Transcript ovocinárstvo

OVOCINÁRSTVO
Charakteristika ovocných rastlín pestovaných na našom území
Rozdelenie ovocných druhov a podnoží
História ovocinárstva, so zameraním na územie Slovenska
Súčasný stav a úlohy ovocinárstva na Slovensku
Pomológia a šľachtenie
Rezy a tvarovanie
Charakteristika ovocných rastlín pestovaných na našom území
U nás pestované druhy sú opadavé stromy, kry aj byliny. Biologicky
prináležia k druhom mierneho pásma (potreba nízkej teploty
s priaznivou vlhkosťou a areáciou nevyhnutná pre klíčenie).
Pôvod ovocných druhov
Pestované formy ovocných druhov vznikli z planých alebo hybridných
druhov, ktorých plané formy rastú v prírode. Pestovanie rozmanitých
foriem často vo veľkej vzdialenosti od pôvodného rozšírenia predkov
umožnila široká premenlivosť dedičných vlastností, možnosť kríženia
(samovoľné, človekom podmienené), vegetatívneho rozmnožovania
a výber foriem prispôsobivejších k podmienkam konkrétneho prostredia.
Najvýznamnejšie génové centrá pôvodu ovocných rastlín mierneho a subtropického
pásma (Vavilov, 1924):
čínske stredisko – (broskyne, niektoré druhy hrušiek, rôzne druhy rodu Citrus,
Actinidia chinensis - kivi, Diospyros kaki - Ebenovník rajčiakový, čajovník ai
blízky východ – väčšina druhov mierneho a subtropického pásma (vinič
hroznorodý, niektoré jablone, hrušky, slivka, višna, čerešna, orech, lieska,
ďatla, marhula, mišpula, granátovník púnsky, ďatlovník)
Taxonomická klasifikácia ovocných druhov a podnoží
pestovaných na našom území:
Ríša rastlín - Regnum vegetabile
Podríša - Telomophyta / Vyššie rastliny /
Oddelenie - Spermatophyta / Rastliny semenné/
Pododdelenie - Angiospermae / krytosemenné /
Trieda – Dicotyledonae /dvojklíčnolisté/
Čeľad:
Rosaceae – ružovité (rody – jabloň, hruška, dula, mišpuľa, jarabina, slivka,
čerešňa, višňa, marhula, broskyňa, mandla, malina, černica, jahoda, ruža)
Moraceae – morušovité (rod moruša)
Juglandaceae – orechovité
Betulaceae – brezovité (lieska)
Fagaceae – bukovité (gaštan jedlý)
Saxifragaceae – egrešovité (ríbezla, egreš)
Vitaceae – viničovité
Vicciniaceae – brusnicovité (brusnica pravá)
Hospodárske členenie ovocia a ovocných rastlín
1. podľa využitia plodov (nejednoznačné)
•
•
stolové – priamy konzum v čerstvom stave
priemyselné – vhodná surovina pre spracovanie produktov
(víno, sirup, lekvár, mušt, kyselina askorbová, tuky ai)
2. podľa vlastností plodov
Dužinaté plody
jadrové ovocie (malvice) – jabloň, hruška, dula, jarabina, mišpuľa, ruža
vráskavá
kôstkové ovocie – čerešňa, višňa, sladkovišne, marhuľa, broskyňa,
mandľa, slivka, sliva, ringlota, mirabelka, myrobalán, drieň
bobuľoviny – ríbezľa, egreš, borievka, vinič, rakytník rešetliakový Hippopha rhamnoides
súplodia – súbor kôstkovíc (malina, černica, moruša), súbor nažiek –
jahoda
Suché plody
škrupinové ovocie – orech kráľovský, lieska, mandľa, gaštan jedlý
Členenie podľa stavby nadzemnej časti rastliny:
stromy – drevnatá nadzemná časť, s výrazne vyvinutým kmeňom (jabloň,
hruška, dula, jarabina, mišpuľa, slivka, sliva, mirabelka, ringlota, mandľa,
broskyňa, marhuľa, čerešňa, višňa, orech kráľovský, moruša, gaštan jedlý)
kry – nadzemná drevnatá časť bez kmeňa, jednotlivé výhony vyrastajú zo
zeme (ríbezľa, egreš, lieska, ruža, drieň, borievka, rakytník rešetliakový)
polokry – polodrevnatá nadzemná časť, výhony vyrastajú zo zeme (malina
a černica)
byliny – bylinná trváca nadzemná časť (jahoda)
liany – vinič hroznorodý
Jabloň - Malus domestica
Hruška – Pyrus communis
Dula – Cydonia oblonga
Mišpuľa – Mespilus germanica
Oskoruša – Sorbus domestica
Slivka – Prunus domestica
Čerešňa – Cerasus avium
Broskyňa – Prunus persica
Mandľa – Prunus tenella
Černica – Rubus caesius
Ruža vráskavá – Rosa rugosa
Moruša čierna a biela – Morus nigra, M. alba
Lieska – Corylus avellana
Drieň obyčajný – Cornus mas
Rakytník rešetliakový - Hippopha rhamnoides
Gaštan jedlý – Castanea sativa
Brusnice – Vaccinium vitis - idaea
Egreš – Ribes uva crispa
Jahoda – Fragaria ananassa
Ríbezla červená – Ribes rubrum
Ostružina – Rubus fruticosa
Malina – Rubus idaeus
Vinič hroznorodý – Vitis vinifera
Orech kráľovský – Juglans regia
História ovocinárstva, so zameraním na územie Slovenska
• počiatok pestovania ovocných drevín v predrímskom období.
