Transcript základy pedagogiky v SP

ZÁKLADY PEDAGOGIKY V SP
Doc. PhDr.Darina Wiczmándyová, PhD.
Literatúra
 MAGUROVÁ, D., MAJERNÍKOVÁ.
2010. Edukácia a edukačný proces
v ošetrovateľstve. Martin: Osveta,
2010. s.155. ISBN 978-80-8063326-4.
 PETLÁK, E. Všeobecná didaktika.
Bratislava: Iris, 1997. s 270.
ISBN 80-8877849-2.
 WICZMÁNDYOVÁ, D. 2011. Učebné
texty.
Pedagogika
(gr. paidagogos=otrok)
(lat. paedagogus = učiteľ, vychovávateľ)
 = veda o výchove skúmajúca
podstatu a zákonitosti výchovy ako
spoločenského javu
 Moderná pedagogika - Výchova a
vzdelávanie = edukácia (ne/formálne
inštitúcie)
 Predmet pedagogiky: skúmanie
podstaty a zložitých súvislostí vo
výchove
Výchova
 Spoločenský a historický jav, vzniká a
je určovaná zákonitosťami spoločnosti
 Zámerné pôsobenie vychovávateľa na
inú osobu s cieľom rozvoja
schopností, vlastností a návykov
Vzdelávanie a učenie
 Vzdelávanie je proces osvojovania si
poznatkov a činností, nadobúdania vedomostí
a zručností, rozvoja telesných a duševných
schopností. Jeho výsledok = vzdelanie.
 Učenie je zmena schopností človeka, ktorá
má určité časové trvanie a ktorú človek
nezískava dozrievaním. Dôležité aspekty
získavania vedomostí:
 túžba po poznaní
 priama účasť na osvojovaní si nových poznatkov
 Učenie môže ovplyvniť spôsob života klienta,
spôsoby ako sa vyrovnáva a s problémami,
jeho postoje i vedomosti.
Význam výchovy v profesii sociálny
pracovník
 Využitie v špecifických situáciách, v
ktorých je žiaduca zmena postoja a
správania sa klienta
 Metodika získavania pedagogických
zručností – hranie rolí
 Jej význam:
 Schopnosť reagovať na situácie spontánne
a primerane
 Poskytuje SP spätnú väzbu týkajúcu sa
klientovéhé správania, postoja a zručností.
Význam výchovy v profesii SP
 SP pomáhajú jednotlivcom, klientom,
rodinám a skupinám pri zabezpečovaní
a dosahovaní ich fyzického, mentálneho
a spoločenského potenciálu v kontexte
prostredia, v ktorom žijú a pracujú.
 Do vzdelania SP sa premieta nielen ich rola
a postavenie, ale aj ich zodpovednosť
a kompetencie.
 SP musia mať spôsobilosť na vykonávanie
funkcií, ktoré zlepšujú alebo udržujú
sociálny status klientov a predchádzajú
patologickým javom.
Význam výchovy v profesii SP
 SP tiež vyhodnocujú, plánujú a poskytujú
profesionálnu starostlivosť v období
sociálnej nedostatočnosti a
postpenetenciálnej starostlivosti.
 Táto starostlivosť zahŕňa fyzické, psychické
a spoločenské aspekty života, ktoré
vplývajú na osobnosť človeka od narodenia,
invaliditu a umieranie.
 SP povzbudzujú aktívne zapojenie
jednotlivcov, spoločenských skupín
a komunít, posilňujú ich samostatnosť
a zodpovednosť pri zachovávaní
svojho zdravého spôsobu života.
Teórie učenia
 Teória je slovne vyjadrená výpoveď o niečom.
Teórie odrážajú pozorovateľné skutočnosti
alebo údaje, zákony alebo pravidlá, sú
zovšeobecneným tvrdením. Najpresvedčivejšie
teórie sú tie, ktorých predpovede potvrdila
skutočnosť.
 Teóriu možno definovať ako súbor vzájomne
súvisiacich princípov, na základe ktorých sa
dajú vysvetliť, predpovedať alebo analyzovať
určité javy.
Behavioristický prístup
 vychádza z princípu S- R →P
(stimul-reakcia → posilnenie).
Zmeny v myslení človeka sú vyvolané tlakom
prostredia. Behaviorálne ciele – získanie
spôsobilostí a rozhodnutí zmeniť nežiadúce
správanie.
Behaviorálne terapia sa sústreďuje na
aktuálne správanie, symptómy, odúčanie,
modifikáciu, resp. elimináciu
neprimeraných reakcií a na pestovanie
želateľných (správnych) návykov.
Behaviorálny prístup v SP
 Pozitívne posiľňovanie odpovedí a
reakcií jednotlivcov alebo skupín
podporou správania, ktoré je žiadúce.
Kognitivistický prístup
 je orientovaný na štúdium spôsobov
subjektívneho poznávania, individuálneho
osvojovania a konštrukciu poznatkov. Pri
kognitívnom učení ja nevyhnutné poznať
vstupné charakteristiky jednotlivcov, rodiny t.j.
predpokladaný typ vedomostí, zručností a
schopností. Dôležitý je postoj a motivácia k
učeniu.
