Transcript Chvostoskoky

Život v jaskyniach
Chvostoskoky
Kristína Dostálová
2.B
Jaskyňa
•Prirodzený podzemný dutinový priestor
•Najnehostinnejšie miesto na Zemi – tma, nízka teplota
Život v jaskyni
•Rozmanité formy, ktoré sa museli prispôsobiť (slepé a
bezfarebné, predĺženie alebo skrátenie končatín)
•Vedný odbor - biospeleológia
•Troglobionty
•Živočíchy: červy, hmyz, mloky, kôrovce, chvostoskoky...
•Rastliny: plesne, machy...
•Potrava: organická hmota, netopierí trus, plesne...
Chvostoskoky (Collembola)
•Najbohatšie zastúpené živočíchy v jaskyniach
•Drobné, evolučne primitívne bezstavovce
•Spodná strana bruška – skákací aparát
(premenené bruškové končatiny)
•Adaptácia: predĺžené pazúriky, skákací aparát,
slepota, sfrabenie
•Predátori: chrobáky, pavúky
•Potrava – plesne, huby, organický odpad
Slovensko: Stanišovská jaskyňa, Harmanecká, Demänovská,
Bystrianska, Važecká, Gombasecká, Domica...
Odlišnosť od iných druhov
3. Tykadlo
4. Vrchná pera
5. Ukončenie nohy a
pazúrik
6. Zadná časť zadočka
7. Skákacia vidlička
Objavenie nových druhov chvostoskokov
Medzi nálezmi sú aj štyri dosiaľ neznáme druhy, ktoré dostali nasledujúce názvy:
Anurida stereoodorata, Deuteraphorura kruberaensis, Schaefferia profundissima a
napokon Plutomurus ortobalaganensis.
Práve posledne menovaný druh chvostoskoka je článkonožec a všeobecne živočích,
ktorého areál výskytu zasahuje do najväčšej známej hĺbky: 1980 metrov.
Exempláre chvostoskokov spomenutí vedci získali od účastníkov výpravy Sofie
Reboleirovej z Universidade de Aveiro (Portugalsko) a Alberto Sendra z Museo de
Historia Natural vo Valencii (Španielsko). Cieľom ibero-ruskej výpravy CaveX Team v
lete 2010 bola jaskyňa Krubera-Voronja na západnom Kaukaze v Abcházsku.
Patrí jej svetový hĺbkový primát – najnižšie položené miesto leží 2191 metrov pod
úrovňou terénu. Navyše ako jediná na svete siaha hlbšie ako 2 kilometre.
Hojné populácie mikróbov v hlbokom podzemí, na súši i pod morským dnom, sú známe
už niekoľko desaťročí. Vžil sa pre ne názov „horúca podzemná biosféra“ (s rastúcou
hĺbkou stúpa teplota).
Podľa niektorých odhadov je dokonca celková biomasa podzemných mikróbov
porovnateľná s celkovou biomasou nadzemného života, vrátane vodného/morského a
vzdušného. Podzemné mikróby prosperujú bez slnečného svetla. Energiu a živiny
čerpajú zo zemského tepla a hornín, vody je v podzemí dosť.
Jaskynné živočíchy s príslušnými adaptáciami (strata zraku, pigmentácie a pod.) vedci
takisto skúmajú už dlho.
Pri jednom druhu chvostoskokov teraz objavili vysoko špecializovaný chemoreceptor v
orgáne za tykadlami. Jaskynné chvostoskoky zvyčajne majú chemoreceptory na
tykadlách. a ak za nimi, tak sú iba malé, sotva vyčnievajúce z kutikuly.
Rafael Jordana a Enrique Baquero uverejnili tieto poznatky v časopise Terrestrial
Arthropod Reviews.
http://www.sss.sk/old/s.php?m=34
http://www.unesco.eu.sk/dedicstvo/vystava/07panel/panel.ht
ml
http://www.ssj.sk/pdf/ARAGONIT16/Aragonit16_2011_3.pdf