosť, farba hlasu, výška tónu; rýchlosť,
plynulosť, intonácia, výslovnosť a i., význam u seniorov pri poruche sluchu

vonkajšie prostredie – vplýva cestou zmyslových orgánov





Asertivita - zdravé, primerané sebapresadenie, pri ktorom
nepresadzujeme svoje práva na úkor iných, ale nenecháme
konať v náš neprospech a sami nepotláčame naše vlastné
práva. Správanie primeranou, nekonfliktnou cestou, právo
na vlastný názor, na vyjadrenie svojich myšlienok a citov.
Empatia - vcítenie sa do problémov ľudí; je schopnosť
osobnosti pri komunikácii vycítiť emócie, motívy a snahy,
ktoré druhý človek nevyjadruje priamym spôsobom.
Percepcia - vzájomné vnímanie, poznávanie
a pochopenie.
Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je
možné ich od seba oddeľovať.
Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu
pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v
prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho
blízkymi










Rešpektujeme identitu, oslovovať menom alebo titulom
Vyhýbame sa infantilizmu (detinskosti) = nehovoriť ako s deťmi!
Chránime pacientovu dôstojnosť, vylúčiť podceňovanie
Rešpektujeme psychomotorické zmeny, chránime ich pred časovým
stresom, počítame so zhoršenou pohyblivosťou
Zložitejšie informácie niekoľkokrát zopakujeme a napíšeme
Aktívne zisťujeme bariéry v komunikácii (sluch, zrak) a
prispôsobíme im komunikáciu
Udržujeme sa v očnom kontakte, hovoríme zrozumiteľne
Bez overenia poruchy sluchu nekričíme, odstránime hluk v okolí
Pomoc pri určitých úkonoch (pohyb, odkladaní odevu, ľah na lôžko)
ponúkneme ale nevnucujeme
Ošetrovateľská aktivita má viesť k udržaniu sebestačnosti, mobility










Pri komunikácii posilňujeme orientáciu (osobou, miestom, časom)
Oslovujeme ho dôstojne menom, alebo ako si vyžaduje
Obmedzíme rušivé vplyvy prostredia (hluk a i.)
Povzbudzujeme ho svojim záujmom, usilujeme sa o pokojné
chovanie, pozitívny výraz, obmedzujeme prudké pohyby, chôdzu
Hovoríme zrozumiteľne, pomaly, v krátkych vetách
Vyhýbame sa odborným výrazom, frázam, irónii; používame
primerané a známe výrazy, priame pomenovania; pokiaľ sa dá
ukazujeme (predmety, osoby, časti tela)
Udržujeme očný kontakt, overíme si, či nám porozumel, dôležité
údaje píšeme na papier
Využívame a umožňujeme nonverbálnu komunikáciu (dotyk,
mimiku)
Seniora nepodceňujeme, komunikáciu prispôsobíme jeho
schopnostiam
Aktívne chránime dôstojnosť seniora s demenciou, pousilujeme
autonómiu a možnosť rozhodovať o sebe
 1)
Princíp nezávislostí – prístup
k zamestnaniu
 2) Princíp zúčastnenosti – možnosti
spolurozhodovania, prístup k zdrav., soc.
a právnym službám, uplatnenie vedomostí..
 3) Princíp starostlivosti – komunitné
programy pomoci
 4) Princíp sebarealizácie
 5) Princíp dôstojnosti – pristupovať s úctou,
slušné zaobchádzanie
 Ageizmus
(age = vek) = veková
diskriminácia postihujúca seniorov; môže
viesť k vekovej segregácii, vyčleňovaniu zo
spoločnosti,
 je podporovaný ekonomicko-sociálnymi
problémami a spoločenskými predstavami
podceňujúcimi starobu.
 pojem prvý krát použitý Robertom Butlerom
1999. Širší pojem : zahrňuje predsudky a
negatívne predstavy o starých ľuďoch alebo
prejavy diskriminácie voči staršiemu človeku
alebo skupine starších ľudí.
 Strach
zo smrti (smrť vzbudzuje strach, smrť
a staroba sú vnímané ako synonymá, smrť nie
je prirodzenou súčasťou života)
 Dôraz na mladosť a fyzickú krásu (seniori sú
ignorovaní, pokiaľ sú zobrazovaní tak
negatívne, západná kultúra propaguje
mladosť, krásu, zdravie)
 Dôraz na ekonomický potenciál a
produktivitu (seniori sú vnímaní ako záťaž,
záväzok, finančný dlh)
 Skutočný stav spoločnosti vedúci k ageizmu
(starnutie patrí a je sledované v inštitúciách)
Viditeľné prejavy vekovej diskriminácie (napr.
odopieranie nákladných liečebných postupov)
 Predsudky, mýty o starobe (staroba = choroba; =
impotencia; = ošklivosť; = pokles duševných
schopností; = zbytočnosť; = izolácia; = chudoba;
= depresia; = politická sila)
 Neprimerané odoberanie ich rozhodovacích
možností
 Podceňovanie ich schopností
 Nerešpektovanie ich osobností
 Ponižovanie ich dôstojnosti


Páchateľmi sú: členovia rodiny, priatelia, susedia, návštevníci, kriminálnici,
profesionáli v inštitúciách.
Násilie na seniorovi – formy

1.Fyzické - zámerné pôsobenie bolesti, zraňovanie alebo odopieranie základných
potrieb, môže viesť k poraneniam, zlomeninám, popáleninám

2.Citové a psychické - verbálna agresia, urážky, hrozby, zastrašovanie, vyhrážanie
inštitúciou, obmedzenie kontaktov, bránenie sledovania TV, obmedzovanie pohybu..

3.Sexuálne - pohlavné zneužívanie (gerontofília)

4.Finančné a materiálne - zmeny závete, prevody majetku, obmedzovanie
vlastníckych práv, prisvojovanie financií, prehnané poplatky za služby v zariadení

5.Odopieranie starostlivosti - odopieranie hygienických potrieb, stravovanie,
kúrenia, zdravotníckej starostlivosti, zanedbanosť odevu, bývania, kožné choroby u závislých osôb.

6.Manipulácia s liečbou - nadmerné podávanie sedatív, nepodávanie potrebnej
liečby.

7.Druhotné ponižovanie (systémové týranie) - spôsobené spoločenskými normami,
inštitúciami, postupmi. Násilné umiestnenie do ústavu-zariadenia, premiestňovanie
v rámci ústavu, nerozhodovanie sa o sebe, neinformovanie o lekárskych postupoch
 Zlý
funkčný stav, strata sebestačnosti
 Ťažšia porucha kognitívnych
a komunikačných funkcií (demencia, afázia)
 Celkove zlý zdravotný stav
 Sociálna izolácia (osamelosť, sekty, etnické
komunity)
 Spolužitie s agresorom a závislosť na ňom
-
ženy
 - osoby s mentálnym a telesným postihnutím;
 - sociálne izolované osoby a osoby bývajúce v
nevyhovujúcich bytoch;
 - medzi opatrovateľom a opatrovaným vládne
atmosféra nepriateľstva









