Slide 1

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 2

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 3

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 4

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 5

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 6

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 7

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 8

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 9

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie


Slide 10

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko
• grécku kultúru ovplyvnili 3 civilizačné vplyvy:
1. Kykladská kultúra: vznikla na Kykladských
ostrovoch, r. 3000 pnl.- sochy z mramoru, nahé
ženské telá, idoly
2. Minojská kultúra: vznikla na ostrove Krétar.2000 pnl.- veľkolepé paláce (Knósos), lineárne
písmo A a B, písmo A nie je rozlúštené, r. 1200
pnl. zanikla
3. Mykénska kultúra: hlavné centrum na
Mykénach- r.1660-1200 pnl.- mohutné stavby z
veľkých kvádrov (Levia brána)

Staroveké Grécko
Rozdelenia gréckych dejín:
1. Osídlenie: 2000 pnl. –>
2. Mykénske obdobie: 1660-1200 pnl. –>
3. Homérske obdobie: 1200-800 pnl. –>
4. Archaické obdobie: 800-500 pnl. –>
5. Klasické obdobie: 500-338 pnl.
–>
6. Helenistické obdobie: 338-146 pnl. –>

Staroveké Grécko
1. Osídlenie (2000 pnl.)- na územie Grécka
prichádzajú Achájci a Iónovia a okolo r. 1200
prichádzajú Dórovia- spôsobili zánik Mykénskej
kultúry, tieto kmene nazývame aj Helénske
kmene
2. Homérske obdobie (1200-800 pnl.)- diela: Ilias a
Odysea- dozvedáme sa o spôsobe živote,
zobrazujú Trójsku vojnu
– v tom čase bolo rodové zriadenie, rody sa
spájali do Frátrií a tie do Fýlyí (kmene)
– na čele stál panovník- basileos- jeho moc bola
obmedzená radou starších
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
• sformovali sa mestské štáty- polis
• najvýznamnejšie- Atény a Sparta- došlo ku gréckej kolonizácii

ATÉNY:
• oblasť Atiky, demokratické zriadenie, na riadení štátu sa podieľal ľud, rozhodujúci
vplyv mala rodová aristokracia
• na čele 9 Archontov- najvýznamnejší:
1. eponymos (riadenie štátu) 2. basileos (náboženstvo)
3. polymarchos (vojenské záležitosti)
• najvyšší zákonodarný orgán- Areopág
• porotný súd- Heliata, všeľudové zhromaždenie- Eklesia

SPARTA:
• oblasť Peloponézskeho pol., vojenské zriadenie
• vytvorili ju Dórovia- podmanili si obyvateľov
• 2 skupiny obyvateľstva: 1. Perioikovia- slobodní (priali Dórov)
2. Helióti- zotročení (nepriali Dórov), +Dórovia-10%
• na čele- 2 králi- plná moc v čase vojny
• 5 eufuri (úradníci)- dohliadali na riadenie cez mier
• Gerúsia- rada starších- 30 členov- súd, Apella- ľudové zhromaženie
• Oligarchia- vládnuce bohaté rody
Späť na rozdelenie

Archaické obdobie
800-500 pnl.
Grécka kolonizácia:
•

r. 800-600 pnl.- Veľká grécka kolonizácia- osídľujú juh Apeninského
pol., východ Sicílie, pobrežie Čierneho mora
• mali z týchto oblastí lacnejšie obilie- rozvoj obchodu, doplácali nato však
grécky roľníci- zadlžovali sa- otroci
• r.594 pnl.- v Aténach prvý archont- Solón zaviedol reformy:
1. rozdelil obyvateľstvo do 4 tried- uprednostnil schopných remeselníkov,
potlačil rodovú aristokraciu
2. Vykúpil za štátne peniaze aténskych občanov z otroctva
3. Neriešil problémy bezzemkov- vzrastá nespokojnosť
• r.561 pnl.- situáciu využíva Peisistratos- preberá moc v Aténachtyrania, vláda jednotlivca prispela k hosp. rozvoju
• r.528 pnl.- po jeho smrti 2 synovia- Hipios a Hipparchos- neudržali sa pri
moci, vytvára sa TIMOKRACIA- vláda bohatých bez ohľadu na pôvod
• r.508 pnl.- pri moci Kleistenes- zavádza ostrakizmus- Črepinový súdraz do roka slobodní občania v Aténach napísali na črepinu meno toho,
koho chcú obviniť- ten kto mal najviac hlasov bol vyhnaný na 10 rokov
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
•
vrcholné obdobie gréckych dejín- došlo ku Grécko- perzským vojnám
Príčina vojen: v 5 stor. pnl. Perzia si podmanila rozsiahle územie až ku Stredozemnému
moru+podmanila si aj grécke osady v Malej Ázii
•
r. 498 pnl.- grécke osady na čele s osadou Milétos sa postavili na odpor a zosadili
perzského miestodržiteľa v Sardách- vzťahy sa vyostrili
•
grécke osady požiadali o pomoc Atény a Spartu (Atény pomohli)- Perzia to využila ako
zámienku na vojnu
1. výprava- r. 492 pnl.- organizoval ju Dáreos I., k boju ale nedošlo- perzské loďstvo bolo zničené
v búrke pri Myse Athos
2. výprava- r. 490 pnl.- Dáreos I.
- Peržania sa dostali 42 km od Atén- na Marathónsku pláň (Sparta odmietla pomôcť)
- perzské vojská boli v prevahe, ale vďaka taktike Grékov (Miltiádes) sa im podarilo vyhrať
- zvesť o porážke Peržanov bežal do Atén zvestovať Feidipides- potom zomrel
3. výprava- r. 480 pnl.- organizuje ju Xerxes
- dostali sa ku Theromopylskému priesmyku- ten bránili sparťania (velil im kráľ Leonidas),
no Grék Efialtes previedol Peržanov cez priesmyk- všetci Gréci zahynuli- Peržanom sa
otvorila cesta do vnútrozemia- zničili Atény, ale nie loďstvo
- v tom istom čase došlo k námornej bitke pri Salamíne- Gréci vyhrali
•
r. 479 pnl.- Peržania, ktorí prezimovali na území Grécka boli pri Platajách porazení
•
r. 449 pnl.- definitívny koniec Grécko-perzkých vojen- Perzia uznala nezávislosť gréckych
osád v Malej Azii
Späť na rozdelenie

