Transcript Document

Lucia Bartošová
3.AEx
 Základný
model medzinárodného obchodu –
Ricardov model
 Princíp
komparatívnej výhody
 Jedno-faktorová
 Obchod
ekonomika
v Ricardovom modely
•
David Ricardo – 19. st.
Ricardov model hovorí o rozdieloch
v produktivite práce medzi krajinami
spôsobenými produkčnými rozdielmi, ktoré
vedú k ziskom z obchodu. Rozdiely
v produktivite sú zvyčajne odvodené od
rozdielov v technológiách.
 Krajiny
obchodujú, pretože sú od seba odlišné –
ťažia zo svojich rozdielov, každá krajina robí
veci, ktoré jej idú lepšie
 Krajiny
obchodujú pre dosiahnutie tzv. Úspor z
rozsahu (Economies of scales) vo výrobe – každá
krajina produkuje obmedzený sortiment, preto
ho môže produkovať vo väčšom množstve,
vytvárajú sa produktívne výhody pre krajiny
Vysvetlenie pojmu náklady obetovaných príležitostí
a komparatívna výhoda si ukážeme na
nasledovnom príklade, ktorý je jednoduchým
Ricardovým modelom, kde vystupujú:
 dva výrobky: ruže a počítače
 dve krajiny: USA a Kolumbia
Príklad nám vysvetľuje, prečo môže byť
medzinárodný obchod prospešný.
Vykresľuje, aké náročné je ponúkať v zimnom
odbodí ruže v USA, čo si vyžaduje vysoké
náklady. Preto si radšej USA necháva ruže
posielať z Kolumbie.
USA môže vyrobiť 10 miliónov ruží... alebo
100 tisíc počítačov.
 Kolumbia môže vyrobiť 10 miliónov ruží....
alebo 30 tisíc počítačov.

Náklady obetovaných príležitostí ruží na
výrobu počítačov je množstvo počítačov,
ktoré boli vyrobené za prostriedky, ktoré by
boli použité na výrobu ruží.
USA má nižšie náklady obetovaných príležitostí
na výrobu počítačov.
 USA vyrobí 100 tisíc PC namiesto 10 mil. ruží
 Kolumbia vyrobí 30 tísíc PC namiesto 10 mil.
ruží
Kolumbia má nižšie náklady obetovaných
príležitostí na výrobu ruží.
 Kolumbia vyrobí 10 mil. ruží namiesto 30
tisíc PC
 USA vyrobí 10 mil. ruží namiesto 100 tisíc PC


USA má komparatívnu výhodu vo výrobe
počítačov
Kolumbia má komparatívnu výhodu vo výrobe
ruží
Krajina má komparatívnu výhodu v produkcii
tovaru, ak sú náklady obetovaných príležitostí
nižšie ako v inej krajine.
Ak by USA zastavili výrobu ruží a venovali tieto prostriedky
na výrobu počítačov a Kolumbia bude vyrábať ruže za
prostriedky určené na výrobu počítačov, potom:
Milióny ruží
USA
Kolumbia
SPOLU
Tisíce počítačov
-10
100
10
-30
0
70
Vo svete sa vyrába rovnaký počet ruží, ale produkuje sa viac
počítačov. Svet ako celok produkuje viac, je možný nárast
každého životnej úrovne => ak bude Kolumbia vyrábať
ruže pre americký trh a USA vyrábať počítače pre
kolumbijský trh.
Ked sa krajiny špecializujú na produkciu, v ktorej majú
komparatívnu výhodu, vyprodukujú a spotrebujú viac
tovarov a služieb.
Predpokladajme komplexnejší Ricardov model
s použitím nasledovných predpokladov:
 Existujú dve krajiny: domov a zahraničie
 Vyrábajú sa dva výrobky: víno a syr
 Práca je jediným dôležitým zdrojom výroby
 Produktivita práce v krajinách sa líši, avšak v
každej krajine je konštantná v čase
 Robotníci sú platený z konkurenčných miezd
v závislosti od ich produktivity a ceny
výrobku, pracujú tam, kde sú vyššie mzdy







