Transcript STAROVEK
STAROVEK 1. Úvod do štúdia staroveku 2. Najstaršie staroveké civilizácie a kultúry – Mezopotámia 3. Staroveký Egypt 1. Úvod do štúdia staroveku • Kľúčové slová: civilizácia, ľudská existencia, • Neolitom spoločnosť dosiahla predpoklady pre vyspelejší stupeň vývoja ľudstva – civilizácie staroveku. Civilizáciou obvykle rozumieme spoločensky, hospodársky, duchovne a kultúrne vyspelú formu ľudskej existencie, ktorá má aspoň niektoré z týchto znakov: - mestský spôsob života - zložitú spoločenskú štruktúru s politickou organizáciou a deľbou práce, - pomerne ucelený súbor politických, náboženských predstáv a myšlienok, - duchovnú a umeleckú tvorbu, - používanie písma. Dejiny stredoveku sú dejinami prvých civilizácií, prvých štátov, prvých „literárnych“ spoločností. Na sklonku 4. tisícročia bc. na Blízkom a Ďalekom východe vznikali najstaršie štáty v povodí riek: v Mezopotámii Eufrat a Tigris, v Egypte Nílu, v Indii Gangy, v Číne Chuang-che. Z týchto stredísk sa civilizácia rýchlo rozšírila do ostatných oblastí Malej Ázie a na ostrovy Egejského mora. Začiatkom 4.st. bc. Sa niektoré z týchto starobylých štátov stali súčasťou gréckeho a neskôr rímskeho sveta a prostredníctvom nich sa kultúrne dedičstvo najstarších svetových civilizácií podieľalo na utváraní európskej kultúry. • • písmo, staroveký štát 2.Mezopotámia • • Kľúčové slová: Medziriečie – Mezopotámia, zavlažovanie, vynález písma, klinové písmo, zákony, polyteizmus, zikkurat, mýtus, hymnus, modlitba, nárek, epos, Babylonská veža, stéla, strunové, dychové a bicie hudobné nástroje Mezopotámiou nazývame územie medzi Eufratom a Tigrisom v samom srdci Blízkeho východu, ktoré sa rozprestiera od Stredozemného mora po Perzský záliv. Túto oblasť v staroveku obývali viaceré národy, ktoré tu vytvorili svojskú kultúru. Asi 6000 rokov bc. technický pokrok, predovšetkým zavlažovanie, podmienil rozvoj poľnohospodárstva a chov dobytka. Postupne tu vznikli mestá Ur, Uruk, Eridu a iné. V severnej časti Mezopotámie vznikla Asýria a v južnej Babylónia. Život v M. súvisel s každoročnými záplavami riek Eufrat a Tigris. Ľudia sa postupne naučili hĺbiť zavlažovacie kanály, aby rozšírili obrábanie pôdy, a tak zvyšovali úrodu. Mezopotámci boli veľmi zruční remeselníci. Z hliny, jedinej suroviny, ktorú nemuseli získavať výmenným obchodom, zhotovovali predmety dennej potreby. Z bronzu, neskôr zo železa, vyrábali nádoby, zbrane a rôzne pracovné nástroje, zo zlata a drahých kameňov šperky, ktoré si dodnes zachovali svoju krásu. Uctievali mnoho bohov, ktorých väčšina stelesňovala prírodné sily. Sochy bohov vyrábali zo vzácneho dreva, obkladali ich zlatom, oči zvýrazňovali drahými kameňmi. Odievali ich do prepychových šiat a zdobili šperkami. Mezopotámia • • Svet bohov a svet panovníkov oslavovali v rôznych mýtoch, hymnoch, modlitbách alebo nárekoch. Veľmi obľúbené boli hrdinské eposy. Najznámejší a najpopulárnejší je Epos o Gilgamešovi zo začiatku 3. tisícročia bc. Opisuje hrdinu, v ktorom sa fantázia stelesnila do najvyššieho ideálu