Transcript obruckavce

kmeň OBRÚČKAVCE
(Annelida)
• článkované telo – vonkajšie články
zodpovedajú vnútorným= homonómna
článkovanosť
• na článkoch sa nachádzajú párovité
výrastky :
parapódia – výbežky pripomínajúce
končatiny (morské druhy)
zväzky štetín (dážďovka)
• majú dobre vyvinutú druhotnú telovú
dutinu –célom
• morské druhy tvoria schránky
• Pohyb: dobre vyvinutý kožno-svalový vak
• ZS: zmyslové orgány sa sústreďujú v
hlavovej časti (oči, hmatadlá,
statocysty)
• CS: zatvorená – vzájomné spojenie
medzi chrbtovou a brušnou cievou
• DS : žiabrami alebo celým povrchom tela
• VS : metanefrídie
• NS: rebríčková
RS:
• oddelené pohlavie (výnimočne obojpohlavné)
• pohlavné orgány sú vo viacerých článkoch
• rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne
( rozpadom alebo pučaním)
• oplodnenie môže byť vnútorné alebo
vonkajšie
• pri obojpohlavných druhoch dozrievajú
spermie skôr ako vajíčka, pri kopulácii si
vymieňajú spermie
• suchozemské a sladkovodné druhy majú
priamy vývin
• žijú hlavne v mori, ale aj v sladkej vode a
pôde
• pôdne druhy sa podieľajú na tvorbe
humusu
Systém- 3 triedy:
1) Mnohoštetinavce (Polychaeta)
2) Máloštetinavce (Oligochaeta)
3) Pijavice (Hirudinea)
trieda: MNOHOŠTETINAVCE
• morské druhy
• majú parapódia so štetinami a
kríčkovitými žiabrami
• vyvíjajú sa cez larvu = trochofóru
• živia sa dravo
• prisadnuté druhy majú schránku
Palolo zelený
- zaujímavý morský druh
- telo sa delí na 2 časti: nepohlavnú a
pohlavnú
- V Tichomorí sa považuje za pochúťku
trieda: MÁLOŠTETINAVCE
• na každom článku majú štetiny
• dýchajú celým povrchom tela
• v prednej časti tela sa koncentruje časť
článkov = opasok
• oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi v
špeciálnom obale - kokóne, vodné druhy
ich lepia na ponorené predmety
• žijú prevažne v pôde a sladkej vode
Dážďovka zemná
• žije v pôde
• živí sa zvyškami hnijúcich rastlín, ktoré
rozkladá a za pomoci pôdnych baktérií
sa podieľa na tvorbe humusu
• obsahuje zvláštne enzýmy, ktoré majú
schopnosť rozkladať aj organické
nečistoty, najmä ropné látky
trieda: PIJAVICE
• vonkajšie článkovanie nezodpovedá
vnútornému
• pohybujú sa pomocou kožno-svalového
vaku
• žijú v sladkých vodách
• živia sa dravo, aj ako ektoparazity 
majú ústnu a koncovú prísavku, črevo má
bočné výrastky, v ktorých sa ukladá krv
do zásoby
Pijavica lekárska
• bola vyhľadávaná už v stredoveku na
lekárske účely (odsávanie krvi)
• jej slinné žľazy obsahujú látku
zabraňujúcu zrážaniu krvi = hirudín
• krv pijavice obsahuje účinné látky
využívané v medicíne
• z chovov unikla do voľnej prírody
• u nás žije v nádržiach južného a
západného Slovenska
Pijavička rybia
- parazituje na rybách
Pijavica konská
- naša najväčšia pijavica
- meria až 10 cm
- je dravá, živí sa malými
vodnými živočíchmi
kmeň ČLÁNKONOŽCE
(Arthropoda)
• najpočetnejší a druhovo najbohatší kmeň
• majú heteronómnu článkovanosť tela
(nerovnomernú)
• telo – 3 časti: hlava
hruď
bruško
-tieto časti rôzne splývajú
• každý článok tela nesie pár článkovaných
končatín  rýchlejší pohyb
 premena týchto končatína na
chytacie, ústne a zmyslové orgány
• majú vonkajšiu kostru (pancier) –
spevnenú chitínom a inkrustovanú
uhličitanom vápenatým
• jednotlivé časti panciera tvoria
doštičky, ktoré sú pohyblivo spojené
• pancier dodáva telu odolnosť, ale
zabraňuje rastu  musia ho počas
rastu zvliekať
• Pohyb: končatiny, priečne pruhované svalstvo
• TS: rozlične vyvinutá
stredná časť má slepé výbežky, ktorým
sa pripisuje funkcia pečene
• CS: otvorená
krv môže obsahovať krvné farbivá
majú rúrkovité srdce
• DS : vodné žiabrami
suchozemské pľúcnami vačkami alebo
vzdušnicami
• VS : tykadlové alebo čeľustné žľazy
(ústiace na povrch tela)
Malpighiho žľazy (ústiace do čreva)
• NS: rebríčková, vysoká koncentrácia
uzlín, postupne sa vytvára mozog
• ZS: zložené oči
tykadlá, hmatové a čuchové
receptory
• NS: oddelené pohlavie
pohlavný dimorfizmus
oplodnenie väčšinou vnútorné
• Vývin:
priamy – všetky vývinové zmeny sa
uskutočňujú vo vajíčku
nepriamy – prebieha cez larvy príp.