 Používaná metodika: poskytovanie informácie,
vysvetľovanie, riešenie problémov, spôsoby
zapamätávania poznatkov.
Humanistický prístup
 Predstaviteľ: B.S.Bloom (Využíva teóriu
vzdelávania dospelých – andragogiku)
 je zameraný na rozvoj ľudskej osobnosti
(sebaidentity, tolerantnosti, empatie,
altruizmu, rešpektu k druhým, atď.), ktorá
bude slobodná, zodpovedná, tvorivá, ...
 Základom je umožniť človeku objaviť seba ako
jedinečnú bytosť, naučiť sa riešiť problém tak,
aby prístup (terapia) neboli direktívne
Edukácia
 = lat. educo = vychovávať = súbor aktivít




smerujúcich k formovaniu osobnosti.
= Proces výchovy a vzdelávania
Špecifická oblasť edukácie v SP – výchova k
autonómii jednotlivca
Realizácia – sociálni pracovníci – potreba
koordinácie ich činnosti
Edukácia klienta je proces ovplyvňujúci
správanie, uskutočňovanie zmien v oblasti
vedomostí, postojov a zručností potrebných pre
udržiavanie, podporu a obnovu sociálneho
statusu.
Edukácia
Edukácia je zámerná cieľavedomá a
plánovaná činnosť, ktorá zahŕňa dve
nezávislé procesy:
 učenie
 vyučovanie
Edukácia je celoživotné rozvíjanie
osobnosti človeka pôsobením:
 formálnych výchovných inštitúcií
 neformálneho prostredia /rodina,
priatelia, sociálne zariadenie/
Druhy edukácie v SP
 Základná – klient nemá žiadne
informácie o danej problematike
 Komplexná- realizovaná v rámci
edukačných kurzov
 Reedukačná- pokračujúca,
rozvíjajúca, naprávajúca
Charakteristika pojmov
 Edukant je ktorýkoľvek subjekt
edukácie bez ohľadu na vek, typ, ...
 Postoje pri edukácii:
 Kognitívne ( inteligencia, vek, názory na
zdravie, vzdelanie, štýl učenia)
 fyzické ( postoje, motivácia, potreby,
pohotovosť)
 sociálne a sociokultúrne
( vzdelanostná a kultúrna úroveň)
Charakteristika pojmov
 Edukátor je ktorýkoľvek aktér
edukačnej aktivity napr. učiteľ,
sociálny pracovník, lektor, školiteľ
 Vlastnosti:
 Osobnostné (zdravotný stav,
temperament)
 Profesionálne (skúsenosti,
zodpovednosť za úspešnosť
edukantov)
Charakteristika pojmov
 Edukačný proces je vytvorený
zámerne, cieľ: niečo sa naučiť
 Interakcia SP – KLIENT
 Dynamický vzťah SP – K
 Výchovný, vzdelávací proces
Charakteristika pojmov
 Edukačné prostredie je miesto,
kde sa edukácia vykonáva
 Správne osvetlenie
 Optimálna teplota prostredia
 Bezhlučné prostredie
 Zaručenosť intimity
 Materiálne vybavenie
Charakteristika pojmov
 Edukačné faktory – všetky teórie,
modely, plány, scenáre, predpisy, kt.
ovplyvňujú reálne edukačné procesy.





knihy
edukačný plán
vzdelávacie programy
normy štandardy
výučbové filmy, diapozitívy a iné
Charakteristika a druhy cieľov
Ciele učebného procesu sa odlišujú:
 mierou všeobecnosti a významom
Ciele učebného procesu - delenie:
 spoločenské –cieľ: zamestnanie
obyvateľov
 inštitucionálne – reprezentujú
požiadavky inštitúcie
 špecifické – ciele jednotlivca; tém
učiva; mali by sa odraziť v klientom
správaní = stanovenie cieľa z hľadiska
klienta
Požiadavky na špecifické ciele
 Konzistentnosť- podriadenie nižších
cieľov vyšším
 Primeranosť- súlad požiadaviek
vyjadrených cieľmi s možnosťami a
schopnosťami jednotlivcov, klientov,
sociálnych pracovníkov s reálnymi
podmienkami
 Vyjadrenie v pojmoch jednotlivca,
klienta výkonov, demonštrovať,
oboznámiť ,zmeny v osobnosti
 Jednoznačnosť formulácie- nemá
pripustiť viacznačný výklad ich zmyslu
Formulácia špecifických cieľov
 Analyzovať obsah učiva, rozložiť učivo
na základné a rozširujúce
 Vymedziť ciele v edukačnom procese
 Splniť požiadavku jednoznačnosti a
primeranosti
 Vymedziť podmienky, pri ktorých sa
má výkon dosiahnuť
 Stanoviť mieru- normu očakávaného
výsledku
Požiadavky na špecifické ciele
 Kontrolovatelnosť- stanovenie cieľa tak,
aby umožnil porovnanie dosiahnutých
výsledkov s vytýčenými cieľmi
 Výkon jednotlivca, klienta pri formulácii
špecifických cieľov treba opísať aktívnymi
slovesami formou pozorovateľnej činnosti,
podmienok výkonu, kvantitatívnym
vyjadrením minimálnej úrovne výkonu o
ktorej možno povedať, že vyhovuje
požiadavke dosiahnuť cieľ
 Rešpektovať taxonómiu cieľov. Kritérium
klasifikácie bývajú samostatné oblasti
psychickej činnosti pri učení.
