Transcript Poľovnícka zoológia - z Pavlovských jelšín

Chov maďarských krátkosrstých stavačov (rovidszoru magyar vizsla)
z Pavlovských jelšín
Chovateľská stanica „Z
Ponúka šteniatka maďarského krátkosrstého
Stavača
po výborných poľovne vedených
Pavlovských
jelšín“
rodičoch odber november 2012
zaregistrovaná v registri SKJ a FCI od 6. novembra 1998 pod číslom 544 / 98.
Chovateľ Šlinský Vladimír Pavlovce nad Uhom 409 s.č.072 14 tel. 0903 627 897.
www.vizsla.estranky.sk
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA
zver malá srstnatá, pernatá a malé šelmy
Prednáška pre uchádzačov o prvý poľovný lístok – Šlinský Vladimír
POĽOVNÍCKA ZOOLÓGIA
Je náuka o zveri ( opis, ekológia, etológia atď.), medzi ktorú zaraďujeme tie druhy
vtákov a cicavcov ktorý sú vymenované v zákone 274/2009 Z. z. o poľovníctve .
Pod pojmom zver sa rozumie : populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených
v prílohe č. 1 zákona o poľovníctve
Podľa zákona zver delíme na dva hlavne druhy:
 Zver srstnatá - tie druhy cicavcov, ktoré patria medzi zver, sú pokryté srsťou, rodia živé mláďatá a spočiatku
sa živia materinským mliekom
 Zver pernatá – tie druhy vtákov, ktoré zákon zahrňuje medzi zver
Zver ďalej delíme na:

 daniel škvrnitý
diviak
lesný
 Zver malú
zver bažantia
jeleň
lesný
Zajačia
 Šelmy
jeleň
sika
jarabičia
1. veľké
kamzík
medveďvrchovský
hnedý alpský
2. malé
kamzík
vrchovský tatranský
rys
ostrovid
los dravý
mokraďový
 Krkavcovíte vtáky vlk
havran čierny
muflón
lesný
šakal
zlatý
kavka tmavá
jeleník (pasrnec) bielochvost
krkavec čierny
srnec lesný
vrana túlavá východoeurópska
zubor hrivnatý
vrana túlavá zapadoeurópska
straka čiernozobá
sojka škriekavá
Zver raticovú
Otázky v testoch
(ID: 357) Podľa zákona o poľovníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny:
–
zver srstnatú a zver pernatú
(ID: 358) Pod pojmom zver sa rozumie:
–
populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1 zákona o poľovníctve
(ID: 359) Pod pojmom malá zver sa rozumie:
–
zver bažantia, zajačia a jarabičia
(ID: 360) Pod pojmom zver raticová sa rozumie:
–
daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský,
los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý
(ID: 362) Pod pojmom veľké šelmy sa rozumie:
–
medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý
(ID: 363) Pod pojmom krkavcovité vtáky sa rozumie:
–
havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá východoeurópska a zapadoeurópska, straka
čiernozobá a sojka škriekavá
MALÁ SRSTNATÁ ZVER
1 - Zajac poľný, 2 - Králik divý, 3 - Svišť vrchovský, 4 - Bobor vodný, 5 - Ondatra pižmová, 6 - Nutria riečna
4
1
3
5
2
6
5
ZAJAC POĽNÝ
( LEPUS EUROPAEUS)
Patrí spolu s králikom do radu ZAJACOTVARÉ čiže dvojitozubce – pomenovanie je odvodené od
premenených hryzákov na neustále dorastajúce bezkoreňové dlátovite hlodáky.
Zajac
prevažne
žije na spravidla
pastevne
suchších
nížinách.
však
aj v parhokatinách
kde, krátky
sa strjedajú
lesíky,
Charakteristickým
znakom
pre týchto
zástupcov
súŽije
dlhé
zadné
nohy a ušnice
chvostik
Dosahuje
hmotnosť
4bohatých
kg.
remízky
s poľami
do nadmorskej
výšky
1000 m
ojedinele
až
do 1500 m. Nachlpami.
ochlpenú
spodnú
časť
labiek
širokými
Predné do
končatiný
Mámajú
ochranné
zemité
, žltkavosivé
zafarbenie,
s čiernouprotišmykovými
primiešaninou.
bokoch prchádza
hrdzavá, sú
Žije
prevažne
spôsobom
života
na území
s polomerom
2 ažUšnice
5 km. sú dlhšie než hlava,
päťprsté,
zadné
štvorprsté.
Sú
výbornými
bežcami.
na
bruchu
jenočným,
biele
, nasamotárskym
stehnách
sivasté
. Chvost
je
zvrchu
čierny,
zospodu biely.
Honcovanie
priebieha
od
februára
do
septembra.
Zajace
sú
polygamné.
Vyhľadávajú
honcujuce
sa zajačice, niekedy
Cez
deňsú
odpočíva
jednoduchom
na pastvu
vychádzatelesného
za šera a vtepla.
noci. Živí
trávami
a bylinami,
hroty
čierne. vPomocou
ních saležovisku,
zajac zbavuje
prebytočného
Srsť sa
vymieňa
dva
krát do v
zime
odhrýza
drevín aZajac
ohrýza
kôru listnáčov,
ovocných
stromov
viniča. Potom ju opustí a hľada si inú rujnú
o zajačicu
savýhonky
pobijú.
si zajačicú
všíma len
dovtedy,
kým saa honcuje.
roka
, na jar
azajace
na jeseň.