vtedajšieho človeka. Tradícia Gilgamešovi pripísala odvahu, silu víťazstva, túžbu po poznaní, úsilie dosiahnuť šťastie a nesmrteľnosť. Dokázal svoju statočnosť v boji s divými zvieratami, poznal silu priateľstva, hľadal a našiel pravdu života a smrti. Gilgameš bol kráľ Uru, ktorý nakoniec pochopil, že nie je dôležité naháňať sa za nesmrteľnosťou, ale využiť prítomnosť tak, ako sa len dá. • Sumeri Prvé mezopotámske mestské štáty vytvorili okolo roku 3000 bc. na juhu M. pôvodní obyvatelia Sumeri. Ich najväčším prínosom bolo vynájdenie písma. Najstaršie písomné doklady písané obrázkovým písmom na hlinených tabuľkách sú záznamy o hospodárskych zvieratách, náradí a potravinách. Pôvodne každý obrázok znamenal jedno slovo, neskôr sa obrázky zjednodušili a vyvinulo sa z nich klinové písmo. S písmom úzko súvisel aj rozvoj vied. Zaviedli počítanie v kopách – po šesťdesiatich. Tento systém sme prebrali napr. pri meraní času (1 hodina = 60 minút) a v geometrii (rozdelenie kruhu na 6krát 60 stupňov). Vytvorili základ súčasnej astrológie – objavili pravidelný pohyb mesiaca po oblohe (mesiac rozdelili na 4 týždne, týždeň na sedem dní), ako aj lekárstva i chirurgie. Každé sumerské mesto malo svojho boha – patróna a ochrancu mesta. Najvyšším bohom celého Sumeru bol boh plodnosti, pán tvorstva a vzduchu – Enlil. Sumeri mali množstvo bohov – polyteistické náboženstvo. Svojim bohom stavali stupňovité chrámy – zikkuraty. Mezopotámia • • Úcte sa netešili len bohovia, ale aj významí panovníci, ktorých pochovávali do nákladných hrobov. Na posledný odpočinok ho uložili v jeho najlepších šatách, ozdobili ho šperkami, okolo neho naukaldali množstvo pokladov: zlaté, strieborné sochy, drahú kozmetiku, truhlice plné šiat, obľúbené doskové hry, sane alebo koče ťahané volmi (zrejme tie, ktoré panovníka viezli na poslednej ceste). Aj napriek celému tomuto bohatstvu nešiel panovník do ríše mŕtvych sám. V hroboch sa našli aj ostatky kráľovských sluhov, vojakov, ktorí strážili vstup do hrobky a mnohých mladých žien s prekrásne zdobenými lýrami. Títo všetci zrejme do hrobu vošli dobrovoľne a každý z nich mal v ruke šálku s tekutinou, ktorá ho mala buď usmrtiť, alebo uspať dovtedy, kým nebola naveky zasypaná kráľova hrobka. Nejednotné sumerské štáty napokon zjednotil Sargon Akkadský z kmeňa semitských Akkadov. Sumerská kultúra dal základ celej mezopotámskej oblastia sumerský jazyk sa stal jazykom vzdelancov. Mezopotámia • • V strednej Mezopotámii postupne silnel mestský štát Babylon. Významným panovníkom Starobabylonskej ríše bol Chamurapi. Z Babylonu sa snažil urobiť obchodné, politické a kultúrne stredisko celej Mezopotámie. Dal postaviť mohutné budovy, kanály a cesty, ktoré spájali dôležité centrá. Významnou kultúrno-historickou pamiatkou z tohto obdobia, ktorá sa zachovala dodnes je Chamurapiho zákonník, ktorý sa podarilo objaviť až 600 rokov po jeho vzniku. Po zjednotení celej severnej Mezopotámie sa táto krajina začala volať Zem Aššúr - Asýria. Halvné mesto – Ninivepatrilo k najväčším mestám staroveku. V