Transcript homosexualita
Slide 1
Slide 2
Chlapec si musí zamilovať s ním existujúceho muža (otca), aby sa
ako chlap mohol zamilovať do (príťažlivej) ženy.
Homosexuál nie je chorý, iba mu niečo chýba.
Každý muž túži byť kráľom svojho hradu, nedobytnou a
obdivovanou pevnosťou, udatným rytierom a chýrnym milencom.
Ale čo ak si myslí, že na to nemá? Čo ak si myslí, že toho nie je
schopný? Pohroma!
Infantilnosť, intrigy a snahy niektorých členov homosexuálnej
komunity o separáciu nie sú hodné muža!
Spoločnosť sa musí naučiť tolerantnosti kvôli vnútornej
rôznorodosti každej navonok jednoliatej a „nepohodlnej“ skupiny.
Slide 3
Pohlavná príslušnosť človeka
• Som muž alebo žena?
– gonády, genetika, hormóny, psychika
• Priťahuje ma muž alebo žena?
– psychika
• Biologické pohlavie (primárne, sekundárne, terciárne
pohlavné znaky)
• Psychické pohlavie (kvartérne pohlavné znaky, pohlavná
identita)
– Úplná porucha pohlavnej identity (transsexualizmus)
– Čiastočná porucha pohlavnej identity (transvestizmus
duálnej roly)
– Diskrepancia v biologicky a psychicky identickom pohlaví
bez túžby byť ženou či preobliekať sa za ženu
(homosexualita)
Slide 4
• Biologicky nejednoznačné pohlavie – vývinová porucha.
• Psychické pohlavie je takmer vždy jednoznačné, ale nemusí
korešpondovať s biologickým pohlavím!
• Úplná, neúplná inverzia a špecifikum:
– Biologicky som muž, ale psychicky som ženou a túžim sa na
ženu zmeniť i biologicky, priťahujú ma muži (stály a
erotický charakter).
– Biologicky som muž, a hoci z času na čas zastávam rolu
ženy, nechcem meniť svoje biologické pohlavie, priťahujú
ma (prevažne) ženy (prechodný a voči iným mužom viacmenej neerotický charakter).
– Biologicky som muž a nemám túžbu byť ženou, ani sa
občas vydávať za ženu, ale vo svojej pohlavne role sa
dlhodobo cítim nekomfortne, akoby nehodný svojej roly,
chronicky nevyspelý až nemohúci vo svojej pohlavnej role,
priťahujú ma muži (relatívne stály a erotický charakter).
Slide 5
Čo je homosexualita?
• Homosexualita je odchýlka od štandardného a majoritného
(hetero)sexuálneho správania, ktoré je u človeka biologicky
prirodzené, evolučne výhodné a spoločensky najviac
akceptované.
• Erotická i emočná náklonnosť k jedincom toho istého
pohlavia (potláčaním, popieraním emočnej náklonnosti
často hovoríme o egodystonickej homosexualite alebo o tzv.
bisexualite).
• V myslení, postojoch, správaní, preferovaných činnostiach,
neverbálnej komunikácii atď. čiastočná až nápaditá
podobnosť s opačným pohlavím.
• Vyvrcholenie (vrchol pomyselného ľadovca) dlhodobej
psychickej nepohody – zmätku z rodového nenaplnenia
erotizáciou túžby byť milovaný a prijatý vzorom mužskosti.
Slide 6
Príčiny vzniku homosexuality
• Vývin psychického pohlavia človeka je sprostredkovaný a
prebieha kontinuálne s procesom formovania rodovej
identity a konformity (komplexný, dlhodobý a od istého veku
nezvratný proces trvajúci minimálne dve desaťročia života
indivídua). Predpokladá sa, že najvýznamnejšie medzníky
daného vývinu sú v útlom detstve. Genetický základ je na
rozvoj, výsledný, plnohodnotný a pre človeka typický prejav
psychickej sexuality nepostačujúci.
• Biologické teórie vzniku homosexuality
– výskum pohlavne dimorfných mozgových štruktúr,
anatómie, morfológie tváre, tela vrátane 2D:4D pomeru
(digit ratio), SHR pomeru (shoulder:hip ratio)
• Psychosociálne teórie vzniku homosexuality
– psychologické a environmentálne faktory v zmysle
vplyvov vonkajšieho prostredia na dieťa (vplyv výchovy a
problém adaptácie)
Slide 7
Slide 8
Je pravda niekde v strede?
• Tvrdenia:
– Prenatálne ovplyvňovanie vývinu jedinca fetálnymi
androgénmi (ovplyvňovanie centier predného
hypotalamu, ktoré sú významné pre formovanie
pohlavnej identity a sexuálnej orientácie).
– Psychosociálne faktory (najmä emočná absencia otca) sú
doplnkové faktory.
– Pohlavná identita sa formuje vo vzájomnej súčinnosti
biologických predispozícií a vplyvov prostredia.
• Xq28, vplyv prenatálneho účinku testosterónu, epigenetika,
vplyvy rodiny a širšieho prostredia, psychika?
Slide 9
Pre hrdosť do slepej uličky
• Biológovia dodnes neposkytli ľudstvu relevantný dôkaz toho,
že homosexualita vzniká na základe určujúceho vplyvu
genetiky/epigenetiky či intrauterinného hormonálneho
pôsobenia.
• Výsledky výskumov (napr. komplexné analýzy tváre – nízky
priemerný vek, nízky počet účastníkov výskumu atď.) mali
vždy medzery, nedostatky, neboli postačujúce k
zovšeobecneniam alebo aplikovateľné na ľudí (človek ako
jediný tvor má psyché – dušu).
• Prezentácia výsledkov bola neraz taká, aby nenarušila účel
realizácie výskumu; obraz opodstatnenosti účinného boja
proti diskriminácii homosexuálov.
Slide 10
• Hľadanie pravdy nahradil lobbying.
• Pokusy niektorých psychoterapeutov verejne prezentovať
cenné analýzy, vyhodnotenia prípadových štúdií boli po
revolučnej a rekordne rýchlej „očiste“ homosexuality
vnímané ako posledné výkriky konzervatívcov a bigotných
„bláznov.“
• Iný pohľad na homosexualitu rázne odmietaný kvôli pocitu
osobnej i davovej krivdy a enormnému tlaku dotknutých
osôb (rôzni ľudia na rôznych postoch).
• Dve preklasifikovania homosexuality členmi APA a jej
vyškrtnutie zo zoznamu porúch, ktoré akceptovala i WHO v
roku 1992.
Slide 11
• Ako sa menil odborný pohľad na homosexualitu...
od roku 1987
1980 - 1987
1974 - 1980
do roku
1974
mentálne
ochorenie
porucha
sexuálnej
orientácie
žiadna porucha
poruchou už
len
egodystonia v
sexuálnej
orientácii
• ...zmenil sa rýchlejšie ako
myslenie ľudí i realita.
Slide 12
Charakteristiky muža
• Muž je nositeľom prirodzeného športového/bojovného
ducha, silnej osobnosti a dominancie (kontrola, moc,
ovládanie až agresivita, hrdosť, nebojácnosť, priebojnosť,
dravosť, zdatnosť, sila...).
• Vnútorné i vonkajšie prejavy mužnosti a typickej mužskosti
predstavujú výhodu v intersexuálnom pohlavnom výbere
a umožňujú uplatnenie dominancie (zvyšujú
pravdepodobnosť výhry) v intrasexuálnej kompetícii.
– Muž pozná mieru (intenzita prežívania, doba trvania,
prejav) v zahanbení sa i v ľútosti(vosti). Takmer vo všetkom
si volí možnosť, ktorá zdôrazní jeho prevahu či silu.
– Pozor! Mužskosť nie je drzosť, bezohľadnosť, intolerancia,
chorobná agresivita, egoizmus, emočný chlad...!
Slide 13
Charakteristiky homosexuálneho muža
• Posun k feminimite (viac psychickej ako somatickej).
• Neurotická, menejcenne sa cítiaca bytosť s homoerotickými
predstavami, sklonom k sebadramatizovaniu a infantilizmu.
• Hlboko zakorenený chybný obraz o mužskosti/ženskosti.
• S vyšším počtom feminizovaných znakov sa
u homosexuálneho muža zvyšuje depresívnosť, úzkosť,
nespokojnosť, poruchy príjmu potravy a túžba „byť
čičíkaný“ vzorom mužskosti, ktorú podľa seba sám
nedosiahol.
• Intersexuálna „zmrazenosť“ a intrasexuálna
indisponibilita.
• Rozpor tvorený intrasexuálnou kompetíciou
a intrasexuálnym výberom prebiehajúcimi simultánne.
