Prečo vtáky vedia lietať?

Prírodoveda 3. ročník Mgr. Ľudmila Kuzmiaková Mgr. Dana Jašková

Hlavné znaky vtákov

      Vedia lietať.

Znášajú vajíčka.

Predné končatiny majú ako krídla.

Sú pokryté perím.

Majú zobák.

Dýchajú pľúcami.

Stavba tela

hlava krk trup krídla nohy chvost

Stavba tela

   Patria medzi stavovce /kostra, chrbtica/, kosti sú ľahké, pevné a duté – vyplnené vzduchom, predné končatiny sa premenili na krídla,  na nohách majú 3 prsty smerujúce dopredu a 1 smerujúci dozadu, čo im umožňuje dobré uchopenie konára pri sedení.

Pokrytie tela

 Telo pokrýva perie: - udržuje telesnú teplotu,  - pomáha im lietať.

Vtáky majú

dva

druhy peria: 1.

spodné

perie – páperie – je mäkučké a udržiava teplo pri koži, 2.

vrchné

perie – je na povrchu, umožňuje let a chráni pred vlhkom (vodou),...

zástavica brko osteň

Rozmnožovanie

   Znášajú vajcia s tvrdou škrupinou.

Vo vajíčku je: - bielok - žĺtok - zárodok.

Zohrievaním vajíčka telom vtákov sa zo zárodku vo vajíčku vyvinie mláďa. O vyliahnuté mláďatá sa starajú rodičia.

Ktorý vták sa nestará o svoje vajíčka?

domáce Vtáky môžeme deliť na: voľne žijúce

plavce Podľa pohybu na: letce bežce

stále Podľa zmeny miesta na: prelietavé sťahovavé

Žijú stále na tom istom mieste a sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa životným podmienkam.

Sťahujú sa podľa okolností z miesta na miesto.

V dôsledku zhoršených životných podmienok sú schopné preletieť veľa kilometrov za lepšími podmienkami a vracať sa na pôvodné miesto.

Poznámky: Vtáky

(1. časť) zástavica     Patria medzi stavovce /kostra, chrbtica/.

Kosti majú ľahké a duté – vyplnené vzduchom.

Predné končatiny sa premenili na krídla. Sú pokryté perím. Majú dva druhy peria: 1. spodné perie – páperie – je mäkučké a udržiava teplo, 2. vrchné perie –umožňuje let a ochraňuje...

Vtáky

(2. časť)  Dýchajú pľúcami.

  Majú zobák – na získavanie potravy.

Znášajú vajíčka s tvrdou škrupinou. Vo vajíčku je bielok, žĺtok a zárodok.

  Zohrievaním vajíčka telom vtákov sa zo zárodku vo vajíčku vyvinie mláďa. O vyliahnuté mláďatá sa starajú rodičia.

brko osteň

Vrabec domový

je stály vták. Má zavalité telo, sfarbené od sivej do hnedej farby s čiernymi škvrnami a krátkym zobákom. Živí sa semenami, obilím, drobným hmyzom a zvyškami jedál. Stavia si neupravené hniezda z trávy. Ročne hniezdi 2-4x, znáša 5-6 vajec. O mláďatá sa stará.

Drozd čierny

v minulosti to bol lesný vták, dnes žije v blízkosti človeka. Má čierne perie a žltý zobák. Často si ho mýlia s vranou. Hniezdo si stavia na stromoch, kríkoch, budovách. Živí sa hmyzom, červami, zvyškami jedál, bobuľami, ovocím. Ročne hniezdi až 4x. Je spevavec. Mláďatá kŕmi.

Lastovička obyčajná

je sťahovavý vták, prilieta v marci a v septembri odlieta. Má čierno sfarbené perie, na brušku biele. Má dlhé a štíhle krídla, vidlicovitý chvost. Živí sa hmyzom, ktorý chytá v letení. Hniezda si stavia v blízkosti ľudských príbytkov z bahna, slín a stebiel tráv. Hniezdi 2x do roka, znáša 4-6 vajíčok. Mláďatá kŕmi.

Sokol myšiar

je dravý vták. Perie má svetlosivé až hnedé, s čiernymi škvrnami. Živí sa myšami, hrabošmi, veľkým hmyzom, žabami, jaštericami. Ku koristi sa spúšťa prudko k zemi, so stiahnutými krídlami. Hniezda si nestavia, používa hniezda väčších vtákov, ale napr. i balkóny ľudí. Znáša 4-6 vajíčok. Kŕmi mláďatá.

Labuť veľká

je čiastočne sťahovavý vták. Jej perie je biele, dlhý oblúkovite zahnutý krk s oranžovým zobákom s čiernym čelovým hrbolčekom, čierne nohy. Živí sa vodnými rastlinami, ale dá sa prikrmovať i človekom – staré pečivo. Hniezdo si stavia v blízkosti jazera, znáša 4-8 zelenkavobielych vajec. Mláďatá nekŕmi.

Sýkorka veľká

je stály a prelietavý vták. Obýva listnaté lesy, parky a sady. Je pestro sfarbená, má žlté bruško a čiernu čiapočku. Živí sa voškami, húsenicami, pavúkmi, semenami. V zime ju prikrmujeme. Hniezdo si stavia v dutinách stromov, puklinách múrov, búdkach. Znáša 10-13 bielych, bledočervených škvrnitých vajec 2x do roka. Mláďatá kŕmi.

Je tučniak naozaj vták?

Telo majú štíhle, pokryté hustým šupinkovitým perím, ktoré dokonale chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Na súši chodia tučniaky vzpriamene a nemotorne, lebo nohy majú posunuté pod telom, ktoré slúžia vo vode ako kormidlo.

Tučniak cisársky

patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, hniezdi v Antarktíde . Dosahuje výšku 1 m. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu. Tučniaky sa živia rybami, ktoré obratne lovia v mori. Nie je schopný lietať.