ZELENINA A OVOCIE ZŠ s MŠ SEDLICE USKUTOČNILI SME: • Výstavu vyrezávaných tekvíc • Prednášku v školskej jedálni • Ochutnávku rôznych druhov ovocia a.

Download Report

Transcript ZELENINA A OVOCIE ZŠ s MŠ SEDLICE USKUTOČNILI SME: • Výstavu vyrezávaných tekvíc • Prednášku v školskej jedálni • Ochutnávku rôznych druhov ovocia a.

ZELENINA A OVOCIE
ZŠ s MŠ SEDLICE
USKUTOČNILI SME:
• Výstavu vyrezávaných tekvíc
• Prednášku v školskej jedálni
• Ochutnávku rôznych druhov ovocia a zeleniny
• Zapojení všetci žiaci školy
Súťažná výstavka vyrezávaných tekvíc
Prednáška v školskej jedálni
...o význame ovocia a zeleniny pre
naše zdravie
Pozorne počúvame
Pripravené dobroty
Kúzla našej pani kuchárky
Bez slov
Hádame názvy
Mňam, zeleninka a ovocie nám
chutia
Oboznámili sme sa aj s novými
druhmi ovocia a zeleniny pri
vytváraní prezentácie Abeceda v
záhrade, napr:
Toto ovocie pochádza z južnej Ameriky.
Hrobové nálezy z Mexika vyvolali
domnienky, že avokádo sa tam pestovalo
už pred 9 000 rokmi. Avokádo, patriace do
čeľade vavrínovitých, sa od objavenia v 15.
storočí šírilo iba veľmi pomaly.
.
Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov
v oblasti Stredozemného mora. Jej
domovom je pravdepodobne Apeninský
polostrov. Pestovala sa vraj už v
stredoveku a do súčasnej podoby ju
vyšľachtili Taliani. Do Francúzska sa
dostala na začiatku 16. storočia v batožine
Kataríny Medicejskej pod názvom
"taliansky špargľu".
Historici odhadujú cíceru viac ako 7500
rokov, na tanieroch ho mali už v antike. V
stredoveku sa rozšíril aj do Európy, najprv
do kuchýň chudobnejších vrstiev na
dedinách, neskôr si našiel svoje miesto aj
v mestskej gastronómii. Dnes je cícer
veľmi obľúbený najmä v kuchyniach
Španielska, Talianska, Francúzska a
Grécka, výnimočné postavenie tiež zastáva
v arabských a balkánskych krajinách.
Durian pochádza pôvodne z Malajzie a
Indonézie, dnes je však rozšírený po celej
juhovýchodnej Ázii.
Prvé záznamy o pestovaní egrešov
pochádzajú z 15. storočia z oblasti pri
Moskve, ale pestovali ich už skôr, v
kláštoroch na území dnešného Ruska. V
Európe sa rozšírili v druhej polovici 16.
storočia najmä vo Francúzsku. Už vtedy
poznali viac ako 70 odrôd. O 50 rokov
neskôr bolo známych viac ako 700 odrôd.
Stromové egreše sa začali "vyrábať" v
Česku v druhej polovici 19. storočia, keď
sa na ríbezľu zlatú štepil egreš.
Už pred 6000 rokmi pestovali fazuľu
indiánske kmene v Mexiku a Peru; odtiaľto
sa fazuľa vďaka svojej nenáročnosti
rozšírila do celého sveta, prispôsobujúc sa
rôznym klimatickým podmienkam. Vznikol
tak celý rad kultivarov - od malých
lahôdkových strukov až po dužinaté bôby
a veľké struky.
Granátové jablko existuje už od čias
staroveku. Pôvod má v Ázii, presnejšie v
oblasti idúcej od dnešného Iránu až po
úpätie Himalájí v Indii. Odtiaľ sa
pestovaním rozšírilo až do Európy, najmä
do krajín nachádzajúcich sa pri
Stredozemnom mori. Pre svoj exotický
vzhľad, vysokú výživovú hodnotu a
lahodnú chuť je spájané so zdravím,
láskou a zmyselnosťou.
Hruška pochádza pôvodne z Európy a Ázie.
Prvé šľachtené odrody rástli údajne už
pred 3 000 rokmi na gréckom Peleponéz.
Nadšenými pestovateľmi boli Rimania,
ktorí rozlišovali 40 rozličných odrôd podľa
ich špecifických vlastností. V strednej
Európe bolo pestovanie ovocia
záležitosťou kláštorov prevažne. Hrušky
boli v tomto čase ešte úplne tvrdé,
pretože boli určené na varenie. Surové
hrušky boli považované za povážlivé,
dokonca až jedovaté
Za pravlasť jablka, ktoré sa ráta do
ovocného druhu jadrovín, sa považuje
juhozápad Číny. Jabloň je najstaršou
