Transcript výskum znalostí a poznatkov v ekonomike

Výskum znalostí a poznatkov v
ekonomike – koncepcie,
metodológia, výsledky
M.Buček – Š. Rehák – O. Hudec
Národná a regionálna ekonomika
Herľany, 13.-15.10.2010
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0230-07.
Koncept prezentácie
• Projekt „ Regionálne dimenzie
znalostnej ekonomiky „ (REDIPE) cieľ, aktéri, koncept;
• Teoretický background výskumu;
• Výsledky regionálnej a firemnej
dynamiky znalostí .
Rámec výskumu
• Z hľadiska výskumu na Slovensku sa prvýkrát:
skúma znalostná ekonomika na úrovni jednotlivých
regiónov ;
• využíva forma kombinovanej analýzy odvetví, podnikov a
regiónov (viď teoretický koncept firemnej a regionálnej
dynamiky);
• na základe empirických výskumov sa získavajú nové
poznatky o správaní sa inovačných firiem v SR.;
• Network slovenských univerzít , pokrývajúcich územie SR
a výskumne orientovaných na rôzne sektory.
Výskumné otázky
Výskumná úloha sa snaží odpovedať na niekoľko
základných otázok:
• Aká je vlastne regionálna dimenzia znalostnej
ekonomiky?
• Ako sa tvoria inovácie a znalosti v rôznych typoch
regiónov, prípadne akú úlohu zohrávajú
v regionálnych disparitách a ich riešení?
• Ktoré typy znalostí a poznatkov sú regionálne
podmienené a ako?
• Ako možno posilniť tvorbu inovácií a znalostí
v špecifických typoch regiónov?
Účastníci
• Ekonomická univerzita v Bratislave , NHF, Katedra
verejnej správy a regionálneho rozvoja (ako
koordinačné pracovisko);
• Ekonomická fakulta TU Košice a Inštitút
regionálneho a komunálneho rozvoja TU
v Košiciach;
• Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU)
v Nitre, Katedra regionálneho rozvoja;
• Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
ŽU v Žiline.
Organizácia výskumu
Práce na projekte sú rozčlenené do šiestich nadväzujúcich
pracovných balíkov (PB), na čele s príslušnými koordinátormi:
• PB 1 Teoretické východiská
• PB 2 Sektorová a regionálna analýza
Ing.Rehák (EUBA)
Prof. Hudec (TUKE)
• PB 3 Prípadové štúdie firiem
prof. Čorejová
(UNIZA)
• PB 4 Syntéza a formulovanie odporúčaní pre tvorbu politiky
Ing. Rehák, prof. Hudec, Prof. Čorejová Doc.
Fáziková
• PB 5 Diseminácia výstupov
prof. Buček, Doc. Tvrdoň
(EUBA)
Teoretický background
Pojmy (1)
• Poznatok ako (jednotlivý) výsledok poznávacieho
procesu. Nové poznatky sú teda výsledkom
poznávacieho procesu v rámci výskumných aktivít, ale
aj praktických skúseností.
• Znalosť je tvorená systémom poznatkov. Je to
vzájomne previazaná (meniteľná, doplniteľná napr.
novými poznatkami) štruktúra súvisiacich poznatkov,
ktorú možno použiť v interakcii so svetom. (dôraz na
praktické využitie). V priebehu času sa znalosti v čoraz
vyššej miere stávajú kodifikovanými (explicitnými)
a šíria sa medzi aktérmi. Znalosť ako systém poznatkov
v sebe v tejto interpretácii zahrňuje aj zručnosti
(získané prostredníctvom skúseností alebo vzdelávania)
Pojmy (2)
• Pri používaní pojmov „tacit a codified knowledge“,
ktoré tiež nemajú v slovenčine ustálený preklad,
odporúčame používať delenie na:
– kodifikované
– nekodifikované
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle systémovej teórie
chápeme znalosti ako systém a poznatky ako prvky
systému. Preto je logické, že výsledkom poznávacej
činnosti vo vede je vedecký poznatok, že komplexnejšie
systémy ako spoločnosť, ekonomika a pod. majú prívlastok
„znalostná“ – t.j. znalostná spoločnosť, znalostná
ekonomika, znalostný manažment.
