Transcript Geodetická sacia výška z sg

Základné určujúce veličiny čerpadla
prietok čerpadla Q – je to objem čerpanej kvapaliny (hasiacej vody), ktorý pretečie
výtlačným hrdlom čerpadla za jednotku času.
geodetická sacia výška zsg – je závislá vzdialenosť sacej hladiny a úrovne osi
čerpadla
geodetická výtlačná výška zvg – je kolmý výškový rozdiel medzi výtlačnou
hladinou ( úrovňou výtoku z požiarnych prúdnic) a úrovni osi čerpadla
geodetická výška čerpadla zg - je závislá vzdialenosť sacej a výtlačnej hladiny
(napr. kolmý výškový rozdiel hladiny nasávanej vody požiarnym čerpadlom
a úrovňou výtoku z prúdnice)
stratová merná energia v sacom potrubí Yzs –
– je energia potrebná na
prekonanie hydraulických tlakových strát v sacom vedení
stratová merná energia vo výtlačnom potrubí Yzv – je energia potrebná na
prekonanie hydraulických tlakových strát vo výtlačnom vedení
stratová merná energia Yz - je daná súčtom sacej Yzs a výtlačnej Yzv stratovej
mernej energie
kinetická merná energia čerpadla Yk – je časť mernej energie Y čerpadla potrebnej
na to, aby sa rýchlosť vody sacieho hrdla cs zvýšila na rýchlosť cv vo
výtlačnom hrdle čerpadla
statický tlak na výtlačnej strane čerpadla psv – je daný súčtom tlaku pvg potrebného na
prekonanie geodetickej výtlačnej výšky zvg čerpadla a tlaku p” potrebného na
prekvapenie tlaku prostredia do ktorého voda vyteká
statický tlak na sacej strane čerpadla pss – je daný súčtom tlaku psg potrebného na
prekonanie geodetickej sacej výšky zsg a tlaku p” (podtlaku) prostredia z ktorého je
voda čerpaná
manometrický tlak pvman vo výstupnom priereze čerpadla – je relatívny tlak odčítaný
na manometri M pripojenom na výstupnej strane požiarneho čerpadla
manometrický tlak psman vo vstupnom priemere čerpadla – je relatívny tlak, odčítaný
na manuovákuometri MV pripojenom na vstupnej sacej strane požiarneho čerpadla
celkový manometrický tlak pcman čerpadla – je daný súčtom manometrických tlakov
na výtlačnej M a sacej MV strane čerpadla
merná energia Y čerpacieho agregátu – je energetický rozdiel potrebný na dopravu
jedného kilogramu čerpanej kvapaliny na úseku od vstupného k výstupnému
prierezu. Merná energia Y je teda energia, ktorú musí vyvinúť požiarne čerpadlo,
aby dopravovalo prietok Q zo sacej nádrže do spotrebiča. Teda merná energia Y
závisí od prietoku Q. Čím bude prietok Q väčší, tým väčšiu mernú energiu musí
požiarne čerpadlo vyvinúť ( s narastajúcim prietokom Q kvadraticky narastajú
hydraulické straty)
menovitá merná energia Yn – je merná energia pri menovitých otáčkach nn
a menovitým prietokom Qn čerpadla
Prietok čerpadla Q – je to objem čerpanej kvapaliny (hasiacej vody), ktorý
pretečie výtlačným hrdlom čerpadla za jednotku času.
Prietok čerpadla sa udáva v objemových jednotkách za jednotku času.
Základnou jednotkou je (1 m3/s).
V požiarnej praxi sú zaužívané jednotky (l/s a l/min).
Prevodové vzťahy:
l m3/s = 1000 l/s = 60 000 l/min.
Geodetická výška zg - je zvislá vzdialenosť sacej a výtlačnej hladiny (napr.
kolmý výškový rozdiel hladiny nasávanej vody požiarnym čerpadlom a úrovňou
výtoku z prúdnic).
Geodetická výška čerpadla sa skladá z geodetickej sacej a geodetickej
výtlačnej výšky (obr. 15), ktorá je určená vzťahom:
z g   zvg    zsg 
Geodetická sacia výška je dôležitý činiteľ, od ktorého závisí výkon požiarneho
čerpadla. Čím je geodetická sacia výška väčšia, tým menší výkon má požiarne
čerpadlo, a tým na zabezpečenie dodávky vody na požiarisko potrebujeme
výkonnejší stroj.