Taxonómia cieľov v edukačnom
procese
 Kognitívne ciele- poznávacie
 Afektívne ciele- citové, postojové
 Psychomotorické ciele( behaviorálne)podnecujúce k činnosti
Kognitívne ciele
 sústreďujú sa na oblasť vedomostí,
osvojovanie poznatkov, intelektových
a poznávacích schopností (vnímanie,
pamäť, myslenie) v oblasti
pozitívneho ovplyvňovania svojich
sociálnych potrieb.
 Patrí sem šesť hierarchicky
usporiadaných kategórií cieľov:
1.vedomosť porozumenie; 2.
aplikácia; 3.analýza; 4.syntéza;
5. hodnotenie; 6.posúdenie.
Kognitívne (poznávacie ciele)
1. Zapamätanie si poznatkov- vyžaduje od
jednotlivca, klienta vybavenie, znovupoznanie,
reprodukovanie termínov, faktov, vzťahov,
postupov
2. Porozumenie poznatkov jednotlivca, klienta
dokáže zapamätané poznatky predložiť v inej
forme, ako si ich zapamätal, vie ich zostručniť,
usporiadať, vysvetliť význam vo vzťahoch
3. Použitie poznatkov v typických
situáciách- špecifický transfer. Dokáže
aplikovať poznatky podľa predloženého vzoru,
rieši podobné úlohy
4. Použitie poznatkov v problémových
situáciách- nešpecifický transfer. Dokáže
formulovať problémy, vykonávať analýzu a
syntézu, vie sformulovať plán činnosti,
hodnotiť
Afektívne ciele
 týkajú sa citovej oblasti, postojov,
integrácie a oceňovania hodnôt,
názorov, presvedčení.
 Ich dosahovanie je hlavným zámerom
výchovy.
 Ide o skúmanie citov a uvedomovanie
si ich vo vzťahu k určitej sociálnej
oblasti alebo k sociálnemu statusu
všeobecne.
Výchovné ciele -afektívne
(postojové)
1. Prijímanie hodnoty – vypočuť
prednášku
2. Reagovanie- formulovať špecifické ciele
a mať z toho zadosťučinenie
3. Akceptovanie hodnoty- prejaviť záujem
a motiváciu pri určovaní špecifických
cieľov
4. Integrované hodnoty- neuspokojiť sa s
priemernosťou pri určovaní špecifických
cieľov
5. Zvnútornenie
Príklady výchovných cieľov edukácie
jednotlivcov, klientov
1. Formovanie vzťahu k sebe samému, rodine, k
práci
2. Formovanie vzťahu k prírode a ochrane
životného prostredia
3. Formovanie vzťahu k pracovným návykom
4. Formovanie vzťahu k človeku
5. Formovanie vzťahu k estetike a kultúre
6. Formovanie vzťahu k bezpečnosti pri práci
7. Formovanie charakterových vlastností ako:
samostatnosť, aktivita, vytrvalosť, sústavnosť,
pozornosť, tvorivosť, objektívnosť, pravdivosť,
spravodlivosť, kritickosť
Psychomotorické ciele
Hlavné kategórie:
1. Vnímanie činnosti, zmyslová činnosť
2. Pripravenosť na činnosť
3. Napodobňovanie činnosti, riadená činnosť
4. Mechanická činnosť, zručnosť
5. Komplexná automatická činnosť
6. Prispôsobovanie, adaptácia činnosti
7. Tvorivá činnosť
Delenie cieľov z hľadiska štruktúry,
postupu a realizácie edukácie
 cieľ motivácie,
 cieľ preverovania vedomostí,
zručností,
 cieľ sprostredkovania nového,
 cieľ opakovania učiva,
 cieľ upevňovania učiva.
Princípy dosiahnutia cieľov
 Stanoviť ciele tak, aby vychádzali z
potrieb jednotlivca, skupiny
 Udržiavať nepretržite kontakt SP s
klientov. Vzťah ktorý je konštruktívny,
podporuje edukáciu
 Využívať predchádzajúce vedomosti
jednotlivca, skupiny, posmeľovať ich a
pomáhať im osvojiť si nové zručnosti
 Komunikovať jasne, zreteľne, stručne
 Obmedziť, prípadne vylúčiť informácie
ktoré nesúvisia s edukačnými cieľmi
Kategorizácia cieľov sociálnej
výchovy
 Cieľ uvedomenia si sociálnych potrieb;
 Cieľ vedomostný - obsahuje ciele „vedieť“, ľuďom
poskytujú informácie z oblasti sociálnych zákonov, o
ktorej počuli, ale chýba im skutočné porozumenie.
 Cieľ sebauvedomenia -zahŕňajú ciele z oblasti „cítiť".
Sú zamerané na skúmanie a uvedomenie si svojich
pocitov vo vzťahu k sociálnym problémom.
 Cieľ zmeny postoja - ciele z oblasti „vedieť“ a „cítiť“.