Trochu teórie na úvod
• Znalosti sú roztrúsené ( HAYEK (1937, 1945), kolektívne a ich
tvorba je kolektívna ( ANTONELLI, PATRUCCO) podmienená
prostredím (sociálnym, technologickým, politickým...).
Úroveň využívania externých znalostí závisí od ich ceny
(transakčné náklady + externality)
• Regióny - čím vyššia je produkcia znalostí vo firmách
prostredníctvom interného výskumu, vývoja a učenia sa a čím
je vyššia difúzia znalostí medzi aktérmi a ich adopcia ako
externalít (znalostné spill-overs) v iných firmách, tým vyššie
výnosy a rast môžeme očakávať (ROMER, 1986; ARTHUR,
1989; KRUGMAN,1991 ). Priestorová blízkosť umožňuje
vytvorenie takýchto sietí, s rastom aglomerácie firiem je
výskyt sietí čoraz častejší, umožňuje opakované interakcie.
Dynamika znalostí
• Výraz „dynamika znalostí“ sa spája so všetkými
štádiami, ktoré sa môžu diať so znalosťami :
proces tvorby, šírenia, absorpcie a ich aplikácie.
• tieto procesy nie je možné skúmať bez ohľadu na
špecifický kontext k miestu, v ktorom sa
odohrávajú
• TKD - teritoriálna/priestorová dynamika
poznatkov
• FKD - firemná dynamika znalosti
Teoretický koncept z projektu FP6 „Regional
Trajectories to the Knowledge Economy“
(P.Cooke, R.Cappelin, O.Crevoisier, H.Jaennerat,
H.Halkier, A.Larson etc. )
Source: Jeannerat and Crevoisier 2007
Regional dynamics of knowledge
Society and culture
S&T
policies
triple
helix
research
institutes
governments and
governance
innovation
policies
firms
alliances
outsourcing
csr
education &
labor policies
ppp
life-long
learning
educational
institutions
clusters and
valleys
Crevoisier, 2008
Metodológia
• case studies
– Regionálne prípadové štúdie
• Regionálne portréty
• Technická, priestorová, sociáln a politická dimenzia
– Firemné prípadové štúdie
• Za „prípad“ považujeme znalosťami poháňaný proces
zmien vo firme (alebo inej organizácii)
• Firma je „domovom“ prípadu
• Fremné interview a interview , ktoré sledujú interakciu
znalostí
• Výsledok biografia znalostí (knowledge biography)
Výskum: 120 firiem, interview in deep s CEO najdôležitejších IKT a
regionálnych firiem , 43 výskumných pracovníkov.
Siete v slovenskej vede
(2002 – 2007)
MV_SR_POZIAR
FOTOFO
GTREND
AJDAM
INFOVUSAM
UK_PEDG
QUNIVERSE
VULM
SAV_SPOLOCEN
MBM
SAV_ASTRON
KU_PEDG
PLYPSO
SAV_HIST
CTT
SAV_STATPRAV
SAV_HUDBA UKF_SOC
SMZ