Slide 14
• Časté je i nevhodné správanie, ale aj strach, úniky, pocity
smútku a nenaplnenia.
• Vonkajšia mužnosť neznamená hneď prejavy typickej
mužskosti sálajúce zvnútra.
• Dochádza k znevýhodneniu muža pri uspokojovaní potreby
súťažiť, vyhrávať, upevňovať svoje postavenie, obhájiť,
právom zastávať svoju dominantnú pozíciu vo vzťahoch,
k znevýhodneniu pri procese posilňovania sebavedomia
(primárne následkami genderovej nonkonformity, rodového
zanedbania, neprijatia a následného nenaplnenia v mužskej
pohlavnej role, sekundárne následkami nízkej akceptácie
homosexuálneho statusu a jeho mylnej interpretácie).
Slide 15
Príklad obrazu otca homosexuálneho
syna
• Empatia a pocit zodpovednosti za niekoho (za niečiu výchovu) ostali
nevyvinuté, vždy absentoval prirodzený cit a spontánnosť, do popredia sa
dostávali odpozorované až umelé prejavy citu a neprirodzené reakcie. On
akoby už roky žil vo svojom svete, v ktorom je všetko správne len podľa
jeho pravidiel a ktorý sa nesmie narušiť. Zaoberal sa najmä samým sebou
a svojím svetom. Popri tom si plnil základné manželské i otcovské
povinnosti a veľmi rád odložil alebo úplne zrušil aktivity, ktoré robiť
nemusel (napr. spoločnú hru s deťmi). Jeho život, najmä detstvo bolo podľa
neho kruté a on sa vždy snažil byť lepším otcom, ako bol ten jeho. Dnes je
hrdý na seba a na to, ako to všetko dobre zvládol. Jeho správanie podľa
neho nikdy nepotrebovalo žiadne zásahy, žiadnu zmenu. Napriek tomu
vyžaduje pozornosť ženy, jej častú pomoc, usmernenie, odobrenie aktivity
či postrčenie do niečoho. Chce byť samostatný, nezávislý či nikým
„nezmanipulovateľný,“ ale v skutočnosti taký nie je. Nevedel a nevie nič
skutočne oceniť, chybu si priznáva iba naoko a iba v nutných prípadoch. Vo
vnútri si neverí, je nevyrovnaný, vždy stojaci bokom, vzťahovačný, akoby sa
s láskou nikdy nechcel a nevedel podeliť, akoby mal pocit, že o ňu musí
bojovať aj dnes a že si ju zaslúži mať celú len a len pre seba. Navonok je ale
všetko v poriadku, čo aj patrične dáva najavo. Názory, ktoré sa dotýkajú
jeho ega neprijíma, kompromis je takmer nemožný. Je dobrý herec
a klamár, on však vždy nevinný...
Slide 16
A čo matka?
• Vykonávateľka duševnej kastrácie syna.
• Využíva synovu neprimeranú naviazanosť na ňu, ktorú sama
spôsobila, komplikuje jeho proces osamostatňovania sa.
• Častý obraz matky – Striedanie fázy „čičíkania“ a fázy hystérie.
• Ňou iniciovaný vnútorný hlas (aj dospelého) syna: „Toto
nesmieš!“ navodzuje pocit viny.
• Matka potláča synove snahy správať sa „drsne,“ dominantne,
slobodne a spontánne, inak by stratila svoju prevahu. Jej
animus (podľa Junga mužská časť ženy) syna ničí. Živočíšnosť,
jednoduchosť, priamosť, dravosť, pudová sila, hrubá energia,
súťaživosť a spontánnosť syna boli vďaka matke zatlačené
kdesi mimo synovho osobného obrazu seba ako muža.
• Formovanie pedantného intelektuála alebo rojka, ktorého
potlačená agresivita sa mení na hnev voči sebe alebo iným.
Jeho dehonestovaná mužskosť spočiatku s drsnými až
utláčajúcimi sympatizuje, neskôr sa aj erotizuje.
Slide 17
Kazia to obaja!
• V útlom veku syna zlyháva prirodzený proces vnútornej
separácie od matky a identifikácia s mužom – otcom.
• Synovi chýba istota muža, osvojenie si jeho prevahy a
dominancie, pretože otec stojí bokom a matka zapĺňa
maximum priestoru (ovplyvňuje synove rozhodnutia,
ovláda jeho myseľ, je obsiahnutá vo všetkom, čo robí,
pozná a úzkostlivo stráži každý synov krok), často
dominantná.
• Oboma rodičmi je u syna permanentne potláčaná tvorivá
iniciatíva, zdravé sebapresadzovanie, sťažená adaptácia v
kolektíve rovesníkov (sekundárny jav, domino efekt).
• Obaja rodičia dokopy vyvolávajú u syna strach z mužskosti,
poníženie mužskosti, nedôveru, neistotu, izolovanie sa
(vytváranie vlastného sveta v identite „ani muž – ani žena“).
Slide 18
Inak homosexuálne a inak ako homosexuálne
• Existuje niekoľko alternatív výchovných vzorov, ich kombinácií,
zmien, výchovných modelov, ako i možnosť narušenia klasického
modelu rodiny odchodom alebo smrťou rodiča v istom štádiu
vývinu dieťaťa.
• Iná minulosť, iná kvalita psychickej nepohody a rôzne prejavy,
vyjadrenia rôzne silného homosexuálneho „stavu.“
• Psychický a sexuálny vývin dieťaťa ovplyvní, hoci nie práve
smerom k homosexualite, aj iný negatívny vzor, výchovný model,
napr. otec zvrchovaný, ponižujúci, zneisťujúci submisívnych a vo
všetkom sa podriaďujúcich partnerky a syna (neschopnosť viazať
sa, promiskuita, tyrania...), matka neustále zasahujúca do
súkromia syna, manipulátorka, ktorej vplyv čiastočne odráža silná
osobnosť partnera a otca dieťaťa (strach z intimity, potlačená
impulzivita/agresivita a i.)
Slide 19
Homosexualita a bisexualita
• Jeden z častých spôsobov prezentácie osobnej
homosexuality v praktickom živote.
• Často egodystonická homosexualita vplyvom bigotného
alebo netolerantného prostredia, ktoré „núti“ muža
vyhľadávať, nadobúdať najprv erotické skúsenosti a zážitky
so ženami. Erotická náklonnosť k nim však nie je
porovnateľná s opačnou skúsenosťou.
• Minimálna erotická náklonnosť k opačnému pohlaviu, hoci
s významnou citovou náklonnosťou, nie je cieľom
živočíšneho pudu, ale prehlbovaním minulých zážitkov
voľbou rozumu. Muž a žena sú výrazne odlišní!
• Odmietanie pettingu či spoločného života s iným mužom a
ďalších „usvedčujúcich“ prejavov.
• Niekedy fetišizmus zameraný na penisy.
Slide 20
• Ojedinelý prejav dlhodobo spoločensky izolovaných ľudí,
ľudí dlhodobo citovo nenaplnených so silnými komplexmi
menejcennosti a ľudí inak traumatizovaných.
• Muž nemusí byť vždy silno ovplyvnený predsudkami
natoľko, aby sám seba radil k bisexuálom. V niektorých
prípadoch nie je vďaka minulým zážitkom, postupným alebo
radikálnym vážnym (pre zdravý psychický vývin potomka
pozitívnejším) zmenám vo vývine pohlavnej identity
(homosexualita bez tradičného prejavu) presne vyhranený.
Odporúča sa nikam sa neposúvať nasilu, ale počkať, ako sa
sexuálna preferencia prirodzene vyvinie.
• Použitím výrazu „osoba s homosexuálnymi sklonmi“ sa
vyhneme nepríjemnému nálepkovaniu (nálepka
„bisexuálny“ alebo „bi-curious“ v mnohých prípadoch lahodí
vnútru zainteresovaného viac ako nálepka „gay“).
Slide 21
Homosexualita a pedofília
• Pedofília – extrémne narušenie integrity osobnosti (nielen
v sexualite).
• „Chorá a zákerná sestra“ relatívne neškodnej homosexuality.
• Násilné, úchylné a nemorálne využitie bezbrannosti
maloletého (hladké telo, nevinnosť, panictvo). Postihnutá
osoba nie je schopná zdravého spoločenského i intímneho
kontaktu so seberovnejšími (prípadne je tento kontakt silno
narušený, žitie dvoch rolí až psychopatia).
• U mužov s patologickým narušením morálky, ťažko sa
ovládajúcich, môže byť vyhrotením stavu
potláčanej homosexuality a strachu z odhalenia (napr.
zneužívanie detí z chudobných rodín).
• Mnohí nepedofilní homosexuáli majú erotické predstavy
s neplnoletými, ktoré nikdy neposunú do reality.
