Transcript Úvod do štúdia histórie

Úvod do štúdia histórie
Základné pojmy
Čo je história
Historiografia
PhDr Františka Čechová, PhD
Katedra histórie FF UCM
História
• vedný odbor skúmajúci dejiny, dejepis,
•
•
•
•
dejepisectvo, historiografia
súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho,
dejiny, minulosť
príhoda, priebeh nejakej udalosti
veda o vývoji spoločnosti a prírody, veda o
minulosti, dejepis
udalosť, priebeh, dej ....
Rôzne prístupy a názory
Slovenská historická terminológia dodnes nie je jednotná
Do diskusie vstupuje aj teória informačných systémov, sémiotika,
logika....
Moderná knihoveda navrhuje riešiť túto rozkolísanosť takto:
• termín dejepis používať len vo význame vyučovací predmet
• termín dejiny ako súhrn minulých dejov, historický vývin niečoho,
•
•
minulosť
termín historiografia vo význame vedného odboru, ktorý skúma
dejiny
Namiesto termínu história vo význame súhrn minulých dejov,
vývin niečoho, odporúča použiť pojem dejiny. Termín história
ako vedný odbor odporúča nahradiť pojmom historiografia
Termín dejepisectvo nahradiť pojmom historiografia.
Historiografia
• Historiografia alebo dejepisectvo je zobrazovanie udalostí, dejov a stavov
minulosti (na úrovni osôb, spoločenských vrstiev, národov a iných) s cieľom
vyvolať u prijímateľa informácie uvedomenie si dejín. Zjednodušene teda
ide o zapisovanie dejín určitým systematickým spôsobom tak, aby vzniklo
rozprávanie, ktoré možno úspešne podrobiť kritickej „skúške“. Ešte
jednoduchšie sa dá povedať, že ide o odbornú historickú literatúru.
• Historiografia je predchodcom historickej vedy v tom zmysle, že pred
vznikom (analyzujúcej) historickej vedy existovala len (opisujúca)
historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia jedným z
výsledkov historickej vedy, pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele
historického výskumu.
• Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle dejepisca je historiografia
súčasťou literatúry. Jej cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vládárov na
jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na druhej strane. Akýmsi
opakom (empirickej) historiografie je (neempirická) filozofia dejín.
• Sledujte internetový časopis FORUM HISTORIAE, dozviete sa viac o teórii
historiografie, ale nielen o nej
Historické vedy
Histori
Historické vedy a pomocné vedy historické
náuka o prameňoch
historická filológia
historická geografia
historická chronológia
historická metrológia
historická štatistika
historická topografia
historiometria
medievalistika
archeológia
archivistika
biografistika
epigrafika
faleristika
filigránológia
sinológia
turkológia
egyptológia
Paleografia
diplomatika
genealógia
hagiografia
heraldika
kodikológia
numizmatika
papyrológia
sfragistika
Kampanológia...
Dejiny historiografie
•
•
•
•
•
Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných staroorientálnych
národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno dokonca nájsť náznaky
kritického prístupu.
Veľký zmysel pre dejiny mali už od staroveku Židia. Významným historickým prameňom a
zdrojom poznania dejín staroveku je Biblia, ktorá obsahuje nielen knihy kroník, Knihu
kráľov, ale historický kontext obsahujú aj prorocké knihy a ďalšie časti Starého zákona.
V starovekej Číne malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi dôležitú úlohu.
Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v dejepisectve. Ako
prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie Konfuciove (551 – 479 pred Kr.) Jarné a jesenné
letopisy. Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. S'-ma Čchien (Sima Qian) napísal svoje
monumentálne Zápisky historika (Š'-ťi), ktoré boli koncipované ako svetové dejiny a stali sa
základom budúcich dejín dynastií. V roku 629 za dynastie Tchang bol zriadený dejepisný
úrad, v ktorom kolektív úradníkov spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie.
V starovekej Indii zachycujú genealógie kráľovských rodov purány, ktoré končia v 2. stor.
po Kr.
V Afrike existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské
dejepisectvo.
Staroveké dejepisectvo
• Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry ako
nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť historické
príčiny a súvislosti, napríklad Herodotos
• ( 484-430 p. Kr.)
pri opisovaní perzských vojen alebo
Thukydides (460-395) bol zakladateľ nestrannej historiografie a
stvoriteľ historickej monografie pri opisovaní peloponézskej vojny.