Základom rozhodovania je poznanie dôležitých informácií
a porozumenie k súvisiacim pocitom a hodnotám.
 Cieľ zmeny správania - ciele z oblasti „konať“, cieľom
je vykonanie rozhodnutia.
 Cieľ sociálnej zmeny - pomerne komplexný cieľ,
zmenou sociálneho prostredia ľudia dosiahnu podporu pri
osvojovaní si návykov v oblasti zdravia. Splnenie tohto
cieľa si môže vyžadovať aj spoluprácu s verejnosťou,
ktorá by zmenu podporila.
Uvedené ciele
 sa nemusia dosahovať v spomínanom
poradí,
 dosiahnutie jedného cieľa nemusí
znamenať posunutie k ďalšiemu,
 stanovenie cieľov musí byť
individuálne pre každého klienta.
Predpoklady SP na edukačnú činnosť
a)
b)
a)
b)
Osobnostné predpoklady
vlastnosti osobnosti
schopnosti
Vzdelanostné predpoklady
Vedecké poznatky zo sociálnej práci a
príbuzných odborov
Vedomosti a zručnosti zo:
- psychológie
- pedagogiky a aplikovaných pedagogických
vied
- sociológie
- komunikácie
Výchovno-vzdelávacia funkcia
sociálneho pracovníka zahŕňa:
 posudzovanie vedomostí, schopností, zručností,
postojov a názorov klientov,
 prípravu a primerané poskytovanie potrebných
informácií o preventívnych opatreniach,
sociálnych intervenciách,
 organizovanie, prípadne účasť v sociálnych
vzdelávacích programoch,
 vyhodnocovanie výsledkov vzdelávacích
programov,
 pomoc ostatným sociálnym pracovníkom pri
získavaní nových vedomostí, zručností a
schopností.
Vlastnosti SP - edukátora
 primerané poznanie v oblasti edukácie,
 schopnosť získať si dôveru svojich
klientov,
 trpezlivosť, taktnosť a citlivosť,
 schopnosť naučiť edukanta základné
sociálne fakty,
 schopnosť vyučovať jednoducho, ale
na úrovni zodpovedajúcej vzdelaniu,
a inteligencii edukanta,
 schopnosť viesť edukanta postupne k
samostatnosti.
Zásady pri edukácii
 zásada individuálneho prístupu edukácia musí zohľadňovať všetky
osobitosti sociálneho klienta, predpokladá
poznanie každého klienta, ktorého
edukujeme pre zvládnutie správneho
prístupu,
 zásada primeranosti
 postupnosť pri edukácii od jednoduchého
k zložitému,
 uplatňovať primerané metódy,
 nachádzať vzťahy medzitým, čo klienti už
vedia a čo sa majú ešte naučiť,
Zásady pri edukácii
 zásada uvedomelosti a aktivity vyjadruje požiadavku, aby sa klienti
stotožnili s cieľom edukácie a boli v
procese aktívni, spolupracovali a
zúčastňovali sa na formulácii edukačných
cieľov, obsahu edukácie,
 zásada názornosti - vyjadruje
požiadavku, aby klienti získali nové
vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky
na základe konkrétneho zmyslového
vnímania predmetov a javov,
Zásady pri edukácii
 zásada trvácnosti - je vyjadrením
požiadavky, aby si klienti informácie
zapamätali, vedeli si ich vybaviť a použiť v
praxi.
 Trvácnosť informácií zvyšuje správna
motivácia, primeraná a systematická
edukácia, vyváženosť teoretických a
praktických poznatkov, jednoznačnosť
informácií, systematické preverovanie,
kontrolovanie úrovne vedomostí a
zručností, dodržiavanie doporučení,
opakovanie poskytnutých informácií,
Zásady pri edukácii
 Zásada systematickosti - vyjadruje
požiadavku, aby obsah edukácie bol
usporiadaný do logického systému.
Podceňovanie tejto zásady vedie k
nepochopeniu informácii a k zabúdaniu.
 Systematickosť si vyžaduje spájanie
nových a osvojených poznatkov na
základe skúseností, plánovanie (jasný
program edukácie s cieľmi), systematické
preverovanie a opakovanie.
Zmena a edukácia
Predpokladom edukácie je zmena. Zmenami
možno dosiahnuť zmeny v správaní, zmeny
v sociálnej oblasti.
Plánovaná zmena a radikálna je zámerný,
účelný postup ovplyvňovania súčasného
stavu jednotlivca, skupiny alebo
spoločenského systému
Neplánovaná zmena je náhla a jej následky sa
nedajú predvídať. Zmenu možno
charakterizovať viacerými ekvivalentmi
napr. služba- moc, realita- ideál
Lewinová teória zmeny
 Rozmrazovanie jednotlivec si uvedomuje
potrebu zmeny. Ide o kognitívny proces,
v ktorom vystupuje do popredia problém
a je známa metóda na jeho riešenie, čo
si vyžaduje zmenu.
 Pohyb sa zmena plánuje a začína sa
uskutočňovať. Prostredie v ktorom sa
zmena uskutočňuje by malo byť
stimulujúce a podporujúce.
