Mgr. Jarmila Matelová ZS Sadová 620, Senica

 generácia mládeže, ktorú nazývame podľa vodcu slovenského národného hnutia Ľudovíta Štúra,  hlavný prúd slovenského národného hnutia v 1. polovici 19.storočia, v období romantizmu,  formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

Zaslúžili sa o vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.

Hlavní predstavitelia

- Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Ján Francisci , Janko Matúška

rovnoprávne postavenie slovenského národa v bývalom Uhorsku, zlepšenie životných podmienok prostého ľudu, duchovný rast a vzdelanosť Slovákov, uzákonenie spisovného jazyka, zrušenie poddanstva, rozširovanie národného školstva, zachovanie národného umenia.

Ľudovít Štúr muž skutkov Samo Chalupka – posol mravnosti Janko Kráľ – burič a revolucioná r Ján Botto – putovanie za slnkom Andrej Sládkovič

–

hymnus na lásku Janko Matúška – tvorca hymny

S.Chalupka:

„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“

J.Kráľ:

„

Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme :/a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?“

A.Sládkovič:

objímať.“ „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,/ Marínu drahú v peknej otčine,/ obe v jednom

J.Botto:

„ No príde i prísť musí ten veľký deň súdu / a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“

Štúdium - 1827 v Rabe, 1829 na Evanjelickom lýceu v Bratislave, 1838 – 1840 na univerzite v Halle. 24. apríl 1836 – stretnutie na Devíne, 1843 uzákonenie spisovnej slovenčiny spolu s Hurbanom a Hodžom v Hlbokom, 1. augusta 1845 Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski,

21. december 1847 – reč na uhorskom sneme za mesto Zvolen, 12.jún 1848 - vystúpenie na Slovanskom zjazde v Prahe, 19.september 1848 člen Slovenskej národnej rady, január 1851 – život pod policajným dozorom v Modre.

Tvorba: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej /

gramatická osnova nového slovenského spisovného jazyka

/, Spevy a piesne, Slovanstvo a svet budúcnosti, Svätoboj, O národných písních a pověstech plemen slovanských, Matúš z Trenčína .......

Štúdium - 1822 - na lýceu v Kežmarku 1824 1827 v Rožňave, 1827 Evanjelické lýceum v Bratislave, 1833 - vo Viedni – teológiu.

V roku 1831 bojoval v poľskom povstaní. Od roku 1840 pôsobil v Hornej Lehote ako evanjelický farár.

Bol členom výboru Tatrína a roku 1861 spolutvorca Memoranda slovenského národa v Martine. Svoju knižnicu daroval Národnému domu v Martine (okolo tisíc zväzkov).

Tvorba: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko, Mor ho!, Likavský Väzeň, Spevy, Kráľohoľská.....

Štúdium - 1834 - 1837 gymnázium v Gemeri, 1837 1841 Evanjelické lýceum v Levoči, 1841 1842 v Kežmarku, 1842 - 1844 v Bratislave.

1844 protest proti zosadeniu Ľ. Štúra - odchod do Liptovského Mikuláša.

Pôsobenie – pisár v Budapešti, vládny komisár, stoličný pisár, námestník hlavného slúžneho, súdny adjunkt v Martine a i..

1848 – väznený v Šahách, 1862 – pôsobenie v Zlatých Moravciach, kde zomrel na týfovú choleru.

Tvorba – Duma bratislavská, Šahy, Jarná pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Zabitý, Krajinská pieseň, Kríž a čiapka.....

Štúdium – 1831 – 1832 na gymnázium v Krupine, 1839 – 1840 Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, 1840 – 1842 v Bratislave, 1843 – 1844 teológiu na univerzite v Halle.

Pôsobenie – pomocný učiteľ v Ladzanoch, vychovávateľ v Hodruši, v r.1847 vysvätený za kňaza a do roku 1856 farár v Hrochoti, od r.1856 až do konca života v Radvani ako evanjelický farár.

1849 – za podporu Slovenského povstania básnika odsúdili na trest smrti, ktorý nestihli maďarskí gardisti vykonať.

Tvorba Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Nehaňte ľud môj, Marína, Detvan – časti: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka, Svätomartiniáda, Milica.

Štúdium – 1843 – 1847 na Evanjelickom lýceu v Levoči, spoluautor študentského časopisu Holub s prílohou Sokol, 1847 – 1851 na polytechnike v Budapešti.

1861 – účasť na memorandovom zhromaždení, 1863 zakladajúci člen Matice slovenskej. Pôsobenie – 1851 – 1860 zememerač v Martine a okolí, 1860 – 1870 v Banskej Štiavnici, 1870 – 1881 v Banskej Bystrici.

Tvorba – Báj na Dunaji, K mladosti, Smrť Jánošíkova, Povesti slovenské, Žltá ľalia, Margita a Besná, Ctibor, Krížne cesty.

Štúdium - 1839 -1844 teológiu v Bratislave 1844 na lýceu v Levoči Pôsobenie - v Oravskom Podzámku ako vychovávateľ v Dolnom Kubíne ako úradník na súde V roku 1844 napísal báseň Nad Tatrou sa blýska..., profesúri na Bratislavskom lýceu. ktorou vyjadril svoj protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z

Táto báseň zohrala významnú úlohu v slovenskom národnom živote, stala sa bojovou piesňou štúrovskej družiny a aj súčasťou .

Tvorba: Piesne a balady na motívy ľud. povestí: Kozia skala, Púchovská skala, Hrdoš (Nitra II, 1844), Sokolíček plavý, Preletel sokolík nad tichým Dunajom, Slepý starec, Po dolinách, Vzdychy spod Lysice.