ZoVek
zmyslov
mámožno
vyborný
sluch, na
kratšiu
slabší.
u zajac
v prírode
posúdiť
lenvzdialenosť
u mladéhočucho,
zajacazrak
a toma
podľa
jeho veľkosti.
sa
zajačicu.
V smrteľnej
úzkosti
zajac
vydáva
prenikavý
nariekavý
vreskot.
Vek uloveného zajaca posudzujeme len do veku 8 mesiacov a to podľa Stohovho znaku čo je
chrupavkovitý hrbolček nad epifýzou vretennej a lakťovej kosti, ktorý je hmatateľný na vonkajšej strane
prednej nohy nad klbom, kde sa začína labka.
Zajačica je gravidná 42 dní . V jednom roku má 3 – 4
vrhy . V jednom vrhu sa rodia 1 až 4 zajačiky, ktoré sú
po narodení osrstené a vidia. Pohlavne dospievajú na
budúcu jar.
Zajasčica môže počas gravidity byť znovu oplodnená,
čo umožňuje maternica vybjehajúca do dvoch hrotov.
Tento pozoruhodný jav v živočišnej ríši sa nazýva
Superfetácia.
Ročne jedna samica vrhne 7 – 10 zajačikov, z ktorých
sa dospelosti dožívaju 2 – 4.
Otázky v testoch
(ID: 628) Charakteristickým znakom čeľade zajacotvarých sú:
–
nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi
(ID: 629) Dospelý zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje priemernú hmotnosť:
–
4 kg
(ID: 630) Zo zmyslových orgánov u zajaca poľného je najlepšie vyvinutý:
–
sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie
(ID: 631) Zajac poľný žije:
–
prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom
(ID: 632) Obdobie párenia, poľovnícky honcovania zajaca poľného začína v našich podmienkach:
–
za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste
(ID: 635) Zajačica poľná vrhá mláďatá:
–
osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi
(ID: 1079) Panáčkovanie je:
–
vztyčovanie sa niektorých druhov malých cicavcov (zajac, králik, svišť, lasica, syseľ) na zadných nohách pri pozorovaní okolia
(ID: 1091) Pelech je:
–
miesto, kde odpočívajú, spia, rodia a odchovávajú mláďatá niektoré druhy malej srstnatej zveri, najmä šelmy napr. kuny a
zajace
KRÁLIK DIVÝ ( ORYCTOLAGUS CUNICULUS )
Hmotnosť kolíša od 1,3 – 2,2 kg. v priemere 1,5 kg.
Má sivohnedú až hnedosivú farbu, oproti zajacom má kratší
trup, hlavu, nohy aj ušnice. na spodku je sivobiely. Pdsadu má
nizku a sivú. Chvost je zospodu biely. Ušnice majú len úzku
čiernu obrubu, ktoré sú kratšie
než hlava.
Pohlavný
disformizmus je v prírode nebadateľný. Pohlavie u ulovených
králikov je možne zistiť tak ako u zajacov podľa vonkajších
pohlavných orgánov.
Králik pochádza zo severnej Afriky a Pyrenejského polostrova
Králik je teplominá zver ktorá žije v nižších nadmorských výškach
maximálne 400 m s ľahkými priepustnými pôdami, v ktorých si buduje brlohy – nory. Žije na okrajoch lesov ,
preniká ale aj do parkov a do blízkosti ľudských sídlisk.
Žije v kolóniach ako spoločenský tvor , prevažne nočným, spôsobom života na pastvu vychádza za šera a v noci. Živí
sa trávami a bylinami, pri premnožení v blízkostí koloní sposobujú škody na lesných a ovocných stromoch tým že
ohrýza výhonky drevín a kôru listnáčov, ovocných stromov a viniča ako aj hromadným spásaním poľných plodín.
Škody sposoboje v hrabním brlohov v hrádzach a násypoch.
Ak je ohrozený vrešti a píšti. V kolonií na nebezpečenstvo upuzorňuje hlasitým dupaním zadných nôh, následne
odbehne do brlohu. Je veľmi rýchly a pri behu kľučkuje.
Králik je polygamný a veľmi rýchlo sa rozmnožujé. Honcovanie priebieha od konca februára až do jesene. Kraličica je
gravidná 28 - 32 dní . V jednom roku má 3 – 6 vrhy . V jednom vrhu sa rodia 4 až 8, výnimočne aj 12 mláďat, ktoré sa
rodia v brlohu s jedným východom. Po narodení sú 10 dní slepé a bez srsti. Pohlavne dospievajú skoru, rozmnožovať
sa môžu už v 5 – 6 mesiaci života.
Superfetácia sa vyskytuje zriedakavo
Otázky v testoch
(ID: 368) Králičia zver pohlavne dospieva:
– už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu
ešte v tom istom roku honcovať
(ID: 637) Hmotnosť dospelého králika divého sa pohybuje medzi:
– 1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg
(ID: 638) Králik divý žije:
– prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých
piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité diery (brlohy) od ktorých sa veľmi
nevzdiaľuje
(ID: 639) Párenie, poľovnícky honcovanie u králika divého prebieha:
– podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene
(ID: 640) Dĺžka gravidity u králičice divej trvá:
– 28 až 32 dní
SVIŠŤ VRCHOVSKÝ (
MARMOTA MARMOTA )
Patrí do radu hlodavce. Žije vo vysokohorskom prostredí nad hranicou lesa v
rodinách, alebo väčších kolóniach. Vyhrabávajú si brlohy v ktorých prečkaju zimu
pravým zimným spánkom. Hybernujú 6,5 – 7 mesiacov.