(nálezy z nášho územia, predovšetkým hrušiek zo Šároviec na
Slovensku)
• významné nálezy zvyškov ovocia a ovocných drevín na
Slovensku - zo slovanskej doby, resp. z doby včasného
stredoveku.
Pestovanie v lesoch:
• správy zo 14. až 18. storočia
• etnografické analógie z geografických oblastí, kde sa vyskytujú
autochtónne ovocné dreviny
Vývoj v stredoveku
• intenzívne, prevažná časť sapestovala v záhradách a sadoch
alebo v lesných porastoch.
•v záhradách svetskej a cirkevnej vrchnosti, aj u poddaných.
Ovocinárske publikácie:
• zvyšovanie poštu odrôd
• koncom 18. storočia publikovanie špeciálnej ovocinárskej literatúry.
(napr. "Naučení o štěpářství" od Václava Skřivánka, 1798, "Pilní domajší a
poľní hospodář" od Juraja Fándlyho vydaný v rokoch 1792 až 1800 v
Trnave a i).
Intenzifikácia 1.:
• Po roku 1918 sa prechádza na pestovanie zákrpkov.
• V roku 1923 došlo k zredukovaniu sortimentu pre väčšie výsadby.
Vývoj ovocinárstva na Slovensku značne poznamenali mrazy v zime
1928/29 a v roku 1939/40.
z celkového počtu 9 630 000 sa zničilo takmer 2 800 000 stromov.
Intenzifikácia 2.:
• po 2. sv. vojne postupne vzrástla produkcia, dochádza ku kvantitatívnemu,
ale najmä kvalitatívnemu prebudovávaniu ovocinárstva.
• zakladanie intenzívnych sadov sa založili v okresoch Dunajská Streda, Nové
Zámky, Bratislava-vidiek, Prievidza, Lučenec, Michalovce, Prešov a i.
• dochádza k budovaniu závlah.
• Zásluhou liehovarov a konzervární s zakladajú prvé plantáže drobného
ovocia
• reorganizovala sa škôlkárska výroba.
• budovanie skladov
• rozvíjanie výskumu a šľachtenie.
Postupne sa naše ovocinárstvo preorientovávalo na intenzívnejšie využívanie
pôdy - na realizáciu výsadieb stromov na slabšie rastúcich podpníkoch, na
nižších tvaroch a v užšom spone pri pomerne vysokej úrovni agrotechniky,
ošetrovania stromov i pôdy.
Súčasný stav a úlohy ovocinárstva na Slovensku
Hospodárskou úloha ovocinárstva je zabezpečiť vlastnou
produkciou dostatok kvalitného ovocia, pre ktoré sú v SR
vhodné pôdno - klimatické podmienky. Terajšia nevyrovnaná
produkcia a najmä jej realizácia je ovplyvňovaná úrodou
ovocia zvlášť v západných krajinách, ktoré uplatňujú
mechanizmy na ochranu domáceho trhu. Perspektívne
očakávame zvyšujúcu sa konkurenciu.
Produkciu konzumného ovocia zabezpečujú u nás predovšetkým
intenzívne ovocné sady Celková výmera ovocných sadov je
približne 9 602,4 ha ha.