 Znovuzmrazovanie sa zmeny stabilizujú,
jedinci ich premietajú do svojich
systémov hodnôt a konania.
Akceptovanie zmeny závisí od postojov,
času a stanovenia kritérií.
Štádia akceptácie zmeny
Uvedomenie si niečoho nového
Získavanie viac informácií o zmene
Hodnotenie informácií
Skúmanie navrhovanej zmeny
Testovanie navrhovanej zmeny v
malom rozsahu
 Prijímanie a začleňovanie zmeny do
súčasného systému





Odmietanie zmeny
 Štádia odmietania zmeny:
 odmietanie zmeny z rôznych príčin
 formovanie strán pre a proti zmene
 protirečenie obidvoch strán, prekonanie
odporu alebo jeho zredukovanie,
zmiernenie
 získavanie ľudí túžiacich po zmene
 akceptovanie zmeny ľudmi, proti zmene
 stotožnenie sa so zmenou a väčšiny ľudí, i
keď existuje ešte niekoľko odporcov
Odmietanie zmeny
Odmietanie zmien možeme ovplyvniť:
 komunikáciou s tými, kt. sú proti zmene, a
zistením čo spôsobilo ich odmietavý postoj
 spresnením informácií
 jasným stanovením oblastí, ktoré sa majú
meniť
 vysvetlením následkov odmietania zmeny a
vzbudením pocitu viny
 zdôrazňovaním pozitívnych stránok zmeny
 posmeľovaným tých, ktorí odmietajú zmenu,
aby si zachovali kontakt so zástupcami zmeny
 zachovaním dôvery a opory
Faktory napomáhajúce edukácii
 kompliancia, túžba po poznaní a
priamej účasti na získavaní poznania
 motivácia učiť sa, potreba učiť sa
 pohotovosť učiť sa, pripravenosť
 spätná väzba, úspešnosť učenia
 optimálne prostredie na učenie
Edukačný proces
Edukácia je zmena schopností, ktorá
má určité časové trvanie a ktorú
človek nezískava dozrievaním
 Faktory ktoré ovplyvňujú schopnosť
edukácie u jednotlivcov, skupín:







vývinový stupeň
fáza ochorenia
životné potreby
náboženská príslušnosť
kultúrno-spoločenská príslušnosť
osobnostná charakteristika
predchádzajúce skúsenosti
Edukačný proces v SP
1. Proces odovzdávania konkrétnych
informácií v špecifickom prostredí v
rámci interakcie SP - klienta učiaceho
sa
2. Vytvorený zámerne, aby sa niekto učil
3. Je to dynamický vzájomný vzťah
4. Výchovno-vzdelávací proces
5. Súčasť sociálnej práci
Fázy edukačného procesu
 Posudzovanie - vek, vzdelanie, mentálna
úroveň, motivácia, pohotovosť, názory na
zdravie, prekážky v edukácii
 Diagnostika – špecifikovanie potrieb klienta z
hľadiska nedostatku vedomostí, zručností a
motivácie
 Plánovanie






-
určenie priorít edukácie
stanovenie krátkodobých a dlhodobých cieľov
výber obsahu edukácie
dodržiavanie zásad edukácie
výber vhodnej formy edukácie
voľba vhodnej metódy edukácie
 Realizácia
 Vyhodnotenie – ako priebežný a záverečný
proces
Posudzovanie - komplexnosť
 Vstupné – počiatočné – základné
 Hĺbkové - pokračujúce
 Pokračujúce – priebežné (reedukácia)
Posudzovanie
 Určenie potreby klienta učiť sa
 Klient – potreba učiť sa, musí
vychádzať z neho samého (vyhľadáva
info)
 Správanie klienta – hnev –potreba
info
 Odborníci v SP – vopred plánujú
odovzdávanie info
Posudzovanie – dôležité
informácie o klientovi
 Pohotovosť - je vyjadrená správaním sa klienta
(aktívne vyhľadáva info)- hľadisko citové úzkosť, fyzická pohotovosť (chorý, slabý)
skúsenosť, pozornosť
 Poddajnosť (kompliancia) - vyjadruje do akej
miery sa klient stotožňuje s radami a
odporúčaniami SP
 Motivácia - je spojená s potrebou získania
vedomostí s túžbou poznania svojho
zdravotného stavu, prípadne riešenia
špecifických problémov (dotazníky o dojmoch a
očakávaniach); ovplyvnenie motivácie SP
(čo si K váži, spríjemnenie situácie, posmelenie, pochvala)
Posudzovanie – dôležité info o
klientovi
 Spoločensko-ekonomické faktory , SP by
mal poznať spoločenské, kultúrne a domáce
prostredie klienta, vedieť, či nie sú hodnoty a
život P v rozpore s potrebou niečo sa naučiť
 Ekonomická situácia
 Vzdelanie má vplyv na súčasné vedomosti a
na efektivitu zvolenej metódy
 Štýl učenia závisí od vnímania, intuitívnosti,
myslenia, vôle a usudzovania (mysliace a
citové typy)
 Vek - každý človek je neopakovateľnou
bytosťou a vyžaduje si osobitný prístup
 Názory na sociálny status je dôležité poznať
názory a postoje klienta a čo koná v tomto
ohľade
Diagnostika v edukačnom procese
 Všetky diagnózy, kt. stanovuje SP vo
vzťahu k potrebám;
 K niečo sa naučiť patria do kategorie
nedostatku vedomostí;
 Nedostatku zručností;
 Nedostatku motivácie u klienta
Nezáujem o informácie;
Plánovanie – vytvorenie
edukačného plánu
Plánovanie pozostáva z týchto etáp:
1. stanovenie priorít edukácie, potreby niečo
sa učiť
- stanovenie edukačného zámeru a cieľa
Zámer je všeobecný termín vyjadrujúci všeobecné
ďalekosiahle dôvody na získanie vedomostí.