Klasické obdobie
(500-338 pnl.)
Peloponézska vojna (431-404 pnl.):
•

r. 550 pnl.- Sparta vytvára Peloponézsky spolok- spolok okolitých mestských štátovprevaha v pechote
• r. 478 pnl.- Atény a okolité mestské štáty vytvorili Aténsky námorný spolok- prevaha
na mori
• dlhé obdobie vojen ovplyvnilo vývoj v Aténach- ich vplyv po víťazstve vzrástol
• do popredia sa v Aténach dostávajú vojenský velitelia- stratégovia
• panovník Perikles (443-429)- za jeho vlády dosiahla Aténska demokracia vrchol
• umožnil prístup do úradov aj nemajetným vrstvám
• zaviedol diéty- mzdy za dni strávené riadením štátu
• r. 431 pnl.- vzťahy medzi Aténami a Spartou sa vyostrili- PELOPONÉZSKA VOJNAzasiahla celé Grécko
1. fáza: r. 431- 421 pnl.- Archidánska vojna- Atény zasiahol mor- zomrel Perikles. R. 421
pnl.- podpísaný Nikiov mier- nedodržiaval sa
2. fáza: r. 413- 404 pnl.- Defelejská vojna, r. 405 pnl. bitka pri Aigospotamai- Atény
prehrali
• r. 404 pnl.- vojna končí víťazstvom Sparty- vzrastá vplyv Sparty
• vnucovali ostatným štátom svoje zákony- vzrastá nespokojnosť
• r. 395- 371 pnl.- došlo ku Korintskej vojne- mestské štáty sa spojili proti Sparte a
porazili ju
• obdobie vojen vyčerpalo Atény aj Spartu, čo využíva severný sused- Macedónia
Späť na rozdelenie

Helenistické obdobie
338-146 pnl.
• Macedónia- severný sused Grécka, najvýznamnejší panovník Filip II.
(359-336), ktorý preberal hosp. a kult. poznatky z Grécka začína
zasahovať do vnútornej politiky gréckych mestských štátov
• r. 338 pnl.- Atény sa postavili proti Macedónii a došlo k bitke pri
Chaironei- Macedónia vyhrala- koniec Klasického obdobia
• r. 337 pnl.- Filip II. zvoláva celo grécky snem a vytvára konfederáciu
• r. 336 pnl.- Filip II. bol zavraždený
• nastupuje jeho syn Alexander Veľký- dobyl Perziu, dostáva sa až
do Indie
• hlavným mestom sa stáva Babylon
• v Egypte zakladá Alexandriu
• na území jeho ríše sa šírila Helenistická kultúra- grécka kultúra,
ktorá preberala prvky ostatných kultúr- kozmopolitná nadnárodná
kultúra
• r. 323 pnl.- Alexander Veľký zomiera v Babylone bez potomkovúzemie jeho ríše si rozdelili jeho vojenskí velitelia- Diadochovia
• r. 146 pnl.- Rimania si podmaňujú Grécko- koniec Antického
Grécka
Späť na rozdelenie

Grécka kultúra
Písmo- prebraté od Feničanov (hláskové písmo), 24 znakov
Architektúra- základným znakom bol stĺp- mal nosnú aj
dekoratívnu funkciu, 3 druhy: DÓRSKY, IÓNSKY, KORINTSKÝ
-Akropola- bola stavebnou dominantou každého mestského štátu,
pôvodne opevnené návršie so sídlom vladára, neskôr posvätné
miesto s chrámami
Sochárstvo- v Klasickom období sa zdôrazňovala krása ľudského
tela, naj. sochári: Myron, Feidas, Polykleitos
Filozofia- veľa smerov, materializmus, idealizmus, atomizmus,
sofizmus, filozofovia: Sokrates- Platón- Aristoteles- Alexander
Veľký
Dejepisectvo- Herodotos- otec dejepisu, popísal Grécko- perzské
vojny, Tukidites popísal Peloponézsku vojnu
Divadlo- amfiteáter, v každom poli, komédie + tragédie
Rozvoj vied- Archimedes- fyzika, Pytagoras- matematika, Euklidesgeometria, Eratostenes- geografia, Hippokrates- zdravotníctvo
Späť na rozdelenie