- predchádzajúce agresívne, asociálne jednanie; vek do 50
rokov;
- mužské pohlavie (najčastejšie manžel alebo syn);
- pozitívna anamnéza poruchy osobnosti alebo duševnej
choroby;
- nízka intelektová úroveň;
- alkoholizmus alebo narkománia
- finančná alebo materiálna závislosť na obeti (bývanie)
- zlý vzťah k opatrovanému a zlá vzájomná komunikácia
- preťažení opatrovatelia syndróm vyhorenia - „burn out"
- v inštitúciách - nekvalifikovaný personál, nízky počet
personálu a jeho fluktuácia
diagnostika je nedostatočná a podceňovaná (lekári
menej prípadov ako sociálni pracovníci)
 šetrným spôsobom v prijateľnom rozsahu položiť
cielené otázky:
 Cítite sa doma bezpečne ?
 Neubližuje Vám niekto ?
 Máte časté nezhody s príbuznými alebo susedmi ?
 Čo sa pri týchto nezhodách deje ?
 Môžete pri nich vychádzať z izby ?
 Nemusíte potom dlho čakať na jedlo či lieky ?
 Ako presne prišlo k týmto poraneniam ? a pod.
Podozrenie na zanedbávanie by mali vzbudiť zvláštne
skutočnosti, hlavne keď sa vyskytujú opakovane.

psychické zmeny - úzkosť, depresia, apatia,
ustrašenosť; podozrenie na podávanie neindikovaných
liekov (napr. útlm psychofarmakami)
 zdravotná starostlivosť - opakované rehospitalizácie
s dobrým efektom štandardnej liečby;
- prevoz nesebestačného pacienta na ošetrenie
(hospitalizáciu) bez doprovodu príbuzných;
- opakované poranenia rôzneho pôvodu i trvania;
- dlhý interval medzi zhoršením zdravotného stavu
a ošetrením
 fyzické - zlý stav výživy, nízka osobná hygiena;
kožné zápaly, neošetrené defekty a rany, dekubity;
neudržované oblečenie, zanedbaný byt a domácnosť;
vši;
















- hrubé zaobchádzanie (bitie, tresty za inkontinenciu)
- vystavovanie chladu, umývanie studenou vodou
- nedostatočný príjem a kvalita potravy
- nedostatočná ošetrovateľská starostlivosť,
- odpojovanie signalizačných zariadení
- nadmerné používanie pomôcok na obmedzenie pohybu, katétrov,
psychofarmák
-urážajúce jednanie a ponižovanie,
-neprimerané porušovanie súkromia,
-„kasárenský" režim,
-neprimerané obmedzovanie rozhodovacích práv a autonómie,
-nadmerné premiestňovanie v rámci inštitúcie,
- zneužívanie finančných prostriedkov a vymáhanie neoprávnených
platieb,
-obmedzovanie sociálnych kontaktov,
-obmedzovanie duchovného života,
-nadmerná inštitucionalizácia umierania.



pri bezprostrednom ohrození okamžité premiestnenie z
rizikového prostredia
v zariadeniach riešiť s vedením alebo kontrolnými orgánmi
upresniť, či si postihnutý želá zmenu a či je schopný primeraného
mentálneho zhodnotenia situácie
v prípade, že akceptuje pomoc:
- poučenie o jeho právach, možnostiach riešenia a pomocných
inštitúciách;
- sprostredkovať kontakt s týmito inštitúciami;
- pomoc rodine vrátane ošetrovateľského poradenstva;
- psychoterapia postihnutého;
- aktivizácia sociálnej pomoci a miestnych úradov;
- aktivizácia občianskych - seniorských iniciatív;
- dočasné premiestnenie týraného z rizikového prostredia; zaistenie
dlhodobej ústavnej starostlivosti alebo zmena jej typu

Individuálna - dostupnosť zdravotníckych
i sociálnych služieb; zníženie kriminality; lepšia
detekcia týrania; dôraznejšie sankcionovanie;
linka dôvery pre seniorov - (senior linka: 0800
172 500)
 Rodinná - identifikácia rizikových rodín;
kombinácia rodinnej s domácou ošetrovateľskou
starostlivosťou; väčšia starostlivosť o priamych
poskytovateľov starostlivosti seniorom
 Celospoločenská (komunitná) - legislatívne
odstránenie všetkých foriem diskriminácie;
realizácia princípov OSN pre starších ľudí :
nezávislosť, zúčastnenosť, sebarealizácia,
dôstojnosť; komunitné programy pomoci;

Základným princípom i cieľom starostlivosti o seniora je snaha čo
najdlhšie udržať starého človeka v jeho pôvodnom, rodinnom
prostredí. Toto prostredie je najoptimálnejšie a prioritné →
každý sa musí starať sám o seba, ako najlepšie dokáže, aby
vydržal byť čo najdlhšie nezávislý v prostredí svojho vlastného
domova + pomoc rodiny, príbuzných + pomoc štátu.
 Neformálna starostlivosť (rodina, susedia, príbuzní) = 70-80 %;
formálna starostlivosť (štát, agentúry, ADOS) asi 20-30 %.
Formálna starostlivosť sa delí na:
 neinštitucionálnu,
 poloinštitucionálnu a
 inštitucionálnu.
Podmienky starostlivosti o seniora v rodine: chcieť (morálka,
motivácia, hodnoty, mravná výchova); vedieť (výcvik, schopnosti);
môcť (rozpad viacgeneračnej na nukleárne rodiny, zamestnanie
žien, priestorové podmienky, opustenie kariéry).
Ústavná starostlivosť je len náhradné riešenie.

 Inštitucionálna
starostlivosť = komplexná
starostlivosť o človeka v rámci liečebnoochranného režimu v lôžkovom zariadení
inštitúcie príslušného rezortu po dobu 24
hodín. Poskytuje sa osobám, ktoré zo
zdravotných, sociálnych alebo iných príčin
nie sú schopné žiť s rodinou alebo vo svojom
byte samy.
 Delí sa na krátkodobú (hospitalizácia,
nemocničná liečba - rizikovejšia) a dlhodobú
(zariadenia sociálnych služieb).
– súčasť sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 o soc.
poistení):
a.) zo starobného poistenia plynie:
 starobný dôchodok
 predčasný starob. dôchodok
 vdovský a vdovecký dôchodok
 sirotský dôchodok
b.) invalidného poistenia


- táto časť tvorí I. pilier dôchod. zabezpečenia priebežný ( tí, ktorí pracujú, odvádzajú na tých, ktorí sú
na dôchodku)

Pre lepšiu orientáciu v pojme kvalita života musíme
v prvom rade definovať tieto termíny:
spôsob života (určujú ho životné podmienky, tradície,
hodnotová orientácia)
 životný štýl (je špecifický typ chovania jedinca)
 životná úroveň ( ovplyvňuje spôsob života i životný štýl).

Pod kvalitou života podľa Tokárovej rozumieme
optimálnu úroveň existencie života jednotlivcov alebo
skupín, ktorá je vyjadrená pomerom k štandardu,
vyjadreného v dokumentoch danej krajiny.
Podľa Hartla a Hartlovej:
 Kvalitu života môžeme chápať ako mieru sebarealizácie
a duševnej harmónie, čiže mieru životnej spokojnosti
a nespokojnosti.


