Transcript Globálne environmentálne problémy Marta Nevřelová Brainstorming • Aké sú najzávažnejšie environmentálne problémy súčasnosti? • Najzávažnejšie environmentálne problémy vo svete • Najzávažnejšie environmentálne problémy na Slovensku.

Globálne environmentálne
problémy
Marta Nevřelová
Brainstorming
• Aké sú najzávažnejšie environmentálne
problémy súčasnosti?
• Najzávažnejšie environmentálne problémy
vo svete
• Najzávažnejšie environmentálne problémy
na Slovensku
Životné prostredie
Životné prostredie je všetko, čo vytvára
prirodzené podmienky existencie
organizmov vrátane človeka a je
predpokladom ich ďalšieho vývoja.
Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda,
horniny,pôda a organizmy.
§ 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov
Prírodné zdroje
sú prvky prírodného prostredia, ktoré ľudstvo využíva
na uspokojenie svojich potrieb.
abiotické, biotické, abioticko-biotické
• nevyčerpateľné: slnečná energia, voda, ovzdušie
• vyčerpateľné obnoviteľné: pôda, krajina,
recyklovateľné nerastné suroviny, biomasa
• vyčerpateľné neobnoviteľné: pôvodná krajina,
genofond, nerecyklovateľné nerastné suroviny.
Racionálne využívanie prírodných zdrojov je
rozumné, hospodárne a účelné využívanie na základe
trvalo-udržateľného rozvoja
Znečisťovanie ovzdušia
Problémy: emisie, transmisie, imisie, ktoré spôsobujú
• acidifikáciu prostredia (kyslý dážď)
• smog
• klimatické zmeny- skleníkový efekt
• úbytok ozónovej vrstvy
Čo sú emisie, transmisie, imisie?
Emisie sú znečisťujúce látky, ktoré sa rôznymi
technologickými procesmi dostávajú do ovzdušia.
Transmisie sú látky pohybujúce sa v ovzduší, často meniace
svoje vlastnosti.
Imisie sú tie emisie a transmisie, ktoré dopadli na organické
a anorganické povrchy zložiek krajiny.
Zdroje znečisťovania ovzdušia a
znečistujúce látky v ovzduší
• Ovzdušie sa rozumie vonkajšie, okolité ovzdušie v troposfére okrem
ovzdušia v pracovných priestoroch
• Znečisťujúca látka je akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou
do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie
ľudí alebo životné prostredie
• Úroveň znečistenia ovzdušia je daná koncentrácia jeho jednotlivých
znečisťujúcich látok
• Limitná hodnota (LH) znečistenia ovzdušia určuje prípustnú úroveň
znečistenia ovzdušia stanovenú s cieľom zabrániť, predchádzať
alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo životné
prostredie
• Zdroje znečistenia sa delia na prirodzené (vulkanická činnosť,
veterná erózia, požiare, rastlinné a živočíšne organizmy, organické
odpady) a antropogénne (doprava, energetika, priemysel, komunálne
zdroje, spaľovne...)
Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia
Limitnou hodnotou znečistenia ovzdušia sa
rozumie úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom
zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské
zdravie alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v
danom čase a od toho času nemá byť už prekročená.
§ 2 písm. e/ zákona č. 478/2002 Z.z.o ochrane ovzdušia
Podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia je
správcom centrálnej databázy NEIS (Národného emisného
inventarizačného systému) SHMÚ, ktorý zabezpečuje
spracovanie týchto údajov na národnej úrovni.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie
Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok a emisií oxidu
siričitého:
Príčinou klesajúceho trendu emisií SO2 od roku 1996 je:
• zníženie spotreby hnedého, čierneho uhlia a ťažkého
vykurovacieho oleja
• používanie nízkosírnych vykurovacích olejov
• inštalovanie odsírovacích zariadení u veľkých energetických
zdrojov.
Vývoj emisií oxidov dusíka:
Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období 1990 - 2002
mierny pokles. Znižovanie spotreby tuhých palív viedlo k
ďalšiemu poklesu emisií NOx od roku 1997.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie
Vývoj emisií oxidu uhoľnatého:
Emisie oxidu uhoľnatého CO mali od roku 1990 klesajúcu
tendenciu, ktorá bola zapríčinená najmä znížením spotreby a
zmenou zloženia paliva vo sfére malospotrebiteľov (malé
zdroje). Vývoj poklesu emisií CO z veľkých zdrojov bol len
mierny. Priemysel zaoberajúci sa výrobou a spracovaním
železa a ocele najvýznamnejšie ovplyvňuje tento trend.