kukly
• Výskyt:
- obsadili všetky biotopy ( more, sladká
voda, suchá zem, pôda)
- mnohé sú parazitické, prenášajú vírusové
a bakteriálne ochorenia rastlín,
živočíchov a človeka
Systém
- podkmene:
1) Trilobity (Trilobitomorpha)
2) Klepietkavce ( Chelicerata)
3) Kôrovce ( Crustacea)
4) Viacnôžky ( Myriapoda)
5) Hmyz ( Insecta)
1 podkmeň: Trilobity
• vyhynutá skupina
• tvoria prechod medzi
obrúčkavcami a článkonožcami
• telo malo 3 časti a celé telo
pokrýval pancierový štít
• známe sú z prvohôr
• zachovali sa ako skameneliny
• na Slovensku boli nájdené odtlačky
pri Dobšinej
2 podkmeň: Klepietkavce
• telo tvoria 2 časti: hlavohruď a bruško
( u niektorých splývajú spolu)
• na hlavohrudi sa nachádzajú:
 hryzadlá (chelicery)
 hmatadlá (pedipalpy) (u niektorých
skupín sa premenili na klepietka)
 4 páry kráčavých končatín
• na povrchu pancier (zvliekajú ho)
• sú väčšinou dravé
• niektoré druhy žijú ako ektoparazity
• pôvodne boli morská skupina, dnes
prevažne suchozemská
• patria sem 2 triedy:
1. hrotnáče
2. pavúkovce
Trieda: Hrotnáče
•
•
•
•
•
žijú v mori
majú široký pancier na chrbtovej strane
na konci tela: chvoastovitý výrastok
jediná žijúca morská skupina
zástupca: ostrochvost americký
Trieda: Pavúkovce
• suchozemské živočíchy
• na povrchu tela majú zmyslové štetiny
• mnohé majú špecializované žľazy (napr.