TRANSPARENCY
SAV_EXPSYCH
TUKE_EKON
ATIM
PLANTEX
SPISCOL
UMB_PRIR
UNIZA_SPEC
PU
TUKE_BANIK
VUKI
FIRES
DREVANA
SDS
ZUUP
TESLA
SVP_KE
SC_POLNOHOSP
BALTOM
VUEPP
KRAJINA_21
OVU_Michalovce
SPU
STROJ_CAD
TUZV_LESN
HYDROMELIORACIE
VU_PODOZNAL
VURV
SAV_GENRAST
SAV_BOTAN
SHMU
VUPC
SNK
UK_PRIR
VUD
SAV_EXONKOL
SAV_VIROLOG
SAV_EXENDOKR
THALION
UK_JLF
NARENDOKR
UPKM
SAV_NEUROIMU
STRAKA
SAV_PARAZ
UPJS_PRIR
UNIZA
OCU_ZOHOR
SVU_ZVOLEN
SU_SRDCO
NARREUM
UN_BA
NASOPHLEX
LKT
UK_LEK
UNIZA_STROJ
TUKE_HUT
VUJE
STU_ELEK
SAV_NEUROBIO
NLC
STAT_OCHR_PRIR
SAV_FYZIK
UCM_PRIR
VUCHV
UK_FARM
SAV_SRDCA
SAV_ANORG
PRVA_ZVARACSKA
SAV_ELEKT
SAV_EXFYZIK
VUTCH_CHEMITEX
STU_MATER
LIKO
SZU
HAMELN
UPJS_FILFN_KOSICE
TUAD_PRIEMTECH
VUPOTR
PPS_GROUP
WUSAM
SAV_INFORM
LIAXX
VUP
SPED_ELIT
BIORAFINERIA
MAGIC
OUSA_BA
ELTECO
ON_SEMICON
VIPO
EVPU
SAV_MATMECHSTOJ
FERODOM
VONSCH
SAV_MATMECHSTROJ
SAPA
DUSLO
VURUP
SAV_MATERVYSK
RELKO
EI
HELDIS
VUSAPL
APPLIED_PRECISION
MLC
VUZ_PI
SAV_MERANIA
LVN_KOSICE
ENDOKRIN_PEZINOK
ELSIG
ENVIGEO
NSP_MICHALOVCE
SO_PRIRODY
GOLDENSUN
FN_MARTIN
PU_PRIR
DROGY
ETOP
472 projektov, 300 organizácií
492 väzieb, hustota 0,0055
MATADOR
TUAD
SVPU_KE
NSP_LUBOVNA
VUCHT
WUSAM_ENG
AOS
SAV_NORMPATOFIZ
VVUP_NOVA
STU_CLNMR
GAMAX
SYPRIN
UNIZA_ELEK
SNA
STU_INFO
STATNE_LESY
FORIM
ZTB
SC_PRODUKTIVITY
MICROSTEP
STU_CHEM
SAV_EXFARM
SLCP
UNIZA_PRIR
VURAL
SAV_POLYMER
TUZV
CEIT
REX_TAR
STU_STROJ
SAV_MATEM
LASER
SAV_CHEM
UPJS_LEK
INFOSTAT
TEKOS
BIONT
SAV_MOLFIZIOGEN
BUSINESS_SOLUTION
MUZEUM_BA EUROSENSE
MYLAB
UK_FMFI
SAV_ZOOL
SPU_TECH
VUEZ
WHITESTEIN
KAMEA
TOPSOFT
SAV_MOLBIO
LAMA
UNIZA_STAV
ARTWOOD
SAV_EKON
UNIZA_PEDAS
SGU
SAV_BIOCHEM
FN_PRESOV
TUZV_ENVI
PAMIAT
SAV_STAVEB
SPCV
UVZ
STU_ARCH
UMB
STU_STAV
SAV_HYDROL
SAV_GEOFYZ
SAV_GEOLOG
UVL
ONKOL
UKF
TIKO_SYSTEMS
ZIVS
SAV_EKLESA
VUIS_CESTY
UK
SVPS
VUM
OP_TIM
VUIS_MOSTY
INGSTEEL ALUSTEEL
SAV_KRAJEKOL
SAV_FYZHOSPZV
LES_VYSK_UST
TUZV_EKOL
VUVM
VUEPEX
SE
UK_MAN
SAZP
PODZEMNA_VODA
FORESTA
KUSING
TUZV_DREV
VU_POD_UROD_PIESTANY
MEVAK
ETIRS
SPU_AGROBIO
SVP_BS
UK_FIL
SCPV
METODICKE_CENTRUM
SAV_GEOTECH UPJS
GLAVDAS
UKSUP
SAV_PROGN
FYTOFARM
VU_POD_UROD_PRESOV
UMB_PEDG
SPU_ZAHRAD
SAV_DEJUMEN
SPU_EUREGIO
TUKE_STAV
UKF_PRIR SAV_USBK
BP
LIGNOPROJEKT
RRA_LUCENEC
EUBA
SAS
RRA_SKALICA
TUKE
VU_AGROEK
SOUND
EKOROZVOJ
GALA_FRUIT
SPU_EKONMAN
AGROGENOFOND
TU_BANIK
SPS_STIAVNICA
SNG