Prikláňame k vymedzeniu Mühlpachra (2005),
podľa ktorého kvalita života je veľmi
subjektívna a veľmi individuálna – predstavuje
rôzne veci pre rôznych ľudí a v rôznom čase.
Upozorňuje, že individuálne tempo starnutia
vedie k väčšej diferenciácii kvality života v
postproduktívnom veku. Okrem veku,
zdravotného stavu, fyzickej a psychickej
výkonnosti sa do posudzovania kvality života
premietajú aj ďalšie faktory, ako je pohlavie,
rodinná situácia, životná úroveň, vzdelanostná
úroveň, získaný socioprofesijný status a pod. –
celková spokojnosť so životom.
že na kvalite života sa podieľa 6 oblastí s rôznym
počtom indikátorov v nich:
 1/ telesné zdravie – indikátory: energia a únava, bolesť
a diskomfort, spánok a odpočinok
 2/ psychické funkcie – indikátory: imidž tela a zjavu,
negatívne a pozitívne emócie, sebahodnotenie,
myslenie, učenie, pamäť a pozornosť
 3/ úroveň nezávislosti – indikátory: mobilita, aktivita
v každodennom živote, závislosť od liekov
a zdravotných pomôcok a pracovná kapacita
 4/ sociálne vzťahy – indikátory: osobné vzťahy, sociálna
podpora a sexuálne aktivity
 5/ prostredie – indikátory: finančné zdroje, sloboda,
fyzická bezpečnosť, zdravie a soc. starostlivosť,
prostredie domova, možnosti získať informácie
a kompetencie, fyzikálne prostredie, doprava
 6/ spiritualita – osobné presvedčenie.

vychádza zo zistenia, že schopnosť učenia nie je
podmienená vekom, ale sociálnou príslušnosťou,
zdravotným stavom, vzdelaním
 senior je schopný si osvojovať nové vedomosti
 rozdiel je v pomalšom tempe, častejšom
opakovaní, využívaní životných skúseností pri
zvládaní učebnej látky, v schopnosti aplikovať
teóriu na prax a riešení praxe v dôsledku
empírie
 motivácie k štúdiu u seniorov – špecifický vecný
záujem, štúdium predmetu, na ktorý mu
nezostal predtým čas, vyrovnanie deficitu vo
vzdelaní, želanie uchovať si duševnú sviežosť,
potreba komunikácie, získanie prestíže, potreba
sebareflexie, a i.

Univerzity tretieho veku (UTV) – v Toulouse r. 1973 – VŠZaSP sv. Alžbety
má tiež zriadenú
Akadémie tretieho veku (ATV) v neuniverzitných mestách ako jedna z
foriem, ktorými sa spoločnosť snaží riešiť otázku:
 vyplnenia voľného času
 rozvinutia záujmových aktivít
 zvýšenie spoločenského významu a prestíže
Výukové predmety – starnutie, právne otázky, sociálna problematika,
politika, umenie dejiny, jazyky, teológia,..
Cieľ:
 Podnecovanie všestranného záujmu o život
 Povzbudenie k aktivite
 Prispievanie k zlepšeniu adaptačných schopností
 Zvýšenie sebestačnosti a oddialenie závislosti
 Podnecovanie k dodržiavaniu zásad zdravého starnutia
Psychosociálny význam:
 Stimulujú aktivitu
 Prehlbujú adaptačné mechanizmy
 Rozširujú sociálne spôsobilosti a repertoár stratégií záťažových situácií
 Poskytujú príležitosť na nadviazanie úzkych kontaktov a priateľských
vzťahov medzi účastníkmi
 Thanatológia
je náuka o príčinách a príznakoch
smrti;
 - náuka o psychologických a lekárskych aspektoch
smrti a umierania.
 E. Küblerová-Rosová na základe rozhovorov s
umierajúcimi preukázala, že citlivo a profesionálne
vedený rozhovor odvracia umierajúceho od apatie a
odovzdania sa osudu, je účinnejší než
psychofarmaká, vedie k nájdeniu sily v niekom, kto
ho počúva a súcíti s ním.
Prvá fáza – neochota prijať pravdu a izolácia, šok,
popretie reality: „Ja nie!“
 Druhá fáza – zlosť: „Prečo práve ja?“
 Tretia fáza – vyjednávanie: „Možno, že predsa len nie
ja!“
 Štvrtá fáza – depresia, zúfalstvo: „Čo to pre mňa
znamená? - nešťastie
 Piata fáza – súhlas: „Áno, keď to musí byť, môžem.“
 - dôležitú úlohu zohráva pravdivý rozhovor s lekárom
 - v hospicoch, pokiaľ ide o terminálne štádium
ochorenia existuje tzv. „sprievodca“ – sprevadzateľ,
ktorého si príslušné zariadenie (ústav) školí – sprevádza
človeka v terminálnom štádiu.

 je
prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života
nevyliečiteľne chorých a ich rodín, tým že
včas identifikuje a zmierňuje ich problémy
pomocou prevencie a úľavy utrpenia, pomáha
pri riešení telesných, psycho-sociálnych
a spirituálnych problémov.
Zabezpečuje kvalitu posledného úseku
života, dôstojné zomieranie, rešpektovanie
práv zomierajúceho, jeho dôstojnosti. Je
jednou zo základných úloh ošetrovateľského
tímu.
-
aktívna celková starostlivosť o pacientov v
čase, keď ich choroba už nereaguje na
kuratívnu liečbu a do popredia sa dostáva
kontrola bolesti alebo iných symptómov a
psychologických, sociálnych a duchovných
problémov. Hlavným cieľom je najvyššia
možná kvalita života pacienta a jeho rodiny.
 -zdravotnú
starostlivosť poskytovanú lekárom
(diagnostiku a liečbu),
 -ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu,
 -psychologickú starostlivosť,
 -liečebno – pedagogickú starostlivosť,
 -duchovnú starostlivosť a
 -sociálne poradenstvo.
1/ ambulantnou formou a vykonávajú ju napr.

Ambulancie paliatívnej starostlivosti

Ambulancie pre liečbu bolesti

Agentúry domácej ošetrovateľskej
starostlivosti
2/ ústavnou formou a vykonávajú ju:

Odd. paliatívnej starostlivosti
v nemocniciach a iných zdravotníckych
zariadeniach

Hospice.
 je
súčasťou paliatívnej starostlivosti
o pacienta s nevyliečiteľným ochorením
a zomierajúceho v posledných dňoch
a hodinách pred úmrtím. Terminálny stav je
postupné a nezvratné zlyhávanie životne
dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti
človeka.
 je
paliatívna starostlivosť
 poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným
ochorením a zomierajúcim v hospicoch.
Zahŕňa všetky prvky paliatívnej starostlivosti:
 -paliatívnu medicínu,
 -ošetrovateľskú,
 -psychologickú,
 -spirituálnu,
 -respitnú a terminálnu starostlivosť, ako aj
starostlivosť o pozostalých.
-
je integrovaná forma zdravotnej, sociálnej
a psychologickej starostlivosti poskytovaná
klientom všetkých indikačných,
diagnostických a vekových skupín, u ktorých
je prognózou ošetrujúceho lekára
predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej
ako 6 mesiacov.
Je v slovenskej legislatíve definovaný ako
špecializované zariadenie, ktoré poskytuje tzv.
paliatívnu starostlivosť.
 Na rozdiel od štandardnej lekárskej
starostlivosti, ktorá sa zameriava na liečenie
ochorenia, je paliatívna starostlivosť zameraná
na úľavu od bolesti. Možno konštatovať, že
hlavným motívom rozvoja hospicového hnutia
bola a je túžba zmeniť „ skúsenosť zomierania“.
 Hospic chorému garantuje, že nebude trpieť
neznesiteľnou bolesťou, že v každej situácii
bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a že
v posledných chvíľach života nezostane sám.