Slide 22
Homosexuálny chaos a harašment
• Zneužívaní sú i dospelí homosexuáli s výraznými
submisívnymi sklonmi a naivitou a sami sa ponúkajúci silno
vnútorne zranení neplnoletí.
• O homosexualite zvyčajne kolujú dva typy informácií:
– Negatívne a útočné (homofóbne)
– Pozitívne a nepravdivé (z dielne aktivistov)
• Vplyvom tejto dezorientovanosti a pochopiteľným výberom
pozitívnych informácií (propagandy homosexuality) sa už 15roční posúvajú niekam, kam ešte vnútorne nedospeli. I keby
boli na ceste k pravej homosexualite, v danom veku je možné
mnohé upraviť vhodným prístupom.
• Nezdravým prístupom k homosexualite hrozí sexuálna
závislosť, ktorá spolu so syndrómom hľadača pokladu (človek
vlastne hľadá samého seba) môže viesť k depresiám, pocitom
nešťastia a smútku, posadnutosti vzhľadom, promiskuite a i.
Slide 23
Homosexualita a spoločnosť
• Nie spoločnosť neakceptuje, ale v prvom rade si sám
homosexuál dostatočne neuvedomuje, že sa nespráva tak,
ako by sa chlap správať mal (spoločnosť má isté očakávania,
nároky na charakteristiky muža/ženy, ktoré si nikto
nevymyslel, ale jednoducho patria k danému pohlaviu),
alebo si uvedomuje, že sa nedokáže správať tak, ako sa to od
neho očakáva. Tento stav mu môže navodiť úzkosť, posilniť
pocit menejcennosti.
• Chlap je vo svojej role šťastný vtedy, ak si osvojí zásady
mužskosti, začne ich uplatňovať a rozvíjať vo svojom živote.
Len takto získa uznanie a rešpekt od iných chlapov (nie tým,
že na nich podá žalobu za výsmech, netoleranciu, iný názor či
pokus o diskrimináciu).
• Odpor k homosexuálom je možné prekonať zmenou
myslenia na oboch (znepriatelených) stranách, šírením
pravdy, činnou láskou a toleranciou.
Slide 24
Gay PRIDE
• Krása muža spočíva v tichu jeho existencie.
• „Boj“ za mužskosť každého, kto sa k svojmu pohlaviu priznáva
a chce sa cítiť dobre najmä pred sebou samým i pred tými,
ktorých má rád, je jeho vlastným bojom. Každý túži zažiť
uznanie, úctu a rešpekt, čo aj niečo stojí. Sám homosexuál sa
musí naučiť mať rád seba, chcieť sa zdokonaľovať, začať
bojovať za uvedomelejšie a odhodlanejšie „JA.“
• Na to, aby svet prestal spájať homosexualitu iba s kauzami
úchylných a preafektovaných osôb, nepomôže výstredný
pochod za práva homosexuálnych ľudí, ktorých práva sú tiež
chránené ústavou a medzinárodnými zmluvami. Sexuálna
orientácia osôb sa NIKDE neuvádza! Prezrádza ju „iba“
nevhodné správanie človeka, ktorý sám v sebe rezignoval.
• Je potrebné, aby bola dostupná adekvátna pomoc a podpora,
ak sa niekto slobodne rozhodne žiť plnohodnotný život v
pohlaví, ktoré vnútorne nepoprel. Nestane sa heterosexuálny,
ale výrazne sa skvalitní jeho život.
Slide 25
Homosexualita a Starý zákon
• V Starom zákone sa homosexuálna súlož (obcovanie s
mužom) považuje za hriech hodný smrti (Gn 19, 1 – 29, Lv
20, 13).
• Text Starého zákona je na prvý pohľad voči homosexuálom
nekompromisný, rázny až „krutý“ (celkovo vystupuje veľmi
ostro proti mimomanželským a vnútorne nezriadeným
sexuálnym aktivitám..., vtedajší trest smrti za niektoré ťažké
hriechy navždy zmenil zákon lásky prinesený Ježišom).
• Nehovorí o homosexualite ako o hendikepe, ale hovorí
o homosexuálnej súloži ako o poblúznení (nezriadenosti)
z rozkoše (napr. starogrécke, starorímske hromadné
sexuálne orgie, ale i tajné intímne stretnutia ženatých
mužov) – o povýšení homosexuality nad zdravý rozum i
morálku (stále aktuálne).
Slide 26
Homosexualita a Pavlove listy
• Voľná interpretácia Pavlovho textu (Rim, 1Kor, 1Tim):
– Veľmi ľahko sa môže stať, že človek, vzdialený od Boha
(prirodzeného morálneho zákona vo svojom srdci), začne
blúdiť, zatemní sa mu srdce i myseľ, žije v lži a pácha
nehanebnosť. Prirodzene, v nepriateľstve s Bohom
a páchaním nehanebnosti, sa (rozčarovanému, vnútorne
zlomenému) človekovi sťažuje až znemožňuje (ak takýto
stav nemal objektívne príčiny, lež bol a je slobodným
a trvalým rozhodnutím sa proti Bohu) vstup do Božieho
kráľovstva.
– „...bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije
po tvári, aby som sa nevyvyšoval (2 Kor 12, 7).“
• Apoštol Pavol (vzdelanec a vojak Šavol) trpel niečím
veľmi chúlostivým (zrejme psychickým).
• Boh si ho vyberá pre schopnosť zapáliť sa pre vec,
schopnosť pokory, milovať bez predsudkov.
Slide 27
Aj Ježiš sa nepriamo dotýka
homosexuality
• Najkrajší text, nepriamo aj o homosexualite, ponúka Ježiš
Kristus a tohto textu by sme sa mali držať najviac pre jeho
hĺbku, tajomnosť i aktuálnosť: „...sú ľudia neschopní
manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných
takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské
kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,
12) Ježiš až dvakrát zdôrazňuje, že je to veľmi náročné na
pochopenie a že chápať to je vlastne Božím darom. Nehovorí
tu len o povolaní, ale aj o údele, ktorý si človek síce sám
nevybral, no práve jeho má daný údel priviesť k vyššiemu
cieľu.
• Informáciu o homosexualite blízkych či priateľov prijímame
tolerantne, diskrétne, zrelo, ako informáciu o dobrovoľnom
rozhodnutí sa pre proces prirodzeného boja za mužskosť, nie
za heterosexualitu či martýrstvo.
Slide 28
Homosexualita a Cirkev dneška
• Nechuť púšťať sa do práce s homosexuálmi inšpirovaná aj
tlakmi zhora.
• Predstavení Cirkvi, zaťažení materializmom, zvyškami dávnej
intolerancie, statusu neomylnosti a odstupu od ľudí, pri
kontroverzných témach zvyčajne mlčia (nemusíme vysvetľovať
dôvody alebo ich vychrlíme bez lásky).
• Nízka informovanosť, vzďaľovanie sa od jednoduchého človeka
• František – revolučný pápež
• „Múdre“ heslo: Nevidím, nepočujem, nehovorím..., ak pre
týchto ľudí nič neurobím, nič nepokazím (čakanie na niečo,
strach byť iný, neriadenie sa iba protokolom lásky).
• Utajované kauzy
• Problém nájsť chápavého (empatického) spovedníka, ktorý by
mal potrebu, pravú ochotu s farníkom úprimne a dlhodobo
zdieľať VŠETKY jeho problémy.
Slide 29
Zopár vlastných hypotéz, postrehov
• Hoci prípady navonok i vnútorne maskulinných
homosexuálnych mužov tvoria v homosexuálnej komunite
menšinu, existujú a často sa k svojej pravej sexuálnej orientácii
nehlásia. To významne znehodnocuje kvalitu výskumu.
• Doterajšie výsledky biologických výskumov homosexuality ma
nedokázali presvedčiť. Nie som ani zástanca vrodenosti
psychickej sexuality (dedičný je neuroanatomický základ
psychických javov, ktorý je väčšinou do značnej miery
ovplyvniteľný prostredím). Nie každý je vnímavý na
deformáciu rodinného prostredia obrátením rolí rovnako.
• Každé rodinné prostredie, jeho vplyvy a niekedy aj zloženie sa
mení inak; proces zmeny je neopakovateľný, neporovnateľný, i
keď navonok môže ísť o identickú zmenu (napr. rozvod, smrť).
Slide 30
• Bez vplyvov dlhodobo pôsobiaceho mužského a ženského
výchovného elementu na dieťa a interakcií týchto troch
elementov, by sa nemohla vyvíjať ani psychická pohlavnosť
a sexuálne cítenie dieťaťa.