aLW ...... požiadavka na jednotku práce na víno
v domácej krajine. Napr. ak aLW = 2, potom trvá 2
hodiny práce na výrobu 1 litra vína v krajine.
aLC ...... je požiadavka na jednotku práce na syr
v domácej krajine. Napr. ak aLC = 1, potom trvá 1
hodinu práce na výrobu 1 kila syru v domácej krajiny.
celková produktivita práce je konštantná, počet
odpracovaných hodín v domácej krajine je definovaný
ako L
QC ..... predstavuje množstvo vyrobených syrov
QW ..... predstavuje množstvo vyrobeného vína
aLCQC ...... práca použítá na výrobu syra
aLWQW ...... práca použitá na výrobu vína
PPF má rovnicu:
aLCQC + aLWQW = L
Celkové množstvo
pracovných zdrojov
Práca potrebná na
každú jednotku
vyrobeného syra
Celkové
množstvo
vyrobeného
syra
Práca potrebná na
každú jednotku
vyrobeného vína
Celkové
množstvo
vyrobeného
vína
Každá ekonomika má obmedzené zdroje, preto
existujú limity, koľko môže vyprodukovať => k
výrobe väčšieho množstva výrobkov musí
ekonomika obetovať produkciu iných výrobkov.
Krivka znázorňuje maximálne množstvo vína v
domácej krajine, ktoré môže byť vyrobené,
akonáhle sa rozhodlo nevyrábať žiadny syr, a
naopak..
Keď ekonomika využíva všetky svoje zdroje,
náklady obetovaných príležitostí na výrobu
syra je množstvo vína, ktoré sa znižuje ako
Qc rastie: (aLC/aLW)
 Každá hodina venovaná výrobe syra by mohla
byť použitá na výrobu určitého množstva
vína =>
Napríklad, ak 1 hodina je presunutá na
výrobu syra, potom ďalšia hodina práce môže
priniesť 1hodinu/(2 hodiny/liter vína) = ½
liter vína.

Na určenie toho, čo ekonomika skutočne
vyrába, musíme určiť ceny tovaru:




PC ..... cena syra
Pc/aLC .... Hodinová mzda (sa rovná trhovej
hodnote syru vyrobeného za hodinu)
PW ..... cena vína
PW /aLW .... Hodinová mzda (sa rovná trhovej
hodnote vína vyrobeného za hodinu)
Pracovníci budú pracovať tam, kde budú mať vyššiu
mzdu:
 PC /aLC>PW/aLW .... Pracovníci budú vyrábať syr
(mzda za syr je vyššia), ak
PC /aLC<PW /aLW .... Pracovníci budú vyrábať víno
 PC /PW >aLC/aLW .... Pracovníci budú vyrábať syr
(cena syra presahuje náklady obetovaných
príležítostí na výrobu syra), ak
PC /PW <aLC/aLW .... Pracovníci budú vyrábať víno
 PC /aLC = PW /aLW .... Mzdy sú rovnaké.
 PC /PW = aLC/aLW .... Relatívna cena výrobkov sa
rovná nákladom obetovaných príležitostí na výrobu
tých výrobkovVyrábajú sa oba výrobky.
Domáca krajina má komparatívnu výhodu vo
výrobe syra. Náklady obetovaných príležitostí na
výrobu syra sú nižšie ako v zahraničnej krajine.
aLC/aLW<a*LC/a*LW
 Predpokladajme, že domáca krajina je efektívna vo
výrobe vína aj syra. Má absolútnu výhodu vo
všetkých výrobách: jej požiadavky na pracovnú
jednotku pre víno a syr sú nižšie ako
v zahraničných krajinách.
aLC<a*LC a aLW<a*LW


Krajina môže byť efektívnejšia vo výrobe
oboch výrobkov, ale bude mať komparatívnu
výhodu iba v jednom výrobku – výrobok,
ktorý používa zdroje efektívnejšie
v porovnaní s alternatívnou produkciou.
 Pre
výpočet relatívnych cien s obchodom
vypočítame relatívne množstvo svetovej
produkcie:
(QC + Q*C )/(QW + Q*W)
 Ďalej zvažujeme relatívnu ponuku syrov:
množstvo syra dodávané vo všetkých
krajinách v pomere k množstvu vína
dodávané všetkými krajinami v každej
relatívnej cene syra: Pc/PW