• Starorímsku historiografiu prakticky založil Polybius (200-118 BC),
ktorý sa snažil vysvetliť vzostup Ríma na veľmoc v Stredomorí,
ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť nestranný, Sallust,
Livius a Tacitus (56-117) sa snažili vo svojich dielach
ospravedlniť rímsku nadvládu, aj keď Tacitus píše o svojej snahe
písať dejiny SINE IRA ET STUDIO.
• Od 4. stor. pred Kr. Arriános, Plútarchos, Curtius Rufus a
Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.
Európska a slovenská historiografia
Leopold von Ranke
( 1795-1886) etabloval históriu ako vedu
na univerzite v Berlíne
František V. Sasinek (1830-1914) –
zakladateľ slovenského dejepisectva
Daniel Rapant(1897-1988) prvý univerzitný
profesor-historik a archivár, FFUK
Univerzita sv. Cyrila a Metoda
• Zákonom NR SR č. 201/1997 Zb. vznikla Univerzita sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, 20. októbra 1997 boli zriadené prvé tri
fakulty: Filozofická fakulta, Fakulta masmediálnej
komunikácie a Fakulta prírodných vied. Jedným zo
zakladateľov školy a tiež Katedry histórie FF UCM bol
prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.
• Prvá vedúca katedry histórie bola PhDr Marta Melníková, po
nej viedol katedru histórie v dvoch obdobiach doc. PhDr. Pavol
Valachovič, CSc.; doc. PhDr. Stanislav Hurčík, CSc.; PhDr.
Tomáš Klubert, PhD a v súčasnosti je vedúcim katedry doc.
•
PhDr. Ivan Mrva, CSc.
Profesori a docenti.
Odborní asistenti
Na katedre histórie v súčasnosti vyučujú:
• Prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc. -dejiny praveku
• Prof. PhDr. Jan Rychlík, PhD. Všeobecné dejiny –19. a 20. storočie
• Doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.- dejiny staroveku
• Doc. PhDr. Martin Homza, PhD. Slovenské dejiny v stredoveku
• Doc. PhDr. Ivan Mrva,CSc. Slovensko- dejiny novoveku
• Doc. PhDr. Stanislav Hurčík, CSc. Všeobecné dejiny
Univerzitný docent v súčasnosti musí prejsť hahilitačným konaním, ktoré má
presne stanovené kritériá
Univerzitný profesor je menovaný prezidentom republiky a musí prejsť ešte
náročnejším inauguračným konaním. Univerzitný profesor nie je
stredoškolským profesorom, na akých ste boli doteraz zvyknutí.
Všetci odborní asistenti na našej katedre majú vedeckú hodnosť PhD. a niektorí
aj rigoróznu skúšku a titul PhDr. Všetci sú teda doktori filozofie.
PhDr. F. Čechová, PhD., Mgr. D. Duchoňová, PhD. Mgr. S. Haladová, PhD,
PhDr. M. Hurbanič, PhD., Mgr. M. Chvojka, PhD.
Mgr. E. Juríčková, PhD.
Bakalári, magistri, doktorandi- I. II. a III.
stupeň vysokoškolského vzdelania
• Vysoké školy, aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v
mnohých odboroch zabezpečuje úspešným
absolventom bakalársky, magisterský i doktorandský
diplom po vykonaní štátnej skúšky pred komisiou.
Na toto oprávnenie škola musí spĺňať kritériá
Akreditačnej komisie. Garantom bakalárskeho
stupňa štúdia na katedre histórie je doc. PhDr. I.
Mrva, CSc. vedúci katedry. V poslednom
akreditačnom konaní katedra nesplnila podmienku
pre akreditáciu magisterského štúdia, najmä preto,
že nemala akceptovateľného profesora z hľadiska
veku a iných kritérií posudzovaných AK. Katedra
však intenzívne pracuje na tom, aby podmienky v
skorej budúcnosti splnila.
Fazeta času, priestoru, formy
Dejiny, ich vymedzenie
Z hľadiska času
Pravek (predhistória)
Starovek
Stredovek
Novovek
Moderné dejiny
Dejiny 20. storočia...
Z hľadiska priestoru
Dejiny Slovenska
Všeobecné dejiny
Dejiny Európy, Ázie...
Regionálne dejiny
Dejiny Nemecka
Dejiny Francúzska....
Vecné členenie
Politické dejiny
Sociálne dejiny
Hospodárske dejiny
Dejiny kultúry
Cirkevné dejiny
Dejiny vedy a techniky
Vojenské dejiny
Dejiny štátu a práva
Dejiny správy...
Čas v dejinách
Pravek 20. st.
Starovek
Starovek
Moderné dejiny
Novovek
Stredovek