FORDES
VSUZ
VLASTIVEDNE_MUZEUM_TREBISOV
SPU_VINICKY
SPU_BIOTECH
VU_ZV
UK_SOCEK
OVD_DVORANY
BETRA
TUKE_ELEK
PLASTIKA
VIENNA_INTERNATIONAL
LOX
EFRA
SES
TUAD_MECHATR
ZELEZIARNE_PODBREZOVA
TUKE_STROJ
STU
VUVH
TN_SYSTEMS
JOHNS_MANVILE
ZTS_VYSKUM
TATRAVAGONKA
Indegree 21 UK PRIR 15 STU CHEM
Outdegree 17 UK FMFI 16 STU CHEM
KYBERNETIKA
SEZ
SPINEA
Interné vs. externé siete
E-I index (Krackhardt and Stern, 1988)
Internal
External
Total
E-I
Nitriansky
14
39
53
0,472
Košický
52
64
116
0,103
Banskobystrický
22
39
61
0,279
Žilinský
28
47
75
0,253
382
158
540
-0,415
Trnavský
2
31
33
0,879
Trenčiansky
6
19
25
0,520
Prešovský
0
23
23
1
54,6 %
45,4 %
Bratislavský
Celkom
-0,093
(expected 0,531)
Jadro siete
K-core test (4 – 5 ties)
Technické vedy
Lekárske vedy
Prírodné vedy
Koncentrácia odvetví v SR
(lokalizačný Gini koeficient)
50.00
45.00
40.00
35.00
30.00
25.00
20.00
15.00
10.00
5.00
0.00
1997
1998
maloobchod
1999
2000
výroba el. zariadení
2001
2002
2003
výroba motorových vozidiel
2004
2005
obchodné služby
2006
2007
počítačové činnosti
2008
Regionálna a sektorová analýza
• Cieľom PB2 - Regionálna a sektorová analýza - zachytiť špecifiká
vývoja nových znalostných trajektórií v dvoch vybraných sektoroch
v každom skúmanom regióne.
• poznatkotvorný reťazec (knowledge value chain), poznatky sa
tvoria, rozvíjajú a ich využitím vo firmách sa premieňajú na
ekonomickú hodnotu.
• Štyri dimenzie skúmania:
• teritoriálna (metropolitné, periférne, staré priemyselné),
• sektorová (nové odvetvia vznikajú v kognitívne príbuzných
sektoroch, path dependence, univerzity a ich úloha),
• sociálna (staré a nové siete, nízka kvalita inštitúcií – neformálna
spolupráca)
• politická (spontánny, nekoordinovaný proces, od podpory tvorby k
podpore difúzie znalostí).
Teritoriálna dynamika znalostí- výskum
v SR
Bratislavský región – IKT, cestovný ruch
Nitriansky región – IKT , poľnohospdárstvo
Žilinský región - IKT, doprava a logistika
Košický kraj – IKT, energetika a obnoviteľné
zdroje
Košický kraj
• silné postavenie mesta Košice
• centralizovaná priestorová štruktúra – nodálny
región, vnútroregionálne disparity, centrumperiféria
• prílišná závislosť prevažne vidieckeho okolia na
centrálnej metropole Košíc,
• ostatné mestá regiónu sú výrazne za Košicami (čo
do veľkosti aj ekonomicko-sociálneho významu).
