Transcript SVEDOMIE Čo sa skrýva pod slovom: svedomie?     slovensky: svedomie latinsky: conscientia grécky: syneidesis Všetky tieto tri výrazy obsahujú „s-vedomie“. CHÁPANIE SVEDOMIA ako schopnosť posudzovať mravnú povahu svojich skutky ako úsudok rozumu.

SVEDOMIE
Čo sa skrýva pod slovom:
svedomie?




slovensky: svedomie
latinsky: conscientia
grécky: syneidesis
Všetky tieto tri výrazy obsahujú
„s-vedomie“.
CHÁPANIE SVEDOMIA
ako schopnosť posudzovať mravnú
povahu svojich skutky
ako úsudok rozumu o mravnej povahe
ľudského skutku
ACTUS HOMINIS ≠ ACTUS HUMANUS
(skutok človeka)
(ľudský skutok)
Skutok človeka = je neuvážený a nepochádza zo
slobodnej vôle.
Napr. spontánne úkony rozumu alebo vôle: láska
nenávisť, fantázia, pokiaľ ostávajú v emocionálnej
sfére. Biologické prejavy tela, skutky vykonané v
spánku, v opilosti...
Ľudský skutok = je vlastný človekovi, ktorý ho
vykoná za účasti rozumu a slobodnej vôle. Človek
sa tak stáva pánom svojho skutku, je zaň
zodpovedný.
V morálnej teológii:
svedomie ako úsudok rozumu
 „Je to úsudok ROZUMU, ktorým človek
poznáva morálnu akosť konkrétneho
činu, ktorý hodlá konať, či práve koná,
alebo už vykonal... Človek vníma a
poznáva príkazy Božieho zákona
úsudkom svojho svedomia“ KKC 1778
„…akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať,
či práve koná, alebo už vykonal
…“
 Prejavy svedomia
 1. predchádzajúce: Javí sa nám ako vodca
našich skutkov. Pred vykonaním skutku slobodne
uvažuje o jeho mravnej povahe.
 2. sprievodné: praktický úsudok, ktorým rozum a
vôľa sprevádzajú ľudské konanie
 3. následné: po skutku poznáva, že urobil niečo
zlé alebo dobré. Po dobrom skutku: radosť a pokoj,
po zlom výčitky a nepokoj, ľútosť alebo zatvrdilosť.
Je ľahšie povedať ako sa prejavuje,
než popísať jeho podstatu…
Svedomie je najtajnejším jadrom
človeka, svätyňou, kde zostáva sám
s Bohom, ktorého hlas sa mu vnútri
ozýva.
(definícia II. vatikánskeho koncilu v konštitúcii Gaudium
et Spes 16)
Ako sa ozýva Boží hlas v
mojom vnútri?
 V hĺbkach svedomia človek odkrýva zákon,
ktorý si on sám nedáva, ale ktorý je povinný
poslúchať.
Jeho hlas ho neprestajne
vyzýva milovať a konať dobré veci a chrániť sa
zlého; a keď treba, zaznieva v srdci: Toto rob,
tamtoho sa varuj! Lebo človek má v srdci od
Boha vpísaný zákon a práve v poslušnosti
tomuto zákonu sa prejavuje jeho dôstojnosť.
Podľa neho bude aj súdený.
(z II. vatikánskeho koncilu v konštitúcii Gaudium et Spes 16)
„...odkrýva zákon...“

Svedomie nie je statická veličina.
Správne môže reagovať, len keď sa
neustále rozvíja...
Vývoj svedomia – potrebné
na prebratie zodpovednosti v
dospelosti:

0-2 rokov: predpoklady na pradôveru (vytvára sa prijatím dieťaťa rodičmi,
najmä matkou)

Fáza„už chodí“: má stáť na vlastných nohách (prehnaná prísnosť môže
dieťa v tejto fáze zneistieť. Dávať odvahu!)

Fáza „autorita rodičov“: dieťa berie za svoje hodnoty a normy rodičov.
Prvá skúsenosť viny, keď prekročí normu. (Odpovedať skúsenosťou
odpúšťania. Vedomie, že napriek vinám je milované.)