Má úzku súvislosť s dlhodobými potrebami
Cieľ vyjadruje špecifický, bezprostredný dôvod
procesu učenia. Krátkodobý cieľ sa vzťahuje
na momentálnu potrebu klienta; stanovujú sa
z hľadiska želateľného správania K → Správne:
definuje, aplikuje, porovnáva, vyberá, diferencuje;
nesprávne: cíti, vie, rozumie, oceňuje; niekedy sa uvádzajú
podmienky, kt. sa musia dodržať
Plánovanie – vytvorenie
edukačného plánu
2.
Stanovenie cieľov edukácie
Ciele by mali obsahovať tri typy informácií:
výkon, podmienky a kritéria.
 výkon má odrážať skutočnosť a schopnosť
klienta
 Kritériá – vymedzujú štandardný výkon,
kt. sa pokladá za prijateľný
 Kritériom rozumieme kvalitu, čas, miesto,
presnosť, rýchlosť.
 Pri každom cieli musí byť jasný štandard, s
kt. sa plnenie úlohy porovnáva (rýchlosť,
kvalita, presnosť)
Ciele moderných programov
edukácie klienta
1. Adaptovať správanie pre zachovanie
sociálnej mobility
2. Dosiahnuť dlhodobo trvalé zmeny v
správaní
3. Zmeniť predchádzajúci stupeň
sociálnych zručnosti na maximálne
možný, dosiahnuteľný stupeň
4. Minimalizovať výskyt komplikácií
5. Zlepšiť kvalitu života
6. Dosiahnuť plnenie sociálnych rolí
7. Podporovať klientove autonómne
uskutočňovanie rozhodnutí
Plánovanie – vytvorenie
edukačného plánu
3. Výber obsahu edukácie
 Pri výbere obsahu edukácie musí SP
vychádzať z cieľa edukácie a pritom mať na
zreteli individuálne, vekové osobitosti
klienta, jeho rodinu a ďalšie faktory.
 Je potrebné myslieť i na to, že klienti sa
môžu stretnúť s nesprávnymi, odborne
neopodstatnenými alebo neúplnými
informáciami.
Plánovanie – vytvorenie
edukačného plánu
4. Výber stratégií edukácie
 Pri plánovaní edukácie SP vyberá vhodné
stratégie - najvýhodnejšie metódy, činnosti na
dosiahnutie cieľov edukácie.
 Pri určovaní stratégie treba brať do úvahy
obsah edukácie, počet účastníkov, čas splnenia
cieľa edukácie, individualitu edukanta a jeho
doterajšie skúsenosti, vedomosti, zručnosti.
 SP môže pri edukácii využívať metódy:
interaktívnu prednášku, rozhovor, diskusiu,
vysvetľovanie, objasňovanie, demonštráciu,
alternatívne vyučovacie metódy a iné.
Plánovanie – vytvorenie edukačného plánu
– voľba edukačných stratégií









Vysvetľovanie alebo opis
Diskusia
Odpovedanie na otázky
Demonštrácia (ukážka)
Skupinová diskusia
Praktická činnosť
Audiovizuálna technika
Preberanie úloh
Modelovanie
Alternatívne vyučovacie metódy
 Kognitívne mapovanie – klient v priebehu
edukácie vytvára kognitívne mapy( na papier,
panel, tabuľu) jasne a tvorivo označí to, čo sa
naučil, alebo čo plánuje urobiť, čo chce vedieť
 Zoraďovanie kartičiek – na kartičkách sú
napísané rôzne aktivity klienta, na zvládnutie
konkrétneho problému, tie má zoradiť podľa
priority, čo by urobil ako prvé, druhé.
 Pozorovanie seba samého – klient si vytvorí
konkrétny plán, podľa ktorého bude pozorovať
svoje správanie a činnosti po ukončení
edukácie
 Drž sa svojho plánu- klient by sa mal
pomocou tejto metódy rozhodnúť, že bude
používať získane vedomosti v praxi. Kľúčom je
kombinácia: situácia+ môj plán
Alternatívne vyučovacie metódy
 Metoda načúvania a interpretácie stavu
ohrozenia - klient počúva príbeh klienta s
rovnakou problémom
 Kruhy rozhodnutí – klient rozmýšľa nad
dôsledkami rozhodnutí týkajúcich sa jeho
sociálneho stavu
 Karta očakávania – klient si sám alebo v
spolupráci so SP navrhne vlastný súbor
očakávaní
 Pravda alebo klamstvo – SP poskytne
klientovi výroky súvisiace s témou edukácie,
no len polovica z nich je správna
Plánovanie – vytvorenie
edukačného plánu
5. Rozplánovanie edukácie
 Ide o vytvorenie časového harmonogramu
plnenia cieľov, pričom sa rešpektujú zásady
edukácie.
