Transcript szp_-_podkylava-prezentacia

Spoločenská zodpovednosť
poľnohospodárskeho a
potravinárskeho podniku
pri rozvoji vidieka
Ing. Rudolf Haspra, CSc.
Prednáška na školenie: Aktuálne otázky rozvoja
poľnohospodárstva a slovenského vidieka
Podkylava 17.-18. apríl 2013
Obsahové zameranie prednášky:
• Úvod - história a filozofia SZP
• SZP v podmienkach Slovenska
• Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku
• Prínosy SZP
• Z výsledkov prieskumu o SZP
• Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka
• Úvod - história a filozofia SZP
• Súčasné obdobie globalizácie svetového hospodárstva,
politiky, finančníctva hľadá konania, žiaduce z pohľadu a cieľov
celej svetovej spoločnosti a to v oblasti podnikania, životného
prostredia a sociálnej starostlivosti o človeka.
• Spoločenská zodpovednosť podniku (SZP) – Corporate Social
Responsibility (CSR).
• SZP – nevyhnutná súčasť strategického plánu podniku.
• V 19. stor. základný ekonomický cieľ podniku – ZISK.
• 1. polovica 20. stor. zmena nazerania na činnosť podniku.
• V USA vznik konceptu SZP – vplyv podnikových aktivít na
spoločnosť.
• Podstata SZP: dlhodobá orientácia podniku len na zisk
nezaručuje jeho rozvoj, preto zmena orientácie – na trh, trhové
správanie.
• R. 1953 – medzník, kniha Howarda Bowena: Social
Responsibility of Businessman. Prvé termíny o SZP.
• Prvé termíny používané H. Bowenom:
•
•
•
•
•
•
•
•
Spoločenská zodpovednosť podniku.
Podnikové občianstvo.
Podnikateľská etika.
Trvalo udržateľný rozvoj.
Podniková sociálna výkonnosť.
Riadenie spoločenských vzťahov.
Riadenie vzťahov s investormi.
Spoločensky zodpovedné investovanie a pod.
(Základné pojmy integrujúce podnikové činnosti ako
rozhodovanie, správanie sa, podnikateľská etika a
pod. = podniková zodpovednosť, ktorá sa spája s
budovaním dobrého mena podnikovou filantropiou.)
Priekopníci SZP
• Východisko k SZP:
• Koniec 19. a začiatok 20. stor. – odčlenenie vlastníctva od
riadiacich funkcií.
• Riadenie podnikov sa presúva do rúk manažérov.
• Vznik rôznych regulačných úradov v USA, vr. legislatívy – hustá
sieť regulujúca „voľný trh“.
• Zhoršuje sa životné prostredie – tlak na prehlbovanie v
sociálnej oblasti.
• Prvé požiadavky na implementáciu sociálnej zodpovednosti
podniku v USA.
• Prví priekopníci SZP – v USA H. Ford, A. Carnege (zakladateľ
US steel), v Európe H. Fayol a T. Baťa.
Dva aspekty SZP podľa Andrew Carnege
Pre úspešné fungovanie podniku v rozvinutej trhovej ekonomike
formuluje dva princípy:
• Sociálny princíp – majetní členovia spoločnosti (majitelia
podnikov) by mali pomáhať nemajetným (nezamestnaným,
chorým a pod.) buď priamo alebo nepriamo.
• Bohatí – z princípu majú povinnosť majetok kumulovať a
zároveň využívať v súlade s celospoločenskými cieľmi a tak
rozširovať celospoločenské bohatstvo.
V podstate ide o koncept SZP ako významný realizačný nástroj
etiky v manažmente a podnikaní, ktorý sleduje väzbu firma a oklie
v ktorom podniká.
Implementácia SZP v Európe
• SZP v kontexte európskej sociálnej politiky – súčasť budovania
sociálne stabilnej a ekonomicky silnej spoločnosti (EHS, EÚ).
• Iniciatívy v súkromnej, postupne na lokálnej a národnej úrovni.
• Spoločensky zodpovedné investovanie – dobrá
konkurencieschopnosť, spokojnosť záujmových skupín
(vlastníci), ale hlavne zamestnancov a spotrebiteľov a
miestnych komunít.
• T. Baťa – hlavný predstaviteľ týchto myšlienok v bývalej ČSR.