kultúrnou rastlinou, patriacou do čeľade
ružokvetých. Pravdepodobne mutáciou a
krížením divo rastúcich druhov vznikli prvé
jedlé kultúrne odrody s veľkými plodmi.
Pôvodné divé formy slúžili na pobrežiach
Európy, v krajinách okolo Stredozemného
mora, pri Atlantickom oceáne, ale aj v
Číne už v kamennej dobe ako potravina.
Vyvinuli sa početné druhy, ktorých význam
pre zdravie je už tiež dlho známy. Biela
hlávková kapusta je u nás najrozšírenejším
druhom.
Pochádza z juhovýchodnej Ázie,
predovšetkým z Malajzie a potrebuje
vlhkú tropickú klímu. Jej jadrá priniesli
pravdepodobne španielski moreplavci ako
semená do Mexika a západnej Indie.
Pochádza z južnej Ázie, z oblasti
Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde ešte
prežívajú jej divý a neskultivovaný
zástupcovia a tvoria tak centrum
rôznorodosti druhu. História jej rozšírenia
nie je celkom jednoznačná. Predpokladá
sa, že sa v 10. storočí rozšírila do celej
oblasti od Indie po východné Stredomorie.
V 12. storočí sa dostala až do západnej
Európy a do Číny.
Existuje niekoľko teórií o vzniku
nektárinky. Niekedy sa hovorí o mutácii
broskyne, inokedy o bastarde, vzniknutom
z mandle a slivky alebo broskyne a
mandle, alebo najpravdepodobnejšie z
broskyne a slivky. Až pestovaním
vylepšeným za posledné desaťročia najmä
v USA, zaznamenali nektárinky výrazné
zlepšenie chuti a obchodný vzostup.
Jeho pravlasťou je Ďaleký východ a
Himaláje, odkiaľ ho Rimania priniesli do
Európy. Dnes rastie vo všetkých miernych
pásmach na celom svete.
Pór je liečivá zelenina pochádzajúca z
Prednej Ázie. Jej liečivé účinky sa využívali
už v staroveku. Gréci a Rimania ju okrem
iného považovali za výborný protijed pri
otrave alkoholom.
Táto zelenina rastie po celom miernom
pásme. Zmienky o nej pochádzajú aj zo
starovekého Egypta. Otroci pracujúci na
pyramídach vraj reďkovku dostávali ako
odmenu.
História sliviek siaha až do staroveku, jej
korene sú v Prednej Ázii. Predpokladá sa,
že ju do strednej Európy priviezli križiaci v
12. storočí z Ázie, avšak ich pravlasťou bol
Kaukaz.
Objavením Ameriky sa dostala tekvica,
najväčšia bobuľa na svete, aj na naše nivy
a pláne. Nateraz sa pestuje vo všetkých
krajinách v oblasti Stredozemného mora,
vo východnej Európe, Ázii a najmä v Južnej
a Severnej Amerike.
Prvé písomné zbierky o uhorkách
nasvedčujú, že táto chutná, osviežujúca
zelenina pochádza z východnej Indie. Asi v
5. storočí pred n.l. začali uhorky pestovať
aj Gréci a Rimania. V stredoeurópskom
priestore sa uhorky udomácnili až v
stredoveku a v súčasnosti tu patria k
najrozšírenejším druhom zeleniny.
Višňa pochádza z Malej Ázie a pestuje sa
oddávna po celej severnej pologuli. Aj u
nás sa často sadí v mnohých odrodách pre
pikantné ovocie a na krovitých stráňach
mnohokrát splaňuje.
Už v starom Egypte bol zeler používaný
ako korenie, ale predovšetkým ako
prírodné afrodiziakum. Starí Rimania ho
používali k okoreneniu pokrmov. Z listov
zhotovovali smútočné vence. K nám prišiel
už v rannom stredoveku z Talianska.
Buľvový zeler je obľúbený u nás a v
strednej Európe, ale v Taliansku,
Francúzsku, Španielsku a USA je skoro
neznámy a pestuje sa tam zeler stopkový.
Ďakujeme za
pozornosť!
Škola: ZŠ s MŠ Sedlice, Sedlice 3, 08243 Sedlice
Kontaktná osoba: Mgr. Gabriela Kotuličová, t.č. 0907130279, e-kontakt:
[email protected]
Téma: ZELENINA A OVOCIE
Aktivita: Súťažná výstava vyrezávaných tekvíc, prednáška, ochutnávka, tvorba prezentácií
Ročník: 1.-9.
Žiaci podieľajúci sa na príspevku: Daniela Sykorová, Simona Lacková, Lucia Kotuličová,
Celkový počet zapojených žiakov: 160