Obr. 15 Geodetická sacia výška zsg
M – manometer
MV – manovákuometer
Geodetická sacia výška zsg – je závislá vzdialenosť sacej hladiny a úrovne osi
čerpadla
Ak je hladina vody v sacej nádrži
(v prirodzenom vodnom zdroji)
pod úrovňou
osi čerpadla,
považujeme geodetická saciu
výšku za zápornú ( - zsg )
Obr. 17 Záporná geodetická sacia výška čerpadla
Ak je hladina vody v sacej nádrži (v
nádrži cisternových automobilových
striekačiek) nad
úrovňou
osi
čerpadla, považujeme geodetickú saciu
výšku za kladnú ( + zsg ).
Obr. 16 Kladná geodetická sacia výška čerpadla
Geodetická výtlačná výška zvg – je kolmý výškový rozdiel medzi výtlačnou
hladinou ( úrovňou výtoku z požiarnych prúdnic) a úrovni osi čerpadla
Ak je výtlačná hladina
nad
úrovňou
osi čerpadla, považujeme
geodetickú výtlačnú výšku za kladnú ( + zvg).
Ak je výtlačná hladina
pod
úrovňou osi čerpadla, považujeme
geodetickú výtlačnú výšku za zápornú ( - zvg).
Ak má napríklad požiarne čerpadlo dodávať vodu do prúdnic umiestených 40
m nad úrovňou osi čerpadla, musí vytvoriť na prekonanie geodetickej
výtlačnej výšky tlak 0,4 MPa. So zápornou geodetickou výtlačnou výškou
sa stretávame napr. pri útokoch do podzemia. V tomto prípade záporná
geodetická výtlačná výška pomáha čerpadlu prekonávať zaradené odpory
napr. odpor hadíc, rozdeľovača, prúdnic a pod. Pri riešení požiarnych
útokov budeme potom zápornú geodetickú výtlačnú výšku pripočítavať k
pracovnému tlaku čerpadla, ktorý ukazuje manometer M čerpadla.
Stratová merná energia Yz - je daná súčtom sacej Yzs a výtlačnej Yzv
stratovej mernej energie.
z
zs
zv
Y  Y Y
Jej veľkosť sa mení podľa parabolickej závislosti s prietokom čerpadla, ktorú
môžeme vyjadriť rovnicou:
Yz  konšt..Q2
Treba si uvedomiť, že stratová merná energie (sacia, výtlačná a celková)
môžu byť len
kladné. Ich zväčšenie sa prejaví zvýšením hodnoty na
príslušných tlakomeroch.
Stratová merná energia v sacom vedení Yzs
Stratová merná energia Yzs je energia potrebná na prekonanie hydraulických
tlakových strát v sacom vedení. Do týchto strát zahrňujeme napr. straty v
sacom koši, v saviciach a pri vstupe vody do lopatkového kolesa. Stratová
energia Yzs sa zvyšuje napr. pri upchatí sacieho koša, odtrhnutí vnútorného
pogumovania savíc a pod. Prejaví sa to poklesom prietoku vody a
stúpnutím podtlaku na vákuometri (manovákuometri).
Stratová merná energia vo výtlačnom vedení Yzv
Stratová merná energia Yzv je energia potrebná na prekonanie hydraulických
tlakových strát vo výtlačnom vedení. Do týchto strát zahrňujeme straty v
hadiciach, odpor prúdnic, rozdeľovača a pod.
Kinetická merná energia Yk - je časť mernej energie Y čerpadla potrebnej na
to, aby sa rýchlosť vody sacieho hrdla vs zvýšila na rýchlosť vv vo
výtlačnom hrdle čerpadla. Ak sú plochy prierezov sacieho a výtlačného
hrdla rovnaké, vtedy je energia Yk nulová. Pre kinetickú mernú energiu Yk
2
2
bude platiť vzťah:
vv  vs
Yk 
2
Užitočný výkon, príkon a účinnosť čerpadla Pu, P, h
Užitočný výkon Pu požiarneho čerpadla definujeme ako výkon odovzdaný
požiarnym čerpadlom vode, ktorá prechádza výtlačnými hrdlami čerpadla.
Je daný vzťahom:
Q.M
Pu  Qn .Y   .Q.Y 
60
Príkon požiarneho čerpadla P predstavuje nevyhnutný výkon, ktorý musí
motor (priamo alebo cez spojku) odovzdať na spojke hriadeľa čerpadlu,
aby vyvinulo pri požadovanom prietoku Q vody mernú energiu Y.
