Transcript Seminárna práca z biológie : SRDCE

Gymnázium hubeného 23, 834 08 Bratislava
Seminárna práca z biológie :
SRDCE
SRDCE
Martina bucková
3.D
2007/2008
ČO JE SRDCE
•
SRDCE JE DUTÝ SVALOVÝ ORGÁN, KT.
PUMPUJE KRV CEZ OBEHOVÚ
SÚSTAVU,VDAKA RYTMICKYM STAHOM.
•
JEHO STENU TVORÍ PREVAŽNE
SVALOVINA A CELÉ JE ULOŽENÉ V
HRUDNÍKOVEJ DUTINE- OSTRDCOVNÍKU.
•
VÁŽI ASI 340 g U MUŽOV A O NIEČO
MÁLO U ŽIEN. JEHO DĹŽKA OD BÁZY K
HROTU JE ASO 14 CM.
•
KAŽDÚ MINÚTU SA STIAHNE PRIBLIŽNE
70X A PRIEMERNÉ SRDCE UROBÍ OKOLO
100 000 ÚDEROV KAŽDY DEN.
•
V STAVE POKOJA PREČERPÁ KAŽDÚ
MINÚTU 5 LITROV KRVI,PRIČOM PRI
VYSOKOM TEMPE JE SCHOPNÉ
PREČERPAŤ ZA MINÚTU VYSE 30 L
KRVI.
Popis srdca
Srdce cicavcov je vnútri rozdelené
na 4 samostatne komory.
Prepážky medzi dutinami sú
zaznačené malými zárezmi na
povrchu srdca..
a. SRDCE
b. OSRDCOVNíK
c. AORTA
d. PĽÚCNIK
e. SRDCOVÝ HROT
f. PRAVÁ KOMORA
g. ĽAVÁ KOMORA
Krv pri prechode srdcom preteká
dutinami ,kt. sú navzájom
oddelené chlopňami
zabraňujúcim spätnému toku
krvi.Náraz krvi na zatvorené
chlopňe pri systole počujeme
ako SRDEČNĚ OZVY.
Pravá predsieŇ
•
Zo žilného splavu krv odteká do pravej predsieňe. Pravá predsieň tvorí pravú
polovicu srdcovej základne. Má relatívne tenkú svalovú stenu ,odvádza menšiu
časť práce ako ľavá polovica a vybieha na povrch srdca v tzv. Svalovom vaku,
ktorý sa nazýva Uško (auricula).
•
Pravá predsieň je oddelená od pravej komory predsieňokomorovou prepážkou,
v ktorej je otvor opatrený trojcípou chlopňou (valva atrioventricularis dextra,
tricuspidalis).
Pravá komora
Pravá komora leží pod pravou
predsieňou, nedosahuje ale do
srdečného hrotu. Má tenšiu stenu
ako ľavá komora, ale silnejšiu ako
stena predsiení. U človeka je stena
asi 0,5 cm hrubá.
•
Pravá komora vyúsťuje do
pľúcneho kmeňa, otvor je
uzavierateľný polomesiačikovitou
(semilunárnou) chlopňou (valva
trunci pulmonalis). Táto chlopňa
dostala svoje meno podľa
podobnosti s polmesiacom.
Ľavá predsieŇ
1. Z pľúc priteká okysličená krv
pľúcnymi žilami do ľavej
predsiene. Ľavá predsieň tvorí
ľavú polovicu srdcovej
základne. Rovnako ako pravá
predsieň má tenkú svalovú
stenu a vybieha na povrch
srdca ako Uško.
•
V predsieňokomorovej
prepážke je otvor opatrený
dvojcípou chlopnou, ktorá sa
tiež nazýva Mitrálna chlopňa
(valva atrioventricularis sinistra,
bicuspidalis, mitralis).
Podobnosť s biskupskou
mitrou, odtial názov.
Ľavá komora
•
Ľavá komora má zo všetkých
srdcových dutín najtlstejšiu
stenu, u človeka je až 1,5 cm
tlstá. Zasahuje až do
srdečného hrotu.
•
Sťahom ľavej komory je krv
vypudzovaná do Aorty, otvor je
uzavierateľný aortálnou
chlopňou (alva aortae).
•
Ľavá komora má najhrubšie
steny, pretože má na starosti
najväčšiu časť čerpacej
činnosti.
Sympatikus a parasympatikus
•
•
•
•
•
Srdce, ako všetky vnútorné orgány, je inervované vegetatívnymi
nervami:
1.Sympatikus
2.Parasympatikus
Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne. . Sympatikus
sa zapája do činnosti len pri rôznych aktivitách ako aj pri stresových situáciách, teda
vždy vtedy, keď ide o zložitejšie regulačné pomery.