Pária sa raz ročne v jari . Samica je gravidná 35 dní. Počet mláďat je 2 – 6, a sú
pomerne dlho slepé. Materským mlieko sa živia takmer 6 týždňov.
U nás ide o samostatný tatranský poddruh.
Dorastá do dĺžky 70 cm a dosahuje hmotnosť 3,5 – 7 kg. Na hlave ktorej vrchná
časť je čierna má krátke ušnice. Telo pokryté hrubou hnedošedou srsťou so
žltkastým nádychom je pomerne zavalité a koniec chvosta je čierny.
Zo zmyslov ma výborne vyvinutý zrak a sluch.
Živý sa trávou, ktorú cez deň spása v blízkosti brlohov.
Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo znepokojenia
sa ozýva typickým ostrým varovným hvizdom.
Je to druh ktorý je na Slovensku celoročne chránený.
ONDATRA PIŽMOVÁ (
ONDATRA ZIBHETICA )
je veľký vodný hlodavec. Jej pôvodnou domovinou je Severná Amerika, kde sa vyskytuje hlavne v nížinách.
V Európe a na slovenskom území sa začala rozširovať začiatkom 20. storočia. Pôvodne bola importovaná ako
kožušinové zviera.
Dorastá do veľkosti 25 – 40 cm, chvost má dlhý 20 až 30 cm. Dosahuje hmotnosť 1 – 2 kg.
Opis:Farba povrchu tela hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá . Je výborným
plavcom, pri plávaní využíva predovšetkým zadné nohy, kde má náznaky plávacích blán. Predné nohy má pri plávaní
uložené vo zvláštnych priehlbinách na hrudi. Dlhý silný a z bokov sploštený chvost je pokrytý drobnými šupinami.
Pri plávaní slúži ako kormidlo. Má silné predné zuby. Ondatru ľahko spoznáme podľa pižmového zápachu, ktorý
vytvára žľaza pri análnom otvore.
Spôsob života: obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej
stojaté alebo pomaly tečúce, kde je dostatok pobrežnej
vegetácie. Živí sa totiž predovšetkým rastlinnou potravou.
Obľubuje koreňové časti rastlín, ktoré hryzie dlátovitými
zubami bez toho, aby jej do úst vnikla voda. Doplnkovú
potravu tvoria mäkkýše a menšie živočíchy. Je dobrým
plavcom a vie sa výborne potápať. V brehoch si vyhrabáva
hlboké nory. Na zimu stavia z rákosia plávajúce hrady.
Rozmnožovanie: máva tri až štyri vrhy ročne. Doba
rozmnožovania začína v marci. Samica rodí po troch - štyroch
týždňoch 5 - 14 mláďat, ktoré sú 3 týždne závislé na jej
mlieku. Po 10 dňoch vedia plávať. Pohlavne dospievajú po 4
– 5 mesiacoch.
Otázky v testoch
(ID: 371) Zafarbenie srsti svišťa vrchovského (Marmota marmota) je:
–
hnedošedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne
(ID: 375) Zimné obdobie prečkáva svišť vrchovský:
–
v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje
(ID: 376) Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo znepokojenia sa ozýva
typickým:
–
ostrým varovným hvizdom
(ID: 379) Sfarbenie srsti ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) je:
–
hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá
(ID: 380) Pôvodnou domovinou ondatry pižmovej je:
–
Severná Amerika
(ID: 382) Ondatra pižmová žije:
–
okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách
(ID: 1259) Zimný spánok (hibernácia) je:
–
dlhodobá spánková letargia, umožňujúca niektorým druhom zvierat prežiť nepriaznive ekologické
podmienky zimného obdobia
BOBOR VODNÝ (
CASTOR FIBER)
Najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 - 100 cm, chvost 30 - 40 cm, hmotnosť 15 - 30 kg. Chvost pri koreni síce okrúhly a osrstený,
ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité, v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie
srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý. Pomedzi všetkými piatimi
prstami zadných nôh má plávacie blany a na druhom dvojitý pazúr.
Pri vyrušení a následnom ponorení pod vodnú hladinu po chvíli na hladine hlučne plesne lopatovitým chvostom.
Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv.
mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život.
Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu,, Príležitostne aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonky lekna,
spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárskymi plodinami.
Bobry budujú hate, priečne stavby cez vodný tok, prevažne na plytších tokoch z dostupného materiálu. Známe sú aj bobrie hrádze,
ktorými si zastavujú vodu, aby zvýšili a rozšírili hladinu
Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený
chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom pod vodou alebo si na
aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. "bobrí hrad",
Pári sa v januári až marci a po 104-107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1-2 (2-5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko
po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch a dožívajú sa 15-20 rokov.
Je to druh ktorý je celoročne chránený.