• „Rizikový“ rodič spôsobí dieťaťu menšiu traumu a problém
správne sa pohlavne identifikovať, ak dieťa vychováva úplne
sám, ako keď natrafí na iného „rizikového“ partnera, s ktorým
sa odhodlá vychovávať dieťa spoločne od jeho
narodenia/útleho veku. Pravdepodobnosť nájdenia pre dieťa
inak „rizikového“ biologického/náhradného rodiča je veľmi
vysoká kvôli povahe/poruche hľadajúceho (inak by sa
nemohol realizovať, ako to cíti). Iba (inverzne) kompatibilný
pár ako celok spôsobí dieťaťu zmätok pohlavnej identity.
Slide 31
• Prečo je pri pravej homosexualite taká zhoda či podobnosť
medzi respondentmi ohľadom nabúrania tradičného
modelu rodiny s tradičnými a hlavne zdravými vzťahmi?
Prečo pri nej existuje zákonitosť poradia či rozloženia
pohlavia súrodencov (mladší alebo najmladší v zložení
súrodencov oboch pohlaví, majúci len sestru/sestry,
jedináčik)?
• Ak platí vyššie uvedené, potom by malo platiť, že ak je
homosexuálny prvý syn, s najväčšou pravdepodobnosťou
bude homosexuálny aj ďalší v poradí, ak nedošlo k
výraznejšej zmene v prístupe rodičov, v zložení tých, ktorí
vychovávali, k zmene vo formujúcom prostredí celkovo
(presťahovanie, rozvod, odchod, smrť, zmena rodiča, výrazná
zmena vo vzťahu rodičov navzájom, nový rodič, zmena
kolektívu atď.). A ono to platí.
Slide 32
• Čo sa týka ďalšieho smerovania duševného vývinu jedinca a
možnosti žiť plnohodnotne, sú nezanedbateľné dva fakty:
– Vnútorne „slabý“ otec a animus matky dlhodobo ničili
mužskú podstatu syna (zvyčajne si to neuvedomovali).
– Nie je možné úplne zmeniť to, čo sa v dieťati odohrávalo
takmer dve desaťročia, ale zvolením vhodného prístupu je
možné v najbližšom desaťročí jeho života mnohé upraviť
(„získanosť“ automaticky neznamená odstrániteľnosť)!
• Dieťa sa zvyčajne stáva obeťou nezdravého vzťahu dvoch
dospelých ľudí poznačených vlastnou minulosťou (napr. žena
má pocit, že ak nebude ona riadiť rodinu, skúsenosť s jej
otcom sa zopakuje..., muž je rýchlo rezignujúci, ľahko
zmanipulovateľný).
Slide 33
• Prečo nie je homosexuálna partnerská láska oslobodzujúca?
– Ak muž pracuje na svojej mužskosti, je posilňované
sebavedomie, stúpa jeho istota a klesá závislosť od iných.
Už nepotrebuje prežívať v tieni iného mužského vzoru,
vzdáva sa submisivity (vyjadrenej najmä paralingvistickými
prejavmi a rečou tela) a ponižovania sa, začína žiť svoj
vlastný život s benefitmi, ktoré si vytvorí sám; vyhľadáva
situácie, v ktorých je on sám pánom, prekonáva seba a
tvorí tak vlastný vnútorný maskulinný obraz prinášajúci
uspokojenie. Toto je veľmi dôležité, pretože mnohí
homosexuáli v minulosti prejavovali detskú genderovú
nonkonformitu, ktorej následky pretrvávajú dodnes. Týmto
následkom musí byť venovaná dostatočná pozornosť.
Slide 34
– Väzba na partnera v homosexuálnom vzťahu vždy
znamená stagnáciu alebo dokonca regres v procese
„terapie“ zranenej mužskosti.
– Homosexuálny vzťah je voľnejší, nestabilný, rýchlo vedúci k
stereotypu. Chyba zvyčajne nie je v „charaktere,“ ale v
obraze zranenej mužskosti jedinca a v jeho homosexualite.
– Riešením nie je nedobrovoľná samota ani únik do zväzku s
osobou opačného pohlavia.
– Prioritou nie je byť heterosexuálny, ale dať si šancu nájsť a
vybudovať stratené, na čo, žiaľ, naša spoločnosť nie je
pripravená, nie je ochotná pracovať s ľuďmi, ktorí oficiálne
netrpia žiadnym hendikepom, a tak to, zvyčajne, ostáva v
rukách samotného človeka (Nedobrovoľným heslom nielen
pri homosexualite je: „Pomôž si sám!“).
Slide 35
• Chlap(c)i, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca)
identifikovali minimálne (vplyv otca poznačený
nezaujatosťou pomerne skoro zanikol alebo sa napravil,
nebol matkou obmedzovaný výrazne, nebol silno
deštruovaný, rolu otca čiastočne nahradil iný), v dospelosti
a pri svojich homosexuálnych sklonoch majú tendenciu
chrániť tých slabších, a tiež častejšie dokážu zaujať
aktívnejšiu pozíciu v partnerstve a v sexe.
– V porovnaní s druhou skupinou mužov ide o menšinu.
Slide 36
• Druhá skupina mužov – tí, ktorí sa cez otca (alebo muža
v role otca) neidentifikovali (pretože uzurpátorský vplyv
matky bol výrazný, otcov záujem či aktívne podieľanie sa na
výchovnom procese syna boli minimálne, prípadne dovolil
byť manipulovaný ženou, dovolil žene vytlačiť ho z výchovy
syna a ukradnúť pred synom jeho atraktivitu) a ich zážitky
s ním sú prevažne negatívne, často sprevádzané
znechutením až odporom, majú tendenciu zotrvať aj
v dospelosti v role utláčaného, nešťastného a slabého. Vo
vzťahu aj v sexe sú viac-menej pasívnejší.
Slide 37
Prognóza
• Počet homosexuálov bude narastať.
• Rastie:
– počet kríz otcovstva
– počet rozvodov s ignorovaním striedavej starostlivosti o
dieťa, počet mužov a žien z rozvrátených rodín,
„neschopných“ rodičov
– zlá ekonomická situácia, ktorá pohodu rodiny a výchovný
proces neraz komplikuje
– počet neurotikov; tak mužov, ako aj žien
– akceptácia homosexuality ako prirodzenosti
– úpadok morálky, individualizmus, strach, zbabelosť,
hedonizmus, cynizmus, klamstvo, závisť, kríza súcitnosti...
Slide 38
„Záchranné“ (tlmiace) opatrenia
• Zmeniť obsah informácií a zvýšiť informovanosť nahradením
falošných a účelových zdrojov informovanosti v médiách a
periodikách nestrannými zdrojmi a pravdivými informáciami.
• Posilniť prevenciu a poradenstvo kvalitnou, hĺbkovou, vecnou,
modernou a širokospektrálnou sexuálnou výchovou a
„výchovou“ mladých manželov.
• Dať ľuďom možnosť spätnej väzby, priestor na sebareflexiu,
podporovať ich prácu na sebe samých, svojej pohlavnej
identite, pomôcť nájsť samých seba vytváraním „zmiešaných“
skupín ľudí osobne, aktívne a pravidelne sa zúčastňujúcich
sociálno-psychologických výcvikov, ktoré vedie kňaz,
psychológ alebo skúsený odborník (pomáhať môžeme aj
individuálne alebo v „jednoliatych“ skupinách, ale v oblasti
homosexuality to nebude mať nikdy významný „terapeutický“
efekt).
Slide 39
Záver
• Dodnes úplne nepoznáme proces formovania danej sexuality,
ale odborníci na dušu človeka sú k pravde najbližšie.
• I odborný pohľad na homosexualitu sa, žiaľ, menil podľa
sociálno-politických pomerov tej-ktorej krajiny, prispôsoboval
sa tlakom zvonku a nevyhlo sa mu ani zneužitie právomoci.
• Spoločnosť je voči homosexuálom stále kritická, ale je potrebné
si uvedomiť aj druhý rozmer – obraz, ktorý ponúka svetu
homosexuálna komunita so svojím alibizmom, teatrálnosťou,
nedotklivosťou, zaslepenosťou a rozvratom hodnôt.
• Cirkev má povinnosť sprostredkovať nezaujatý pohľad na
problematiku, vďaka ktorej jej veriaci riešia morálnu dilemu,
pristupovať k nim zainteresovane a hlavne otcovsky.
• Rodiča niečo spustili. Skorigovať a čiastočne napraviť to môže
už len samotný jedinec. Spoločnosť môže byť nápomocná
poskytnutím vhodných nástrojov „pomoci,“ vystupovať ako
empatický tútor, nie rukojemník plniaci nezmyselné požiadavky
ukrivdených, ale zaslepených indivíduí, ktoré majú moc.