Je to teda výkon prenesený hnacím zariadením na hriadeľ čerpadla a je o straty
výkonu v čerpadle vyšší ako užitočný výkon čerpadla.
P
Pu
h
 .
h - je celková účinnosť čerpadla – vyjadruje stupeň využitia príkonu
čerpadla (zahrňuje sa do nej účinnosť mechanická, objemová
a hydraulická). Je to bez rozmerná veličina.
Q.Y
h
h  h m .h v .h h
Straty a celková účinnosť čerpadla
U odstredivých čerpadiel vznikajú pri premene pohybovej energie na tlakovú
tieto straty:
a) hydraulické,
b) objemové,
c) mechanické.
Hydraulické straty sú straty vzniknuté trením vody o lopatky a kanály, straty
zmenou smeru prúdu a turbulenciou, resp. nepravidelným vírením vody v
kanáloch čerpadla.
Objemové straty sú spôsobené spätným unikaním vody vplyvom netesnosti
tesniacich prstencov obežného (lopatkového) kolesa, a to na strane sacej,
ale aj výtlačnej.
Straty mechanické vznikajú trením hriadeľa v upchávkach, a ložiskách a
trením bočných stien obežného kolesa o čerpanú kvapalinu v telese
čerpadla.
Obr. 18 Rozdelenie strát v čerpadle pri prevádzke
Pracovný režim čerpadla
Dôležité je, aby čerpadlo pracovalo spoľahlivo pri dodávke potrebného
množstva vody, aby sa dalo prispôsobiť premenlivému odberu vody, čomu
odstredivé čerpadlo plne vyhovuje.
Úlohou požiarneho čerpadla je:
• odobrať vodu z vedného zdroja
• tlačiť ju,
• vytvoreným tlakom čerpadla ju dopraviť na požiarovisko
Pracovný proces odstredivého čerpadla je založený vo vzájomnom spolupôsobení
lopatiek obežného kolesa a prúdu vody. Energia od motora prenesená obežným
kolesom na kvapalinu sa prejaví na zvýšení tlaku kvapaliny jednak priamo
pôsobením odstredivých síl, jednak nepriamo zmenšením rýchlosti v kanáloch
čerpadla a zmenou tejto rýchlosti na tlak.
Celý prenos mechanickej energie prebieha v obežnom kolese, čo znamená, že celá
merná energie čerpadla je vytvorená obežným kolesom. Ostatné časti čerpadla
neprispievajú k vytváraniu mernej energie, iba menia rýchlosť prúdenia na tlak, t.
j. zväčšujú potenciálnu mernú energiu a zmenšujú kinetickú mernú energiu a
spôsobujú straty.
Ponorenie sacieho koša pod hladinu čerpanej vody závisí od veľkosti prietoku
Q vody, t. j. čím je odber vody na požiarovisku väčší, tým hlbšie musí byť
ponorený sací kôs. Vnikanie vzduchu do sacieho koša pozorujeme na
hladine čerpanej vody, kde sa vytvorí typický lievik (obr. 22).
Hĺbka ponorenia sacieho koša má byť 10 až 30 cm pod hladinou.
Obr. 22 Hĺbka ponorenia sacieho koša, požiarneho čerpadla v závislosti od veľkosti prietoku Q vody
Požiarne čerpadlá sú konštruované na menovitú geodetickú saciu výšku hgs =
1,5 m, kedy dosahujú najväčší prietok. U nás používané čerpadlá majú
najväčšiu geodetickú saciu výšku hgs = 7,5 m, kedy výkon čerpadla
poklesne na 50 %. Ak sa geodetická sacia výška bude zväčšovať, klesne
vo vnútri čerpadla tlak, začne sa zavzdušňovať, voda sa začne variť a
nastáva kavitácia, kedy vzniká veľmi nepriaznivé namáhanie materiálu
lopatiek na únavu. V mieste úderu sa materiál lopatky mierne zahreje,
takže medzi zohriatym a ostatným studeným materiálom vzniká
termočlánok, ktorý v ďalšom priebehu spôsobuje galvanickú koróziu. Tá
narúša povrch materiálu - vzniká tzv. kavitačná erózia. Tlak čerpadla
potom nedosahuje požadovanú hodnotu a chod čerpadla sprevádza značný
hluk a otrasy. Preto je potrebné vytvoriť také podmienky, aby k
intenzívnej kavitácii nedochádzalo. V bežných podmienkach možno
zmenšiť geodetickú saciu výšku hgs, alebo zjednodušiť sacie vedenie a
tým znížiť straty (napr. pri čerpaní čistej vody možno odstrániť spätnú
klapku v sacom koši, alebo celý sací kôš).