• nedošlo k vytvoreniu mestskej aglomerácie (ako
napr. v Ostrave)
Miera nezamestnanosti
Košický kraj
Spolu
2001
25,55
2002
24,26
2003
22,16
2004
18,89
2005
17,5
2006
15,18
2007
13,02
2008
13,5
2009
17,3
Okres Spišská Nová Ves
25,79
24,35
21,98
18,72
16,94
12,95
10,77
11,43
16,14
Okres Trebišov
31,89
31,47
27,64
24,6
24,23
21,84
18,6
19,8
25,24
Okres Gelnica
27,96
27,29
25,23
21,49
20,25
17,08
15,63
16,51
21,94
Okres Košice I
15,39
14,99
13,68
11,01
9,23
7,8
5,85
6,01
8,09
Okres Košice II
16,49
15,54
14,03
11,7
10,65
9,07
7,43
7,56
9,87
Okres Košice III
19,61
16,19
13,76
11,11
9,9
8,38
6,66
6
9,22
Okres Košice IV
15,82
15,27
13,15
10,33
8,83
7,05
5,54
5,89
7,82
Okres Košice - okolie
29,66
27,4
25,02
22,34
21,51
19,39
16,52
17,37
21,71
Okres Michalovce
30,59
26,85
24,5
20,46
18,46
16,48
15,01
14,95
18,32
Okres Rožňava
31,96
32,87
29,27
25,58
23,77
21,01
20,14
21,74
27,75
Okres Sobrance
30,9
32,11
29,19
24,76
22,49
19,19
16,59
16,09
20,66
Vývoj regionálnej zamestnanosti
podľa sektorov (na základe OKEČ)
Celková zamestnanosť podľa sektorov
350,000.00
300,000.00
250,000.00
200,000.00
150,000.00
100,000.00
50,000.00
0.00
1995
1996
1997
1998
PRIMÁRNY SEKTOR
1999
2000
2001
SEKUNDÁRNY SEKTOR
2002
2003
2004
TERCIÁRNY SEKTOR
2005
2006
2007
Akým regiónom je Košický kraj?
Dimenzia
Typ regiónu
Periférne
regióny
(organizačná
chudobnosť)
klastre vôbec chýbajú alebo sú málo
rozvinuté
MSP dominujú
nízka úroveň VaV a inovácií produktov
dôraz
na
drobné
inovovanie
produktov procesné inovácie
Podniky a
regionálne klastre
Inovačné aktivity
Univerzity
organizácie
a
výskumné málo alebo s nízkou
a nevyhovujúcim profilom
Vzdelávanie a tréning
Transfer znalostí
Siete
REJ: staré priemyselné regióny
(uzamknutosť v regióne)
častá špecializácia na starnúce
priemyselné odvetvia
veľké podniky dominujú
úzke technologické trajektórie
drobné inovovanie produktov,
procesné inovácie dominujú
úrovňou zvyčajne orientované na staré
odvetvia priemyslu
dôraz na nižšie kvalifikácie
dôraz na technické zručnosti,
chýbajú manažérske zručnosti
nedostatok až neexistencia špecializo- existujú špecializované služby, ale
vaných sprostredkovateľských služieb s nízkou mierou koordinácie
slabo vybudované siete
siete
uzamknuté
do
seba
technologicky alebo politicky
VSŽ – rodokmeň IT
• formovanie technologickej paradigmy regiónu
• VSŽ bol ekonomicky a politicky strategickým podnikom v centrálne
riadenom industriálne orientovanom hospodárstve.
• vysoký počet zamestnancov (cca. 25 tis.),
• podiel na HDP 9 % a na exporte SR až 11%,
• vyššia inovačná aktivita,
• Znalosti: VSŽ ovplyvnilo aj rodiaci sa IKT sektor,
• Oddelenie informatiky, operačného výskumu...
• V roku 1974 bol vo výpočtovom stredisku VSŽ namontovaný
strediskový počítač IBM 370, v tej dobe špička informačnej techniky,
• náskok VSŽ pred inými užívateľmi informačných technológií, vyvinuli
špeciálny operačný systém UNIDO, aj na export,
• Znalosti – Siemens, USA, ZSSR. Pootvorené dvere.