Slide 40
Slide 2
Chlapec si musí zamilovať s ním existujúceho muža (otca), aby sa
ako chlap mohol zamilovať do (príťažlivej) ženy.
Homosexuál nie je chorý, iba mu niečo chýba.
Každý muž túži byť kráľom svojho hradu, nedobytnou a
obdivovanou pevnosťou, udatným rytierom a chýrnym milencom.
Ale čo ak si myslí, že na to nemá? Čo ak si myslí, že toho nie je
schopný? Pohroma!
Infantilnosť, intrigy a snahy niektorých členov homosexuálnej
komunity o separáciu nie sú hodné muža!
Spoločnosť sa musí naučiť tolerantnosti kvôli vnútornej
rôznorodosti každej navonok jednoliatej a „nepohodlnej“ skupiny.
Slide 3
Pohlavná príslušnosť človeka
• Som muž alebo žena?
– gonády, genetika, hormóny, psychika
• Priťahuje ma muž alebo žena?
– psychika
• Biologické pohlavie (primárne, sekundárne, terciárne
pohlavné znaky)
• Psychické pohlavie (kvartérne pohlavné znaky, pohlavná
identita)
– Úplná porucha pohlavnej identity (transsexualizmus)
– Čiastočná porucha pohlavnej identity (transvestizmus
duálnej roly)
– Diskrepancia v biologicky a psychicky identickom pohlaví
bez túžby byť ženou či preobliekať sa za ženu
(homosexualita)
Slide 4
• Biologicky nejednoznačné pohlavie – vývinová porucha.
• Psychické pohlavie je takmer vždy jednoznačné, ale nemusí
korešpondovať s biologickým pohlavím!
• Úplná, neúplná inverzia a špecifikum:
– Biologicky som muž, ale psychicky som ženou a túžim sa na
ženu zmeniť i biologicky, priťahujú ma muži (stály a
erotický charakter).
– Biologicky som muž, a hoci z času na čas zastávam rolu
ženy, nechcem meniť svoje biologické pohlavie, priťahujú
ma (prevažne) ženy (prechodný a voči iným mužom viacmenej neerotický charakter).
– Biologicky som muž a nemám túžbu byť ženou, ani sa
občas vydávať za ženu, ale vo svojej pohlavne role sa
dlhodobo cítim nekomfortne, akoby nehodný svojej roly,
chronicky nevyspelý až nemohúci vo svojej pohlavnej role,
priťahujú ma muži (relatívne stály a erotický charakter).
Slide 5
Čo je homosexualita?
• Homosexualita je odchýlka od štandardného a majoritného
(hetero)sexuálneho správania, ktoré je u človeka biologicky
prirodzené, evolučne výhodné a spoločensky najviac
akceptované.
• Erotická i emočná náklonnosť k jedincom toho istého
pohlavia (potláčaním, popieraním emočnej náklonnosti
často hovoríme o egodystonickej homosexualite alebo o tzv.
bisexualite).
• V myslení, postojoch, správaní, preferovaných činnostiach,
neverbálnej komunikácii atď. čiastočná až nápaditá
podobnosť s opačným pohlavím.
• Vyvrcholenie (vrchol pomyselného ľadovca) dlhodobej
psychickej nepohody – zmätku z rodového nenaplnenia
erotizáciou túžby byť milovaný a prijatý vzorom mužskosti.
Slide 6
Príčiny vzniku homosexuality
• Vývin psychického pohlavia človeka je sprostredkovaný a
prebieha kontinuálne s procesom formovania rodovej
identity a konformity (komplexný, dlhodobý a od istého veku
nezvratný proces trvajúci minimálne dve desaťročia života
indivídua). Predpokladá sa, že najvýznamnejšie medzníky
daného vývinu sú v útlom detstve. Genetický základ je na
rozvoj, výsledný, plnohodnotný a pre človeka typický prejav
psychickej sexuality nepostačujúci.
• Biologické teórie vzniku homosexuality
– výskum pohlavne dimorfných mozgových štruktúr,
anatómie, morfológie tváre, tela vrátane 2D:4D pomeru
(digit ratio), SHR pomeru (shoulder:hip ratio)
• Psychosociálne teórie vzniku homosexuality
– psychologické a environmentálne faktory v zmysle
vplyvov vonkajšieho prostredia na dieťa (vplyv výchovy a
problém adaptácie)
Slide 7
Slide 8
Je pravda niekde v strede?
• Tvrdenia:
– Prenatálne ovplyvňovanie vývinu jedinca fetálnymi
androgénmi (ovplyvňovanie centier predného
hypotalamu, ktoré sú významné pre formovanie
pohlavnej identity a sexuálnej orientácie).
– Psychosociálne faktory (najmä emočná absencia otca) sú
doplnkové faktory.
– Pohlavná identita sa formuje vo vzájomnej súčinnosti
biologických predispozícií a vplyvov prostredia.
• Xq28, vplyv prenatálneho účinku testosterónu, epigenetika,
vplyvy rodiny a širšieho prostredia, psychika?
Slide 9
Pre hrdosť do slepej uličky
• Biológovia dodnes neposkytli ľudstvu relevantný dôkaz toho,
že homosexualita vzniká na základe určujúceho vplyvu
genetiky/epigenetiky či intrauterinného hormonálneho
pôsobenia.
• Výsledky výskumov (napr. komplexné analýzy tváre – nízky
priemerný vek, nízky počet účastníkov výskumu atď.) mali
vždy medzery, nedostatky, neboli postačujúce k
zovšeobecneniam alebo aplikovateľné na ľudí (človek ako
jediný tvor má psyché – dušu).
• Prezentácia výsledkov bola neraz taká, aby nenarušila účel
realizácie výskumu; obraz opodstatnenosti účinného boja
proti diskriminácii homosexuálov.
Slide 10
• Hľadanie pravdy nahradil lobbying.
• Pokusy niektorých psychoterapeutov verejne prezentovať
cenné analýzy, vyhodnotenia prípadových štúdií boli po
revolučnej a rekordne rýchlej „očiste“ homosexuality
vnímané ako posledné výkriky konzervatívcov a bigotných
„bláznov.“
• Iný pohľad na homosexualitu rázne odmietaný kvôli pocitu
osobnej i davovej krivdy a enormnému tlaku dotknutých
osôb (rôzni ľudia na rôznych postoch).
• Dve preklasifikovania homosexuality členmi APA a jej
vyškrtnutie zo zoznamu porúch, ktoré akceptovala i WHO v
roku 1992.
Slide 11
• Ako sa menil odborný pohľad na homosexualitu...
od roku 1987
1980 - 1987
1974 - 1980
do roku
1974
mentálne
ochorenie
porucha
sexuálnej
orientácie
žiadna porucha
poruchou už
len
egodystonia v
sexuálnej
orientácii
• ...zmenil sa rýchlejšie ako
myslenie ľudí i realita.
Slide 12
Charakteristiky muža
• Muž je nositeľom prirodzeného športového/bojovného
ducha, silnej osobnosti a dominancie (kontrola, moc,
ovládanie až agresivita, hrdosť, nebojácnosť, priebojnosť,
dravosť, zdatnosť, sila...).
• Vnútorné i vonkajšie prejavy mužnosti a typickej mužskosti
predstavujú výhodu v intersexuálnom pohlavnom výbere
a umožňujú uplatnenie dominancie (zvyšujú
pravdepodobnosť výhry) v intrasexuálnej kompetícii.
– Muž pozná mieru (intenzita prežívania, doba trvania,
prejav) v zahanbení sa i v ľútosti(vosti). Takmer vo všetkom
si volí možnosť, ktorá zdôrazní jeho prevahu či silu.
– Pozor! Mužskosť nie je drzosť, bezohľadnosť, intolerancia,
chorobná agresivita, egoizmus, emočný chlad...!
Slide 13
Charakteristiky homosexuálneho muža
• Posun k feminimite (viac psychickej ako somatickej).
• Neurotická, menejcenne sa cítiaca bytosť s homoerotickými
predstavami, sklonom k sebadramatizovaniu a infantilizmu.
• Hlboko zakorenený chybný obraz o mužskosti/ženskosti.
• S vyšším počtom feminizovaných znakov sa
u homosexuálneho muža zvyšuje depresívnosť, úzkosť,
nespokojnosť, poruchy príjmu potravy a túžba „byť
čičíkaný“ vzorom mužskosti, ktorú podľa seba sám
nedosiahol.
• Intersexuálna „zmrazenosť“ a intrasexuálna
indisponibilita.
• Rozpor tvorený intrasexuálnou kompetíciou
a intrasexuálnym výberom prebiehajúcimi simultánne.