Zníženie emisií CO v roku 1992 bolo spôsobené práve
poklesom objemu výroby v tomto type priemyslu.
Bilancia emisií amoniaku (NH3):
V rokoch 1990 - 2002 došlo k zníženiu množstva emisií amoniaku
až o 54,2 %. Príčinou poklesu boli predovšetkým zmeny v
poľnohospodárstve. Znížili sa počty hospodárskych zvierat, tým
poklesla produkcia živočíšneho odpadu. Poklesli tiež dávky
hnojenia prírodnými a priemyselnými hnojivami na
poľnohospodárskych pôdach.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie
Bilancia emisií nemetánových prchavých organických látok:
Nemetánové prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky
organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán,
ktoré reakciou s oxidmi dusíka a za prítomnosti slnečného
žiarenia môžu produkovať fotochemické oxidanty.
V roku 2002 množstvo emisií NMVOC dosiahlo hodnotu 86 613
ton čo je v porovnaní s rokom 1990 pokles o 65,7 %.
K takémuto poklesu prispel pokles spotreby náterových látok a
postupné zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov,
rozsiahle zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy a
distribúcie palív, plynofikácia spaľovacích zariadení najmä v
oblasti komunálnej energetiky a zmena automobilového parku
v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom.
V roku 1999 Slovenská republika pristúpila k podpisu Protokolu
o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu a
zaviazala sa znížiť množstvo NMVOC emisií o 6% do roku
2010.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie
Bilancia emisií ťažkých kovov:
Emisie ťažkých kovov (Pb, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Se, Zn,
Sn, Mn) majú od roku 1990 klesajúci trend. Okrem
odstavenia niektorých zastaraných neefektívnych výrob,
tento trend ovplyvnili rozsiahle rekonštrukcie odlučovacích
zariadení, zmena používaných surovín a najmä prechod
na používanie bezolovnatých typov benzínov.
Ťažké kovy v ovzduší nie sú environmentálnym problémom
jednej krajiny. V roku 1998 v Arhuse bol vypracovaný
Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o
diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom
hranicami štátov, ktorého jedným s cieľov je znížiť emisie
ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990.
Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom
istom roku.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie
Bilancia perzistentných organických látok (POPs):
POP sú organické zlúčeniny, ktoré sú do rôzneho stupňa rezistentné voči
fotolytickej, biologickej a chemickej degradácii.Mnohé POPs sú
halogenované a charakterizované nízkou rozpustnosťou vo vode a
vysokou rozpustnosťou v lipidoch, v dôsledku čoho dochádza ku ich
bioakumulácii v médiách obsahujúcich tuky.
V časovom období 1990-2002 mali emisie perzistentných organických
látok (PCDD/PCDF, PCB a PAH {B(a)P, B(k)F, B(b)F, I(1,2,3-cd)P})
klesajúci trend. Najvýraznejšie sa prejavuje pri emisiách
polyaromatických uhľovodíkov (PAH). Trend poklesu množstva emisií bol
hlavne v dôsledku zmeny technológie výroby hliníka, inštaláciou
termálnej deštrukcie v Elektrokarbone Topoľčany a zmenou technológie
impregnácie dreva.
V roku 1998 v Arhuse bol vypracovaný Protokol o obmedzovaní emisií
perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom
znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si
dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-imisie
Kvalita ovzdušia a jej limity:
Od 1.1.2003 je v platnosti vyhláška MŽP SR č. 705/2002
Z.z. o kvalite ovzdušia, ktorou sa vykonáva zákon č.
478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa
zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie
ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o
ovzduší). Táto vyhláška je plne harmonizovaná s
právnymi predpismi EÚ v oblasti hodnotenia a riadenia
kvality ovzdušia.
Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy:
Sídelné regióny, kde sa nachádza špecifická skladba
výrobných technológií, teda niekoľko zdrojov emisií,
ktoré spolu s klimatickými prvkami tvoria v danej
geografickej oblasti špecifickú imisnú klímu, tzv. imisný
typ.
Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-imisie
Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy:
A – kyslý imisný typ (A1-s popolčekom, A2-s popolčekom a
zlúčeninami F, CL, A3-s prachom z hutí, A4-s výrazným
vplyvom organických látok):
Žiar nad Hronom, Žilina, Poltár, Lednické Rovne, Istebné,
Sereď, Krompachy, Slovenská Ľupča, Bukóza Vranov,
Gumárne Púchov, Chemosvit Svit...