paláci posledného asýrskeho kráľa Aššurbanipala bola obrovská knižnica. • • V roku 612 bc. mesto Ninive spustošili spojené vojská Babylončanov, Médov a Skýtov. Tým sa začalo nové obdobie , ktoré archeológovia nazývajú novobabylonské, pretože hlavným mestom sa opäť stal Babylon. Babylonské staviteľstvo a architektúra mesto chránila veľká dvojitá hradba, pri vchode do mesta bola monumentálna brána, ktorá viedla na „Cestu procesií“, ňou sa dalo prejsť do srdca mesta k veľkému zikkuratu boha Marduka - vládcu mesta. Preslávenou stavbou bol kráľovský palác s terasovitými záhradami nazývanými visutými záhradami kráľovnej Semiramis. Monumentom architektúry ja aj Babylonská veža, ktorá má sedm stupňovitých podlaží a na vrchole vo výške 90 metrov je chrám. Na jej stavbu použili osemdesiatpäť miliónov tehál. Ištarina brána v Babylone bola jedným z 8 vchodov do vnútra mesta. Bola vyzdobená glazovými farebnými tehlami, mozaikou s rastlinýmmi námetmi a mytologickými zvieratami. Mezopotámia • • Hudba a tanec v Mezopotámii Sumeri na hlinených tabuľkách zanechali prvé písomné správy o postavení hudby v spoločnosti. Znela najmä v chrámoch, mala náboženský a kultový charakter. Realizovali ju kňazi aj profesionálni hudobníci, ktorí spievali chválospevy a žalospevy. Hudba znela aj pri tancoch a súťažiach. Sumeri hrávali na strunových hudobných nástrojoch- lýry, lutny, harfy, dychových hudobných nástrojoch – šalmaje, flauty, trubky a bicích hudobných nástrojoch – bronzové zvony, činely, bubny. Tanec dosiahol vysoký stupeň dokonalosti, záznamy sa zachovali na mnohých reliéfoch, freskách, mozaikách. 3. Egypt • Kľúčové slová: mastaba, pyramída, dynastia, faraón, obeť, kult bohov, polyteizmus, rituál, mumifikácia, nesmrteľnosť, reliéf, stéla, sarkofág, chrámy, kolosy, sfinga, obelisk, akrobatický tanec, groteska • V období, keď sa v Prednej Ázii začala vyvíjať nová kultúra, vzniklo v severovýchodnej časti Afriky nové, mimoriadne dôležité kultúrne a umelecké centrum. Už od staroveku sa Egypt pokladal za kolísku celého ľudstva. Za najstaršie pamiatky Egypta sa až do začiatku 20. st. pokladali pyramídy postavené v 4. dynastii, teda asi tritisíc rokov bc. Dnes sa za staršie pokladajú rytiny a maľby z Horného Egypta a dolmeny z Núbie, ktoré majú už svoj charakteristický štýl. V 5. a 6. dynastii Starej ríše poznačil do značnej miery ďalší umelecký vývoj – kult slnečného boha Réa, ktorý mal u faraónov a vysokých hodnostárov takmer monopolné postavenie. Architektúra sa v prvých storočiach orientovala viac na stavby posledného odpočinku faraónov, ako na chrámové komplexy. Najstaršími pohrebnými stavbami v starom Egypte boli mastaby, čiže hroby faraónov, vystavané ako pohrebné komory. Pozostávali z dvoch častí. V prvej mal prebývať dvojník faraóna, v druhej časti boli uložené múmie. • • Egypt • • • Nesmrteľnosť faraóna zabezpečovali mnohé maliarske a sochárske podobizne dvojníka, ktoré sa nachádzali všade okolo na stenách. Mastaby však dlho nevyhovovali predstavám faraónov o ich mieste posledného odpočinku, a