Najprirodzenejšia forma:
1. Domáca hospicová laická starostlivosť – starostlivosť rodiny a
blízkych o umierajúcich v ich sociálnom prostredí – opatrovateľ –
člen rodiny
Ďalšie formy:
2. Domáca hospicová odborná starostlivosť – dopĺňa alebo
nahrádza laickú hospicovú staroslivosť.
určená umierajúcim, ktorých stav si vyžaduje odbornú pomoc.
tzv. mobilný hospic (zdr. stav pacienta je stabilizovaný)
poskytovaná multidisciplinárnym tímom
je dostupná 24 hodín denne, 7 dní v týždni
3. ambulantná hospicová starostlivosť – pacient prichádza za
odborníkmi, pokiaľ mu to jeho zdr. stav dovoľuje - úplne alebo
čiastočne mobilní pacienti - (intervencia odborníkov)
4. stacionárna hospicová starostlivosť – tzv. denné pobyty (ak rodina
nezvláda starostlivosť 24 hodín denne)
5. lôžková hospicová starostlivosť – rodina nezvláda starostlivosť
o chorého, nemá dostatok fyzickej a psychickej sily, chýbajú jej
odborné vedomosti - lôžkové zariadenie
- tvorí: chorý, jeho rodina, hospicový lekár,
hospicová sestra, fyzioterapeut, kňaz,
psychológ, sociálny pracovník, dobrovoľníci
a stážisti, ďalší špecialisti podľa akútnych
potrieb pacienta.
Podľa zákona č. 448/2008 Z.z
Sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť
alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú
zamerané na:
 a/ prevenciu vzniku, riešenie alebo zmiernenie
nepriaznivej soc. situácie fyzickej osoby, rodiny alebo
komunity
 b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej
osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti
 c/ zabezpečenie nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej
osoby
 d/ riešenie krízovej soc. situácie fyzickej osoby a rodiny
 e/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny.
- je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a
samostatne riešiť svoje problémy
a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,
b) pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností,
c) pre ohrozenie jej vývoja z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ak ide o dieťa do siedmich rokov veku,
d) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,
e) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu1) (ďalej len „dôchodkový vek“),
f.) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
g) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo, ak sa stala obeťou správania
iných fyzických osôb, alebo
h) pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a
generačne reprodukovanej chudoby.
 1/
ambulantná forma – poskytuje sa FO,
ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo
dopravovaná do miesta poskytovania soc.
služby
 2/ terénna forma – sa poskytuje FO v jej
prirodzenom soc. prostredí.
 3/ pobytová forma – jej súčasťou je
poskytnutie ubytovania (celoročné alebo
týždenné)
Poskytovanie terénnej alebo ambulantnej
sociálnej služby má prednosť pred
pobytovou.
Sociálne služby podľa druhu sú
a) sociálne služby krízovej intervencie, ktorými sú:
1. terénna sociálna služba krízovej intervencie,
2. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú:
 2.1. nízkoprahové denné centrum,
 2.2. integračné centrum,
 2.3. komunitné centrum,
 2.4. nocľaháreň,
 2.5. útulok,
 2.6. domov na polceste,
 2.7. zariadenie núdzového bývania,
3. nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu,
b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú:
1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života
a pracovného života,
2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,
3. služba včasnej intervencie,
c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu
alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú
1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby,
ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické
osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek,
2. domáca opatrovateľská služba (ďalej len „opatrovateľská
služba“),
3. prepravná služba,
4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba,
5. tlmočnícka služba,
6. sprostredkovanie tlmočníckej služby,
7. sprostredkovanie osobnej asistencie,
8. požičiavanie pomôcok,
d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií,
ktorými sú
1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,
2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných
technológií,
e) podporné služby, ktorými sú
1. odľahčovacia služba,
2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych
práv a povinností,
3. poskytovanie sociálnej služby v dennom
centre,
4. podpora samostatného bývania,
5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni,
6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni,
7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku
osobnej hygieny.
1.Zariadenia pre FO odkázané na pomoc inej FO a pre FO, ktoré
dovŕšili dôchodkový vek:
 zariadenie podporovaného bývania
 zariadenie pre seniorov
 zariadenie opatrovateľskej služby
 rehabilitačné stredisko
 domov sociálnych služieb
 špecializované zariadenie
 denný stacionár
2. Domáca opatrovateľská služba (ďalej len opatrovateľská služba)
3. Prepravná služba
4. Sprievodcovská služba a predčitateľská služba
5. Tlmočnícka služba
6. Sprostredkovanie tlmočníckej služby
7. Sprostredkovanie osobnej asistencie
8. Požičiavanie pomôcok

odľahčovacia služba - je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe,
ktorá opatruje fyzickú osobu s ŤZP. Cieľom odľahčovacej služby je
umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje, nevyhnutný odpočinok na
účel udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie
jeho zhoršenia.
 pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností
denné centrum – kedysi „kluby dôchodcov“(tu sa poskytuje len
poradenstvo a záujmová činnosť) – môžu tu ísť aj starí rodičia
s vnukmi, vnučkami.
 podpora samostatného bývania
 jedáleň - v jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá
nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie
základných životných potrieb, má ťažké zdravotné postihnutie
alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo dovŕšila dôchodkový vek.
Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky
stravy do domácnosti fyzickej osoby.
 práčovňa – určenie: pre fyzické osoby podobne ako pri jedálni
 stredisko osobnej hygieny – osoby podobne ako pri jedálni
Seniori môžu využívať aj tieto podporné služby.

V ZPS sa poskytuje SS:
 fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej
fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV. podľa prílohy č. 3,
alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie
sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov.
ZPS sa poskytuje:
 pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
 sociálne poradenstvo
 sociálna rehabilitácia
 ubytovanie
 stravovanie
 ošetrovateľská starostlivosť
 upratovanie, pranie, žehlenie
 osobné vybavenie
 utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí
 záujmová činnosť
V ZpS možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej
služby v jednej budove tohto zariadenia.
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna
služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia
dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na
pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad,
pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Ak fyzická
osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej
služby v zariadení podporovaného bývania, táto sociálna
služba sa jej poskytuje aj naďalej.
Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení
podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie
fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 pri zabezpečovaní
sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju
domácnosť. V tomto zariadení sa poskytuje ubytovanie,
soc. poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom
chránených záujmov, utvárajú sa podmienky na prípravu
stravy a vykonáva sa soc. rehabilitácia.

- ďalšie z typov zariadenia pre fyzické osoby
odkázanej na pomoc inej osoby,
- poskytuje sociálnu službu na určitý čas
plnoletej fyzickej osobe odkázanej na pomoc
inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 (A), ak
jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú
službu. Poskytuje: pomoc pri odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby, poradenstvo,
sociálnu rehabilitáciu, ošetrovateľskú
starostlivosť, ubytovanie, stravovanie,
upratovanie, pranie, žehlenie. Absentuje
záujmová činnosť.
 poskytuje
ss občanovi odkázanému na pomoc
inej FO a fyzickej osobe ktorá je slabozraká,
nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú
nedoslýchavosť,
 poskytuje sa soc. rehabilitácia, soc.
poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na
pomoc inej FO, ubytovanie, stravovanie,
pranie, žehlenie
V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba týždennou pobytovou sociálnou službou alebo
ambulantnou sociálnou službou fyzickej osobe do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba

a) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (denná odkázanosť je 8-12
hodín) podľa prílohy č. 3, alebo

b) nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III (4-6 hodín denne) podľa
prílohy č. 3.
V DSS sa poskytuje:

sociálne poradenstvo

pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby

sociálna rehabilitácia

ošetrovateľská starostlivosť

ubytovanie

stravovanie

upratovanie, pranie, žehlenie

osobné vybavenie

vreckové a vecné dary podľa zákona 305/2005 dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa
poskytuje celoročná pobytová sociálna služba