Relatívny dopyt na syr je množstvo syra požadovaného vo
všetkých krajinách v pomere k množstvu vína požadovaného
vo všetkých krajinách ku každej relatívnej cene syra PC /PW.
Vzhľadom k rastu relatívnej ceny syra, spotrebitelia vo
všetkých krajinách budú mať tendenciu kupovať menej syra
a viac vína, takže relatívne množstvo syra poklesne.
Relative price
of cheese, PC/PW
a*LC/a*LW
RS
1
RD
aLC/aLW
L/aLC
L*/a*LW
Relative quantity
of cheese, QC + Q*C
QW + Q*W
Zisky z obchodu vychádzajú zo špecializovania
sa na výrobu, ktorá používa zdroje čo
najefektívnejšie a pomocou príjmov plynúcich
z tejto výroby nakupuje tovary a služby, ktoré si
krajiny žiadajú.
Používanie zdrojov čo najefektívnejšie znamená
výrobu tovaru v krajinách, v ktorých má
komparatívnu výhodu.



Domáci pracovníci zarobia väčšie výnosy z výroby syrov,
pretože relatívna cena syru rastie s obchodom.
Zahraničný pracovníci zarobia vyššie príjmy z výroby vína,
pretože relatívna cena syra klesá s obchodom (čo robí syr
lacnejším) a relatívna cena vína rastie s obchodom.

Príklad
Požiadavka na jednotku pracovnej sily pre domáce a zahraničné krajiny
Syr
Víno
Domov
aLC= 1 hodina/kg
aLW= 2 hodina/L
Zahraničie
a*LC= 6 hodina/kg
a*LC= 3 hodina/L
aLC /aLW = 1/2 < a*LC /a*LW = 2


Domáca krajina je efektívnejšia v oboch odvetviach, ale
komparatívnu výhodu má iba vo výrobe syrov.
Zahraničná krajina je menej efektívna v oboch odvetviach, ale
komparatívnu výhodu má vo výrobe vína.
V obchode musí byť rovnováha.
Predpokladajme, že PC /PW= 1 (1kg syra sa predá za 1 liter
vína)
 Ak domáce krajiny neobchodujú, môžu použiť jednu
hodinu práce na výrobu 1/aLW = 1/2 liter vína.
 Ak domáce krajiny obchodujú, môžu použiť jednu hodinu
práce na výrobu 1/aLC = 1 kg syra, predať toto množstvo
zahraničnej krajiny v bežnej cene na získanie 1 litra vína.
 Ak zahraničné krajiny neobchodujú, môže použiť jednu
hodinu práce na výrobu 1/a*LC = 1/6 kg syra.
 Ak zahraničné krajiny obchodujú, môžu použiť jednu
hodinu práce na výrobu 1/a*LW = 1/3 liter vína, predať
toto množstvo domácej krajine v bežnej cene na získanie
1/3 kg syra.


Relatívne mzdy sú mzdy domácej krajiny
vzhľadom na mzdy v zahraničnej krajine.
Rozdiely v produktivite určujú mzdové
rozdiely v Ricardovom modely – krajiny s
absolútnou výhodou v produkcii budú mať
vyššiu mzdu v tomto odvetví
Predpokladáme, že
Pc = $12/kg a PW = $12/L
 Domáci pracovníci sa špecializujú na výrobu
syra, ich hodinová mzda je (1/aLC)PC =
(1/1)$12 = $12
 Zahraniční pracovníci sa špecializujú na
výrobu vína, ich hodinová mzda je
(1/a*LW)PW = (1/3)$12 = $4
 Relatívna mzda pracovníka je $12/$4 = 3

Ovplyvňujú nízke mzdy produktiviu?



V Ricardovom modely odrážajú relatívne
mzdy produktivitu dvoch krajín.
Existujú argumenty, že krajiný s najnižšou
mzdou majú rastúcu produktivitu
a privádzajú krajiny s vysokou mzdou do
cenovej nevýhody.
Avšak dôkazy uvádzajú, že nízke mzdy sú
späté s nízkou produktivitou
KONIEC 