jedové, snovacie)
• časté je mimotelové trávenie
• pred oplodnením sú známe svadobné tance
• rady: šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče
šťúry
• na konci bruška hrot
s jedovou žľazou
• sú živorodé
• samice nosia mladé na
chrbte
• rozšírené v trópoch a
subtrópoch
• v južnej Európe žije
šťúr karpatský
pavúky
• na hryzadlách majú jedové žľazy
• na spodnej starne bruška sú snovacie
bradavice
• vytvárajú pavučinové útvary
• náš najväčší pavúk: strehúň škvrnitý
pavúk vodný
• jediný vodný druh
kútnik domový
• žije v domácnosti
križiak
bežník
• netká siete 
babie leto
šťúriky
• merajú len niekoľko mm
• v domácnosti žije: šťúrik obyčajný
kosce
• telo: nerozlíšené na
hlavohruď a bruško
 1 celok
• dlhé, tenké nohy
• v nebezpečenstve
môžu odhodiť nohu,
nohy neregenerujú
• na stenách domov:
kosec domový
roztoče
• väčšinou malé
• telo tvorí 1 celok
• veľmi rýchlo sa rozmnožujú  rýchlo sa
rozširujú
• mnohé druhy parazitujú, prenášajú rôzne
ochorenia zo zvierat na človeka
napr. kliešť obyčajný
- napáda človeka a môže prenášať
kliešťovú encefalitídu (zápal mozg.blán)
boreliózu
• jeho larválne štádia
žijú na rôznych
drobných cicavcoch,
vtákoch a plazoch v
listnatých a
zmiešaných lesoch
• dospelé sa vyskytujú
od marca do
novembra
klieštikovec kurí
• pôvodne parazitoval
na voľne žijúcich
vtákoch
• adaptoval sa na
hydinu (sliepky,
morky, kačice,
domáce holuby)
• prenáša vírusové
ochorenie
3 podkmeň: Kôrovce
• prevažne vodné živočíchy
• na báze končatín majú žiabre
• telo: hlava splýva s hruďou do hlavohrude
bruško
• na povrchu tela chitinózny pancier
• na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá,
2 páry čeľustí, niekoľko príustných
nožičiek (spracovanie potravy) a nohy
rozdeľujú sa na 2 skupiny: Nižšie kôrovce
Vyššie kôrovce
Nižšie kôrovce
• veľkosť do 1 cm, súčasť planktónu
 dafnie
 cyklopy
 lastúrničky
 žiabronôžky
 veslonôžky
 fúzonôžky
Vyššie kôrovce
•
•
•
•
veľkosť až niekoľko desiatok cm
diferencované končatiny
telo sa skladá vždy z 21 článkov
náš najbežnejší: rak riečny
- živí sa uhynutými zvieratami
morské druhy
krab
homar
langusta
4 podkmeň: Viacnôžky
• telo: hlava a trup
• 2 triedy: Stonôžky
Mnohonôžky
Stonôžky
Mnohonôžky
• ploské telo
• okrúhle telo na priereze
• na každom článku 1
• na každom článku 2 páry
pár končatín
končatín
• majú jedové žľazy a • sú bylinožravé
sú dravé
(podieľajú sa na tvorbe
humusu)
 stonôžka ucholaková
 mnohonôžka zemná
5 podkmeň: Hmyz
• pevná vonkajšia kostra
• telo: hlava, hruď, bruško
Hlava:
- tykadlá, hryzadlá, 2 páry čelustí
- pôvodné hryzavé ústne ústroje sa
premenili na bodavé, cicavé, lízavé
Hruď:
- 3 páry kráčavých nôh
- krídla
• dobre vyvinutá NS
• výkonné zmysly
• inštinktívne správanie (hlavne
spoločensky žijúci hmyz)
• rôzne spôsoby komunikácie (vizuálna,
dotyková, vylučovanie pachov)
• mimikry = maskovanie – tvarom príp.
sfarbením imitujú rôzne predmety
• oddelené pohlavie
• hospodársky význam ( produkty hmyzu,
biologický boj, opeľovanie kvitnúcich
rastlín)
Systém hmyzu
-rozdeľuje sa na 2 podtriedy:
1) Bezkrídly hmyz
- nemajú ani nikdy nemali krídla
- stará, primitívna skupina
- patria sem:
 chvostoskoky – rozšírené hlavne v
pôde, na konci tela majú
skákavý výrastok
 švehly – žijú v pôde, aj v domácnosti
chvostoskoky
švehly
2) Bezkrídly hmyz
• majú 2 páry rôzne formovaných krídel
• podľa typu vývinu sa rozdeľujú na 2
skupiny:
A/ hmyz s neúplnou premenou
- vyvíjajú sa cez larvu, ktorá dorastá s
malými zmenami a postupne sa mení na
dospelý hmyz = imágo
