Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE – INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP Projekt je spolufinancovaný zo.
Download ReportTranscript Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE – INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP Projekt je spolufinancovaný zo.
Slide 1
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 2
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 3
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 4
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 5
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 6
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 7
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 8
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 9
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 10
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 11
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 12
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 2
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 3
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 4
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 5
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 6
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 7
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 8
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 9
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 10
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 11
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010
Slide 12
Stredná odborná škola automobilová
Moldavská cesta 2, Košice
UČÍME EFEKTÍVNE A MODERNE –
INOVÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU V
SÚLADE S MODERNIZÁCIOU ŠKVP
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Moderné vzdelávanie pre modernú spoločnosť.
Newton
MGR. NIGUTOVÁ
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY,
ZOTRVAČNOSŤ
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON ,ZOTRVAČNOSŤ
ZAMYSLITE SA !
POKUS č.1 : MINCA
POKUS č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ VYRAZIŤ
POKUS č.3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON A JEHO DÔSLEDKY
III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON
PRÍKLADY
1. I. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
ZOTRVAČNOSTI
KAŽDÉ TELESO ZOTRVÁVA V POKOJI, ALEBO V ROVNOMERNOM
PRIAMOČIAROM POHYBE,KÝM NIE JE PRIAMYM SILOVÝM PÔSOBENÍM
INÉHO TELESA NÚTENÉ TENTO STAV ZMENIŤ .
ZOTRVAČNOSŤ JE VLASTNOSŤ TELIES ZOTRVÁVAŤ V POKOJI, ALEBO V
ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE.
2. ZAMYSLITE SA !
• KDE SA POHNÚ ĽUDIA STOJACI V AUTOBUSE V OKAMIHU JEHO
POHNUTIA?
• ČO CÍTIA CESTUJÚCI V PRÚDOVOM LIETADLE PRI ŠTARTE?
• KDE PADAJÚ ĽUDIA V IDÚCOM AUTOBUSE, AK ŠOFÉR PRUDKO
ZABRZDÍ?
• PREČO SÚ V AUTÁCH NAMONTOVANÉ BEZPEČNOSTNÉ PÁSY?
• AKO SA PREJAVUJE ZOTRVAČNOSŤ PRI VYTRIASANÍ PRACHOVKY?
3. POKUS Č. 1: MINCA
POSTUP: NA POHÁR POLOŽÍME PRÚŽOK TVRDÉHO PAPIERA A NAD
STRED POHÁRA UMIESTNIME MINCU. PAPIER PRUDKO VYTIAHNEME.
POZORUJEME, ŽE MINCA SPADLA DO POHÁRA.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: KEĎ PAPIER SPOD MINCE PRUDKO VYTIAHNEME,
MINCA SA NEPOHNE SPOLU S PAPIEROM. VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI
SA SNAŽÍ ZACHOVAŤ SI SVOJ POHYBOVÝ STAV. A KEĎŽE NA ŇU PÔSOBÍ
TIAŽOVÁ SILA, PADÁ DO POHÁRA.
OTÁZKA: MOHLI BY SME NAMIESTO VÝKRESU POUŽIŤ ŠMIRGĽOVÝ
PAPIER?
4. POKUS Č.2: KOĽKO MINCÍ SA PODARÍ
VYRAZIŤ?
POSTUP: MINCE POUKLADÁME NA SEBA, VYTVORÍME STĹPEC, KTORÝ
POSTAVÍME NA HKADKÝ STÔL. POTOM PRUDKÝM ŠVIHOM S PRUHOM PAPIERA
UDRIEME Z BOKU DO NAJSPODNEJŠEJ MINCE.SPODNÚ MINCU BY SME MALI
VYRAZIŤ BEZ TOHO, ABY SA STĹPEC ZVALIL.
VYSVETLENIE, PRINCÍP: STĹPEC MINCÍ JE V POKOJI A JE CHARAKTERIZOVANÝ
SVOJOU ZOTRVAČNOSŤOU. KEĎ DO SPODNEJ MINCE PRUDKO UDRIEME, DÁ
SA DO POHYBU. NA OSTATNÉ MINCE SME VŠAK SILOU NEPÔSOBILI, APRETO
SA VĎAKA SVOJEJ ZOTRVAČNOSTI BUDÚ SNAŽIŤ ZACHOVAŤ SVOJ POHYBOVÝ
STAV.
OTÁZKA: PODARIL BY SA POKUS, AK BY NA STOLE BOL OBRUS?