Prvý pochopil, že len maximalizáciou zisku firma nemôže
dlhodobo fungovať.
• Aktivity SZ T. Baťu získavajú jeho meno: - Baťove školy práce,
Baťove nemocnice, Baťove bytové domy a sídliská, podiel
zamestnancov na zisku, a pod.
Inštitucionalizácia SZP v USA a Európe
• R. 1992 vo Washingtone vzniká organizácia Business for Social
Responsibility, čiže Podnikanie pre SZ. Združuje cez 800 firiem
a sleduje či firmy plnia povinnosti voči spoločnosti.
• R. 1996 v Európe vzniká Corporate Social Responsibility. Má 65
členov a 18 partnerských organizácií, zabezpečuje vzdelávanie
a poradenstvo organizáciám pre oblasť SZP.
• R. 2000 Lisabonský summit EÚ podporil SZP ako koncept,
ktorým podniky dobrovoľne rozhodujú, že budú prispievať k
zlepšeniu spoločnosti a k čistejšiemu životnému prostrediu.
Sleduje etický prístup firmy k podnikaniu, t.j. zodpovedne
zaobchádzať so spoluúčastníkmi takým spôsobom, ktorý je
považovaný za prijateľný v rámci spoločnosti.
SZP z pohľadu svetových inštitúcií
• SZP má podporu v EÚ, OECD, OSN, Svetovej banke, Svetovom
obchodnom fóre a ďalších svetových inštitúciách.
• EK orientuje SZP hlavne na malé a stredné podniky: „Je to
spôsob, ktorým podniky spájajú sociálne a environmentálne
záujmy vo svojich činnostiach a dobrovoľne spolupracujú s ich
účastníkmi.“
• Svetová banka: SZ – záväzok podnikovej sféry prispievať k
udržateľnému rozvoju, pracovať so zamestnancami, ich
rodinami, miestnou komunitou tak, aby sa zlepšila ich kvalita
života.
• OECD: - Podnik správajúci sa podľa zásad SZ prispieva k
udržateľnému rozvoju, uspokojuje svojich akcionárov,
zákazníkov a pristupuje zodpovedne k sociálnemu a životnému
prostrediu v ktorom pôsobí.
Princípy SZP
Ide o súbor vzťahov vo všetkých druhoch podnikania z hľadiska
vonkajšieho i vnútorného prostredia.
Prvky:
- Dobrovoľnosť – východisko čo podnik môže, nie musí urobiť,
je to možnostiach, ktoré môžu pridať k svojmu podnikaniu nad
rámec legislatívnych ustanovení a povinností z obchodných
zmlúv.
- Spolupráca – so zainteresovanými subjektmi, ktoré môžu
ovplyvniť činnosť podniku alebo sú ním ovplyvňované.
- Záväzok prispieť k rozvoju kvality života – ide o životné
podmienky jednotlivcov a možnosť subjektívneho hodnotenia
ich života.
- Podnik a jeho okolie – prvky a väzby výrobných procesov na
environmentálne a spoločenské danosti ako podnebie, príroda,
verejná správa, infraštruktúra a pod.
Pokračovanie princípov SZP
-
-
Riešenie sociálnych problémov v podniku – hľadanie
možností, lebo sociálna citlivosť je najlepší spôsob sociálnej
angažovanosti, ide o:
- sociálnu povinnosť – ekonomická, legislatívna zodpovednosť
- sociálny ohlas – na ekonomickú, legislatívnu zodpovednosť
- sociálnu citlivosť – na ekonomickú, legislatívnu a občiansku
zodpovednosť podniku.
Ľudia v podniku – majitelia, manažéri, zamestnanci, vzťahy
medzi nimi a okolím, štúdium a sebavzdelávanie.
Ľudia okolia – všetko obyvateľstvo, vrátane ľudí v podniku, ich
vzájomné väzby a komunikácia.
Etika, morálka a korupcia v SZP
• Podniková etika – vyjadruje čo je správne a nesprávne, dobré a
zlé v ľudskom správaní v kontexte podnikania. Zaoberá sa
morálnymi problémami v podnikaní. Podnikateľská etika
sleduje morálne ocenenie v systéme slobodného podnikania.