NUTRIA RIEČNA
(MYOCASTOR COYPUS)
Z hľadiska zoologickej príslušnosti patrí nutria riečna do rodu hlodavcov, ako samostatný zástupca čeľade
nutriovitých
Pôvodnou domovinou nutrie je oblasť Južnej Ameriky, kde sa divo žijúce nutrie vyskytujú dodnes na rozsiahlom
území od Brazílie a Paraguaja cez Argentínu, Čile až po Ohňovú Zem.
Pôvodne lovili juhoamerický Indiáni nutrie najmä pre chutné mäso. Až neskôr ich začali intenzívne loviť pre získanie
kožiek. Často až koristnícky lov mal za následok takmer úplné vyhubenie nutrií v niektorých oblastiach ich
pôvodného rozšírenia. Dopyt po kožušine z nutrií si preto vynútil zavedenie ich farmového chovu, z ktorých sa
dostala do volnej prírody. Na Slovensko je lov povolený celoročne
Dospelé zvieratá dosahujú živú hmotnosť 4 – 8 kg, pričom samce sú ťažšie než samice. Staršie samce môžu
dosiahnuť hmotnosť aj vyše 10
Spôsob života: je viazaný na okolie jazier, lagún a vodných
tokov. V ich brehoch si buď vyhrabáva podzemné brlohy dlhé
4 – 6 m a ukončené hniezdom, prípadne si vytvára hniezda
na plytčinách z konárov drevín a rozličných časti vodných
rastlín. Zvieratá žijú v menších kolóniách buď v pároch, alebo
v rodinách, ktoré tvorí samec s viacerými samicami.
Potravná aktivita divo žijúcich nutrií sa zvyšuje najmä vo
večerných hodinách, prípadne v priebehu noci a v skorých
ranných hodinách. Cez deň väčšinou odpočívajú v brlohoch
alebo v hniezdach. Ako potrava im slúži vodné rastlinstvo
alebo porasty iných rastlín v okolí vodných plôch. Obľubujú
najmä šťavnaté časti rastlín s vyšším obsahom vody
MALÉ ŠELMY
LÍŠKA HRDZAVÁ (
VULPES VULPES)
je druh
Líška
je cicavca
bystré zzviera,
čeľademá
psovité.
veľmiObýva
dobreEurópu,
vyvinutýÁziu,
sluch
severnú
, čuchAfriku
aj zrak.
a Severnú
Pri pokojnej
Ameriku
chôdzi
. Je rozšírená
líška čiaruje
vo veľkej
, to časti
jest,
stopovaadráha
Európy
je nášvytvára
najbežnejší
rovnu
mäsožravec.
čiaru. SvojeJej
teritorium
lov je na Slovenskú
si na markantných
celoročne
miestach
povolený.
vyznačujú t hlavne samce, trusom
a močom.
Je
samotársky a túlavý živočích, loví hlavne za súmraku a v noci, v zimnom období a počas starostlivosti o mláďatá
Základné
aj
cez deň.sfarbenie
Lovný revír
líškyjeobyčajnej
2,5-15 km2
je hrdzavo-červené
veľký. Jej potravasojestriebristým
rôznorodá: zdochliny,
nádychom,drobné
no vyskytujú
zemné sa
cicavce,
bledšievtáky
i tmavšie
a ich
varianty.
vajcia,
obojživelníky,
Tmavšie varianty
hmyz,saslimáky
nazývajú
a lesné
uhliarky.
plody. Líška je jedným z hlavných prenášačov besnoty Pri sťahovaní koží
zVýška
ulovených
v pleci
líšok
je nechránených
maximálne 35rukami
cm. Huňatý
sa človekchvost
môže nakaziť
presahuje
i nebezpečnou
polovicu dĺžky
leptospirózou.
tela. Líška dosahuje priemernú
hmotnosťpočetnosť
Reguluje
5-9 kg. Papuľa
tzv. škodlivých
je špicatá,
hlodavcov
hlava široká
a vykonáva
a to spolu
sanitárnu
s trojuholníkovými
funkciu v ekosystéme.
ušami dodáva líščej tvári typický
vzhľad.
Líšky
obývajú
Nohy sú
hlavne
tenkézemné
a krátke,
nory.
kožušina
Líščí brloh
veľmi máva
hustá,rozvetvenú
bohatá a mäkká.
sústavu
Dlhý
chodieb
a huňatý
s niekoľkými
chvost má východmi
tmavo alebo
na svetlo
rôzne
sfarbenú
strany.
Hniezdnu
špičku , komoru
takzvanúsifialku.
líška vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha. Z nory cítiť typický líščí zápach.
Pária ( kaňkujú ) sa v januári - februári, pričom rujna liška kvapkuje . Samce o samice zvádzajú boje. Najmä vtedy,
no aj inokedy, sa ozývajú štekaním. Spária sa spravidla v brlohu a potom nasleduje tzv. zviazanie partnerov (ako pri
psoch).