 Dôležité je zohľadniť záujem klienta, jeho
vedomosti, citové prejavy, strach, úzkosť
a dodržať princíp postupu od jednoduchého
k zložitému.
 Rozplánovaním učiva sa edukácia stáva
systematickou.
Rozplánovanie učiva
 Začať s tým, čo klient zaujíma
(neformálny rozhovor)
 Nadviazať na to, čo klientom vie
(dotazník, vstupný test)a postupne
prejsť k tomu, čo nevie
 Prvú preberať učebnú tému, kt.
vyvoláva u klienta úzkosť
 Najprv poskytovať základné info,
neskôr rozširujúce
Realizácia edukácie
 Pružnosť SP pri napĺňaní učebného
plánu – prehodnocovanie priorít,
edukačných postupov podľa zmien v
klientových potrebách
 Zvážiť prekážky v učení – akútne
ochorenie, bolesť, vek, vzdelanie →
zrak, sluch, motorika; biorytmus; city (úzkosť,
depresia); jazykové a etnické zázemie;
Realizácia edukácie
 motivovať klienta vhodným spôsobom,
posilňovať aktivitu a vôľovú zložku osobnosti,
 prejaviť úprimný záujem o klienta, ochotu
pochopiť jeho problémy,
pomôcť mu, podporovať dôveru,
 zvoliť vhodné prostredie, čas a správne tempo
edukácie,
 využiť didaktické prostriedky, ktoré robia
edukáciu dôkladnejšiu, komplexnejšiu,
názornejšiu, ľahšiu,
 klásť dôraz na spätnú väzbu, vyjadriť uznanie,
pochvalu, oceniť aktivitu.
Realizácia edukácie
• aktivizovanie počas celej edukácie
• poskytnutie dostatočných informačných
zdrojov
• edukácia je efektívnejšia, ak klient
chápe jej význam
• v komunikácii sa vyhýbame cudzím
slovám, skratkám
• komunikácia musí byť jasná,
zrozumiteľná, zreteľná
Formy realizácie edukácie
 Individuálna -umožňuje realizovať zásadu
individuálneho prístupu, umožňuje spätnú
väzbu.
 Skupinová - realizuje sa výchovným
pôsobením na skupinu, odporúča sa najmä
vtedy, keď chceme dosiahnuť zmenu v
správaní edukanta. Vytvára podmienky na
vzájomnú interakciu, spoluprácu, diskusiu
medzi klientmi v skupine, čo vedie k
výmene vedomostí, skúseností a učeniu sa
jeden od druhého.
Faktory ovplyvňujúce edukáciu:
 edukácia závisí od dennej doby
 edukácia je ovplyvnená tempom a
záujmom
 hlučné a rušivé prostredie bráni
koncentrácii
 učebné pomôcky urýchľujú proces
vnímania, priťahujú pozornosť
 nadviazanie primeraného kontaktu
 prejavenie jednotlivcovi, skupine,
klientovi, že máme o nich záujem
Špeciálne edukačné postupy
 Kontraktovanie jednotlivca je uzatvorenie
kontraktu( zmluvy), ktorý vymedzuje ciele
edukácie a zodpovednosť klienta a SP za
edukačný plán. Kontrakt musí akceptovať
slobodu, vzájomnú akceptáciu a zodpovednosť
 Modifikácia správania stavia na predpoklade,
že správanie človeka je naučené a možno ho
selektívne posilňovať, oslabovať, odstrániť
alebo nahradiť. Účinným prostriedkom je
pochvala, ocenenie, úsmev. Neželané
správanie sa ignoruje, ale nekritizuje. Trestom
môže byť odmerané správanie SP, alebo
dôrazné napomenutie
Vyhodnotenie a dokumentácia
 Kritériom hodnotenia je splnenie cieľov:
 Kognitívne ciele sa môžu hodnotiť kladením
otázok
 Psychomotoricke ciele sa hodnotia
pozorovaním správania a konania edukanta.
 Hodnotenie afektívnych cieľov je ťažšie, ale
môže sa tu uplatniť pozorovanie správania,
konania klienta, cielené otázky adresované
klientovi.
 SP prehodnocuje nielen splnenie cieľov
edukácie, ale i možné príčiny ich nesplnenia.