• Podniková morálka – jeden zo spôsobov normatívnej regulácie
správania sa človeka k spoločnosti, skupine i sebe samému.
Obsah morálky: normy správania sa, motívy konania. Morálne
hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Morálka ako regulátor
konania človeka vo všetkých sférach spoločenského života.
• Korupcia v podnikaní – zvlášť vysoko neetické a nemorálne
správanie sa organizácií a hlavne podnikateľov v obchodných,
dodávateľsko-odberateľských a finančných vzťahoch, zvlášť
vo verejnom obstarávaní.
Etický kódex v podnikaní
Je významný realizačný nástroj etiky v manažmente a podnikaní.
Firma neexistuje nezávisle na svojom okolí, ale svojimi aktivitami
ovplyvňuje okolie a to v istom zmysle aj chod firmy. Etika sa v
súčasnosti dostáva do rôznych sfér profesionálneho života.
Cieľ:
- Deklarovať stanovisko k morálnym problémom v podnikaní.
- Zamestnancom umožniť riešiť ich etické dilemy.
- V podniku, či verejnej organizácii vyvolať také správanie,
ktoré sa vo všeobecnosti považuje za etické a spravodlivé.
Prvky etického kódexu:
- Osobná zodpovednosť – manažment i zamestnanci sú
zodpovední za svoje konanie.
Pokračovanie etického kódexu v podnikaní
- Vzťah k zamestnancom – založený na dôstojnosti
podriadený – nadriadený, sú rovnocenní partneri, ide
o vzájomnú dôveru, podnik podporuje ich
vzdelávanie a osobnostný rozvoj.
- Vzťah k zákazníkom (hosťom) – čestný prístup k nim, aj v
obchodných vzťahoch a je k nim rovnocenným partnerom.
- Vzťah ku konkurencii – rešpektuje konkurenčné vzťahy, správa
sa ku konkurencii čestne, v súlade s dobrými mravmi súťaže.
- Vzťah k spoločnosti a štátu – dodržiava legislatívne normy,
pravidlá, zákony, správa sa zodpovedne k štátnym,
regionálnym a miestnym orgánom a organizáciám.
SZP v podmienkach Slovenska
• SZP – koncept pre dobre fungujúci podnik a to budovaním
dlhodobého záväzku správať sa eticky, prispievať k
ekonomickému rastu, zvyšovať kvalitu života zamestnancov,
vlastníkov i prostredia v ktorom podnik vykonáva aktivity.
• Budovanie reputácie podniku, ktorú hodnotí jeho okolie.
• Podnik zodpovedá okoliu za svoje aktivity a rozhodnutia, ono
ho potom podľa nich hodnotí.
• Budovanie pozitívnej zodpovednosti napr. venovaním určitej
časti ziskov na pomoc tým ktorí to potrebujú – dary, podpora
nadácií, zlepšovanie úrovne škôl, budovanie ihrísk, úprava
verejných priestorov miest a obcí a pod.
• Uvedené a podobné aktivity slúžia aj ako určitý druh reklamy.
Pozitívne príklady akceptácie konceptu SZP
• Spoločnosť Orange – ocenenie v oblasti SZP v súťaži MPSVaR
SR „Zamestnávateľ ústretový k rodine“ v kategórii rodinná
politika. Pravidelne monitorovali potreby zamestnancov,
organizovali rekreačné pobyty aj pre rodinných príslušníkov.
• Firma AVON – vedie kampaň za zdravotné vyšetrenia, robí
zbierky pre choré deti, pomáha pri vyhľadávaní osôb, pri
riešení adopcií detí, atď.
• Spoločnosť Slovnaft – pomáha finančne i materiálne pri
vyhľadávaní osôb po katastrofách na Slovensku i v zahraničí,
prispieva na rôzne športové a spoločenské akcie a iné.
• Rôzne neziskové a mimovládne organizácie – Nadácia PONTIS,
CSR Európe, a iné, napr. OZ Pomoc vidieku Lučenec, NO
Rozvoj vidieckej turistiky v Modre a iné.
Negatívne príklady konceptu SZP
• Nebankové subjekty BMG Invest, Horizont - ktoré rôznymi
špekulatívnymi manipuláciami ožobráčili tisíce vkladateľov,
hlavne dôchodcov.