tak si dal faraón Džóser postaviť prvú pyramídu – zatiaľ len stupňovitú. V období Starej ríše bola smrť utkvelou myšlienkou. Celé umenie sa krútilo okolo nej., až dospelo k jej zhmotneniu v prísnej plastickej elementárnosti tvaru pyramídy. V nej bola akoby zhmotnená túžba dosiahnuť nebesá. Tri slávne pyramídy: Cheopsova, Chefrenova a Mykerinova • Egypťania žili jednoducho. Mali však vycibrený vkus, o čom svedčia zlatnícke práce zdobené drahými kameňmi, odevy z ľanového plátna, pohodlné ležadlá. V najslávnejších pyramídach, ktoré sú iba v dolnom Egypte, sa zachovalo menej vyobrazení a hrobového inventára ako v mastabách. Slávne sú najmä tri pyramídy, ktoré si dali postaviť faraóni 4. dynastie : Chufu, Rachev a Menkaure (Gréci dali týmto faraónom helénske mená: Chepos, Chefren a Mykeronis). • Sediaci pisár Princ Rahotep s manželkou Nofrete Egypt • Stredná a Nová ríša • • V období Strednej ríše získava prevahu nová viera súvisiaca s kultom Usíra. Usíre je božstvom podsvetia, plodivou silou zeme, pán záhrobia a sudca mŕtvych. Kult boha Usíra ponúka v porovnaní s kultom boha Réa abstraktnejšie chápanie nesmrteľnosti, čo pravdepodobne ovplyvnilo orientáciu sochárstva strednej ríše. Voľné sochy sú v tomto období čoraz zriedkavejšie a rozpačitejšie, sochári sa postupne zameriavajú na reliéfne stély, ktoré umiestňovali v predsieňach hrobiek. • • Okolo roku 1700 bc. vtrhli do Egypta kmene Hyksósov a zapríčinili pád Strednej ríše. Po prechodnom období – po ich vyhnaní, sa začalo obdobie Novej ríše – 1552 bc. Počas tohot obdobia sa kládol väčší dôraz na chrámy, ako na hrobky. Egyptské náboženstvo malo veľký počet bohov – okolo 700. každé mesto a každá oblasť mala svoje vlastné božstvo., ktorému sa klaňali, aj keď existovali spoloční bohovia pre celé kráľovstvo: Ré – boh Slnka, Nut – bohyňa neba, Éset – bohyňa života. Všetkým bohom sa vykonávali obrady v mene faraóna. Bohovia sídlili v chráme, ktorý bol pre nich postavený ako palác pre faraóna – faraón bol tiež bohom, bol synom boha Amona – Réa, boha Slnka, všemocného otca neba i zeme. Memnónove kolosy – Zobrazujú faraóna Amenhotepa III. • Reliéf zo sarkofágu kráľovnej Kawity Egypt • V tomto období vznikli v nílskom údolí najveľkolepejšie a najrozsiahlejšie kultové stavby. Z chrámov na oboch stranách Nílu sú zachované Karnak a Luxor. • Obrazové písmo ako nástenná dekorácia a ani hieroglifické znaky, ktoré ho často komentovali, nepripúšťali fantáziu ani náhodu. • Obelisk a sediace sochy Ramzesa II. v Luxore • Tvary a farby mali pripomínať určitý rituál. Maľba dáva symbolu väčšiu šírku. Bola prostriedkom na vyjadrenie určitých hodnôt a základných poznatkov. (Na obrázku úplne v pravo je kráľovná Nefertari – manželka Ramzesa II., ktorá hrá populárnu doskovú hru senet.v bielom ovále je namaľovaná kartuša, v ňom sa od ostatného textu oddeľovali mená faraónov a bohov.) Múmia Ramzesa II. Egypt • Väčšina faraónskych hrobov bola už v staroveku nájdená, spustošená, vykradnutá. Jednou z mála nedotknutých hrobiek, ktorú sa podarilo archeológom