- rady: vážky, podenky, rovnokrídlovce,
šváby, vši, švoly, bzdochy,
rovnkokrídlovce
Vážky
•
•
•
•
•
fylogeneticky najstarší lietajúci hmyz
2 páry veľkých krídel
veľká hlava s dobre vyvinutými očami
sú dobré letce
larvy žijú vo vode a sú dravé, dospelé sú
tiež dravé
Podenky
• larva žije vo vode aj niekoľko rokov
• dospelé žijú len niekoľko dní
(neprijímajú potravu) – ich úlohou je len
rozmnožovanie
Rovnokrídlovce
• zle lietajú, dobre skáču
• vydávajú cvrlikavé zvuky trením krídel
(kobylky) alebo trením stehien zadných
nôh o predné krídla ( koníky)
kobylka zelená
Koník sťahovavý
Krtonôžka
Šváby
• sploštené telo
• žijú v domácnostiach, počas zimy dobre
vykurovaných, aj v pekárňach
Šváb obyčajný
Rus domový
Vši
• žijú na rôznych živočíchoch a človeku
 voš detská
- žije vo vlasoch, jej vývinové štádia sa
volajú hnidy
 voš šatová
- žije na telách ľudí nedodržiavajúcich
hygienu
 voš lonová
- žije v ochlpení ľudského tela, prenáša sa
pohlavným stykom
Švoly
• parazitujú na hydine
• zbavujú sa ich hrabaním v prachu
Bzdochy
• žijú na rastlinách, z ktorých cicajú šťavy
 cifruša bezkrídla
- na kmeňoch rôznych listnatých stromov
Ploštica posteľná
- parazituje v príbytkoch človeka
Rovnakokrídlovce
• takmer rovnaké krídla
• vyskytujú sa na rastlinách, cicajú
rastlinné šťavy a tým ich vážne
poškodzujú
• patria sem : vošky
B/ hmyz s úplnou premenou
• z vajíčka sa liahnu larvy bez krídel,
neskôr sa zakuklia a z kukly vylieta
imágo
• rady: chrobáky, blanokrídlovce,
dvojkrídlovce, motýle, blchy
Chrobáky
• najznámejší rad
• chitinózne telo
• prvý pár krídel sa mení na krovky,
druhý pár je blanitý
- zástupcovia:
 kováčik obilný
 potápnik obrúbený
 bystrušky
lajniaky, zdochlináre, hrobáriky, fúzače
roháč veľký
 lykožrút smrekový
lienky
Blanokrídlovce
• fylogeneticky najvyššie postavený hmyz
• patria sem skupiny sociálneho hmyzu
• majú dobre vyvinuté blanité krídla
• sú veľmi dobré letce
 včela medonosná
- chová sa, zbiera nektár, z ktorého sa
získava med
- spoločenstvo: základ  matka (kladie vajíčka)
samce = trúdy
robotnice
- z oplodnených vajíčok sa rodia
robotnice, z neoplodnených trúdy
(partenogenéza)
- matka je oplodňovaná len raz za život
- na konci tela robotníc je žihadlo,
spojené s jedovou žľazou, háčikmi
spojené s bruškom ( po uštipnutí
nastáva smrť)
- na zber peľu majú na zadných nohách
košíčky a kefky
- majú dobre vyvinutý orientačný zmysel
( včelie tance)
 čmeľ zemný - opeľovač
 čmeľ skalný - opeľovač
 osy - živia sa sladkými šťavami
- ich žihadlá nemajú háčiky, preto ich
po poštípaní z rany vytiahnu
 sršne
 mravce – tvoria najpočetnejšie
spoločenstvá ( mraveniská)
Dvojkrídlovce
• majú vyvinutý len jeden pár krídel, zadné
sú premenené na kyvadielka
 komáre
– larvy žijú vo vode, dýchajú vzdušný kyslík
- dospelé samice cicajú krv živočíchom a
človeku
- maláriu prenáša komár Anofeles
škvrnitokrídly
Muchy:
ovad
mäsiarka obyčajná – je živorodá, jej larvy
sa vyvíjajú v mäse
mucha tse-tse
- prenáša spavú nemoc
Motýle
• majú stočený cuciak
• živia sa kvetným nektárom
 mlynárik kapustový
 žltáčik
 bábôčky
 vidlochvost feniklový
• nočné motýle: lišaj smrtkový
mníška obyčajná
 priadka morušová
- hospodársky významný druh
- produkuje hodvábne vlákna
- pestuje sa aj umelo
 moľa šatová, moľa kožušinová
- žijú v domácnostiach
Blchy
•
•
•
•
ektoparazity
skákavý typ končatín
žijú na telách stavovcov
živia sa krvou, cicajú ju bodovo-cicavými
ústnymi orgánmi
• prenášajú nebezpečné vírusové
ochorenia zo živočíchov na človeka
(napr. mor)
 blcha ľudská