Po 50 až 60-dňovej gravidite sa líške v apríli narodí 3 - 8, niekedy aj viac slepých líšťat, ktorým sa oči otvoria asi po
14 dňoch. Cicajú 7-8 týždňov. Keď trocha odrastú, rady sa slnia a hrajú pred brlohom, kam im matka nosí vopred
natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vyvrhuje zo žalúdka, neskôr usmrtenú korisť, potom živú, a napokon ich priúča
lovu. Koncom leta sa líšťatá osamostatňujú a rodina sa rozpadáva
MAČKA DIVÁ (FELIS SILVESTRIS)
sa veľmi podobá našej domácej mačke. Mačka divá môže vážiť 1,2-8 kg a dosiahnuť dĺžku 4778 cm. Má na prvý pohľad zavalitejšiu postavu ako mačka domáca, najmä vďaka dlhšej a
hustejšej srsti. Mačka divá má tiež väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušami. Je sfarbená
do šedohneda až šedožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách. Na chrbte je
výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté. Od zdivočenej mačky domácej ju možno odlíšiť
najmä podľa chvosta - chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela, po celej dĺžke
huňatý a pred koncom má 3-4 pruhy.
Pre mačku divú sú typické zmiešané a listnaté lesy v podhorí alebo vo vrchovinách,
výnimočne sa vyskytuje vo vysokých horách alebo nížinách.
Mačka divá je nočným zvieraťom. Cez deň oddychuje v brlohu, alebo pod vývratmi stromov.
Žije samotárskym životom. Dokáže loziť po stromoch a loviť vo výškach. Živí sa drobnými
stavovcami, najmä myšami, hrabošmi a vtákmi, výnimočne uloví mladého králika alebo
zajaca. Pári sa vo februári až marci. Gravidita trvá 63 dní.
PSÍK MEDVEDÍKOVITÝ (NYCTEREUTES PROCYONOIDES)
je šelma z čeľade psovitých. Pôvodná oblasť rozšírenia sa nachádza vo východnej Ázii, v
súčasnej dobe sa ale druh nekontrolovane šíri mimo túto oblasť
Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje.
Zimu od novembra do marca prespí hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo
jazvečom brlohu. Pári sa v marci, graviditá trvá 60 – 64 dní a samici sa liahne 6 – 8 mláďat.
Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby. Lov je celoročne povolený
MEDVEDÍK ČISTOTNÝ (PROCYON LOTOR)
je druh z čeľade medvedíkovité. Vyskytuje sa najmä v lesoch. Je rozšírený najmä v Severnej
Amerike, ale v 20. stor. bol introdukovaný do Nemecka. Živí sa rozmanitou potravou od žiab
po plody. Aktívny je v noci má ostrý čuch a vie sa dobre šplhať. tvarom ohnutého chrbta
pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť,
chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných
spáčov . V porovnaní s väčšinou šeliem má veľmi zručne laby, ktorými uchopuje a pridržiava si
potravu, ktorú pred konzumáciou ošucháva vo vode. . Jeho lov je celoročne povolený.
JAZVEC LESNÝ (meles meles)
je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg
(váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60
– 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. Má bielušedú
hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá hrubá,
štetinovitá. Spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je
šedo biely Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené
piatimi veľkými pazúrmi.
Žije síce spoločenským, ale veľmi skrytým spôsobom, brloh
opúšťa len v noci, keď sa presvedčí, že mu nehrozí
nebezpečenstvo. Zo zmyslov má jazvec najlepšie vyvinutý zrak a
sluch, čuch je pomerne slabý.
Obývajú všetky typy lesov, uprednostňujú predovšetkým územia v poľnohospodárskych oblastiach s ostrovčekmi
lesov. Žije od nížin až po horské lesy do výšky asi 1 300 m n. m. Vyhrabáva si noru, ktorá je vždy veľmi členitá s
mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Nory sú viacgeneračné a s
viacerými rodinami
Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou
neupadá. Je veľmi čistotný
Je všežravec a živí sa tým čo je dostupné. Najmä dážďovkami, hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami,
bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas aj zdochlinu. Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá tomu
prispôsobený chrup. Jazvec žije síce spoločenským, ale veľmi skrytým spôsobom, brloh opúšťa len v noci, keď sa
presvedčí, že mu nehrozí nebezpečenstvo.
Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebiehad osť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta.
Dĺžka gravidity je 7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita. Jazvečica vrhá vo februári až marci 3 – 5
mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. Dožívajú sa veku až 15 rokov.
Otázky v testoch
(ID: 440)
402) Zo
má má
líškajazvec
hrdzavánajlepšie
výborne vyvinutý:
(ID:
Zozmyslov
zmyslov
vyvinutý:
– čuch, sluch i zrak
zrak a sluch, čuch je pomerne slabý
(ID: 404) Kankovanie (párenie) líšok prebieha:
ID: 437)
srsti jazveca lesného je:
– Sfarbenie
v januári a februári
je hrubá, štetinovitá šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči,
spodná
tela
a končatiny
chvost
šedovyhrabáva:
biely, srsť
(ID: 406)
Líška časť
hrdzavá
vrhá
v apríli až v sú
májičierne,
v brlohu,
ktorý sijesama
–
3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé
(ID: 442) Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebieha:
(ID: 1099)
je: , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta
dosť Myškovanie
nepravidelne
–
napodobňovanie pišťania, ktorým sa vábi na dostrel líška alebo iná dravá zver
(ID:
gravidity u jazvečice je:
(ID: 443)
1027) Dĺžka
Fialka je:
7–– 8pachová
mesiacov,
žľaza nad
z toho
koreňom
asichvosta
5 mesiacov
líšky hrdzavej
je latentná gravidita
(ID: 444)
408) Zafarbenie
psíka
je:
(ID:
Jazvečicasrsti
vrhá
vo medvedíkovitého
februári až marci:
so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej
3–– 5hnedé
mláďat,
ktoré
sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé
časti biele pruhy
do strán
(ID:
Zimné
obdobie
prečkáva
jazvec lesný so značnými tukovými rezervami:
(ID: 446)
412) Zimné
obdobie
prečkáva
psík medvedíkovitý:
zimnomnepravom
spánku, ktorýzimnom
prerušuje spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom
v–3 –v nepravom
4 mesačnom
vyprázdňovania
(ID: 650) Charakteristické znaky medvedíka čistotného sú:
–
tvarom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má
–
hlasový prejav mačkovitých šeliem
(ID: 1060)dlhšiu
Maska
je: sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť 4,5 až 16 kg patrí medzi nepravých zimných spáčov
srsť, chvost
výrazné sfarbenie tvárovej časti hlavy zvieraťa, odlišné od sfarbenia ostatného
(ID: 1061)
tela Mraučanie je:
KUNA LESNÁ (MARTES MARTES)
je najbežnejší mäsožravec z čeľade lasicovité v Strednej Európe. Obýva listnaté i ihličnaté lesy.
Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Dorastá do dĺžky 40 –
53 cm. Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej
podsady. Zafarbenie srsti je hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú
škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny. Kuna má výborný čuch, luch aj
zrak. Živí sa hlodavcami ( myši, veverice, plchy ) a vtákmi ( vrátane tetrovitých), vajciami,
priležitostne chrobákmi a sladkými plodmi. Je schopná napadnúť aj srnča.
Párenie prebieha od júla do augusta. Gravidita trvá 9 mesiacov ( 30 týždňov obdobie latencie).
2 -6 mláďat sa liahne v apríli až máji, ktoré pohlavne dospievajú v druhom roku. Dožívaju sa
veku 14 – 16 rokov. Kožušina je pekná a veľmi hodnotná.
KUNA SKALNÁ (MARTES FOINA)
Od kuny lesnej sa líši charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku. Žije prevažne v starších
budovách, drevárňach, stodolách, na povalách, zrúcaninách na krají lasa a pod. Živí sa prevažne
hlodavcami, vtákmi, vajciami, ovocím a často vniká do kurínov, kde napáda sliepky, holuby a králiky.
VYDRA RIEČNA (LUTRA LUTRA)
je druh cicavca z čeľade lasicovité prispôsobený životu vo vode s hmotnosťou 7 až 15 kg a
celkovou dĺžkou do 1,3 m. Tvarom tela, ktoré je nápadne dlhé, plávacími blanami a
mnohými ďalšími znakmi sa dokonale prispôsobila životu vo vode. Jej životným
prostredím sú brehy tečúcich i stojatých vôd . Aktívna je najmä za súmraku a v noci. Živí
sa rybami, rakmi, ondatrami, žabami, hlodavcami a niekedy sa uspokojí aj hmyzom.
Dožíva sa 15 až 20 rokov.
NOROK SEVEROAMERICKÝ (MUSTELA VISION)
Chová sa ako kožušinové zviera na farmách, odkiaľ unikol do voľnej prírody. Je
podobný tchorovi, ale medzi prstami zadných končatín ma plávaciu blanku. Živí sa
rôznymi živočíchmi, ktoré žijú vo vode. Jeho lov je celoročne povolený. Od norka
európskeho ( obrázok ), ktorý u nás vyhynul, sa líši tým že nemá biely pysk.
HTRANOSTAJ
CHOR TMAVÝ
ČIERNOCHVOSTÝ
(PUTORIUS PUTORIUS
(MUSTELA
)
ERMINEA)
jeZafarbenie
druh cicavca
je hnedé
z čeľade
až lasicovité.
tmavohnedé,
Je veľký
hruď,21
boky,
až 29
končatiny
cm dĺžku chvosta má 8 až 12 cm. V lete má na chrbte škoricovo
hnedú
a chvost
srsť,súktorá
tmavšie
na bruchu
až do prechádza
čierna, podsada
v takmer
je bielu.
žltkastá
Naaž
začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Špička chvosta je
ako
belavá,
v lete,
prúžok
tak v zime
nad očami
sýto čierna.
a okraje ušníc sú svetlé . Veľkosť
Hlavnou
tela je potravou
32 – 44
hranostajov
cm hmotnosť
sú hraboše
07 a– myši,
1,7 po
kg.ktorých
Jeho sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Loví bežne na
zemi,
domestikovaný
ale za korisťou
poddruh
sa niekedy
sa volá fretka
dokážedomáca.
i šplhať po stromoch. Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého
zajaca,
Je rozšírený
jarabicu
na alebo
našombažanta
celom území. Osídľuje lesíky, menšie
Hranostaj
skupiny drevín,
sa pári ale
buďajvopolia,
februári
povaly,
a marci
šopy,– hrby
to sa dreva,
mláďatá
kopy
narodia za 8 týždňov, alebo v júni a v júli – v tomto prípade
sahnoja
mláďatá
a pod.
rodia
Vedie
po utajenej
prevažnegravidite
nočný život.
až v apríli
Vie plávať
alebo va máji
liezť
po stromoch. Pri nebezpečenstve zo žliaz okolo konečníky
vystrekuje páchnuci sekrét.