nájsť, bola hrobka Tutanchamona, objavená v údolí kráľov. • Medzi najstaršie písomné pamiatky starovekého Egypta patrí Kniha mŕtvych, ktorá mala sprevádzať duše zosnulých na ceste do podsvetia. Jej jednotlivé časti dávali zosnulému do hrobu ako zvitky, aby vedel, ako sa má správať a čo má robiť na svojej poslednej ceste, kde ho čakalo veľa nástrah. Egypťania preukazovali svojim mŕtvym veľkú pozornosť. Telá mumifikovali, potom ich obviazali pruhmi plátna a umiestnili ich do ozdobnej rakvy – sarkofágu. • Sarkofág faraóna Tutanchamona Pozlátené drevo vykladané sklenenou hmotou a polodrahokamami. V ňom bol uložený zlatý sarkofág s mumifikovaným telom vladára. Faraón má na hlave tradičnú ozdobu „nemes“, ozdobenú dvoma posvätnými zvieratami – kobrou a supom, ozdobu tváre „bradu bohov“ a v rukách prekrížený hák a cep. Egypt • Hoci práca maliara bola v Egypte základom každého výtvarného zobrazenia, nemožno tvrdiť, že títo umelci hneď ovládali všetky výrazové prostriedky, ale osvojovali si ich iba postupne. Umelec na prahu egyptských dejín dokázal ťahom štetca vystihnúť v smelých a pritom jednoduchých obrysoch tvary ľudí, zvierat i neživých vecí takou technikou, ktorá veľmi pripomínala techniku neskôr používanú v tieňovom divadle. Egyptské maľby a kresby z obdobia faraónov nesmerovali nikdy k vyjadreniu emócií. Maľba a kresba boli predovšetkým písmom, a to písmom ornamentálnym, ktoré malo jestvovať len v službách mŕtveho. Egyptskí umelci mali vrodené umelecké cítenie, vycibrený vkus a zručnosť. • Neskoré obdobie • Posledná epocha egyptských dejín sa vyznačovala cudzou nadvládou. Začína sa núbijskou vládou a končí sa panstvom gréckej dynastie Ptolemaiovcov (Alexander Veľký). Ptolemajovci sa z politickej prezieravosti vyhlásili za legitímnych následníkov faraónov a zachovali v úcte náboženskú vieru, zvyky a obyčaje Egypťanov. Zachovalo sa viacero chrámov, ako napr. Hórov chrám, ktorý je monumentálnym pamätníkom vernosti egyptským tradíciám. Egypt • Hudba a tanec v Egypte • • V starovekom Egypte boli počiatky hudby spojené so životom roľníkov v povodí rieky Níl. Používali klopačky, ktorých rytmické údery sprevádzali ch tance a zároveň nimi privolávali dobrú úrodu. • Egypťania spájali hudbu s božským pôvodom, chápali ju ako dar bohov. Ako pôvodcu hudby uctievali boha Osirisa. Hudba znela pri obradoch v chrámoch i na dvoroch faraónov. Dvorní hudobníci boli muži, ktorí spievali, hrali na hudobných nástrojoch i tancovali. Jednohlasné melódie hrali na flautách, harfách, lutnách a píšťalách. • V období Novej ríše hudobná kultúra prevzala niektoré prvky z Mezopotámie. Do hudobného života tak mohli vstúpiť aj ženy, na dvoroch faraónov vystupovali ako speváčky a tanečnice, v chrámoch hrali na hudobných nástrojoch. Obľúbený bol hrkálkový nástroj sistrum. • Tanečníci v Egypte kultovými tancami znázorňovali príbehy zo života bohov. Pri rôznych ceremóniách tancovali predpísané tance, ktoré mali symbolický význam. Tance boli taktiež súčasťou zábav šľachty, v týchto tancoch sa rozvinuli akrobatické prvky.