pracovná terapia

záujmová činnosť

vzdelávanie

úschova cenných vecí
Ak fyzická osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb, táto
sociálna služba sa jej poskytuje aj naďalej.
V domove sociálnych služieb možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v jednej
budove tohto zariadenia.
 poskytuje
ss osobe odkázanej na pomoc inej
osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V
a má zdravotné postihnutie, ktorým je
Parkinsonova choroba, Alzheimerova
choroba, skleróza multiplex, pervazívna
vývinová porucha, schizofrénia, demencia
rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS.
Poskytuje tie isté služby ako DSS.
 poskytuje
ss osobe odkázanej na pomoc inej
osoby podľa prílohy č. 3 zákona a je
odkázaná na ss v zariadení len na určitý čas
počas dňa. Poskytuje poradenstvo,
rehabilitáciu, stravovanie, pracovnú terapiu,
záujmovú činnosť.
Je to sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá
 je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je
najmenej II. podľa prílohy č.3. a
 je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti
o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č.4.
Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č.4. Rozsah
úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách.
Minimálny rozsah úkonov nesmie byť nižší, ako je rozsah zodpovedajúci
stupňu odkázanosti FO podľa prílohy č.3.
Opatrovateľskú službu nemožno poskytnúť fyzickej osobe,
 ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba
 ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný
príspevok na opatrovanie podľa zákona č.447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
 ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa zákona
č.447/2008 Z. z. v znp.
 ktorej je nariadená karanténa.
Pokiaľ senior spĺňa z hľadiska svojho zdravotného
stavu kritéria ako občan – fyzická osoba s ŤZP
 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zákon
č.447/ 2008 Z.z.o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (
ďalej len ŤZP).
 - oddelenie posudkových činností ( lekárska
posudková činnosť a sociálna posudková
činnosť)
 ŤZP je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej
poruchy najmenej 50%.
 - oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP

Pri stanovovaní oblastí, ktorých by sa mala kompenzácia zo strany
spoločnosti týkať, sa vychádzalo z toho, že existujú určité základné
dimenzie v živote, ktoré majú vzťah k jeho existencii a prežitiu ako
spoločenskej bytosti a ktoré možno očakávať prakticky v každom
kultúrnom prostredí.
 Za kľúčové životné dimenzie spojené s prežitím a sociálnou reprodukciou
človeka možno v zmysle Medzinárodnej klasifikácie porúch, disability a
handicapu ( WHO, 1980 ) považovať:
 - schopnosť orientovať sa vo svojom okolí a reagovať na podnety
z tohoto prostredia
 - schopnosť uchovať si efektívnu samostatnú existenciu
 - schopnosť pohybovať sa vo svojom okolí
 - schopnosť tráviť voľný čas spôsobom, ktorý je človeku obvyklý
 - schopnosť zúčastňovať sa spoločenského diania, nadväzovať a
udržiavať spoločenské styky
 - schopnosť udržiavať si socio – ekonomickú aktivitu a nezávislosť.
Podobne boli rozdelené aj oblasti kompenzácie v rámci zákona č.447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

a) oblasť mobility a orientácie

Ide o zmiernenie a prekonávanie znevýhodnení, ktoré z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú
občanovi v prístupe k veciam osobnej potreby, k stavbám občianskeho vybavenia a uľahčenie orientácie
občana vo fyzickom prostredí. V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť
alebo znížená orientačná schopnosť. Znížená pohybová schopnost a znížená orientačná schopnost je
obmezená schopnost samostatne ba premiestňovať v důsledku narušenia telesných funkcií alebo duševných
funkcií.
b) oblasť komunikácie

V tejto oblasti sa kompenzuje narušená schopnosť komunikácie. Účelom kompenzácie je umožniť styk so
společenským prostredím a sprístupniť informácie. Narušená schopnosť komunikácie je obmedzená
schopnosť komunikovať v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo
duševných funkcií.
c) oblasť zvýšených výdavkov

v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky:

na diétne stravovanie,
súvisiace
1) s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
2) so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla
3.) so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom
Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov
spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.
.
d) oblasť sebaobsluhy

V oblasti sebaobsluhy ba kompenzuje obmezená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti
sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy.

Obmezená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo
duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť
alebo realizovať základné sociálne aktivity.
Nepriame
:
- úľavy s preukazom ŤZP (poplatky za televíziu,
rozhlas, úľavy na cestovnom, bezplatné
cestovanie MHD v BA)
- sprievodca tiež využíva úľavy.
Kompenzácia – je určená na prekonanie
alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ŤZP
sociálny dôsledok ťažkého zdrav. postihnutia –
znevýhodnenie, ktoré má občan s ŤZP v
porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku,
pohlavia a za rovnakých podmienok

















Nepeňažné:
- preukaz ŤZP (bez sprievodu, so sprievodom) , parkovací preukaz
Peňažné príspevky:
- peňažný príspevok na osobnú asistenciu,
- peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
- peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,
- peňažný príspevok na úpravu pomôcky,
- peňažný príspevok na opravu pomôcky,
- peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
- peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
- peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla,
- peňažný príspevok na prepravu,
- peňažný príspevok na úpravu bytu,
- peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,
- peňažný príspevok na úpravu garáže,
- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
- peňažný príspevok na opatrovanie.
 Je
odborná činnosť zameraná na pomoc FO
v nepriaznivej soc. situácii. Vykonáva sa na
úrovni základného a špecializovaného soc.
poradenstva.
1. informácia - poskytovanie informácii ktoré pomôžu
klientovi zorientovať sa v probléme a hľadať riešenia,
aby pochopil súvislosti jeho situácie
 2. distribúcia – posielanie klienta inému odborníkovi –
ak vyriešenie jeho problému nespadá do kompetencie
soc. pracovníka, napr. psychiater, právnik...
 3. klarifikácia - objasňovanie problému, aby bol
klientovi jasný základný rámec problému a aby pochopil
jeho príčiny a súvislosti a mohol sa rozhodnúť pre
optimálne riešenie
 4. ventilácia -vytvorenie priestoru, aby sa klient mohol
vyrozprávať, vyplakať, zbaviť pocitu neistoty, strachu,
úzkosti
 5. povzbudenie - klienta povzbudzujeme a chválime
také kroky a správanie, ktoré vedú k úspešnému
riešeniu problému,





6. konfrontácia ( je reakcia poradcu na odpovede
klienta, ktorou reaguje na klienta jeho pocitmi,
postojom a predchádzajúcimi výpoveďami.
7. reflexia (je reakcia, ktorá opakuje, odráža alebo
je ozvenou toho, čo klient povedal naposledy, napr.
manželka ma opustila, zostal som sám... Zostali ste
sám, ako to prežívate?)
8. persuázia ( v niektorých prípadoch je potrebné
presvedčiť klienta o nevyhnutnosti určitých krokov,
postupov a motivovať klienta k zmene).
9. sprevádzanie klienta ( v prvých etapách soc.
poradenstva niektorí klienti potrebujú určitý typ
vedenia, postupné učenie klienta základným
sociálnym, hygienickým a samo obslužným
činnostiam.
 Orientované
na pomoc pri aktivitách starších
ľudí a participáciu na živote spoločnosti
 Vychádza zo zásad gerontológie
a psychológie.
 Poslanie - oddiaľovať starnutie, kompenzovať
straty..
 Preventívno – výchovná funkcia
Gerontologické poradenstvo poskytuje špecializované
služby klientele vyšších vekových skupín v oblasti
psychologickej, zdravotnej, sociálnej a právnej.
 Nosnou teoretickou disciplínou, ktorá poskytuje súbor
poznatkov pre oblasť psychologického poradenstva je
gerontopsychológia. Jej hlavným poslaním je
oddiaľovať starnutie a v úzkej súčinnosti s biologickými
a sociálnymi vedami hľadať cesty, ako čo najdlhšie
udržať duševnú sviežosť človeka, ako posilňovať
schopnosť človeka prispôsobiť sa zmenám vo vlastnom
organizme i v okolitom svete, akými prostriedkami je
možné predlžovať dobu, počas ktorej je človek užitočný
svojmu okoliu.