Slide 14
• Časté je i nevhodné správanie, ale aj strach, úniky, pocity
smútku a nenaplnenia.
• Vonkajšia mužnosť neznamená hneď prejavy typickej
mužskosti sálajúce zvnútra.
• Dochádza k znevýhodneniu muža pri uspokojovaní potreby
súťažiť, vyhrávať, upevňovať svoje postavenie, obhájiť,
právom zastávať svoju dominantnú pozíciu vo vzťahoch,
k znevýhodneniu pri procese posilňovania sebavedomia
(primárne následkami genderovej nonkonformity, rodového
zanedbania, neprijatia a následného nenaplnenia v mužskej
pohlavnej role, sekundárne následkami nízkej akceptácie
homosexuálneho statusu a jeho mylnej interpretácie).
Slide 15
Príklad obrazu otca homosexuálneho
syna
• Empatia a pocit zodpovednosti za niekoho (za niečiu výchovu) ostali
nevyvinuté, vždy absentoval prirodzený cit a spontánnosť, do popredia sa
dostávali odpozorované až umelé prejavy citu a neprirodzené reakcie. On
akoby už roky žil vo svojom svete, v ktorom je všetko správne len podľa
jeho pravidiel a ktorý sa nesmie narušiť. Zaoberal sa najmä samým sebou
a svojím svetom. Popri tom si plnil základné manželské i otcovské
povinnosti a veľmi rád odložil alebo úplne zrušil aktivity, ktoré robiť
nemusel (napr. spoločnú hru s deťmi). Jeho život, najmä detstvo bolo podľa
neho kruté a on sa vždy snažil byť lepším otcom, ako bol ten jeho. Dnes je
hrdý na seba a na to, ako to všetko dobre zvládol. Jeho správanie podľa
neho nikdy nepotrebovalo žiadne zásahy, žiadnu zmenu. Napriek tomu
vyžaduje pozornosť ženy, jej častú pomoc, usmernenie, odobrenie aktivity
či postrčenie do niečoho. Chce byť samostatný, nezávislý či nikým
„nezmanipulovateľný,“ ale v skutočnosti taký nie je. Nevedel a nevie nič
skutočne oceniť, chybu si priznáva iba naoko a iba v nutných prípadoch. Vo
vnútri si neverí, je nevyrovnaný, vždy stojaci bokom, vzťahovačný, akoby sa
s láskou nikdy nechcel a nevedel podeliť, akoby mal pocit, že o ňu musí
bojovať aj dnes a že si ju zaslúži mať celú len a len pre seba. Navonok je ale
všetko v poriadku, čo aj patrične dáva najavo. Názory, ktoré sa dotýkajú
jeho ega neprijíma, kompromis je takmer nemožný. Je dobrý herec
a klamár, on však vždy nevinný...
Slide 16
A čo matka?
• Vykonávateľka duševnej kastrácie syna.
• Využíva synovu neprimeranú naviazanosť na ňu, ktorú sama
spôsobila, komplikuje jeho proces osamostatňovania sa.
• Častý obraz matky – Striedanie fázy „čičíkania“ a fázy hystérie.
• Ňou iniciovaný vnútorný hlas (aj dospelého) syna: „Toto
nesmieš!“ navodzuje pocit viny.
• Matka potláča synove snahy správať sa „drsne,“ dominantne,
slobodne a spontánne, inak by stratila svoju prevahu. Jej
animus (podľa Junga mužská časť ženy) syna ničí. Živočíšnosť,
jednoduchosť, priamosť, dravosť, pudová sila, hrubá energia,
súťaživosť a spontánnosť syna boli vďaka matke zatlačené
kdesi mimo synovho osobného obrazu seba ako muža.
• Formovanie pedantného intelektuála alebo rojka, ktorého
potlačená agresivita sa mení na hnev voči sebe alebo iným.
Jeho dehonestovaná mužskosť spočiatku s drsnými až
utláčajúcimi sympatizuje, neskôr sa aj erotizuje.
Slide 17
Kazia to obaja!
• V útlom veku syna zlyháva prirodzený proces vnútornej
separácie od matky a identifikácia s mužom – otcom.
• Synovi chýba istota muža, osvojenie si jeho prevahy a
dominancie, pretože otec stojí bokom a matka zapĺňa
maximum priestoru (ovplyvňuje synove rozhodnutia,
ovláda jeho myseľ, je obsiahnutá vo všetkom, čo robí,
pozná a úzkostlivo stráži každý synov krok), často
dominantná.
• Oboma rodičmi je u syna permanentne potláčaná tvorivá
iniciatíva, zdravé sebapresadzovanie, sťažená adaptácia v
kolektíve rovesníkov (sekundárny jav, domino efekt).
• Obaja rodičia dokopy vyvolávajú u syna strach z mužskosti,
poníženie mužskosti, nedôveru, neistotu, izolovanie sa
(vytváranie vlastného sveta v identite „ani muž – ani žena“).
Slide 18
Inak homosexuálne a inak ako homosexuálne
• Existuje niekoľko alternatív výchovných vzorov, ich kombinácií,
zmien, výchovných modelov, ako i možnosť narušenia klasického
modelu rodiny odchodom alebo smrťou rodiča v istom štádiu
vývinu dieťaťa.
• Iná minulosť, iná kvalita psychickej nepohody a rôzne prejavy,
vyjadrenia rôzne silného homosexuálneho „stavu.“
• Psychický a sexuálny vývin dieťaťa ovplyvní, hoci nie práve
smerom k homosexualite, aj iný negatívny vzor, výchovný model,
napr. otec zvrchovaný, ponižujúci, zneisťujúci submisívnych a vo
všetkom sa podriaďujúcich partnerky a syna (neschopnosť viazať
sa, promiskuita, tyrania...), matka neustále zasahujúca do
súkromia syna, manipulátorka, ktorej vplyv čiastočne odráža silná
osobnosť partnera a otca dieťaťa (strach z intimity, potlačená
impulzivita/agresivita a i.)
Slide 19
Homosexualita a bisexualita
• Jeden z častých spôsobov prezentácie osobnej
homosexuality v praktickom živote.
• Často egodystonická homosexualita vplyvom bigotného
alebo netolerantného prostredia, ktoré „núti“ muža
vyhľadávať, nadobúdať najprv erotické skúsenosti a zážitky
so ženami. Erotická náklonnosť k nim však nie je
porovnateľná s opačnou skúsenosťou.
• Minimálna erotická náklonnosť k opačnému pohlaviu, hoci
s významnou citovou náklonnosťou, nie je cieľom
živočíšneho pudu, ale prehlbovaním minulých zážitkov
voľbou rozumu. Muž a žena sú výrazne odlišní!
• Odmietanie pettingu či spoločného života s iným mužom a
ďalších „usvedčujúcich“ prejavov.
• Niekedy fetišizmus zameraný na penisy.
Slide 20
• Ojedinelý prejav dlhodobo spoločensky izolovaných ľudí,
ľudí dlhodobo citovo nenaplnených so silnými komplexmi
menejcennosti a ľudí inak traumatizovaných.
• Muž nemusí byť vždy silno ovplyvnený predsudkami
natoľko, aby sám seba radil k bisexuálom. V niektorých
prípadoch nie je vďaka minulým zážitkom, postupným alebo
radikálnym vážnym (pre zdravý psychický vývin potomka
pozitívnejším) zmenám vo vývine pohlavnej identity
(homosexualita bez tradičného prejavu) presne vyhranený.
Odporúča sa nikam sa neposúvať nasilu, ale počkať, ako sa
sexuálna preferencia prirodzene vyvinie.
• Použitím výrazu „osoba s homosexuálnymi sklonmi“ sa
vyhneme nepríjemnému nálepkovaniu (nálepka
„bisexuálny“ alebo „bi-curious“ v mnohých prípadoch lahodí
vnútru zainteresovaného viac ako nálepka „gay“).
Slide 21
Homosexualita a pedofília
• Pedofília – extrémne narušenie integrity osobnosti (nielen
v sexualite).
• „Chorá a zákerná sestra“ relatívne neškodnej homosexuality.
• Násilné, úchylné a nemorálne využitie bezbrannosti
maloletého (hladké telo, nevinnosť, panictvo). Postihnutá
osoba nie je schopná zdravého spoločenského i intímneho
kontaktu so seberovnejšími (prípadne je tento kontakt silno
narušený, žitie dvoch rolí až psychopatia).
• U mužov s patologickým narušením morálky, ťažko sa
ovládajúcich, môže byť vyhrotením stavu
potláčanej homosexuality a strachu z odhalenia (napr.
zneužívanie detí z chudobných rodín).
• Mnohí nepedofilní homosexuáli majú erotické predstavy
s neplnoletými, ktoré nikdy neposunú do reality.
