Transcript Audiovizuálna technika
CD
Autor: Tomáš Šadlák
LCD displeje
Skratka LCD (
Liquid Crystal Display
, teda displej z tekutých kryštálov) sa vžila na označovanie displejov, ktoré na vytvorenie obrazu využívajú mikroskopické kryštály, schopné meniť svoju polohu v závislosti od toho, či na ne pôsobí elektrické napätie, alebo nie. Práve „natočenie“ tekutých kryštálov určuje, či bude prvkom prechádzať svetlo, alebo nie. Možno vás prekvapí informácia, že tým, kto princíp tekutých kryštálov objavil, je rakúsky botanik Frederich Rheinizer , ktorý k svojmu objavu dospel už v roku 1888! Takmer storočie trvalo, kým ho ľudia mohli využiť v praxi. Podobne ako iné produkty aj LCD však prešlo búrlivým vývojom, a tak dnes máme okrem monochromatických LCD (napríklad tie v digitálkach) aj farebné, využívajúce vlastný zdroj svetla, či reflexné. No a, samozrejme, k dispozícii je celá paleta typov: STN, DSTN, Si-TFT, Polysilicon TFT či nízko teplotný Polysilicon TFT. Už z tohto výpočtu vidieť, že problematika LCD je pomerne široká. Prvé pokusy o výrobu a priemyselné využitie LCD spadajú do obdobia 60. rokov minulého storočia a od tých čias sa stali fenoménom, ktorý nás obklopuje doslova všade.
Digitálna fotografia
Digitálně fotografia je súbor dát vo formáte bitmapy vzniknutý prechodom svetla optickou sústavou (objektívom) a dopadajúczm na svetlocitlivý snímač (CCD, CMOS), ktorý prevádza jasovú a farebnú zložku svetla na digitálne dáta. Fotografia je tvorená z obrazových bodov (pixelov) umiestnených do mriežky o určitom počte riadkov a stĺpcov. Počet obrazových bodov udáva rozlíšenie fotografie, od ktorého závisí kvalita fotografie pri tlači a veľkosť zobrazenia na monitore počítača. Zaznamenané dáta sa ukladajú na pamäťové médium, najčastejšie je to karta, ktorá sa vkladá do fotoaparátu. Je zmazateľná a tým aj viacnásobne použiteľná. Fotografie sa z pamäťovej karty prenášajú do počítača kde sa môžu ďalej spracovať alebo sa môžu priamo s fotoaparátu, prípadne karty vytlačiť na tlačiarni alebo cez digitálny lab.
Teoretické rozlíšenie kinofilmového políčka porovnného s digitálnou fotografiou je 8 až 10 miliónov obrazových bodov. Štruktúra svetlocitlivej vrstvy filmu je tvorená náhodným zrnom a digitálnu fotografiu tvorí pravidelná mriežka.
Princíp činnosti siete GSM:
Územie je rozdelené na
bunky
, v ktorých strede je vysielač/príjmač
Základňová stanica
. Táto komunikuje so všetkými mobilnými telefónmi na jej území. Veľkosť buniek je daná členitosťou terénu (prekážkami pre šírenie signálu) a predpokladanou intenzitou prevádzky na tomto území. Ak účastník siete GSM vytočí číslo iného účastníka siete GSM, jeho telefón sa skontaktuje s najbližšou Základňovou stanicou a vyšle jej svoju žiadosť. Základňová stanica postúpi žiadosť
Ústredni mobilnej siete
hovor do pevnej siete. . Ústredňa mobilnej siete vyhľadá Základňovú stanicu, v ktorej bunke sa nachádza volaný telefón a prepojí okruh od volajúceho k volanému telefónu. V prípade, ak účastník siete GSM volá číslo pevnej siete, Ústredňa mobilnej siete prepojí V dnešnej dobe sú na Európskom trhu dostupné mobilné telefóny s podporou duálneho režimu: pracujú na dvoch frekvenčných pásmach(900/1800Mhz). Sieť GSM má rozsiahle využitie v budúcnosti-je možné pomocou stále sa vyvíjajúcej technológie premiestňovať medzi dvoma mobilnými stanicami obrovské množstvo dát a to v relatívne krátkych časových intervaloch. Už dnes sa používajú na prenos aj dáta grafického a zvukového charakteru(formou SMS,MMS a EMS správ – najpokročilejšia je MMS).
Princíp zápisu na CD
vyslaný lúč rozdelený na tri paralelné, idú rovnobežne, porovnáva sa ich intenzita ak sa nemení – ok ak zmena, vychýli sa šošovka optiky pomocou servo motora, aby sa vyrovnali tieto odchýlky pre ošetrenie vertikálnych deviácií je fotodióda snímajúca prichádzajúci signál umiestnená v strede medzi ohniskami lúča ak dôjde k výkyvu (výsledný lúč má eliptický tvar), šošovka sa posunie, aby sa nepresnosti vyrovnali
FDD(disketa 3,5“)
Ls 120
Zip
Médium vyrobené firmou Iomega v roku 1995.