Kavitáciou nazývame fyzikálny jav, vlastný iba kvapalinám, pri ktorom veľmi
rýchlo vznikajú a zanikajú v kvapaline bubliny (cavity). Ich vznik –
odparovanie a zánik, kondenzácia (implózia) – sprevádzajú rýchle tlakové
zmeny. Príčinou vzniku kavitačných bublín je miestne zníženie tlaku až na
hodnotu napätia sýtych pár pri danej teplote. Hodnota tlaku, pri ktorom sa
vylučuje plyn, závisí aj od ďalších vlastností kvapaliny. Ide predovšetkým
o obsah rozpustených plynov a ich druh, rovnako o množstvo pevných
častíc (čistotu) v dopravovanom médiu. Nemenej dôležité je povrchové
napätie kvapaliny (kohézne sily medzi molekulami).
Vznik kavitácie spôsobuje diskontinuitu v kvapalnom prostredí, čo narušuje
funkciu hydraulického zariadenia. V hydrostatickom čerpadle sa to prejaví
znížením parametrov čerpadla (prietoku), narastaním hluku a vibrácií a v
neustálom pracovnom procese čerpadla.
Dôsledkom kavitačných účinkov je kavitačná erózia funkčných častí. Jej
prejavom je znižovanie životnosti pre rýchle opotrebenie. ďalší účinok, ako
dôsledok vysokých rýchlostí v úzkych medzerách pre vysokých rozdieloch
tlakov, je tzv. „spárová kavitácia“, čo sa takisto prejaví na opotrebení.
Zvyšovanie rýchlobežnosti hydrostatických čerpadiel a dopravných tlakov
preto veľmi úzko súvisí s obidvoma účinkami v nadväznosti na kvapalinu,
ktorú čerpáme.
Z tohto dôvodu narastá význam odolnosti materiálov voči kavitačným
účinkom a optimalizácie tvarov nasávacej časti hydrostatického čerpadla.
Najmä vtedy, keď sa dopravujú kvapaliny pri zvýšenej teplote, náchylné na
absorpciu plynov, prípadne kvapaliny obsahujúce nerozpustný plyn.
Pre použitie v praxi je potrebné riadiť sa tzv. zaručenou charakteristikou Q Mz požiarnych čerpadiel, (obr. 22) ktorá je určená pri rôznych
geodetických sacích výškach. Rozdiel medzi pracovnou oblasťou
vyznačenou zaručenou charakteristikou Q - Mz, ktorú môžeme efektívne
využívať pri riešení nasadenia síl a prostriedkov a presnom nastavení
pracovných režimov požiarnych striekačiek a charakteristikou Q - Mmax ,
pri maximálnych otáčkach motora, je tzv. oblasť krátkodobej výkonnej
rezervy, ktorá sa môže brať do úvahy pri krátkodobom zaťažení požiarnej
striekačky.
Obr. 22 Efektívna pracovná oblasť požiarneho čerpadla
Pracovný bod požiarneho čerpadla treba voliť tak, aby bol v efektívnej
pracovnej oblasti. Vtedy sa efektívnosť práce prejaví nielen na zníženej
spotrebe pohonných látok a zvýšenej životnosti požiarnej techniky, ale aj
na väčšej bezpečnosti pri obsluhe prúdnic.
Nasávacie príslušenstvo:
» nasávací kôš
» nasávacia hadica
» záchytné lano
» ventilové lano s vidlicou
» hydrantový nástavec
» hydrantový kľúč
» ejektor
» hadicový zberač
» hadicový prechod
» hadicové spojky
Nasávací kôš
- je definovaný ako armatúra, ktorá sa pripojuje na vstup nasávacieho radu,
zamedzuje prístup hrubých nečistôt do čerpadla, zabraňuje rýchlemu niku
vody z nasávacieho radu pri prerušení čerpania vody a zároveň umožňuje
odvodnenie nasávacieho vedenia
je tvorený:
– vlastným telesom koša
– guľovou spätnou klapkou s pákovým mechanizmom ovládaným
ventilovým lanom
– filtračnou mriežkou
– hrdlovou spojkou umožňujúcou pripojenie k nasávaciemu vedeniu
- vyrába sa z ľahkým kovov, plastov alebo kompozitných materiálov.
- v praxi sa najčastejšie používajú s priemerom 110, 125, 150 mm.