Po roku 1989
• VSŽ, INORGA, výpočtové strediská – základ IT v riadení výrobných
procesov
• Po 1989 – Procesná automatizácia, ICOS, INTAS ... VARIAS (Žilina)
• INORGA (Apex, Novitech, INCOS, Acase)
• Z akademického prostredia (napr. Elfa, VSL Software, Intersoft)
• Lock in – hutníctvo nebránilo rozvoju IT sektora, naopak, podporilo
jeho vznik a rýchly vývoj
• 2005 - Druhá vlna zahraničných investorov – príchod veľkých hráčov
(2005 Ness KDC, RWE IT, 2006 T-Systems, 2007 IXONOS)
• Viac globálny hodnotový reťazec ako klastrovanie. (global pipelines)
• Orientácia na IT služby
• Local buzz: Antik - internet, hlasová služba, GPS, výroba v Číne
• Intenzívne kolektívne učenie sa, blízkosť je dôležitá
Univerzity a IT sektor
• Technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI) informatika a kybernetika, elektronika a telekomunikácie,
hospodárska informatika
• Univerzita P.J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Ústav informatiky,
katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky,
Výpočtové stredisko v roku 1967
• VŠE, SJF, atď riadenie výroby, automatizované systémy riadenia – už
koncom 50. rokov
• Pomer absolventov 2009: FEI/PF = 851/27
• Technická /Teoretická kybernetika (theoretical) computer science –
dnes informatika – „odlišné myslenie, iný prístup, trpezlivosť,
exaktnosť , rýchlosť, kvantita a kvalita“ (výsledky z interview)
IT Valley
• FEI – viac podnikateľsky orientovaná ako PF (zmluvy, financie,
objem, kurikulá)
• 2007 - záujmové združenie Košice IT Valley, klastrová iniciatíva, (TSystems, TUKE, UPJŠ, VÚC, Microsoft SR, Cisco Systems Slovakia,
NESS KDC, Siemens PSE, Slovak Telecom a VSE IT), dnes 22 členov
a 5 sympatizantov, zakladajúci člen Únie klastrov Slovenska
• Firmy združené v IT Valley sa vzájomne dohodli, že si nebudú
vzájomne ovplyvňovať zamestnancov a presviedčať na prestup.
• Interview – rozporuplné hodnotenia – len networking, firmy zatiaľ
nespolupracujú, „elitný klub“, „možnosť ako sa dostať sa k
univerzitám“, „hľadá sa to“, „TUKE nemá čas na IT Valley“.
Niekoľko záverov
• V regióne sú dôležité rôzne zdroje znalostí (regionálne aj
mimoregionálne)
• Prevažujú trhové znalostné linky nad výskumnými znalostnými
linkami.
• Priestorová blízkosť pri výmene znalostí nie je určujúca (najmä pri
pobočkách nadnárodných koncernov)
• Znalosti sa distribuujú rôznymi spôsobmi (mimoriadny význam pre
IKT sektor majú znalostné linky využívajúce IKT – napr. inovatívna
forma komunitného vývoja)
• Zahraničné firmy uzavretejšie v rámci formálnych znalostných liniek
voči regionálnym partnerom, ale otvorené v oblasti neformálnych
znalostných liniek
• Neformálne kontakty sú kľúčové v procesoch regionálnej výmeny
znalostí.
• Neformálne toky sú čiastočne dopĺňané formálnymi partnerstvami –
IT Valley a pod.
Prípadové štúdie REDIPE
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Vývoj a súčasný stav IKT v nitrianskom regióne (Fáziková, Hamada, Milotová)
Finančné a inštitucionálne zabezpečenie poznatkovej ekonomiky v nitrianskom
kraji (Bezáková, Hanáčková)
Podporná politika v znalostnej ekonomike (Tvrdoň, Chovanec, Štofko)
Dynamika znalostí v sektore IKT v žilinskom samosprávnom kraji na pozadí jeho
historického vývoja (Imrišková, Čorejová, Mocková)
Znalostné linky sektore IKT (Hudec, Šebová, Džupka)
Dynamika znalostí v sektore energetiky v Košickom samosprávnom kraji (Burger,
Hudec, Suhanyi)
Technicko – technologické inovácie a ich vplyv na znalostný potenciál miestnej
samosprávy (Galata, Žárska, Špesová)
Dynamika znalostí v bratislavskom samosprávnom kraji v sektore IKT (Pástor,
Rehák, Štofko, Chovanec)
Vzájomné súvislosti v znalostnej ekonomike a kongresového turizmu (Mišúnová,
Tobolářová, Šebeň, Búšik)