ZELENINA A OVOCIE ZŠ s MŠ SEDLICE USKUTOČNILI SME: • Výstavu vyrezávaných tekvíc • Prednášku v školskej jedálni • Ochutnávku rôznych druhov ovocia a.
Download ReportTranscript ZELENINA A OVOCIE ZŠ s MŠ SEDLICE USKUTOČNILI SME: • Výstavu vyrezávaných tekvíc • Prednášku v školskej jedálni • Ochutnávku rôznych druhov ovocia a.
ZELENINA A OVOCIE ZŠ s MŠ SEDLICE USKUTOČNILI SME: • Výstavu vyrezávaných tekvíc • Prednášku v školskej jedálni • Ochutnávku rôznych druhov ovocia a zeleniny • Zapojení všetci žiaci školy Súťažná výstavka vyrezávaných tekvíc Prednáška v školskej jedálni ...o význame ovocia a zeleniny pre naše zdravie Pozorne počúvame Pripravené dobroty Kúzla našej pani kuchárky Bez slov Hádame názvy Mňam, zeleninka a ovocie nám chutia Oboznámili sme sa aj s novými druhmi ovocia a zeleniny pri vytváraní prezentácie Abeceda v záhrade, napr: Toto ovocie pochádza z južnej Ameriky. Hrobové nálezy z Mexika vyvolali domnienky, že avokádo sa tam pestovalo už pred 9 000 rokmi. Avokádo, patriace do čeľade vavrínovitých, sa od objavenia v 15. storočí šírilo iba veľmi pomaly. . Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov v oblasti Stredozemného mora. Jej domovom je pravdepodobne Apeninský polostrov. Pestovala sa vraj už v stredoveku a do súčasnej podoby ju vyšľachtili Taliani. Do Francúzska sa dostala na začiatku 16. storočia v batožine Kataríny Medicejskej pod názvom "taliansky špargľu". Historici odhadujú cíceru viac ako 7500 rokov, na tanieroch ho mali už v antike. V stredoveku sa rozšíril aj do Európy, najprv do kuchýň chudobnejších vrstiev na dedinách, neskôr si našiel svoje miesto aj v mestskej gastronómii. Dnes je cícer veľmi obľúbený najmä v kuchyniach Španielska, Talianska, Francúzska a Grécka, výnimočné postavenie tiež zastáva v arabských a balkánskych krajinách. Durian pochádza pôvodne z Malajzie a Indonézie, dnes je však rozšírený po celej juhovýchodnej Ázii. Prvé záznamy o pestovaní egrešov pochádzajú z 15. storočia z oblasti pri Moskve, ale pestovali ich už skôr, v kláštoroch na území dnešného Ruska. V Európe sa rozšírili v druhej polovici 16. storočia najmä vo Francúzsku. Už vtedy poznali viac ako 70 odrôd. O 50 rokov neskôr bolo známych viac ako 700 odrôd. Stromové egreše sa začali "vyrábať" v Česku v druhej polovici 19. storočia, keď sa na ríbezľu zlatú štepil egreš. Už pred 6000 rokmi pestovali fazuľu indiánske kmene v Mexiku a Peru; odtiaľto sa fazuľa vďaka svojej nenáročnosti rozšírila do celého sveta, prispôsobujúc sa rôznym klimatickým podmienkam. Vznikol tak celý rad kultivarov - od malých lahôdkových strukov až po dužinaté bôby a veľké struky. Granátové jablko existuje už od čias staroveku. Pôvod má v Ázii, presnejšie v oblasti idúcej od dnešného Iránu až po úpätie Himalájí v Indii. Odtiaľ sa pestovaním rozšírilo až do Európy, najmä do krajín nachádzajúcich sa pri Stredozemnom mori. Pre svoj exotický vzhľad, vysokú výživovú hodnotu a lahodnú chuť je spájané so zdravím, láskou a zmyselnosťou. Hruška pochádza pôvodne z Európy a Ázie. Prvé šľachtené odrody rástli údajne už pred 3 000 rokmi na gréckom Peleponéz. Nadšenými pestovateľmi boli Rimania, ktorí rozlišovali 40 rozličných odrôd podľa ich špecifických vlastností. V strednej Európe bolo pestovanie ovocia záležitosťou kláštorov prevažne. Hrušky boli v tomto čase ešte úplne tvrdé, pretože boli určené na varenie. Surové hrušky boli považované za povážlivé, dokonca až jedovaté Za pravlasť jablka, ktoré sa ráta do ovocného druhu jadrovín, sa považuje juhozápad Číny. Jabloň je najstaršou kultúrnou