Srdce a cievna sústava

Krv plní svoje dôležité funkcie len vtedy, keď neustále preteká organizmom. Túto cirkuláciu zabezpečuje srdce ktoré pracuje na spôsob čerpadla.

SRDCE

Srdce, ako orgán, má dve polovice – pravú a ľavú – ktoré pracujú dokonale synchrónne.

Je dutý orgán, ktorého stena je tvorená špecifickou svalovinou – myokardom, ktorý spája v sebe funkčne aj morfologicky vlastnosti hladkej a priečne pruhovanej svaloviny. Každá polovica srdca je tvorená dvoma časťami: predsieňou a komorou.

Srdce

(cor, cardium) –

je uložené šikmo medzi obidvoma pľúcami vo väzivovom vaku – osrdcovníku (pericardium). Umiestnené je v strede medzipľúcia, jeho hrot smeruje doľava a dolu. Veľkosť srdca zodpovedá približne veľkosti päste človeka, ktorému patrí.

Srdce je dutý orgán, ktorý je rozdelený priehradkou na pravú stranu (prechádza ňou len odkysličená krv) a ľavú stranu (prechádza ňou len okysličená krv).

V hornej časti srdca sú predsiene (atriá) a v dolnej časti komory (ventriculi). Pravú predsieň oddeľuje od komory trojcípa chlopňa a ľavú dvojcípa (mitrálna) chlopňa.

Prietok krvi srdcom

Do pravej predsiene priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z orgánov a tkanív tela. Stiahnutím pravej predsiene sa krv vypudí do pravej komory. Z nej prúdi pľúcnicovým kmeňom do pľúc, kde prebieha okysličovanie. Na začiatku pľúcnice je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému toku krvi.

Z pľúc sa vracia okysličená krv štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene. Po stiahnutí ľavej predsiene prúdi krv do ľavej komory. Z komory sa krv odvádza najmohutnejšou tepnou – srdcovnicou (aortou) do celého tela. Na začiatku srdcovnice je polmesiačikovitá chlopňa.

Cievy, ktoré vychádzajú zo srdca,

sa nazývajú tepny,

a cievy, ktoré vchádzajú do srdca – žily,

bez ohľadu aká krv v nich prúdi. (obr. 37: hlavné tepny)

Činnosť (práca) srdca

Obeh krvi v cievach zabezpečuje cyklická práca srdca, ktoré tvorí pružnú, jednosmernú pumpu. Práca srdca pozostáva z dvoch fáz –

sťahu (systoly)

a relatívneho

ochabnutia (diastoly)

–

Pracovný cyklus začína sťahom predsiení (krv sa vytlačí do komôr) a ochabnutím komôr, plnia sa krvou. Pokračuje sťahom komôr – krv sa vytlačí z pravej komory do pľúc, z ľavej komory do celého tela; do predsiení sa krv vracia (do pravej predsiene z celého tela, do ľavej predsiene z pľúc).

Celý cyklus je riadený autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca, ktorá pripomína nervové tkanivá. Nazýva sa prevodový systém srdca. Je tvorený špeciálnym tkanivom, ktoré má vlastnosti svaloviny a nervového tkaniva.

Činnosť srdca sa prejavuje - ozvami, tepom a zmenou elektrických prúdov. Srdcová ozva je zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím cípových chlopní –

systolická ozva

. Pokračujúca

diastolická ozva

polmesiačikovitých chlopní.

- vzniká uzavretím Rýchlosť činnosti srdca sa môže sledovať prostredníctvom počtu tepov za časovú jednotku.

Tep

Tep vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu (systole) komory (môžeme ho nahmatať v tzv. tlakových bodoch zápästia a v krčnej jamke). U zdravého človeka je počet tepov 70/minútu. Pri fyzickej námahe a duševnom vypätí sa môže zvýšiť až na 200 tepov za minútu U žien je tepová frekvencia vyššia ako u mužov.

Každým tepom sa do tela vytlačí 70 ml krvi. Množstvo krvi prečerpané za jednu minútu sa nazýva minútový objem srdca. Je to asi 5 litrov krvi, čiže za minútu pretečie srdcom celý objem krvi, ktorú máme v tele.

Tepová frekvencia a aj minútový objem srdca je ovplyvnený stavom organizmu a jeho fyzickou záťažou. Pri veľmi náročných fyzických výkonoch sa môže minútový objem srdca zvýšiť až na 40 litrov/min.

Elektrickým prejavom srdcovej činnosti sú prúdy, ktoré vznikajú činnosťou svalu. Tieto prúdy sa dajú merať a zaznamenávať, vzniká elektrokardiogram – EKG. Používa sa pri vyšetrovaní činnosti srdca.

Analýzou zaznamenaných kriviek bioprúdov možno zistiť stav srdca a určiť prípadné zmeny v jeho funkcii.