- nasávací kôš sa skúša 1x za rok na tesnosť, pričom po uložení na rovnú
podložku a zaliatí môže voda zo sedla ventilu len odkvapkávať .
Nasávacia hadica
- je hadica odolávajúca vonkajšiemu tlaku, využívaná výlučne na dopravu
vody medzi zdrojom vody a čerpadlom
- konštrukčne je riešená tak, aby vydržala bez deformácií vnútorný podtlak
0,09MPa
- je tvorená z niekoľkých vrstiev gumy a textilných vlákien, stena je vystužená
skrutkovnicou z oceľového pozinkovaného drôtu
- dĺžky 1,5 – 2,5m , priemer 25, 52 ,75 mm
- nové sa vyrábajú z plastov, sú ľahšie, chemicky stále a dobre ohybné
Skúšky hadíc:
– suchá skúška – 1x za 6 mesiacov na podtlak 0,08MPa, za 1 min možný
pokles len na 0,07 Mpa.
– mokrá skúška – každý diel natlakovanie vodou pretlakom 0,4Mpa na
dobu 5 min.
Záchytné lano
– používa sa k spúšťaniu a zaisteniu nasávacieho hadicového vedenia
(konopné lano).
Ventilové lano
– je určené k otváraniu ventilu nasávacieho koša alebo ejektoru, a k ovládaniu
spätného ventilu, pre prípad potreby vypustiť vodu z nasávacieho radu po
skončení čerpania.
Hydrantový nástavec
– je určený k odberu vody z podzemného hydrantu, tvorí ho rúra v spodnej
časti ukončená upínacou maticou a tesnením, a v hornej časti s otočnou
hlavou nádstavca opatrenou dvomi výtokovými hrdlami, ukončenými
tlakovou spojkou.
Hydrantový kľúč
– k otváraniu podzemného alebo nadzemného hydrantu.
Ejektor
– je prúdové čerpadlo určené k čerpaniu vody z hĺbok viac ako 7,5m, a tiež na
čerpanie znečistenej a horúcej vody. Môže byť stojatý alebo ležatý.
Hadicový zberač
– združuje viac hadicových vedení.
Hadicové prechody
– je armatúra pre spájanie hadíc s rozdielnou svetlosťou spojok.
Hadicové spojky
– na spájanie hadíc a k pripojeniu hadice k armatúram, ktoré sú vybavené
pevnou spojkou.
Aby sme vedeli správne doriešiť hadicové vedenia a efektívne využívať výkony
požiarnych striekačiek, treba si urobiť predstavu o úbytkoch a priebehu
statického tlaku v hadicovom vedení.
Hadicové vedenie napojené na výtlačné hrdlo požiarnej striekačky nám
predstavuje sústavu odporov dĺžkových (hadice) a miestnych (prúdnice,
rozdeľovač, prenosné primiešavadlo) sériovo alebo paralelne spojených.
Statický tlak dodaný vode požiarnou striekačkou postupne klesá po dĺžke
hadicového vedenia. Z miestnych odporov v sacom vedení požiarnych
striekačiek sa prejavuje vplyv sacieho koša, ktorého odpor prudko stúpa, ak je
zanesený nečistotami.
Pri rozdeľovači môžeme pre jednoduchosť pri úplne otvorených ventiloch počítať
tlakovú stratu pri prietoku vody 600 až 1200 l/min. približne 0,1 MPa.
Prenosné primiešavadlo, ktorého odpor závisí od konštrukcie je strata približne 0,2
MPa.
Miestny odpor ostatných armatúr možno pri riešení hadicových vedení zanedbať.
Prudké zalomenie hadíc spôsobuje značný odpor, a preto je treba ukladať
hadicové vedenia tak, aby nevznikali.
Presné riešenie hadicových vedení v praxi pozitívne ovplyvňuje efektívne využitie
požiarnej techniky, spotrebu pohonných hmôt, bezpečnosť prevádzky, prácnosť
a ďalšie faktory.
Grafické znázornenie zmeny tlaku vody na rýchlosť v prúdnici
Rýchlosť prúdenia sa rozkladá na :
tangenciálna (obvodová), (určuje tlak čerpadla)
cu = c . cos α
radiálna (meridiálna), (určuje prietok čerpadla)
cm = c . sin α
Tlak a objem je možné meniť : - škrtením
- spätným prepúšťaňím
- otáčkami (benzínové a vznetové motory
Prúdnica – je zariadenie (armatúra) používané na konci tlakového hadicového
vedenia za účelom tvarovania (forma výstreku), usmerňovania
(požadovaný smer alebo miesto) a zväčšenia dostreku hasiva.