Pári sa od marca do mája. Po 42 dňoch gravidity samica liahne 3 – 8 mláďat, ktoré sa od rodiny odlúčia až na jar.
Živí sa myšami, potkanmi, ondatrami, chrčkami, ježmi, králikmi, mladými zajacmi, domácou hydinou, vtákmi (hniezďacie
bažanty a jarabice ), vajcami, plazmi, obojživelníkmi, plazmi, slimákmi a sladkými plodmi. Medzi ich prirodzených
nepriateľov patria dravé vtáky a väčšie mäsožravce.
TCHOR SVETLÝ (PUTORIUS EVERSMANNI)
Je žemľovo žltý až žltohnedý. Bazálnu časť chvosta má svetlú,
koncové dva tretiny tmavohnedé ako aj jeho spodná časť nôh,
prsia a nosová maska. Najradšej žije na nížinných poliach,
LASICA pasienkoch
MYŠOŽRAVÁ
(MUSTELA
NIVALIS)
a suchých
jarkoch.
Ruja druh
prebieha
v februári
marci , samica
dní a
je najmenší
cicavca
z čeľadeažlasicovité.
Je telo je
je gravidná
veľké 15 38
– 25
liahneasasfarbením
jej 8 – 11 tela
mláďat.
cm. Stavbou
sa podobá na hranostaja, len koniec
sa môže
krížiť s tchorom
tmavým.
chvostá Navzájom
nemá čierny.
Najaktívnejšia
je v noci
, ale vídať ju aj cez deň.
Loví prevažne drobné hlodavce, ktoré prenasleduje aj v dierach.
Väčšie samce lovia aj sysle, chrečky, králiky, malé zajace a hniezďacie
vtáky.
Otázky v testoch
•
(ID: 451) Obdobie párenia kún prebieha:
–
•
(ID: 453) Zo zmyslových orgánov kuny majú najlepšie vyvinutý:
–
•
v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v
zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny
(ID: 463) Dĺžka tela dospelých lasíc sa pohybuje medzi:
–
•
v marci a apríli
(ID: 462) Zafarbenie srsti hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) je:
–
•
hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad
očami a okraje ušníc sú svetlé
(ID: 457) Obdobie párenia u tchorov je:
–
•
plávacie blany medzi prstami na predných končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové
fúzy po stranách pysku a nad očami
(ID: 456) Zafarbenie srsti tchora tmavého (Mustela putorius) je:
–
•
svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových
končatín
ID: 434) Vydra riečna je prispôsobená stavbou a tvarom tela životu vo vode, k čomu využíva:
–
•
hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné
končatiny
(ID: 449) Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes foina) je:
–
•
čuch, sluch a zrak
(ID: 448) Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je:
–
•
v júli a auguste
hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm
(ID: 1102) Pĺznutie, nesprávne presrsťovanie je:
–
výmena srsti najmä v jarnom období
MALÁ PERNATÁ ZVER
1. HRABAVCE ( kurivité vtáky ):
Je to najdôležitejšia skupiná pernatej zveri. Majú mocné nohy, kratšie zaokrúhlené a klenuté krídla. Hniezdia na zemi s väčším počtom vajec.
Mláďatá po narodení sú pokryté páperím.
1. Lesné kury
1.
2.
3.
4.
Tetrov hlucháň
Tetrov holniak
Jariabok hôrny
Kuropta horská
2. Kury
1.
2.
3.
Bažanty poľovný
Jarabica poľná
Morka divá
2. ZÚBKOZOBCE
Zástupcovia tejto čeľade majú pomerne dlhé krky a priamy zobák, ktorý má väčšinou sploštený tvar a po stranách množstvo rohovitých
vrúbok. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Perie majú tieto vtáky husté, dokonale prilieha k telu a
dobre chráni pred chladnou vodou. Nepremáča sa preto, že si ho vtáky mastia tukom, ktorý je produktom trtáčovej žľazy, roztieraním zobákom
po celom tele.
1. Husy
1.
2.
3.
Hus divá
Hus siatinná
Hus bieločelá
2. Kačice
1.
2.
3.
Plávavé – kačica divá, kačica chripľavka, kačica chrapka, Lyžičiarka pestrá, kačica ostrochvostá, kačica hvízdarka
Potápave – chocholačká sivá, chocholačká bielooká, chocholačká morská, hlaholka obyčajná, Hrdzavka potápavá
Potápače – Potápač veľký, potápač prostredný, potápač malý
3. BAHNIAKY
1.
2.
Sluka lesná
Močiarnica mekotavá
4. CHRIAŠTELE
1.
Lyska čierna
1.
Drop fúzaty
5. DROPY
6. HOLUBOTVARÉ
1.
2.
3.
4.
Holub hrivnák
Holub plúžik
Hrdlička záhradná
Hrdlička poľná
7. DROZDOVITÉ
23
TETROV HOLNIAK
HLUCHÁŇ(L(TYRURUS
ETRAO TETRIX
UROGALLUS
)
)
je pomerne
Tetrov
hlucháň
mohutný
mohutný
vták
vták
(40-55
(60-85
cmcm
váha
váha
1,54 – 26 kg, sliepka
). Samec
2,5má
kg..).
lýrovitý
Medzichvost
pohlavým
a čierne
je výrazný
perie sdiformizmus.
modrastým
Kohút je sfarbený
koncovým
leskom. výrazne,
Krídla máprevláda
v koncovej
čierna
častifarba
hnedasté,
s kovovým
podchvostové
leskom, na
krovky,
krku do
pászelena,
na krídlach
na ohyboch
a škvrnukrídiel
pri zápästiach
je svetlé
perie. Bradavičnatá
biele.