• Banky v SR - prehnane vysoké poplatky za uskutočnené
transakcie, vysoké úrokové sadzby pri pôžičkách všetkých
druhov, hlavne hypoték a nízkych sadzieb pri vkladoch.
• Korupcia – vysoko neetické a nemorálne správanie organizácií,
podnikateľov, ale aj korupčné aféry politikov a vysokých
štátnych úradníkov na ministerstvách, Úrade vlády a iných
štátnych organizácií.
• Gorila, Sasanka, platinové prúty, nástenkovy tender, at´d. –
aktuálne korupčné a spoločenské problémy. Zapletení aktéri politici, podnikatelia, finančníci, politici i pracovníci štátnej
správy namiesto čestného a zodpovedného prístupu k riešeniu
a odstráneniu problému, pristupujú alibisticky, čo
charakterizuje ich neetické a nemorálne správanie sa.
Negatívne príklady - pokračovanie
• Prvky klamlivej reklamy – snaha úmyselne poškodiť iného, aby
sa určitým spôsobom zbavil konkurenta alebo klamlivým
obrazom o svojom výrobku prevýšiť predajom konkurenta.
• Zodpovednosť voči spotrebiteľovi – súvisí s informáciami pre
spotrebiteľa, aby porozumel zloženiu výrobku, ktorý kupuje.
• Zodpovednosť voči verejnosti – spolupráca manažérov so
zástupcami verejnosti a koordinácia pri rozhodnutiach, ktoré sa
týkajú obyvateľov v mieste firmy, tým prispievať k zlepšeniu
sociálneho a kultúrneho života na miestnej a regionálnej
úrovni, tiež pri udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia.
• Hlavný problém spoločenskej zodpovednosti na Slovensku –
jej nízka úroveň, aj kultúrna vyspelosť, napr. odmeny tzv. zlaté
padáky, pri podozrení i dokázaní korupcie, netransparentnom
rozhodovaní pri verejných obstarávaniach nie je nikto
potrestaný, politici nesú iba tzv. politickú zodpovednosť
odchodom z funkcie, ale potom odchádzajú do parlamentu, kde
sú chránení ešte aj poslaneckou imunitou.
Výsledky hodnotenia SZP na Slovensku
Podľa metodiky merania, ktorú vypracovala EK pre nové členské
krajiny v roku 2007, EÚ hodnotenie vykonala v štyroch oblastiach:
• V oblasti právneho a politického prostredia – SR patrí medzi
najrozvinutejšie štáty v EÚ k prijímaniu SZP (elektronické
verejné súťaže, elktron. zverejňovanie súdnych rozhodnutí atď.
ale vláda neustanovila orgán pre SZP, ani vlastnú korporačnú
zodpovednosť pri zabezpečovaní a rozvoji SZP.
• V kontexte občianskej spoločnosti – mimovládne organizácie
nie sú nezávisle financované a široko sa nezapájajú do rozvoja
stratégie SZP, hoci existujú medzinárodné organizácie pre túto
činnosť. Viaceré univerzity ale ponúkajú programy a kurzy o
SZP, robia prieskumy a publikujú odborné články.
Pokračovanie hodnotenia SZP v SR
• Zodpovednosť podniku za dokumentovanie SZP – ide o
podávanie správ o SZP, túto činnosť robí len veľmi malý počet
podnikov, táto činnosť nie je v praxi bežná.
• Zodpovednosť za aplikáciu certifikovaných štandardov – ide o
ISO 14001 z roku 2004, podľa ktorého v SR dosiahlo hodnotenie
iba 342 organizácií, čo je cca 20% všetkých organizácií.
Medzinárodná organizácia ISO považuje SZP za jednu z
najzávažnejších tém v súčasnosti. Vyvíja normu pre ISO/TMB N
2600 – Guidance Social Responsibility. Norma poskytuje návod
pre SZP, zdôrazňuje výsledky zlepšovania v tejto oblasti,
identifikuje zainteresované organizácie, sleduje zvýšenie
dôveryhodnosti práv o plnení aktivít v SZP a tiež výsledky v
tejto oblasti s cieľom zvýšiť spokojnosť a dôveru zákazníkov.
Prínosy SZP
• Prínosy treba vidieť v etickej a ekonomickej zodpovednosti.