Časti prúdnice:
- teleso prúdnice
- hubica (tiež triska, na výtokovom konci prúdnice, zmenšuje priemer a tým
zvyšuje rýchlosť prúdenia kvapaliny)
- hrdlová spojka
- uzatvárací ventil
Hlavné delenie:
1.) Prúdnice na plný prúd
2.) Špeciálne prúdnice
1.Prúdnice na plný prúd (okolo 0,4 Mpa, dostrek 24 – 30 m).
Plnoprúdová prúdnica 75-B (veľké množstvo vody na velkú vzdialenosť,
potreba 2 požiarnikov, priemer hubice 18, 25 mm).
Plnoprietoková prúdnica 52-C (jednoduchšia manipulácia – menšia reakčná
sila).
Plnoprietoková prúdnica 25-D (má nemeniteľnú hubicu s priemerom 4 mm).
2.Špeciálne prúdnice
Clonová prúdnica 52 mm (priemer hubice ≤16 mm, vytvorenie vodnej clony –
lepší prístup k ohnisku požiaru, regulovateľné výtokové množstvo).
Hmlová prúdnica 52 mm (priemer 10 mm, hasenie vodnou hmlou, hmla sa
vyrába cez kaskádovitú hubicu).
Sprchová prúdnica 52 mm, typ RAIN (vytvára sprchový prúd v tvare kužeľa,
hasenie plošných požiarov).
3.Kombinované prúdnice (môžeme vytvoriť mrak hmly, kompaktný vodný
prúd meniteľný od plného prúdu cez sprchu až po veľmi jemnú hmlu).
Kombinovaná prúdnica 52 mm (umožňuje striekanie plným sprchovým
a clonovým prúdom, ovládacia páka má 3 polohy).
Kombinovaná prúdnica 25 mm (vytvára plný, priamy alebo roztrieštený prúd
a vodnú hmlu).
4.Lafetová Prúdnica (dodávka veľkého množstva hasiva, preto musí byť pevne
upevnená na zariadení, napr. pomocou stojanu na zemi, primontovaná na
vozidlo, plošinu, rebrík ...).
5.Vysokotlaková prúdnica (špeciálny tvar, konštruovaná z ľahkého kovu, pre
tlaky do 40 barov a dostrekom 28 m)
- môže obsahovať penotvorný nástavec, ktorý sa využíva ako doplnkové
zariadenie pre hasenie penou).
6.Rotačná prúdnica (spôsobuje rotáciu prúdu, čím sa prúd roztriešti a dobre
absorbuje teplo, dym a iné splodiny horenia tlačí k zemi).
Celistvý prúd (kompaktný)
Plný prúd – je to prúd so skoro rovnobežnými okrajmi, používaný s cieľom
dosiahnuť čo najväčší dostrek a silu.
Roztrieštený prúd
Sprchový prúd – prúd vody po výstreku dostáva tvar kužeľu s cieľom
dosiahnuť čo najväčšie rozptýlenie hasiva, zahŕňa všetky formy prúdu
medzi plným prúdom a vodnou hmlou.
Hmlový prúd - mechanické rozptýlenie tekutín na malé kvapôčky (od 0,1 –
0,8mm), s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu povrchovú plochu, ktorá pohltí
teplo. Tým sa zväčšuje chladiaci účinok vody a zabraňuje sa šíreniu
sálavého tepla.
Clonový prúd – je celistvý, alebo rozprášený prúd hasiva, vytvorený na
ochranu hasičov alebo proti tepelnému žiareniu.
Reakčná sila prúdnice:
F . t – časové pôsobenie sily
m . c – hybnosť hmoty
F.t=m.c
m
F = —— . c
t
R = F = 15 . d2 . pp (N)
μ – účinnosť
c . v – rýchlosť prúdenia kvapaliny
R = F = 15 . d2 . pp . cos α (v prípade ak striekame šikmo na stenu)
R – reakčná sila
Pp – tlak pred prúdnicou v Mpa
Dĺžková strata statického tlaku v požiarnych hadiciach
L
kn 
A
Odporová kontinuita hadíc
kde:
L – dĺžka
A – konštanta
•
•
•
•
Bg
B
Cg
C
75
75
52
52
Veľkosť straty:
kde:
A=4
A=2
A = 0,5
A = 0,3
p zl  k n .Q
Q – množstvo vody (600 l = 0,6)
2
(MPa)