Poradenský systém by mal poskytovať
predovšetkým informácie a rady, týkajúce sa
najzávažnejších problémov, s ktorými sa seniori
stretávajú. Ide predovšetkým o problematiku
ekonomickú a právnu.
 Dlhodobé ochorenie môže výrazne zvýšiť životné
náklady seniora (lieky, špeciálna výživa)
a starostlivosť o seniora v jeho domácom
prostredí môže výrazne zhoršiť ekonomickú
situáciu rodiny, ktorá ho opatruje.
 Preto je aktívne informovanie seniora a jeho
rodiny o nárokoch na sociálne dávky veľmi
dôležité.

Vzťahy v rodine spôsobujú niekedy seniorom
veľké starosti, môžu byť vystavení rôznym
tlakom a manipuláciám, niekedy sa ocitajú
v izolácii, môžu sa stať obeťami domáceho
násilia.
 Nespokojnosť v rodine sa prejaví chorobou,
nesebestačnosťou, dobrovoľným odchodom do
seniorského zariadenia, upadajú do depresie.
 Ak získa potrebnú pomoc (možnosť sa
vyrozprávať, pochopenie, pohľad nezávislého
odborníka, právna pomoc), môže i náročné
situácie vo vlastnej rodine úspešne zvládnuť.






Základom soc. práce so seniormi je práca so vzťahom a dôverou (úcta,
dôstojnosť, rešpektovanie osobnosti, odmietanie diskriminácie).
Na vzťahu soc. pracovníka a seniora je najdôležitejšia komunikácia.
Závisí od komunikačných zručností soc. pracovníka (schopnosť načúvať,
rozoznávať verbálne, neverbálne prejavy, empatia, angažovaný postoj).
Ak chce soc. pracovník poskytnúť seniorovi adekvátnu pomoc, musí
poznať , teda identifikovať potreby seniora. Základným zdrojom
informácií je rozhovor so seniorom (upresniť jeho žiadosť o pomoc,
objasniť mu možnosti pomoci a informovať ho o postupe vybavovania).
Je vhodné poznať prostredie seniora (návšteva domácnosti), pozorovať
ho v rodine, akú má soc. rolu, aká je atmosféra, aké činnosti plní. Ďalej
by mal objasniť možnosti pomoci rodine a zistiť očakávania rodiny od
soc. pracovníka.
Následne zostaví balíček potrebných služieb, či stačí pomoc sociálna
alebo aj zdravotnícka.
 Sociálny
pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by
mal mat' základne poznatky z gerontológie a mal
by mat' pozitívny vzťah k starším ľuďom.
 Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu
pomoc staršiemu človeku, musí poznať a
rešpektovať jeho potreby.
 Identifikácia skutočných potrieb vyžaduje
komunikačné zručnosti sociálneho pracovníka,
empatiu, angažovaný postoj pri rozhovore s
klientom ako základnej metóde.
-
objasniť seniorovi možnosti pomoci zo
strany sociálneho pracovníka a inštitúcie,
pre ktorú pracuje,
 - informovať' ho o postupe vybavovania
jeho žiadosti, jeho právach a
povinnostiach.
Vzťah sociálneho pracovníka a seniora je
základnou podmienkou úspešného cieľa.
 bol
zrozumiteľne informovaný o rôznych
možnostiach riešenia jeho konkrétnej
situácie a o jeho právach
 mal možnosť sám si zvoliť formu pomoci
 boli jednoznačným spôsobom dohodnuté
konkrétne podmienky poskytovania zvolenej
formy riešenia.
1. etapa – Evidencia – prvý kontakt, hľadanie
možnosti vzájomného dorozumenia, zistiť, kde
vidí klient svoj problém
 2. etapa – Diagnostika – zisťovanie a hľadanie
príčin, identifikácia problému (rozhovor,
anamnéza, analýza správ a posudkov)
 3. etapa – Navrhovanie riešenia – hľadanie
spôsobov a riešenie stavať na pozitívnych
vlastnostiach klienta
 4. etapa – Intervencia – realizácia,
informovanosť o situácii a o možných následkoch
 5. etapa – Zaznamenávanie – dokumentácia
(možnosť ďalšej intervencie)

-
individuálna zložka - senior potrebuje mať
pocit osobnej istoty a spokojnosti
 - sociálna zložka – v rámci určitého
rodinného alebo iného integrovaného
spoločenstva
 - zdravotná zložka – primerané zdravie
 - hmotná, ekonomická zložka – za určitej
úrovne hmotného zabezpečenia
 pokiaľ
má senior rodinu, tá by mu mala poskytovať
nutnú starostlivosť a zázemie.
 Takáto rodina však musí „chcieť“, vtedy by mala
byť všestranne podporovaná k tomu, aby „mohla“ a
„vedela“.
 „Môcť“ znamená skôr problém sociálnej politiky –
dospelí by sa mali o svojich rodičov a príbuzných
postarať, môže tu byť problém bytový, problém
s opustením zamestnania a pod.
 „Vedieť“ – znamená naučiť sa starať o seniora,
naplňovať jeho potreby, neobetovať sa, ale
používať plnohodnotný život v starostlivosti
o starého člena rodiny.
Starostlivosť v inštitucionálnom zariadení je
indikovaná vtedy, keď nie je možné zvládnuť
starostlivosť o klienta v domácom prostredí.
 Umiestnením seniora v inštitucionálnom
zariadení dochádza k zmene sociálneho
prostredia, životného štýlu a hodnotovej
orientácie. U osôb s poruchami kognitívnych
funkcií sa často prejavuje nepokoj, blúdenie,
hľadanie svojich blízkych, majú ťažkosti
prispôsobiť sa režimu zariadenia a spolužitiu
s cudzími ľuďmi.
 Proces prispôsobenia sa zmeneným podmienkam
vonkajšieho prostredia sa nazýva adaptácia. Na
inštitucionálny pobyt prebieha v troch fázach:

Prvá fáza – fáza očakávania
Druhá fáza – vlastná adaptácia, trvá v priemere 6 mesiacov. Obidve fázy sú
poznačené stresovou reakciou a možnými komplikáciami až vážnym
ohrozením zdravia. Nástup komplikácií predstavuje klinický obraz
adaptačného zlyhania.
Tretia fáza - je doznievajúcou stresovou reakciou, ktorá v psychosociálnej
sfére prechádza do akceptácie pobytu s prejavmi aktívnej adaptácie.
 Kubler- Rosová opísala niekoľko druhov postojov, ktorými objasňuje
prežívanie ľudí po prijatí do zariadenia sociálnych služieb.
 Šok – je prvou reakciou a vzniká hlavne po náhlom, neočakávanom
umiestnení do zariadenia.
 Protest, hnev – sú dôsledkom frustrácie ktorú potrebuje starší človek
vyjadriť. Hnevá sa na deti, priateľov, personál.
 Smútok, depresia – sú časté u nových klientov v zariadení. Sú mrzutí,
uzatvárajú sa do seba, strácajú zmysel života. Dôležité v tejto fáze sú
hlavne podpora, láska a porozumenie.
 Prijatie a adaptácia – senior sa začína vžívať s novým prostredím, vytvára
si nové kontakty s inými obyvateľmi, zapája sa do aktivít, prispôsobuje
sa novovzniknutej situácii. ( In: Hrozenská et al.,2008).
Počas adaptačného procesu nového klienta je nevyhnutný individuálny,
osobitý, diferencovaný prístup všetkých pracovníkov zariadenia. Vypracúva
sa individuálny adaptačno – edukačný plán.
dobrú adaptáciu, kedy doba prispôsobenia nie je dlhšia
ako 6 týždňov. Senior je aktívny, nemá problémy pri
nadväzovaní kontaktov s ostatnými obyvateľmi,
personálom, zapája sa do aktivít a činností.
vyhovujúcu adaptáciu, kedy doba prispôsobenia trvá 4- 6
mesiacov, klient sa nezapája do rozhovorov, činností,
diania v zariadení, ale všetko, čo sa deje okolo neho
registruje.
zlú adaptáciu, kedy doba prispôsobenia presahuje 12
mesiacov, senior je plačlivý, depresívny, utiahnutý,
nezapája sa do žiadnych aktivít, odmieta spoluprácu.
-
práca v zariadení, ktoré sa stáva pre
seniora dlhodobým alebo i trvalým domovom,
má svoje špecifiká a zahrňuje postupy práce
individuálne a skupinové.
 prechod
z pôvodnej domácnosti do ústavného
zariadenia je významným zásahom do života
seniora a to hlavne vtedy, ak nie je „úplne
dobrovoľný“.












Administratívne práce - dokumentácia, dôchodková agenda, kontakty s úradmi a
inštitúciami, vybavovanie záležitostí zomrelého
Plánovanie príchodu do inštitúcie, sociálne šetrenie v mieste bydliska, prijímanie
seniora k pobytu, kontakt s klientom, s rodinou,....
Informovanie verejnosti a žiadateľov o SS, soc. poradenstvo, zaistenie skúšobných
pobytov,...
Individuálny adaptačný plán a plán starostlivosti - jeho tvorba, hodnotenie,
podpora,... Programy aktivít - kultúrne, spoločenské akcie, vzdelávacie
programy,..
Spolupráca s rodinou klienta - zapojenie príbuzných do života inštitúcie
Medzigeneračné programy a zapojenie širšej komunity
Dobrovoľnícky program - nábor, podpora, vzdelávanie, odmeňovanie dobrovoľníkov
Sociálne služby pre klientov - korešpondencia, nákupy, návštevy klientov v
nemocnici
Psychosiálna pomoc seniorom, socioterapia, validácia, reminescenčná terapia,
tréning pamäti,
Manažérska činnosť - vedúci tímu, zástupca riaditeľa,..
Dohľad na dodržiavaní ľudských práv klientov, práca so sťažnosťami klientov,...
Zaistenie programu kvality - koordinácia práce na interných štandardoch kvality,
interná supervízia opatrovateliek, videotréning interakcií, plánovanie a príprava
seminárov, kurzov, výcvikov pre personál, prednášková činnosť, prieskumy
spokojnosti klientov,...
- nadviazať priateľský osobný vzťah s každým
obyvateľom, ktorý je budovaný a rozvíjaný po celú dobu
pobytu seniora v zariadení
 - pomôcť s vybavovaním osobných záležitostí
 - predstaviť mu celé zariadenie, ponúkané služby,
ostatných klientov, personál
 - pomôcť mu udržovať a rozvíjať vzťahy s prostredím,
z ktorého prišiel, nielen s rodinou, ale i s priateľmi,
ktoré musel opustiť
 - rozvíjať životnú náplň seniora, najmä poskytnutím
ponuky alternatív trávenia voľného času, vytváraním
podnetného prostredia v zariadení
 - prevádzať evaluáciu poskytovaných služieb zo strany
klientov a získavať tak podnety k ďalšiemu zlepšovaniu
a rozširovaniu ich ponuky







- depistáž ekologickej situácie seniorov vo vymedzenej
lokalite, depistáž ich potrieb a problémov
- územný manažment štátnych, obecných i neziskových
poskytovateľov sociálnych služieb seniorom tak, aby ponuka
bola čo najširšia, efektívna a prístupná
- spoluprácu s ďalšími profesionálmi pomáhajúcich profesií
/obvodný lekár, geriatrická sestra, ošetrovateľky a pod./
- spoluprácu so samosprávnymi orgánmi pri zostavovaní
územných sociálnych plánov
- zaisťovanie plynulého, obojstranného toku informácií medzi
poskytovateľmi služieb a seniormi
- osvetovú prácu medzi ostatnými obyvateľmi územnej
populácie – ich zoznamovanie so špecifickými potrebami
seniorov a snaha angažovať ich napr. v dobrovoľníckej
činnosti
Za súčasť komunitnej práce môžeme považovať i tzv. „Program 4xD“,
ktorý vyžaduje, aby starostlivosť o seniorov bola:
 - demedicinalizovaná – aby nebola iba problémom geriatrie,
staroba nie je choroba a nemá byť liečená
 - deinštitucionalizovaná – preferencia domácej, ambulantnej
a terénnej starostlivosti pred dlhodobými hospitalizáciami a trvalou
ústavnou starostlivosťou
 - deprofesionalizovaná – v značnej miere sa bude v starostlivosti
angažovať sociálne okolie seniora a dobrovoľníci, bude sa dbať na
ich podporu prostredníctvom širokej ponuky najrôznejších typov
služieb a zaistením ich dostupnosti
 - desektorizovaná – odstránenie bariér medzi sférou zdravotnej
a sociálnej starostlivosti, príklon k multidisciplinárnemu riešeniu
problémov


Motivovať a aktivizovať seniorov v prostredí
k spoločenským, kultúrnym a záujmovým aktivitám je
nevyhnutnou prevenciou proti devalvácií kvality ich
života. V najvšeobecnejšej rovine dá aktivizácia
chápať ,,ako špecifická metóda intervencie do
života seniora, ktorej cieľom je uspokojiť jeho
fyzické, psychické, duchovné a spoločenské
potreby“. Aby však mohlo dôjsť k naplneniu cieľov,
ktoré si aktivizácia kladie, vytvárajú sa tzv.
aktivizačné programy.
Pod
kvalitným aktivizačným programom sa
rozumie ,,program, ktorý je vysoko terapeutický
a dôležitý pre duševný a psychický stav seniorov,
poskytujúci
nevyhnutnú
fyzickú
činnosť,
adekvátnu mentálnu stimuláciu a príležitosť
k vzájomnému zbližovaniu a spoločenskému
životu“.


Cieľom programov, ktoré sú ponúkané seniorom v ZSS, má
byť posilnenie pocitu hodnoty ich života, funkčných
schopností, podpora fyzickej zdatnosti, pohybových a
kognitívnych schopností a podpora najlepšej možnej
kvality života napriek rôznym obmedzeniam, ktoré
spôsobuje choroba či zdravotné postihnutie.
V súvislosti so vzrastajúcou tendenciou uplatňovania sa
aktivizačných programov pre seniorov stretávame sa
s ponukou určitých psychoterapeutických služieb, resp.
ich prvkov, ktoré sa prelínajú ďalšími liečebnými
postupmi a rehabilitačnými metódami. Svoje uplatnenie
tu nachádza :
ergoterapia, metóda videotréningu interakcií,
reminescenčná terapia, validačná terapia, terapia pre
zlepšenie pamäte či vedenie rôznych záujmových činností
s prvkami arteterapie, muzikoterapie a dokonca
i canisterapia, felinoterapia.