Aktivity SZP musí pochopiť vedenie podniku, inak nebudú
účinné. SZP bude kontraproduktívna, ak podnik sa snaží
presvedčiť verejnosť o svojej SZ, no súčasne robí prešľapy v
etike, prípadne voči zákonom štátu. Potvrdzujú to uvedené
negatívne príklady.
• SZP sa dá dobre demonštrovať na vzniku a celej histórii mesta
Svit, kde pôsobila firma Baťa a jeho nástupnícke podniky.
• SZP v podmienkach SR treba posudzovať v takomto chápaní:
- SZP je vedomie a povinnosť ľudí niesť zodpovednosť za
následky svojich činov pred verejnosťou v danom okolí,
- malé podniky by mali vytvoriť a následne rozširovať nástroje
a metódy SZP,
- pozornosť venovať výučbe SZP na školách i v podnikoch.
Z výsledkov prieskumu SZP na Slovensku
Nadácia PONTIS a agentúra FOCUS vykonali prieskum o úrovni
SZP na Slovensku, ktorého sa zúčastnilo 1003 respondentov:
Otázka: Ktoré aktivity v SZP pokladajú za najdôležitejšie:
- poctivosť pri podnikaní – 45 %,
- vzdelávanie zamestnancov – 44 %,
- zohľadňovanie životného prostredia – 40 %,
- vyváženosť pracovného a osobného času – 39 %,
- zamestnávanie postihnutých – 35 %,
- rekvalifikácia prepustených zamestnancov – 27 %,
- dobrovoľníctvo – 24 %.
Otázka: Aká je spoločenská zodpovednosť firiem na Slovensku:
- väčšina firiem je spoločensky zodpovedná – 3 %,
- sú firmy spoločensky zodpovedné, ale v menšine – 43 %,
- neexistujú spoločensky zodpovedné firmy – 30 %.
Konkrétne zodpovedné firmy v SR vymenovalo 45 % respondent.
(US steel Košice - 5% zo vzorky, Slovnaft, Volswagen Bratislava a
SPP po 4 % zo vzorky.
Otázka: Aké informácie poskytovať občanom o SZP:
- Opatrenia zabraňujúce úplatkárstvu a korupcii – 53 %,
- Opatrenia znižujúce negatívne vplyvy na život. Prostred. – 57%,
- Programy zabraňujúce všetkým formám diskriminácie – 40 %,
- Podiel recyklovaných produktov na predaji výrobkov – 34 %
Odporúčania ako využiť SZP pri rozvoji vidieka
SZP zohráva významnú úlohu v dobre fungujúcej firme tým, že:
- Zapája sa do podpory komunity, prostredia v ktorom firma
funguje, vytvára pozitívne vzťahy so zainteresovanými.
- Manažéri sa správajú eticky k zamestnancom, akcionárom,
samospráve obce a okoliu v ktorom pôsobí.
- Manažéri dodržiavajú úctu k človeku, rešpektujú ľudskú
dôstojnosť a nepoužívajú človeka na dosiahnutie svojho cieľa
– ide o mravnú zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia.
- Podporuje imidž a značku podniku i produktu tým, že časť
zisku venuje tým, čo potrebujú podporu – jeho skrytá reklama.
- Pri nečakanej situácii (havária a pod.) pomáha riešiť problém a
je menší dopad na firmu – ide o pozitívny obraz firmy.
Konkrétne prístupy firmy v rámci SZ na vidieku
-
Viesť aktívny dialóg majiteľa firmy, resp. manažéra so
samosprávou obce, v ktorej pôsobí.
Podieľať sa na konkrétnych činnostiach obce finančne alebo
materiálne i formou stavebných prác v oblasti:
- sociálnej starostlivosti (doprava chorých, nákupy a pod.)
- pri zakladaní centier voľného času, hlavne pre mladých,
- poskytovanie vlastných priestorov pre spoloč. a kult. akcie,
- poskytovaním stravy chorým a bezvládnym,
- organizovaním športových a kultúrnych akcii hlavne pre
školskú mládež a mladých ľudí,
- organizovať alebo finančne prispievať pri životných jubileách,
hlavne dôchodcov a pod.
- riešenie komunálneho odpadu a čistoty obcí.
• Ďakujem za pozornosť