Charakteristickými vlastnosťami sú: Rýchlosť otáčania je až 3000 ot/min. Je to jednoduché a hlavne lacné médium na výrobu, odolné a nárazuvzdorné. Jeho kapacita sa pohybuje okolo hodnoty 94MB. Okolo roku 1998 bolo vyrobené Zip 100 Plus. Bola to tiež výrazná podpora zo strany Apple iMac (ktorý nemá floppy drive). V roku 1999 vzniká Iomega ZIp 250 s kapacitou okolo 250 MB. Samozrejme bolo kompatibilné spätne so Zip 100, Čítanie je u Zip 250 2x rýchlejšie, zápis je 2x rýchlejší.
LS-120
Ako prvá predchádzala LS 120 v roku 1996 tzv. OR Technology , no neujala sa V roku 1998 odkúpila licenciu Imation Corporation , Vzniká nový názov: SuperDisk Jej výhoda oproti Zip je, že je spätne kompatibilná s disketami 3.5" Využíva sa technológia: LS 120 je vlastne optickým diskom to znamená čítanie a zápis prebieha pomocou lasera a táto laserová technológia umožňuje hustejší zápis (2,490 stôp/palec), kapacita je približne 120MB.
Jej nevýhody sú v tom, že je pomalšia ako Zip mechanika. Dokáže sa otáčať rýchlosťou len 720 ot/min.
HiFD HiFD je technológia vynájdená firmou Sony v roku 1999. Kapacita média sa pohybuje okolo 200MB.
V zaćiatkoch sa dostal na trh externý model, neskôr bol naplánovaný aj interný.
Mechanika je kompatibilná s 3.5" (nachádzajú sa tu dve čítacie hlavy na 3.5" (rýchlosť otáčania je 300 ot/min) Druhá vyrábaná mechanika pracuje na podobnom princípe ako HDD, kĺže nad povrchom disku (rýchlosť otáčania je asi 3600 ot/min)) Celkovo je technológia výkonnejšia ako pri Zipe, ale problémy s čítacou / zapisovacou hlavou (nepresnosť, nevyrovnanosť), spôsobili stiahnutie z trhu
FDD(disketa 3,5“)
• • • • • • • • • • • • vznik v roku 1967 (IBM San Jose Labs)
zak ázka na vývoj lacného zariadenia na prenos a archiváciu mikrokódu pre mainframy
1971 prv palcov é á verzia pou žit á v IBM 370, read-only, 8 m é dium, kapacita 80KB, magnetický disk prevratn á my š lienka v designe: ochranný obal, ktorý obsahoval jemn ú l á tku, ktor á pri rot á cii diskety utierala jej povrch 1973, ďal š ia verzia pou žit á System (IBM) v 3740 Data Entry RW, kapacita 256KB 1976 5.25
“ technol ó gia 1981 3.5
“ (SONY Corp.) vývoj 5.25
“ : 160KB,180KB,360KB (
double sided drives
), 1984 - 1.2MB
1984 za č í na výroba PC (Apricot, HP) s disketovou mechanikou 3.5" (720KB) 1987 kapacita 1.44MB
snaha o ďal š ie zv ä č š ovanie bola bu ď ne ú spe š n á , ale sa nestretla so z á ujmom trhu (hlavne kvôli n á stupu nov é ho š tandardu CD-ROM) zaujímavý systém vyhľadávania stopy: hlava je nasmerovaná na "správnu pozíciu" (nie je overovanie pozície ako pri HDD) mechanika roztáčaná servo motorom spin 300 ot/min hustota zápisu: 135 stôp/palec (technologická hranica) čítacia/zapisovacia hlava (po krajoch mazacia, tá vyčistí priestor okolo zapisovanej stopy) bity uložené ako magnetické inverzie (2-4 s)
Úlohou reproduktora je premeniť nízkofrekvenčný signál na zvukový výstup. Skladá sa z cievky, membrány, koša v ktorom je uložený a neodmysliteľnou súčasťou je samotný magnet. Cievky nachádzajúce sa vo vnútri sa pohybujú v magnetickom poli magnetu a to v závislosti od frekvencie prúdu ktorý privádzajú vodiče. Reproduktory používané v bežnej praxi sa delia na: elektromagnetické, elektrodynamické, piezoelektrické, elektrostatické a špeciálne(tepelné, tlakové). Ďalej podľa šírky prenášaného pásma ich delíme na basové, výškové a stredové. Pravdaže existujú aj širokopásmové no tie práve nevynikajú veľkou kvalitou. Dnes sa však vyrábajú také reproduktory, ktoré sú schopné pojať takmer celé počuteľné frekvenčné pásmo( t.j. 20Hz-20000Hz).