- je možné ju prevádzať v skupine. Podstata
terapie spočíva v pozorovaní, koncentrácií
a následnej predstavy o veci, ktorú poznáme
a chceme si zapamätať (napr. dej filmu),
súčasne využívame aj zoznamy veci
a informácií, ktoré si treba zapamätať.
Postupne si to trikrát v pokoji opakujeme,
uvoľníme sa a oddychujeme. Účelné je aj
cvičenie staropamäte rozprávaním príhod
z mladosti ostatným. Terapia je účinná najmä
pri prekonávaní stresu a strachu zvýšeného
napätia, práve v skupinke sa tieto negatívne
vlastnosti jedinca odbúrajú s uvedomením si, že
aj druhí sú v podobnej situácii.

– proces rozpamätávania sa na minulosť a technika
oživovania sa pamäte, používa sa najmä u starších
klientov, u ktorých sa vyskytla strata pamäte. Je to
forma verbálnej terapie, počas ktorej sa starší
ľudia delia o spomienky so skupinou svojich
rovesníkov a s opatrovateľmi. Pred nasledujúcim
stretnutím sú členovia malej skupiny vyzvaní, aby
priniesli malý predmet (brošňa, fotografia), ktorý je
pre nich významný a o ktorom porozprávajú
členom skupiny príbeh, po ktorom nasleduje beseda
všetkých členov na danú tému. Terapia podporuje
imaginatívne procesy, vnímanie samého seba,
okolia, vytvára priestor pre dialóg, uľahčuje
adaptačný proces. No môže predstavovať aj
bolestivú skúsenosť, nakoľko nie všetky spomienky
prinášajú radosť – treba lektorskú erudovanosť a
komunikačnú zručnosť.

- terapia pre starších ľudí, nedostatočne
orientovaných alebo dezorientovaných v
dôsledku rôznych foriem demencie. Škála
konkrétnych validačných techník zahŕňa
používanie jednoduchých neohrozujúcich otázok,
navodenie pocitu blízkosti, používanie ticha,
dotyku, parafrázovania a opakovania vlastnými
slovami, používanie reminescencie (staré foto),
popisovanie pocitov s využitím zmyslových
vnemov, predstavy opačných pocitov. Cieľ VTpreniknúť do vnútorného sveta zážitkov
dezorientovanej osoby a získať si ich dôveru a
pocit istoty, ktorý obnovuje vlastné sebavedomie
a zmenšuje stres v živote seniorov, ale aj
odborného personálu, zlepšiť verbálnu i
neverbálnu komunikáciu,

- súčasťou tejto metódy je nácvik pracovných
schopností, zahŕňa v sebe liečbu prácou, liečbu
zamestnávaním. Cieľom je precvičovať seniora
vo využívaní získaných praktických činnostiach
každodenného života. Vykonávanie zmysluplnej
činnosti dodáva seniorom pocit užitočnosti,
podporuje ich samostatnosť, radosť z dobre
vykonanej práce. Konkrétne zložky
ergoterapie, ktoré sa dajú aplikovať v ZSS sú:
kondičná ergoterapia, ergoterapia zameraná na
výchovu k samostatnosti, ergoterapia zameraná
na pracovné začlenenie a pod...

- je chápaná ako druh psychoterapie, ktorá
využíva výtvarného umenia k vyjadrovaniu
pocitov jednotlivých účastníkov, podporuje
aktívnu komunikáciu medzi nimi a umožňuje
intenzívnu osobnú výpoveď. Vhodné techniky sú
prstové hry, pre rozvoj jemnej motoriky rúk
prstomaľba, kresba na zarosené okno, otláčanie
rúk a nôh. Pri tejto metóde seniori tak majú
možnosť objavovať svoje tvorivé vlohy,
precvičujú si jemnú motoriku, podnecujú
vlastnú fantáziu a kreativitu, a tým pozitívne
ovplyvňujú svoju osobnosť po stránke fyzickej
i psychickej. Dôležitým aspektom je
nadviazanie kontaktov, ,,vyburcovanie“
z apatie či nečinnosti, môže umenie u seniorov
zaplniť prázdnotu života

- rozumieme využívanie hudby a rytmu ako
liečebného prostriedku. Často dochádza k prepojeniu
s hudobnou a dramatickou výchovou, teda k spojeniu
hudby a rytmu s pohybom, hovoreným slovom a
fantáziou. Hudba umožňuje znižovať psychickú tenziu
a priaznivo ovplyvňuje procesy vnímania (orientácia
v čase a priestore, schopnosť reakcie), pohybových
skúsenosti, racionálneho správania (koncentrácia,
pozornosť), sociálneho správania (kontakt,
prispôsobivosť, schopnosť prijať kritiku), rozvoja
osobnosti (sebavedomie, tolerancia, kreativita).. Pri
aktívnej muzikoterapii sa používajú rôzne hudobné
nástroje, predmety dennej potreby (kľúče,
poháre,..), nástroje vlastného tela (ruky – tlieskanie,
nohy – dupanie), pri pasívnej ide viac menej
o počúvanie hudby a jej vnútorné prežívanie.
-
rehabilitačné a psychosociálne metódy
využívajúce pozitívne pôsobenie zvierat na
človeka. V ZSS často chýbajú taktilné
podnety a možnosti darovať a prijímať
nežnosť. Zviera plní funkciu katalyzátora
medziľudských kontaktov a tak dáva
pomáhajúcemu personálu i klientom vždy
znovu pozitívne pocity. Interakcia so známym
zvieratkom pozitívne ovplyvňuje vnímanie
stresu, dokonca predchádza obávanému
syndrómu vyhorenia.

- nová forma psychoterapie, pri ktorej sa
využíva blahodarného pôsobenia psa na
človeka. Je vhodná pre všetky vekové skupiny,
teda i pre seniorov. Býva ponímaná nasledovne:
,,vzťah človek – zviera dokáže vyvolať
pozitívnu náladu, poskytuje citové
uspokojenie“. U seniorov žijúcich osamelo to
platí dvojnásobne. Stretnutia seniora s jeho
obľúbeným ,,psím kamarátom“ mu umožňujú
zabudnúť na svoje trápenia, úzkosti, či iné
životné problémy. Zvyšujú jeho schopnosť
adaptácie na nové prostredie a v neposlednom
rade ho aktivizujú. Výhodou tejto metódy je
i možnosť práce s imobilnými či výrazne
pohybovo obmedzenými seniormi, u ktorých
využívaná hlavne forma hladenia
–
liečebný kontakt medzi človekom a
mačkou. Terapia môže byť buď cielená, kde
výsledky sú objektívne posudzovateľné
(zväčšenie slovnej zásoby, pozitívne
naladenie, zlepšenie komunikácie s okolím,
..) alebo relaxačná, ktorej cieľom a účinkom
je navodenie pokoja, vyrovnanosti a
pohody. Forma môže byť pasívna, kedy je
stála prítomnosť mačky v ZSS a pozitívne
pôsobí už len jej prítomnosť napr. pri
odbúravaní pocitu samoty, a interaktívna –
návštevná služba, keď niekto mačku privádza
do ZSS v určitý deň a hodinu.
Ďakujem za pozornosť...