5. POKUS Č. 3: PAPIEROVÝ PRSTENEC
POSTUP: ZREŽEME PLASTOVÚ FĽAŠU. NA ROZŠÍRENÉ HRDLO POSTAVÍME
PAPIEROVÝ PRSTENEC S PRIEMEROM 12 cm A HRÚBKY 2 cm. PRESNE NAD
OTVOR FĽAŠE POLOŽÍME NA HORNÚ ČASŤ PRSTENCA MINCU. DO VNÚTRA
PRSTENCA ZASUNIEME PRAVÍTKO A PRUDKO NÍM UDRIEME DO PRESTENCA
VO VODOROVNOM SMERE. PRSTENEC ODLETÍ DO STRANY , MINCA SPADNE DO
FĽAŠE.
VYSVETLENIE,PRINCÍP: TRECIA SILA,KTOROU PÔSOBÍ PRSTENEC NA MINCU V
OKAMIHU ÚDERU , JE MALÁ A PÔSOBÍ PO KRÁTKU DOBU. PRETO sa MINCA VO
VODOROVNOM SMERE TAKMER NEPOHNE. KEĎ PRSTENEC ODLETÍ, SPADNE
MINCA PÔSOBENÍM TIAŽOVEJ SILY DO FĽAŠE.
6. II. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
SILY
VEĽKOSŤ ZRÝCHLENIA a , KTORÉ UDEĽUJE SILA F TELESU HMOTNOSTI m JE
PRIAMO ÚMERNÁ VEĽKOSTI TEJTO SILY F A NEPRIAMO ÚMERNÁ HMOTNOSTI
TELESA m.
a=F/m
F=m.a
1 N= 1 kg. 1 m.s -2
DÔSLEDKY:
KOĽKOKRÁT VÄČŠOU SILOU PÔSOBÍME NA TELESO, TOĽKOKRÁT VÄČŠIE
ZRÝCHLENIE MU UDELÍME.
KOĽKOKRÁT VÄČŠIA JE HMOTNOSŤ TELESA, TOĽKOKRÁT MENŠIE JE JEHO
ZRÝCHLENIE.
AK NEPÔSOBÍME NA TELESO ŽIADNOU SILOU , KONÁ TELESO ROVNOMERNÝ
PRIAMOČIARY POHYB.
AK NA TELESO PÔSOBÍME STÁLOU SILOU, KONÁ TELESO ROVNOMERNE
ZRÝCHLENÝ POHYB.
7. III. NEWTONOV POHYBOVÝ ZÁKON- ZÁKON
AKCIE A REAKCIE
SILY, KTORÝMI NA SEBA VZÁJOMNE PÔSOBIA DVE TELESÁ , SÚ ROVNAKO VEĽKÉ ,
NAVZÁJOM OPAČNÉHO SMERU A SÚČASNE VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ.
KAŽDÁ AKCIA VYVOLÁ ROVNAKO VEĽKÚ REAKCIU OPAČNÉHO SMERU.
8. PRÍKLADY:
1. S AKÝM VEĽKÝM ZRÝCHLENÍM SA ROZBIEHA VLAK S CELKOVOU
HMOTNOSŤOU 300 TON, AK LOKOMOTÍVA VYVÍJA ŤAŽNÚ SILU 90 kN?
2. LIETADLO S HMOTNOSŤOU 20 TON PREŠLO ZA 10 SEKÚND OD ŠTARTU
DRÁHU 75 METROV. AKÁ VEĽKÁ JE ŤAŽNÁ SILA JEHO MOTOROV.
3. AUTO S HMOTNOSŤOU 2 TONY SA ROZBIEHA Z POKOJA POČAS 30 SEKÚND
A DOSIAHNE RÝCHLOSŤ 54 km/h. AKÁ VEĽKÁ SILA TO SPÔSOBILA?
4. TELESU S HMOTNOSŤOU m UDEĽUJE URČITÁ SILA S VEĽKOSŤOU F
ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE ROVNAKÉMU TELESU
SILA S VEĽKOSŤOU :2F, 5F, F/2 ?
5. SILA F UDEĽUJE TELESU S HMOTNOSŤOU m ZRÝCHLENIE 1 m/s-2. AKÉ
VEĽKÉ ZRÝCHLENIE UDEĽUJE TÁTO SILA TELESU S HMOTNOSŤOU :2m, 5m,
m/2 ?
© SOŠA Košice
www.sosake.sk
Marec 2010