Slide 22
Homosexuálny chaos a harašment
• Zneužívaní sú i dospelí homosexuáli s výraznými
submisívnymi sklonmi a naivitou a sami sa ponúkajúci silno
vnútorne zranení neplnoletí.
• O homosexualite zvyčajne kolujú dva typy informácií:
– Negatívne a útočné (homofóbne)
– Pozitívne a nepravdivé (z dielne aktivistov)
• Vplyvom tejto dezorientovanosti a pochopiteľným výberom
pozitívnych informácií (propagandy homosexuality) sa už 15roční posúvajú niekam, kam ešte vnútorne nedospeli. I keby
boli na ceste k pravej homosexualite, v danom veku je možné
mnohé upraviť vhodným prístupom.
• Nezdravým prístupom k homosexualite hrozí sexuálna
závislosť, ktorá spolu so syndrómom hľadača pokladu (človek
vlastne hľadá samého seba) môže viesť k depresiám, pocitom
nešťastia a smútku, posadnutosti vzhľadom, promiskuite a i.
Slide 23
Homosexualita a spoločnosť
• Nie spoločnosť neakceptuje, ale v prvom rade si sám
homosexuál dostatočne neuvedomuje, že sa nespráva tak,
ako by sa chlap správať mal (spoločnosť má isté očakávania,
nároky na charakteristiky muža/ženy, ktoré si nikto
nevymyslel, ale jednoducho patria k danému pohlaviu),
alebo si uvedomuje, že sa nedokáže správať tak, ako sa to od
neho očakáva. Tento stav mu môže navodiť úzkosť, posilniť
pocit menejcennosti.
• Chlap je vo svojej role šťastný vtedy, ak si osvojí zásady
mužskosti, začne ich uplatňovať a rozvíjať vo svojom živote.
Len takto získa uznanie a rešpekt od iných chlapov (nie tým,
že na nich podá žalobu za výsmech, netoleranciu, iný názor či
pokus o diskrimináciu).
• Odpor k homosexuálom je možné prekonať zmenou
myslenia na oboch (znepriatelených) stranách, šírením
pravdy, činnou láskou a toleranciou.
Slide 24
Gay PRIDE
• Krása muža spočíva v tichu jeho existencie.
• „Boj“ za mužskosť každého, kto sa k svojmu pohlaviu priznáva
a chce sa cítiť dobre najmä pred sebou samým i pred tými,
ktorých má rád, je jeho vlastným bojom. Každý túži zažiť
uznanie, úctu a rešpekt, čo aj niečo stojí. Sám homosexuál sa
musí naučiť mať rád seba, chcieť sa zdokonaľovať, začať
bojovať za uvedomelejšie a odhodlanejšie „JA.“
• Na to, aby svet prestal spájať homosexualitu iba s kauzami
úchylných a preafektovaných osôb, nepomôže výstredný
pochod za práva homosexuálnych ľudí, ktorých práva sú tiež
chránené ústavou a medzinárodnými zmluvami. Sexuálna
orientácia osôb sa NIKDE neuvádza! Prezrádza ju „iba“
nevhodné správanie človeka, ktorý sám v sebe rezignoval.
• Je potrebné, aby bola dostupná adekvátna pomoc a podpora,
ak sa niekto slobodne rozhodne žiť plnohodnotný život v
pohlaví, ktoré vnútorne nepoprel. Nestane sa heterosexuálny,
ale výrazne sa skvalitní jeho život.
Slide 25
Homosexualita a Starý zákon
• V Starom zákone sa homosexuálna súlož (obcovanie s
mužom) považuje za hriech hodný smrti (Gn 19, 1 – 29, Lv
20, 13).
• Text Starého zákona je na prvý pohľad voči homosexuálom
nekompromisný, rázny až „krutý“ (celkovo vystupuje veľmi
ostro proti mimomanželským a vnútorne nezriadeným
sexuálnym aktivitám..., vtedajší trest smrti za niektoré ťažké
hriechy navždy zmenil zákon lásky prinesený Ježišom).
• Nehovorí o homosexualite ako o hendikepe, ale hovorí
o homosexuálnej súloži ako o poblúznení (nezriadenosti)
z rozkoše (napr. starogrécke, starorímske hromadné
sexuálne orgie, ale i tajné intímne stretnutia ženatých
mužov) – o povýšení homosexuality nad zdravý rozum i
morálku (stále aktuálne).
Slide 26
Homosexualita a Pavlove listy
• Voľná interpretácia Pavlovho textu (Rim, 1Kor, 1Tim):
– Veľmi ľahko sa môže stať, že človek, vzdialený od Boha
(prirodzeného morálneho zákona vo svojom srdci), začne
blúdiť, zatemní sa mu srdce i myseľ, žije v lži a pácha
nehanebnosť. Prirodzene, v nepriateľstve s Bohom
a páchaním nehanebnosti, sa (rozčarovanému, vnútorne
zlomenému) človekovi sťažuje až znemožňuje (ak takýto
stav nemal objektívne príčiny, lež bol a je slobodným
a trvalým rozhodnutím sa proti Bohu) vstup do Božieho
kráľovstva.
– „...bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije
po tvári, aby som sa nevyvyšoval (2 Kor 12, 7).“
• Apoštol Pavol (vzdelanec a vojak Šavol) trpel niečím
veľmi chúlostivým (zrejme psychickým).
• Boh si ho vyberá pre schopnosť zapáliť sa pre vec,
schopnosť pokory, milovať bez predsudkov.
Slide 27
Aj Ježiš sa nepriamo dotýka
homosexuality
• Najkrajší text, nepriamo aj o homosexualite, ponúka Ježiš
Kristus a tohto textu by sme sa mali držať najviac pre jeho
hĺbku, tajomnosť i aktuálnosť: „...sú ľudia neschopní
manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných
takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské
kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,
12) Ježiš až dvakrát zdôrazňuje, že je to veľmi náročné na
pochopenie a že chápať to je vlastne Božím darom. Nehovorí
tu len o povolaní, ale aj o údele, ktorý si človek síce sám
nevybral, no práve jeho má daný údel priviesť k vyššiemu
cieľu.
• Informáciu o homosexualite blízkych či priateľov prijímame
tolerantne, diskrétne, zrelo, ako informáciu o dobrovoľnom
rozhodnutí sa pre proces prirodzeného boja za mužskosť, nie
za heterosexualitu či martýrstvo.
Slide 28
Homosexualita a Cirkev dneška
• Nechuť púšťať sa do práce s homosexuálmi inšpirovaná aj
tlakmi zhora.
• Predstavení Cirkvi, zaťažení materializmom, zvyškami dávnej
intolerancie, statusu neomylnosti a odstupu od ľudí, pri
kontroverzných témach zvyčajne mlčia (nemusíme vysvetľovať
dôvody alebo ich vychrlíme bez lásky).
• Nízka informovanosť, vzďaľovanie sa od jednoduchého človeka
• František – revolučný pápež
• „Múdre“ heslo: Nevidím, nepočujem, nehovorím..., ak pre
týchto ľudí nič neurobím, nič nepokazím (čakanie na niečo,
strach byť iný, neriadenie sa iba protokolom lásky).
• Utajované kauzy
• Problém nájsť chápavého (empatického) spovedníka, ktorý by
mal potrebu, pravú ochotu s farníkom úprimne a dlhodobo
zdieľať VŠETKY jeho problémy.
Slide 29
Zopár vlastných hypotéz, postrehov
• Hoci prípady navonok i vnútorne maskulinných
homosexuálnych mužov tvoria v homosexuálnej komunite
menšinu, existujú a často sa k svojej pravej sexuálnej orientácii
nehlásia. To významne znehodnocuje kvalitu výskumu.
• Doterajšie výsledky biologických výskumov homosexuality ma
nedokázali presvedčiť. Nie som ani zástanca vrodenosti
psychickej sexuality (dedičný je neuroanatomický základ
psychických javov, ktorý je väčšinou do značnej miery
ovplyvniteľný prostredím). Nie každý je vnímavý na
deformáciu rodinného prostredia obrátením rolí rovnako.
• Každé rodinné prostredie, jeho vplyvy a niekedy aj zloženie sa
mení inak; proces zmeny je neopakovateľný, neporovnateľný, i
keď navonok môže ísť o identickú zmenu (napr. rozvod, smrť).
Slide 30
• Bez vplyvov dlhodobo pôsobiaceho mužského a ženského
výchovného elementu na dieťa a interakcií týchto troch
elementov, by sa nemohla vyvíjať ani psychická pohlavnosť
a sexuálne cítenie dieťaťa.