B – zásaditý (alkalický) imisný typ (B1-magnezitový, B2cementárenský, B3-dopravný):
Jelšava, Lubeník, Hačava, Ťahanovce, Lovinobaňa, Ladce,
vápenky v Tisovci, Žiranoch...
C – čpavkový (amoniakálny) imisný typ:
Chemko Strážske, Duslo Šaľa, veľkofarmy (ošípárne,
hydinárne)
Acidifikácia
Acidifikácia je proces, pri ktorom sa zvyšuje kyslosť abiotických
zložiek životného prostredia.
Znečisťujúce látky, predovšetkým oxidy síry a dusíka vypúšťané
do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov:
• sú v atmosfére transformované na kyselinu sírovú a dusičnú
• spôsobujú kyslosť zrážok.
• následne okysľujú pôdu, vodu,
• vedú k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov
• poškodzovaniu lesov,
• k narušeniu stavebno - technického stavu budov.
Vplyvom kyslých zrážok sa z pôdy vylúhovávajú a strácajú
niektoré výživné látky (vápnik, mangán, sodík, draslík) a
korene rastlín v kyslom prostredí ľahšie vstrebávajú toxické
kovy. Závažným problémom je prekyslenie jazier a následný
úhyn rýb (najmä lososov a pstruhov).
Acidifikácia
Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosférickým
oxidom uhličitým má pH 5,65. Atmosférické zrážky sa považujú
za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj
katiónov a hodnota pH je nižšia ako 5,65. Sírany sa na kyslosti
zrážkových vôd podieľajú asi 60 - 70 % a dusičnany 25 - 30 %.
Acidifikácia povrchových vôd sa prejavuje zvyšovaním
koncentrácie kyselinotvorných látok vo vodách s následným
zvýšením pH vôd.
Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť v tečúcej
vode. Voda povrchových tokov a jazier je najkyslejšia na jar. Z
celkového pohľadu možno konštatovať, že vývoj hodnôt pH,
koncentrácie síranov a alkality v povrchových vodách má
premenlivý a prirodzený kolísavý charakter.
V súčasnosti vďaka právne stanoveným normám platným pre
vypúšťané acidifikačné zmesi sa obsah síranov a dusičnanov v
atmosfére a v zrážkach znížil, a súčasne sa znížilo ohrozenie
povrchových a podzemných vôd acidifikáciou.
Acidifikácia
Acidifikácia pôd je na jednej strane dôsledkom prirodzených
procesov prebiehajúcich v terestriálnom ekosystéme, na
druhej strane acidifikáciu výrazne ovplyvňujú
antropogénne vplyvy, predovšetkým fyziologicky kyslo
pôsobiace hnojivá a kyslé atmosférické znečisťujúce látky
(SO2, NOx).
Tento proces sa výraznejšie neprejavuje v morfológii pôd,
môže sa prejavovať v zmene niektorých chemických
vlastností, ako je zníženie hodnoty pôdnej reakcie,
zvýšenie hodnoty aktívneho hliníka, ako aj v zmenách
katiónovejmvýmennej kapacity.
Informácie o stave a vývoji acidifikácie poľnohospodárskeho
pôdneho fondu poskytuje ČMS Pôda.
Acidifikácia
Ženevský Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o
diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom
hranicami štátov (r.1979, pre ČSFR nadobudol platnosť v marci
1984, SR je jeho sukcesorom od mája 1993).
Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry:
Prijatý v Oslo v roku 1994. Slovenská republika protokol ratifikovala
v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998.
Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu (vzhľadom k
vzťažnému roku 1980) bolo zníženie emisií SO2 o 60% (výsledok
v r.2000: o 85% menej ako v roku 1980) .
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného
ozónu:
Protokol bol prijatý v Göteborgu v roku 1999. Slovenská republika
protokol podpísala v roku 1999. Záväzok SR
je zredukovať emisie SO2 do 2010 o 80 %, emisie NO2 do 2010 o
42 %, emisie NH3 do 2010 o 37 % v porovnaní s rokom 1990.
Príčiny a dôsledky klimatických zmien
Prirodzený skleníkový efekt atmosféry udržuje teplotu vzduchu v
prízemnej vrstve vyššiu o 33°C, ako by bola bez pôsobenia tohto
efektu. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov (CO2, CH4,
N2O, freóny a iné) v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo
následne vyvoláva zmenu klímy.
Na Slovensku bol za posledných 100 rokov zaznamenaný trend
rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 °C a pokles
ročných úhrnov atmosférických zrážok o 5,6 % v priemere.
Na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro,
1992) bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy - základný
medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy.