Parasympatikus je hlavným regulačným nervom v pokoji a činnosť srdca sa
prejavuje cez tropné vplyvy. To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa
potláča vzrušivosť a vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov a aj kontraktilita
srdcovej svaloviny. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak
Stavba srdcovej steny
•
EPIKARD je väzivová blanka,ktorá pokrýva na povrchu srdca a v ktorej prebiehajú tepny a
žily, obsahuje tiež tukové tkanivo.
•
MYOKARD je najsilnejsou časťou steny srdca a je tvorený srdcovou svalovinou. V sieňach
je dvojvrstvový, v stenách komôr je trojvrstvový. Vlákna srdcového svalu sú zložito
prepletené a tvoria architektoniku srdcového svalu.
•
ENDOKARD je vnútorná stena, obrátená do srdcových dutín. Je to väzivová blanka,
smerom do dutín pokrytá ENDOTELOM, teda výsteľkou ciev. Medzi endokardom a
myokardom prebiehajú Purkyňove vlákna, súčasť prevodného srdcového systému
Krvné cievy
•
•
•
•
•
Krvné cievy predstavujú uzavretý
systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv.
Stena ciev je zložená z troch
vrstiev:
Endotelová vrstva - vnútorná, je
dokonale hladká
Svalová vrstva - je tvorená kruhovito
a špirálovito usporiadanou svalovinou
Vonkajší väzivový obal - prechádzajú
z tadeto nervy do hladkej svaloviny
•
Cievy delíme podľa funkcie na 3
skupiny:
•
•
•
tepny (artérie)
žily (vény)
vlásočnice (kapiláry)
Tepny,Žily,vlásoČnice
•
Tepny
((artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú
okysličenú krv zo srdca ku cieľovým
tkanivám - výnimku tvorí pľúcna
tepna, ktorá vychádza z PK srdca a
vedie odkysličenú krv do pľúc.
Žily
(vény) sú krvné cievy, ktoré vedú
odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj
tu tvoria výnimku pľúcne žily, ktoré
vedú z pľúc do PK srdca okysličenú
krv.
vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú
svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu.
Majú dôležitú úlohu pri výmene
dýchacích plynov v tkanivách. Ich
plocha v tele dosahuje vyše 6000 m2.
Krvný tlak
•
Srdce každou systolou vháňa vo
veľmi krátkom čase do veľkých
tepien určitý objem krvi. Vzhľadom
na odpor, ktorý kladú úzke tepny a
tepničky, nestačí celé množstvo krvi
odtiecť okamžite do žíl a pružné
steny veľkých tepien sa napnú.
•
Tento tlak na steny, ktorý
spôsobuje ich pružné napätie, sa
nazýva TLAK KRVI.
•
Ako tlak krvi označujeme u človeka
tlak v ramennej tepne, ktorý
meriame pomocou
TLAKOMERU(tonometra).
•
Normálne hodnoty zdravého
dospelého človeka sú systolický
tlak 14-16 kPa, diastolický 8-11 kPa
(100-120 a 60-80 mm Hg).
Nervové riadenie
•
•
•
Najvýznamnejšie riadenie frekvencie je
riadenie nervové, pomocou autonómnych
nervov
Adrenalín- zvyšuje hladinu cukru v
krvi,zrýchľuje činnost srdca.
Noradrenalín- hladinu cukru v krvi. znižuje
•
Katecholaminy, teda adrenalín a
noradrenalín, majú na srdce rovnaký účinok
ako sympatikus. Naopak acetylcholín pôsobí
na srdce ako parasympatikus.
•
Glukagón zrýchľuje srdcovú frekvenciu a
zvyšuje silu kontrakcií.
•
•
Inzulín tiež zrýchluje srdcovú činnosť.
Progesterón naopak srdcovú frekvenciu
spomaľuje
Choroby srdca
•
Počet chorôb stúpa v dnešnej
dobe najmä pre zmenené
životné podmienky,zlú
životosprávu,stresy a pod.
•
•
•
•
•
•
Najčastejsie ochorenia:
1. Infarkt myokardu
2. Bolesť za hrudnou kosťou.
3. Aritmie
4. Bradykardia,Tachykardia
5. Vrodené chyby srdca
Rizikové faktory a prevencia
•
Predchádzať týmto ochoreniam je jednoduché: zdravý životný
štýl..Predovšetkým zdravá strava a veľa pohybu. Lekári doporučujú nízkotučné
potraviny a posilňovanie srdca cvičením, minimálne 30 minút chôdze denne na
čerstvom vzduchu.
Zredukovanie nadváhy je taktiež potrebné, čím viac kilogramov, tým je srdce
namáhanejšie. Pri vysokom krvnom tlaku sa odporúča obmedzenie solenia a
hlavne relax a odbúravanie stresu. Rizikovým faktorom je tiež fajčenie, siahajú
po ňom najmä stresovaný jedinci, čím sa násobí šanca srdečného.
•
Zdravé srdce človeka potrebuje k správnemu fungovaniu tie správne
podmienky a starostlivosť,preto sa oň starajme mame totiž len JEDNO!!
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