Príčiny nedosiahnutia cieľov
-
nedostatočný alebo nevhodne urobený odhad
potrieb
nesprávne stanovenie edukačnej diagnózy
stanovenie nereálnych cieľov
voľba nevhodnej stratégie učenia
nedostatočná alebo nijaká motivácia
neprimerané časové rozloženie, preťaženie
množstvom informácii
chyby v komunikácii
Nedostatky v edukácii klientov
 nestanovenie cieľa edukácie, očakávanie
klienta sa líši od predstavy SP
 nevyvolanie dostatočného záujmu, dôležité je
začínať s tým čo považuje klient za
najdôležitejšie
 nezhodnotenie pripravenosti, úrovne
vedomostí, skúseností prípadne zručností
 neprihliadanie na poruchy vnímania a motoriky
 neprihliadanie na jazykovú spôsobilosť a
etnickú príslušnosť
 preťaženie informáciami a SP sa nepresvedčí či
pochopil informáciám
 edukácia je neplánovaná, opakovaná,
duplicitná, viac SP rôzne spôsoby
Nedostatky v edukácii klientov
 zasahovanie do autonómie klienta, prehliadanie
práva rozhodnúť sa inak
 edukácia sa koná v nevhodnom čase,
informácie nepodáva vtedy keď ich nechce
počuť klient je sústredený na svoj problém a
nie na prijatie nových informácií
 nevšímavosť k známkam nepohody, napr.
únava,
 neschopnosť pracovať s danou situáciou, SP
nemôže edukovať klienta ak k nemu má
negatívny vzťah
 používanie veľkého množstva odborných
výrazov ktorým klient nerozumie
 nevyhodnotenie klienta čo dosiahol
Vyhodnotenie a dokumentácia
 Dokumentácia obsahuje okrem
edukačného plánu záznam o
dosiahnutí vedomostí, zručností,
prípadne o problémoch.
 Významná je najmä pri dlhodobom
pôsobení, ide o zachovanie
kontinuity .
Edukačný štandard
Štandard- stupeň dokonalosti, požadovaný
pre určitý účel, alebo akceptovaný,
odsúhlasený model( vzor, norma, miera)
s ktorým sa reálne objekt a procesy
rovnakého druhu porovnávajú či merajú
Edukačný štandard je určitá dohodnutá
úroveň kvality edukačnej činnosti u
jednotlivca, klienta, rodiny, skupiny
Požiadavky na tvorbu edukačných
štandardov
Vedeckosť- aby obsahovali vedecké poznatky
Komplexnosť- aby zahŕňali oblasti afektívne, kognitívne,
psychomotorické
Fundamentálnosť- aby obsahovali základné poznatky
Stupnovitosť- aby boli tvorené na rôznych úrovniach
zložitosti
Objektívnu a efektívnu kontrolovateľnosť
Funkcie edukačného štandardu
 Motivačná- udržanie a zvyšovanie záujmu o
zdravie, podporu a ochranu zdravia
 Prognostická- ovplyvňovanie pozitívnych a
odstraňovanie negatívnych prvkov zo života
jednotlivcov, skupín
 Informačná- informovanie jednotlivcov, rodín,
skupín o efektívnosti prístupu
 Diagnostická- štandardy plnia úlohu spätnej
väzby, umožňujú diagnostikovať nedostatky a
odstraňovať ich
 Porovnávacia- umožňuje porovnať
jednotlivcovi, pacientovi v čase efektívnosť
Rozdelenie štandardov
a) Podstatné, hlavné
b) Doplňujúce
Edukačný štandard obsahuje:
 Zameranie- téma edukácie
 Miera záväznosti -pre koho je určený a kto je
povinný sa ním riadiť
 Cieľ- má byť jasný, zrozumiteľný, reálny
Kritéria pre zabezpečenie plnenia štandardu:
Štrukturálne
Procesuálne
Kritéria výsledku
Edukačný audit
 Je to systematické hodnotenie, či
sa edukácia jednotlivca, skupiny,
klienta realizujú efektívne, či sa
zvolené metódy a postupy hodia
na dosiahnutie cieľov a či sú
činnosti výsledky a v súlade s
plánovanými zámermi
Metódy edukačného auditu
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
Pozorovanie SP pre edukácii
Pozorovanie klienta pri edukácii
Rozhovor s klientom
Kontrolné otázky pre SP
Kontrolné otázky pre klienta
Sledovanie využívania tímovej spolupráce
Hodnotenie vlastnej práce SP
Kontrola záznamu o edukácii v sociálnej
dokumentácii
9. Hodnotenie edukácie podpornými osobami
Programoví koordinátori by mali
byť schopní:
 uskutočňovať samostatne funkcie a úlohy
edukácie jednotlivcov, skupín, rodín, klientov
 plánovať, navrhovať a implementovať
programy edukácie
 zabezpečovať sledovanie programov edukácie,
 prispôsobovať programy edukácie rôznym
situáciám zdravotnej starostlivosti, aby boli
integrované do jej poskytovania
 pomáhať organizovať aktivity jednotiek
sociálnej starostlivosti, v ktorých je
integrovaná starostlivosť, edukácia a podpora
Programoví koordinátori by mali
byť schopní:
 vyvíjať, triediť, testovať a aplikovať metódy a
nástroje na edukáciu
 navrhovať a realizovať projekty a programy na
výskum o edukácií, najmä prognostické,
formativne a certifikované hodnotenie
 organizovať vzdelávacie aktivity pre
poskytovateľov sociálnej starostlivosť
 vzdelávať poskytovateľov sociálnej
starostlivosti v praktizovaní edukácie
 podporovať politiku edukácie v sociálnej
starostlivosti na úrovni organizácie, použitím
vhodných prostriedkov