Rozhodujúca fáza k vytvoreniu správneho svedomia: v puberte a v
adolescencii. (získavanie odstupu od rodičov.. Je mu zrejmé, že musí žiť
svoj život a nesie zodpovednosť sám za seba. Hľadá nové vzory a
vytvára z nich vlastné predstavy o hodnotách (rozhodujúci vplyv mladých,
kde sa jednotlivec pohybuje..)
Vývoj svedomia
 I. HETERONÓMNA fáza:
Dieťa v predškolskom veku: akceptuje také pravidlá chovania,
ktoré sú mu prezentované uznávanými autoritami – rodičia,
členovia rodiny, vychovávatelia, duchovní... Na tejto úrovni prijme
akékoľvek normy, o ich kvalite nerozmýšľa (ani nie je schopné),
nemá vlastný názor, považuje za správne, čo robia dospelí...
 II. ZVNÚTORNENIE niektorých základných noriem a dieťa sa s
nimi stotžňuje:
schopnosť pociťovať vinu za nežiadúce chovanie. Rozvíja sa
detské svedomie. (konflikt medzi vlastnou aktivitou a pocitom
viny... napr. rozbil vázu..)
VZŤAH
SVEDOMIE – OBJEKTÍVNY
BOŽÍ ZÁKON
Móda:
1. Popieranie mravného zákona ako objektívnej
normy
+
2. Preceňovanie (resp. nepochopenie) svedomia
ako subjektívnej normy mravnosti
=>subjektivizmus, ospravedlňujem seba
 Svedomie je okom, ale toto oko potrebuje
svetlo. Týmto svetlom je objektívny zákon lásky
k Bohu a k človeku.
„Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia
pred Bohom až do dnešného dňa“ (Sk 23,1)
„Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal svedomie
bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi“ (Sk 24,16)
Deformácia svedomia
Zmyselné pohnútky, prostredie, verejná
mienka, móda, ekonomické záujmy,
nespočetné rozptýlenia vedú často k
deformáciám svedomia
Formácia svedomia
Správnou výchovou svedomia človek premáha záujmy, ktoré ničia
jeho dôstojnosť.
Svedomie samo teda nestačí. Potrebuje zákon, ktorý ho doplní a
rozvíja.
Výchova svedomia je celoživotná úloha. Učí čnostiam, ochraňuje a
oslobodzuje od strachu, sebectva, pýchy, od nezdravých pocitov
viny a hnutí samoľúbosti. Prináša slobodu a pokoj srdca.
Prostriedky:
sviatostné: pravidelná spoveď (a duchovné vedenie), sväté
prijímanie,
mimosviatostné: modlitba, prosba o dary Ducha Svätého
náboženská literatúra, rozhovor, túžba po pravde, rozhovory,
kladenie otázok a hľadanie odpovede
Voliť podľa svedomia
 Správna voľba svedomia = zhoduje sa s
rozumom a s Božím zákonom
 Mylný úsudok = ktorý sa od nich vďaľuje
Situácia – ťažké rozhodnutie: musím hľadať to,
čo je správne a dobré – nadobudnúť istotu, až
potom sa rozhodnúť.
V pochybnosti sa nesmiem rozhodnúť!
Mylný úsudok
 Človek je povinný vždy poslúchať istý
úsudok.
 Čo ak morálne svedomie v nevedomosti
vynáša mylné súdy?
Podľa toho či je to nevedomosť:
-vedomá, zapríčinená
-nevedomá, neprekonateľná
DRUHY SVEDOMIA
 Isté – pevný úsudok o mravnej povahe skutku.
 Rozpačité – nedostatok istoty, či je skutok
dobrý alebo zlý. Je v ňom strach.
 Zmätené – je u človeka, ktorý nevie či robí
dobre alebo zle.
 Jemné svedomie – najideálnejší stav mysle,
už pred skutkom presne vystihne, čo je
morálne dobré alebo zlé, čo osoží alebo škodí
duch. životu.
DRUHY SVEDOMIA
 Široké, otupelé – (laxné) je trvalý duševný stav
morálnej bezcitnosti, v ktorom si človek ospravedlňuje
mravné priestupky, zakrýva vinu, zabúda na podstatu a
vyzdvihuje malichernosti
 Úzkostlivé – (škrupulózne) je vnútorný stav ľudí, ktorí
vidia povinnosť tam, kde jej niet, a hriech tam, kde sa o
ňom nedá hovoriť. Chýba kardinálna čnosť múdrosti.
Môže upadnúť do zúfalstva alebo mravnej
neviazanosti.
Niečo o tomto vedia aj
svätí...
 „Ak diabol zistí, že má nejaký človek jemné svedomie,
snaží sa ho ešte viac zjemniť a priviesť jeho
úzkostlivosť do krajnosti, aby tak nešťastne
poblúdeného nakoniec odvrátil od duchovného
pokroku.“ (sv. Ignác z Loyoly)
 „Večer pred spaním, jednoducho spýtajte sa: Čo som
dnes urobil pre Ježiša, a čo som dnes urobil s
Ježišom? Pozrite sa na svoje ruky. To je najlepšie
spytovanie svedomia.“ (bl. Matka Tereza)
Literatúra:
 Katechizmus katolíckej Cirkvi b.1776-1802
 F. TONDRA: Morálna teológia
 T.M. SANTA: Porozumět úzkostlivým, Karmelitánske
nakladatelství 2001
 A.M de´LIGOURI: Cesta lásky, Redemptoristi 2005
 M. KAŠPARU: Základy pastorální psychiatrie pro
zpovědníky
 J. Pavol II.: Zmierenie a pokánie, SSV 1993
 Dokumenty II. vatikánskeho koncilu:
Gaudium et spes (Radosť a nádej)
Dignitates humanem (O náboženskej slobode)