Dohovor v Slovenskej republike vstúpil do platnosti 23. novembra
1994. Slovensko akceptovalo všetky záväzky Dohovoru, vrátane
zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2000 na úroveň roku
1990.
Ďalej si Slovensko ako vnútorný cieľ stanovilo dosiahnuť „Torontský
cieľ“, t. j. 20 % zníženie emisií do roku 2005 oproti roku 1988.
Príčiny a dôsledky klimatických zmien
Na konferencii strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v
japonskom Kjóte v decembri 1997 sa SR zaviazala znížiť
produkciu skleníkových plynov do roku 2008 o 8 % oproti
roku 1990.
SOI vypracovala novú príručku o spotrebe palív a emisiách CO2 nových
osobných automobilov. Príručka obsahuje aktuálny zoznam všetkých
modelov automobilov dostupných v SR. Podľa súčasnej legislatívy sú
predajcovia áut povinní úplne a pravdivo informovať spotrebiteľa pred
kúpou auta o spotrebe paliva a emisiách CO2.
Úbytok ozónovej vrstvy
Vo výške 15-50 km sa nachádza vrstva atmosféry so zvýšeným obsahom
ozónu, jeho koncentrácia je najvyššia v rozpätí 20 až 25 km nad
Zemou (ozónosféra – meria sa v DU - Dobson Unit, v SR sa meria na
meracej stanici Poprad-Gánovce)
Látky rozkladajúce ozón: Cl, ClO, BrO, NOx.
Vplyvom týchto látok môže dôjsť k narušeniu rovnováhy medzi vznikom
a rozkladom ozónu, narušenie rovnováhy vedie k zníženiu
koncentrácie ozónu v stratosfére (ozónová diera)
Freóny – uhľovodíky, ktoré majú nahradené vodíky dvoma typmi
halogénov, pričom aspoň jeden z nich je fluór
Halóny – brómované uhľovodíky
Oxidy dusíka – splodiny spaľovania vznikajúce pri letoch
Zlúčeniny síry – výbuchy sopiek
Vplyv na živé organizmy:
Rakovina kože, DNA mutácie, oslabenie imunity, poškodenie zraku,
tlmenie fotosyntézy (negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu)
Úbytok ozónovej vrstvy
• 1985 Viedenský dohovor (ČSFR pristúpenie v r. 1990, SR
sukcesia v r. 1993) - Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy:
krajiny sa zaviazali spolupracovať pri výmene informácií
a podporovať výskum týkajúci sa ozónosféry
• 1987 Montrealský protokol – určenie látok poškodzujúcich
ozónovú vrstvu, stanovenie presného harmonogramu útlmu
ich výroby a spotreby
• 1990 Londýnsky protokol – zvýšenie ochranných opatrení
vzhľadom na nepriaznivý vývoj (SR pristúpenie v r. 1994)
• 1992 Kodaňský protokol – zákaz výroby a spotreby
väčšiny látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (SR
pristúpenie v r. 2000)
• SR- plnenie protokolov na 100%
Voda
• Nedostatok zdrojov pitnej vody (dusičnany vo vode –redukcia
na dusitany a ich vstrebávanie do krvi-nedostatočné
okysličovanie)
• Látky znečisťujúce vodu: dusík a fosfor (hnojivá - eutrofizácia)
• Ropa a ropné látky (pri ťažbe, pri preprave a spracovávaní
a spotrebe) - upchanie dýchacích otvorov, vtákom sa zlepí perie
a utopia sa
• Fenoly- prchavé aromatické látky (odpadové vody z rafinérií,
spracovanie dreva, farbiarenstvo, výroba pesticídov)
• Chlórované uhľovodíky – v pesticídoch
• Detergenty a tenzidy (čistiace prostriedky, pracie prášky)
• Ťažké kovy – Cd, Hg, As, Pb, Ni, Cr
• Znečisťovanie podzemných vôd (z pôdy infiltráciou
znečistených povrchových vôd)
Voda
MŽP SR: Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica
(SVP)
Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava - VV
Hydroconsult š.p. Bratislava- HYCO
Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava - VÚVH
Zákon č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon)
RSV-Rámcová smernica o vode: vodohospodárska politika EÚ,
ktorá má cieľ chrániť fyzickú a biologickú integritu vodných
systémov a znížiť tlak ľudskej populácie na vodné zdroje
(dosiahnutie dobrého stavu pre všetky vody EÚ do r.2015)
Dohovor o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných
jazier (SR: 1999)
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja
(SR:1998)
Voda
CHÚ v zmysle zákona o vodách:
• chránené vodohospodárske oblasti (významná oblasť akumulácie
vôd)
• ochranné pásma vodárenských zdrojov (ochrana ich výdatnosti,
kvality..)