rastlinou, patriacou do čeľade ružokvetých. Pravdepodobne mutáciou a krížením divo rastúcich druhov vznikli prvé jedlé kultúrne odrody s veľkými plodmi. Pôvodné divé formy slúžili na pobrežiach Európy, v krajinách okolo Stredozemného mora, pri Atlantickom oceáne, ale aj v Číne už v kamennej dobe ako potravina. Vyvinuli sa početné druhy, ktorých význam pre zdravie je už tiež dlho známy. Biela hlávková kapusta je u nás najrozšírenejším druhom. Pochádza z juhovýchodnej Ázie, predovšetkým z Malajzie a potrebuje vlhkú tropickú klímu. Jej jadrá priniesli pravdepodobne španielski moreplavci ako semená do Mexika a západnej Indie. Pochádza z južnej Ázie, z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde ešte prežívajú jej divý a neskultivovaný zástupcovia a tvoria tak centrum rôznorodosti druhu. História jej rozšírenia nie je celkom jednoznačná. Predpokladá sa, že sa v 10. storočí rozšírila do celej oblasti od Indie po východné Stredomorie. V 12. storočí sa dostala až do západnej Európy a do Číny. Existuje niekoľko teórií o vzniku nektárinky. Niekedy sa hovorí o mutácii broskyne, inokedy o bastarde, vzniknutom z mandle a slivky alebo broskyne a mandle, alebo najpravdepodobnejšie z broskyne a slivky. Až pestovaním vylepšeným za posledné desaťročia najmä v USA, zaznamenali nektárinky výrazné zlepšenie chuti a obchodný vzostup. Jeho pravlasťou je Ďaleký východ a Himaláje, odkiaľ ho Rimania priniesli do Európy. Dnes rastie vo všetkých miernych pásmach na celom svete. Pór je liečivá zelenina pochádzajúca z Prednej Ázie. Jej liečivé účinky sa využívali už v staroveku. Gréci a Rimania ju okrem iného považovali za výborný protijed pri otrave alkoholom. Táto zelenina rastie po celom miernom pásme. Zmienky o nej pochádzajú aj zo starovekého Egypta. Otroci pracujúci na pyramídach vraj reďkovku dostávali ako odmenu. História sliviek siaha až do staroveku, jej korene sú v Prednej Ázii. Predpokladá sa, že ju do strednej Európy priviezli križiaci v 12. storočí z Ázie, avšak ich pravlasťou bol Kaukaz. Objavením Ameriky sa dostala tekvica, najväčšia bobuľa na svete, aj na naše nivy a pláne. Nateraz sa pestuje vo všetkých krajinách v oblasti Stredozemného mora, vo východnej Európe, Ázii a najmä v Južnej a Severnej Amerike. Prvé písomné zbierky o uhorkách nasvedčujú, že táto chutná, osviežujúca zelenina pochádza z východnej Indie. Asi v 5. storočí pred n.l. začali uhorky pestovať aj Gréci a Rimania. V stredoeurópskom priestore sa uhorky udomácnili až v stredoveku a v súčasnosti tu patria k najrozšírenejším druhom zeleniny. Višňa pochádza z Malej Ázie a pestuje sa oddávna po celej severnej pologuli. Aj u nás sa často sadí v mnohých odrodách pre pikantné ovocie a na krovitých stráňach mnohokrát splaňuje. Už v starom Egypte bol zeler používaný ako korenie, ale predovšetkým ako prírodné afrodiziakum. Starí Rimania ho používali k okoreneniu pokrmov. Z listov zhotovovali smútočné vence. K nám prišiel už v rannom stredoveku z Talianska. Buľvový zeler je obľúbený u nás a v strednej Európe, ale v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a USA je skoro neznámy a pestuje sa tam zeler stopkový. Ďakujeme za pozornosť! Škola: ZŠ s MŠ Sedlice, Sedlice 3, 08243 Sedlice Kontaktná osoba: Mgr. Gabriela Kotuličová, t.č. 0907130279, e-kontakt: [email protected] Téma: ZELENINA A OVOCIE Aktivita: Súťažná výstava vyrezávaných tekvíc, prednáška, ochutnávka, tvorba prezentácií Ročník: 1.-9. Žiaci podieľajúci sa na príspevku: Daniela Sykorová, Simona Lacková, Lucia Kotuličová, Celkový počet zapojených žiakov: 160