Pre spotrebu na Slovensku je typické "samozásobenie". V
posledných rokoch je charakteristická rozkolísanosť cien medzi
jednotlivými rokmi.
Mnohé ovocné sady sú prestarnuté, takže nezaručujú vysokú a
kvalitnú produkciu.
Spotreba ovocia u nás sa pohybuje pod európskym priemerom (51 až 54 kg
na osobu a rok). Od roku 1992 podstatne vzrastá spotreba južného ovocia.
Súčasný stav a pestovateľská úroveň nie je uspokojivá. To čo je
povnateľné okolitými krajinami, je nutričná hodnota plodov a chuťové
vlastnosti.
Hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatky vo výbere stanovišťa pri
zakladaní výsadieb, biologické a zdravotné hodnoty biologického
materiálu vo vzťahu k stanovišťu a typu výsadby, nie vždy dobrá
pestovateľská úroveň a v neposlednom rade nie je zabezpečená úmerná
úverová politika a vysoké sú zriaďovacie náklady (350 - 600 000 Sk/ha).
V posledných rokoch sa spomalil proces obnovy existujúcich výsadieb.
Opatrenia smerujúce k priblíženiu sa slovenského
ovocinárstva súčasnej európskej kvalitatívnej úrovni.
1. Používať kvalitný biologický materiál
2. Zvýšiť produkciu ovocia
3. Obnoviť materiálnu základňu
4. Zabezpečiť dostatok ovocia z domácich zdrojov
5. Vytvoriť podmienky pre dosiahnutie fyziologicky odporúčanej spotreby
ovocia na obyvateľa 73 kg ročne
Rok
1936
1960
1970
1980
Spotreba ovocia
32,7
50,9
39,0
53,2
Pre zvýšenie efektívnosti výroby a kvality ovocia klásť akcent na zaraďovanie
tolerantných a rezistentných odrôd pri zabezpečovaní doplnkovej závlahy a
nevyhnutnej integrovanej ochrany
6. zabezpečiť vhodné úverovania a úľavami dane dodoby rodivosti.
7. orientovať výrobu do najvhodnejších oblastí
8. prepojenie pestovateľov ovocia, spracovateľov, veľkoobchodníkov i
finančného kapitálu.
9. Vybudovanie informačnej siete
10. Zriadiť poradenskú činnosť
11. zvyšovať spotrebu ovocia
12. Prehodnotiť financovania ovocinárskeho výskumu a šľachtenia
13. Rozvíjať medzinárodnú spoluprácu
Splnenie navrhovaných úloh vychádza z požiadavky uprednostnenia domácej výroby
ovocia a tým aj spotreby za účelom zabezpečenia výživy obyvateľstva z pohľadu
zdravotného, ekonomického a ekologického.
Okresy Slovenska špecializované na ovocinárstvo
Dunajská Streda, Nové Zámky, Bratislava, Komárno, Trnava, Prievidza,
Lučenec, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Vranov, Michalovce, Košice,
Trebišov
Nosným druhom v intenzívnych výsadbách sú jablone ako druh
zabezpečujúci prakticky celoročné zásobovanie trhu pri využití celej škály
odrôd a klimatizovaných skladov. Jablone predstavujú viac ako polovicu
výsadieb ovocín. Nasledujú slivkoviny s klesajúcou tendenciou podielu,
hrušky, čerešne a višne a teplomilné kôstkoviny.
Výmera ovocných sadov
Medzi extenzívne sady patria sady staršie ako 25 rokov. Do kategórie extenzívnych
sadov sú zahrnuté sady opustené a sady vedené ako trvalé trávnaté porasty (TTP).
Koľko odrôd jabĺk sa zhruba pestuje na Slovensku?
• V sortimente okolo 60 odrôd
• vo veľkovýrobe je zastúpených 8 až 10 hlavných odrôd.
Medzi nimi je Golden Delicious, Idared.