K základným vyšetreniam srdcovej činnosti patrí aj meranie krvného tlaku. Je to tlak v tepnách. Pri každej systole sa do srdcovnice dostáva množstvo krvi, ktoré nestačí okamžite odtiecť do žíl. Steny aorty sa elasticky rozšíria a dôjde v nej k prechodnému zvýšeniu tlaku, ktorý sa nazýva tlakový pulz.

Najvyššie hodnota tlaku dosiahnutá počas sťahu – systoly sa nazýva

systolický tlak

(dosahuje hodnotu 14–16 kPa, t.j. 100 – 120 torr).

Najnižšia hodnota, na ktorú tlak klesne počas ochabnutia – diastoly, je

diastolický tlak

(dosahuje hodnotu 8–11 kPa – t.j. 60 – 80 torr).

Tlak sa meria tonometrom, najčastejšie na ramennej tepne.

Tlak krvi sa vekom mení. Dojčatá majú systolický tlak 13,3 kPa (100 torr), v puberte sa tlak zvyšuje viac u chlapcov ako u dievčat. V starobe sa tlak zvyšuje viac u žien ako u mužov.

Výživa srdca

Pri pracovnom cykle má srdce len minimálnu oddychovú fázu, preto vyžaduje stály a bohatý prísun kyslíka a živín. To zabezpečuje vlastný srdcový obeh tvorený vencovitými (koronárnymi) tepnami. Vencovité tepny vystupujú z aorty hneď za polmesiačikovitými chlopňami. Pri vrcholovom športovom výkone spotrebuje srdcový sval toľko kyslíka, ako celé telo v pokojovom stave.

Prúdenie krvi vlásočnicami a žilami.

Srdcovo - cievny systém tvorí sieť krvných ciev, ktorá rytmickým pumpovaním srdca neprestajne rozvádza krv do celého tela. (obr. 42) Všetky funkcie krvi sa dejú vo vlásočniciach

(kapilárach).

Krv nimi preteká pomaly a rovnomerne. Tu sa už prakticky neprejavujú zmeny tlaku v súvislosti s činnosťou srdca.

Vlásočnice

(kapiláry)

Vlásočnice (kapiláry) sú najmenej nápadnou, ale najdôležitejšou súčasťou krvného obehu. Pri celkovom počte vlásočníc v ľudskom tele asi 40 miliárd, je celková účinná plocha pre látkovú výmenu asi 1000 m2. Pritom vlásočnice nie sú v tele rovnomerne rozložené.

Na začiatku vlásočnice prestupuje tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkových priestorov a na konci vlásočnice sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny látkovej výmeny. Vlásočnice sa postupne spájajú a vytvárajú žilky

(venuly)

a žily

(vény).

Žily privádzajú krv do srdca.

Ich stavba sa líši od stavby tepien (artérii) najmä tým, že majú tenkú vrstvu svaloviny a nie sú také elastické ako tepny. Tlak v žilách je veľmi malý a znižuje sa až na 0,7 kPa (5 torr) a nestačil by na zabezpečenie návratu krvi do srdca.

Pohyb krvi v žilách

Na pohybe krvi v žilách sa preto podieľajú ďalšie faktory: Svalová pumpa – pôsobí stláčaním žíl priečne pruhovanými–kostrovými svalmi.

Dýchanie – počas nádychu klesá vnútrohrudníkový tlak a krv je nasávaná do dutých žíl a pravej komory.

Sacia sila srdca – vytláčanie krvi zo srdca do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca.

Choroby srdca a cievnej sústavy

Jedným z najčastejších príčin smrti je

srdcový infarkt (infarkt myokardu ).

Dochádza k nemu tak, že sa upchá niektorá z drobných vencovitých - tepien a časť srdcového svalu za touto upchávkou zostáva bez kyslíka a výživy, začína odumierať. Jazva, ktorá sa objaví po takejto rane, spôsobuje poruchy srdcovej činnosti a pri rozsiahlejších poškodeniach môže spôsobiť smrť jedinca. Na vzniku infarktu sa podieľa obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres ale aj genetická predispozícia. Infarkt je oveľa častejší u mužov ako u žien.

V dôsledku straty pružnosti stien ciev sa v starobe prirodzene zvyšuje aj systolický krvný tlak. Za chorobné sa považujú hodnoty systolického tlaku nad 20 kPa (160 torr) a diastolického tlaku nad 13,3 kPa (100 torr), vtedy hovoríme o hypertenzii –

o vysokom krvnom tlaku

, dôsledkom čoho dochádza k degeneratívnemu ochoreniu tepien – arterioskleróze.

Najnebezpečnejšou formou arteriosklerózy je

ateroskleróza,

pri ktorej sa vytvárajú na vnútornej vrstve steny ložiská s obsahom cholesterolu a tukových látok, ktoré zúžia, prípadne celkom upchajú cievu. Hlavným faktorom aterosklerózy je nesprávna výživa, obezita a cukrovka.

srdečná vďaka