• citlivé oblasti (vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza
v dôsledku zvýšenej koncetrácie živín k nežiadúcemu stavu
kvality vôd)
• zraniteľné oblasti (poľnohospodársky využívané územia, z
ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo
vsaqkujú do podzemných vôd, v ktorých je koncetrácia
dusičnanov vyššia ako 50mg.l-1, alebo sa môže v blízkej
budúcnosti prekročiť
Monitorovací a informačný systém:
ČMS-Voda: kvalita a kvantita povrchových a podzemných vôd,
termálne a minerálne vody, závlahové vody a rekreačné vody
www.shmu.sk/cms/voda
Pôda
„Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a
vyžaduje si, aby členské štáty vykonávali k tomu národnú a aj
medzinárodne relevantnú politiku.“ Stratégia ochrany pôdy:
Európska ekonomická komisia, Brusel 16.4. 2002
• Mechanické poškodzovanie: výstavba obytných, priemyselných
súborov, cestných komunikácií, zhutňovanie pôdy, erózia a odnos
pôdy
• Znečisťovanie: výluhy zo skládok, kontaminácia prostredníctvom
znečistenej vody a vzduchu-okyseľovanie pôdy, čo zapríčiňuje
pohyblivosť kadmia a hliníka a spôsobuje tým intoxikáciu do rastlín,
vzduch- NOx, Pb- doprava, Cd -superfosfát hnojivo, As, popolček,
Cr, Ni, organické zlúčeniny, voda-zavlažovaním, resp.zrážkovou
vodou-pesticídy, priemyselné hnojivá, nadmerné hnojenie spôsobuje
tzv.fyziologické sucho: rastliny neprijímajú dostatok vody aj keď
v pôda je vlhká, ale je v nej vysoká koncentrácia minerálnych látok,
ktoré vodu z rastlín odčerpávajú
• Živočíšne veľkochovy: produkcia infekčného hnoja, trusu-zdroj
patogénnych mikroorganizmov a baktérií
Pôda
VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
ČIASTKOVÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM – PÔDA (ČMS-P):
· základná sieť na poľnohospodárskych, lesných pôdach i pôdach
nad hornou hranicou lesa (zahŕňa 318 monitorovacích lokalít na
poľnohospodárskych pôdach a pôdach nad hornou hranicou
lesa – VÚPOP Bratislava a 112 monitorovacích lokalít na
lesných pôdach – LVÚ Zvolen) – periodicita 5 rokov
· sieť kľúčových monitorovacích lokalít (zahŕňa 21 monitorovacích
lokalít na poľnohospodárskych pôdach i na pôdach vyšších
polôh – VÚPOP Bratislava) – periodicita každoročne
plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd
(realizuje sa vo vybraných katastrálnych územiach – ÚKSUP
Bratislava) – periodicita 5 rokov
Indikátory: charakteristika lokality, klasifikácia pôdy, acidifikácia
pôd, alkalizácia a salinizácia pôd, kontaminácia pôd, vývoj
obsahu prístupných živín v pôde, obsah a kvalita pôdneho
humusu, zhutňovanie pôd, erózia pôd
Bližšie: www.vupu.sk
Slovenská agentúra životného
prostredia
je odborná organizácia s celoslovenskou
pôsobnosťou zameraná na zabezpečovanie
starostlivosti o životné prostredie a rozvoja
environmentalistiky v súlade so zásadami trvalo
udržateľného rozvoja.
Prostredníctvom svojho zástupcu plní funkciu
národného ohniskového bodu Európskej
environmentálnej agentúry (EEA) a je národným
uzlom Európskej informačnej a pozorovacej siete
(EIONET). Jej sídlom je Banská Bystrica.
Bližšie: www.sazp.sk
Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky
je odborná organizácia s celoslovenskou
pôsobnosťou, ktorej činnosť je zameraná na
zabezpečovanie odbornej činnosti pre
výkon štátnej správy vo veciach ochrany
prírody a krajiny.
Jej sídlom je Banská Bystrica. Člení sa na
Centrum v Banskej Bystrici, správy 7
národných parkov, správy chránených
krajinných oblastí a dve regionálne správy
(Prešov, Bratislava).
Bližšie: www.sopsr.sk
Slovenský hydrometeorologický ústav
Bližšie: www.shmu.sk
Ministerstvo ŽP
je ústredným orgánom štátnej správy
www.lifeenv.gov.sk
Ďakujem za pozornosť