Výmera produkčných ovocných sadov jabloní a
hrušiek v rokovh 2001, 2004 - 2006
4500
4000
4127
výmera (ha)
3500
3000
2652
2500
2563
2135
2000
1500
1000
500
0
176
2001
109
110
2004
2005
roky
89
2006
jablká
hrušky
Príklad intenzifikácie pestovania hrušiek v
priebehu rokov 2004 - 2006
600
500
553
výmera (ha)
produkcia (t)
400
379
300
238
200
100
109
110
89
0
2004
2005
roky
2006
Pomológia
- náuka o pestovaní ovocia (vo svete)
- náuka o odrodách ovocných rastlín
Pestovateľká pomológia
- zaoberá sa vlastnosťami, charakteristikou odrôd z pestovateľského hľadiska
(uplatňuje sa v praxi, zahŕňa metodológiu výskumu)
Porovnávacia pomológia
- výstupom sú kľúče na určovanie odrôd
Udržiavanie odrôd
súčasťou práce s odrodami nie je len vytvorenie nových odrôd, ale aj
udržiavanie existujúcich
odrody môžu podliehať degeneráciám, mutáciám, infikovaniu chorobami
Udržovacie šľachtenie
•
•
•
•
•
proces zameraný na udržovanie kvalitatívných znakov odrody
mal by sa zachovať zdravotný stav a vlastnosti odrody
mnohokrát sa šľachtitelia zaoberajú udržiavaním odrôd
ide o zlepšovanie zdravotného stavu odrôd používaním techník termoterapie a in vitro
termoterapia: 38-38,5 °C na 48 hodín, vylúči ochorenia vírusového charakteru,
úroda je 30-40 % vyššia ako u neozdraveného materiálu
Základné spôsoby vzniku nových odrôd
Výber rastlín vzniknutých voľným opelením
• najstarší spôsob
• poznali sme materskú rastlinu ale nie otcovskú
• nepoznali sme aká bude kombinácia jednotlivých znakov
• malá pravdepodobnosť získania jedincov s požadovanými vlastnosťami - veľký
výsev, nízka efektivita
• v súčasnosti používame tento spôsob na získanie jedincov s uplatnením cenných
vlastností a ich kombinácií
Zámerné kríženie
• mohlo sa uplatniť až po poznaní zákonitosti dedičnosti (Johan Gregor Mendel)
• pri poznaní jednotlivých znakov sa predpokladali znaky potomstva
• menej výhodná technická stránka pri výbere
• dôležitý je výber vhodnej materskej rastliny-odrody, musí mať dobrú plodnosť,
materská odroda musí byť neskoršia
• ďalší technický problém - každý kvet určený na kríženie musíme kastrovať, aby
nedošlo k opeleniu vlastným peľom
Mutačné šlachtenie
• zmena genómu
• k mutáciam dochádza pri pohlavnom rozmnožovaní (má šancu prejaviť sa),
somatické rozmnožovanie (nemá možnosť prejaviť sa, iba pri rozmnožovaní
vrcholových buniek)
• zmeny vo vyfarbení plodov, zmena v skorosti dozrievania, zmeny v povrchu
plodov, mutácie charakteru rastu-slabší rast, previslý rast
• mutácie vzniknuté na základe mutagénnych faktorov
• aplikácia mutagénu (chemické látky, ionizačné žiarenie)
Génové inžinierstvo
• do genómov rastlín sa vpravujú gény, ktoré nie sú vlastné danému druhu
REZY
Rez je neoddeliteľnou zložkou komplexnej starostlivosti o ovocné stromy a kry.
Ale aj ten najlepší rez pri nevhodnej úrovni agrotechniky a robený v
nevhodnom termíne sa môže prejaviť ako málo účinný, prípadne neúčinný, v
niektorých prípadoch dokonca ako škodlivý.
Rez ovocných stromov po vysadení:
a) Normálne vyvinutá korunka
b) Slabo vyvinutá korunka
c) Nepravidelne vyvinutá
Rez a tvarovanie korunky a obrastu ramien rok po výsadbe
Starostlivosť o korunu v období striedania
úrodných a neúrodných rokov a zmenšia
sa prírastky jednoročných výhonov. Mierne
zmladenie:
a) odrezaním sklonených oblúkov
b) rozkonárujúcich sa konárov
Rez v treťom a piatom roku po vysadení.
Založenie druhej série ramien:
a) dve ramená založíme v jednom roku,
tretie až v nasledujúcom
b) pohľad zhora na rozmiestnenie ramien
prvej a druhej série
Hlboké zmladenie prestarnutých korún
a) uhol zrezania pri jabloniach, b) pri hruškách
c) Jabloň po reze 1 – ťažný odbočujúci konárik na konci skráteného konára
2 – malý vodorovný rodiaci konárik na hornom konári
3 – slabší konár smerujúci šikmo na dolný konár
Rez hrubého konára
Spôsoby tvarovania
Spôsoby vrúbľovania
Očkovanie