• „Rizikový“ rodič spôsobí dieťaťu menšiu traumu a problém
správne sa pohlavne identifikovať, ak dieťa vychováva úplne
sám, ako keď natrafí na iného „rizikového“ partnera, s ktorým
sa odhodlá vychovávať dieťa spoločne od jeho
narodenia/útleho veku. Pravdepodobnosť nájdenia pre dieťa
inak „rizikového“ biologického/náhradného rodiča je veľmi
vysoká kvôli povahe/poruche hľadajúceho (inak by sa
nemohol realizovať, ako to cíti). Iba (inverzne) kompatibilný
pár ako celok spôsobí dieťaťu zmätok pohlavnej identity.
Slide 31
• Prečo je pri pravej homosexualite taká zhoda či podobnosť
medzi respondentmi ohľadom nabúrania tradičného
modelu rodiny s tradičnými a hlavne zdravými vzťahmi?
Prečo pri nej existuje zákonitosť poradia či rozloženia
pohlavia súrodencov (mladší alebo najmladší v zložení
súrodencov oboch pohlaví, majúci len sestru/sestry,
jedináčik)?
• Ak platí vyššie uvedené, potom by malo platiť, že ak je
homosexuálny prvý syn, s najväčšou pravdepodobnosťou
bude homosexuálny aj ďalší v poradí, ak nedošlo k
výraznejšej zmene v prístupe rodičov, v zložení tých, ktorí
vychovávali, k zmene vo formujúcom prostredí celkovo
(presťahovanie, rozvod, odchod, smrť, zmena rodiča, výrazná
zmena vo vzťahu rodičov navzájom, nový rodič, zmena
kolektívu atď.). A ono to platí.
Slide 32
• Čo sa týka ďalšieho smerovania duševného vývinu jedinca a
možnosti žiť plnohodnotne, sú nezanedbateľné dva fakty:
– Vnútorne „slabý“ otec a animus matky dlhodobo ničili
mužskú podstatu syna (zvyčajne si to neuvedomovali).
– Nie je možné úplne zmeniť to, čo sa v dieťati odohrávalo
takmer dve desaťročia, ale zvolením vhodného prístupu je
možné v najbližšom desaťročí jeho života mnohé upraviť
(„získanosť“ automaticky neznamená odstrániteľnosť)!
• Dieťa sa zvyčajne stáva obeťou nezdravého vzťahu dvoch
dospelých ľudí poznačených vlastnou minulosťou (napr. žena
má pocit, že ak nebude ona riadiť rodinu, skúsenosť s jej
otcom sa zopakuje..., muž je rýchlo rezignujúci, ľahko
zmanipulovateľný).
Slide 33
• Prečo nie je homosexuálna partnerská láska oslobodzujúca?
– Ak muž pracuje na svojej mužskosti, je posilňované
sebavedomie, stúpa jeho istota a klesá závislosť od iných.
Už nepotrebuje prežívať v tieni iného mužského vzoru,
vzdáva sa submisivity (vyjadrenej najmä paralingvistickými
prejavmi a rečou tela) a ponižovania sa, začína žiť svoj
vlastný život s benefitmi, ktoré si vytvorí sám; vyhľadáva
situácie, v ktorých je on sám pánom, prekonáva seba a
tvorí tak vlastný vnútorný maskulinný obraz prinášajúci
uspokojenie. Toto je veľmi dôležité, pretože mnohí
homosexuáli v minulosti prejavovali detskú genderovú
nonkonformitu, ktorej následky pretrvávajú dodnes. Týmto
následkom musí byť venovaná dostatočná pozornosť.
Slide 34
– Väzba na partnera v homosexuálnom vzťahu vždy
znamená stagnáciu alebo dokonca regres v procese
„terapie“ zranenej mužskosti.
– Homosexuálny vzťah je voľnejší, nestabilný, rýchlo vedúci k
stereotypu. Chyba zvyčajne nie je v „charaktere,“ ale v
obraze zranenej mužskosti jedinca a v jeho homosexualite.
– Riešením nie je nedobrovoľná samota ani únik do zväzku s
osobou opačného pohlavia.
– Prioritou nie je byť heterosexuálny, ale dať si šancu nájsť a
vybudovať stratené, na čo, žiaľ, naša spoločnosť nie je
pripravená, nie je ochotná pracovať s ľuďmi, ktorí oficiálne
netrpia žiadnym hendikepom, a tak to, zvyčajne, ostáva v
rukách samotného človeka (Nedobrovoľným heslom nielen
pri homosexualite je: „Pomôž si sám!“).
Slide 35
• Chlap(c)i, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca)
identifikovali minimálne (vplyv otca poznačený
nezaujatosťou pomerne skoro zanikol alebo sa napravil,
nebol matkou obmedzovaný výrazne, nebol silno
deštruovaný, rolu otca čiastočne nahradil iný), v dospelosti
a pri svojich homosexuálnych sklonoch majú tendenciu
chrániť tých slabších, a tiež častejšie dokážu zaujať
aktívnejšiu pozíciu v partnerstve a v sexe.
– V porovnaní s druhou skupinou mužov ide o menšinu.
Slide 36
• Druhá skupina mužov – tí, ktorí sa cez otca (alebo muža
v role otca) neidentifikovali (pretože uzurpátorský vplyv
matky bol výrazný, otcov záujem či aktívne podieľanie sa na
výchovnom procese syna boli minimálne, prípadne dovolil
byť manipulovaný ženou, dovolil žene vytlačiť ho z výchovy
syna a ukradnúť pred synom jeho atraktivitu) a ich zážitky
s ním sú prevažne negatívne, často sprevádzané
znechutením až odporom, majú tendenciu zotrvať aj
v dospelosti v role utláčaného, nešťastného a slabého. Vo
vzťahu aj v sexe sú viac-menej pasívnejší.
Slide 37
Prognóza
• Počet homosexuálov bude narastať.
• Rastie:
– počet kríz otcovstva
– počet rozvodov s ignorovaním striedavej starostlivosti o
dieťa, počet mužov a žien z rozvrátených rodín,
„neschopných“ rodičov
– zlá ekonomická situácia, ktorá pohodu rodiny a výchovný
proces neraz komplikuje
– počet neurotikov; tak mužov, ako aj žien
– akceptácia homosexuality ako prirodzenosti
– úpadok morálky, individualizmus, strach, zbabelosť,
hedonizmus, cynizmus, klamstvo, závisť, kríza súcitnosti...
Slide 38
„Záchranné“ (tlmiace) opatrenia
• Zmeniť obsah informácií a zvýšiť informovanosť nahradením
falošných a účelových zdrojov informovanosti v médiách a
periodikách nestrannými zdrojmi a pravdivými informáciami.
• Posilniť prevenciu a poradenstvo kvalitnou, hĺbkovou, vecnou,
modernou a širokospektrálnou sexuálnou výchovou a
„výchovou“ mladých manželov.
• Dať ľuďom možnosť spätnej väzby, priestor na sebareflexiu,
podporovať ich prácu na sebe samých, svojej pohlavnej
identite, pomôcť nájsť samých seba vytváraním „zmiešaných“
skupín ľudí osobne, aktívne a pravidelne sa zúčastňujúcich
sociálno-psychologických výcvikov, ktoré vedie kňaz,
psychológ alebo skúsený odborník (pomáhať môžeme aj
individuálne alebo v „jednoliatych“ skupinách, ale v oblasti
homosexuality to nebude mať nikdy významný „terapeutický“
efekt).
Slide 39
Záver
• Dodnes úplne nepoznáme proces formovania danej sexuality,
ale odborníci na dušu človeka sú k pravde najbližšie.
• I odborný pohľad na homosexualitu sa, žiaľ, menil podľa
sociálno-politických pomerov tej-ktorej krajiny, prispôsoboval
sa tlakom zvonku a nevyhlo sa mu ani zneužitie právomoci.
• Spoločnosť je voči homosexuálom stále kritická, ale je potrebné
si uvedomiť aj druhý rozmer – obraz, ktorý ponúka svetu
homosexuálna komunita so svojím alibizmom, teatrálnosťou,
nedotklivosťou, zaslepenosťou a rozvratom hodnôt.
• Cirkev má povinnosť sprostredkovať nezaujatý pohľad na
problematiku, vďaka ktorej jej veriaci riešia morálnu dilemu,
pristupovať k nim zainteresovane a hlavne otcovsky.
• Rodiča niečo spustili. Skorigovať a čiastočne napraviť to môže
už len samotný jedinec. Spoločnosť môže byť nápomocná
poskytnutím vhodných nástrojov „pomoci,“ vystupovať ako
empatický tútor, nie rukojemník plniaci nezmyselné požiadavky
ukrivdených, ale zaslepených indivíduí, ktoré majú moc.
Slide 40