Biele perie saobočnica
nachádza
máajčervenú
na chvoste
farbu.
v malých
Samica škvrnách
má plytkoa vykrojený
vo veľkýchchvost,
škvrnách
zafarbenie
na krídlach.
má hrdzavohnedé
Nad očami sús
červené lysinky, priečnymi
tmavohnedými
veľmi výrazné
pásikmi,
v časezobák
toku. tmavohnedý.
Samčekov vejárovitý
Chvost chvost
má vždy
sa 4skladá
krajné
zoperá
16-18stočené
dlhých pierok.
do kosáčikov.
Vždy jePodľa
však
párny počet.
stočenia
kosáčikov
Podľa adlžky
tvaruchvostových
chvosta sa odhaduje
pier a tvaru
vekchvosta
tetrovasaholniaka.
určuj vek hlucháňa.
Samička
Tetrov
žije
je vnenápadne
severnej Európe
sfarbená,
a v prevláda
Ázii. Obýva
hrdzavo
okrajehnedá,farba
hôr, rúbaniská,
s tmavými
lesné čistinky,
priečnými
vresoviská
škvrnami.
a rašeliniská
Hlucháň žije
. Tok
v severnej
tetrova
Európe a prebieha
holniaka
na Sibíri. na
Obýva
zemi.staré
Kohút
ihličnaté
počas toku
biotopy
od polovice
na hrebeňoch
marcahôr.
do konca
Hniezdo
mája,
je na
vydáva
zemi hlas
kde samička
označovaný
28 dní
akosedí
šuíkanie
na 6 –s
10 vajíčkach.zreteľným
následným
Potrava sabublaním
sezónne mení
. Tetrovica
- drobné
hniezdi
bezstavovce,
na zemi,listy,
kdeihličie,
do jednoduchého
pupene, semená
hniezda
a plody.
znesie 6 – 12 vajec, na
ktorých sedí 25 – 28 dní. Potrava sa sezónne mení, v lete prevláda hmyz, inokedy bobule a semená drevín.
JARIABOK HÔRNY (TETRASTES BONASIA)
Je najmenší kurovitý vták .Dĺžka ♂ 37 - 40 cm ; ♀ 34 cm
,hmotnosť: ♂ 0,3 - 0,5 kg ; ♀ 0,3 - 0,4 kg. Má hrdzavo
hnedú farbu s tmavými škvrnami. Samček má na hlave
chocholček a na hrdle bielo olemovanú čiernu škvrnu.
Nad očami má červenkasté lysinky. Jariabčica sa podobá
jariabkovi, ale hrdlo má svetlookrovej farby.
Je to stály vták žijúci v ihličnatých, alebo zmiešaných
lesoch s bohytým podrastom.
Žije monogamií. Páriky sa vytvárajú v jeseni od začiatku
septembra do konca októbra. Cez zimu vytvárajú malé
kŕdliky. Tok prebieha od marca do konca apríla na zemi,
alebo na spodných konároch.
Jariabčica znáša do hniezda na zemi 10 vajec na ktorých
sedí 22 až 25 dní.
KUROPTVA HORSKÁ(TETRASTES
BONASIA)
Kuroptva horská Veľkosť: 32 až 35 cm , rozpätie: 46 až
53 cm, hmotnosť: ♀ 0,5 kg ♂ 0,65 – 0,75 kg. Obýva
krovinaté oblasti horských pastvín, kde medzi sutínami
a balvanmi v strmích svahoch, kde je výskyt vysokých
tráv, ktoré jej poskytujú potravu a prístrešie. Obzvlášť
rada žije na južných svahoch medzi 1500 a 2600
metrami nadmorskej výšky. Žije v monogamií, sliepka
hniezdi na zemi kde znáša 8 až 14 vajíčiňok na ktorých
desí 24 až 26 dní. O potomstvo sa starajú obe pohlavia.
Potrava sa skladá prevažne z rastlín (listy, výhonky,
púčiky, semená, bobule). Bezstavovce sú potravou
predovšetkým kurčiat a sliepok počas obdobia
rozmnožovania (hmyz, pavúky, stonožky nohy , slimák
DROP FÚZATÝ (OTIS TARDA)
Je to jeden z najťažších lietajúcich vtákov na svete a
najväčší vták v Európe, samec môže vážiť až 18
kilogramov. Na Slovesnku žije v suchších, stepných
oblastiach Žitného ostrova.
Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec
je väčší než moriak, s výrazným šedým krkom a fúzami
po stranách veľkej hlavy, samica je o dosť menšia. Žije v
malých kŕdľoch, samce sa združujú k sebe, nemajú
teritóriá, ale panuje medzi nimi určitá hierarchia. Živí sa
rastlinnou potravou a hmyzom, občas požiera i drobné
stavovce, napr. malé hlodavce, jašterice alebo vtáčie
mláďatá.
Hniezdia raz za rok v apríli až do auguste v trávnatých
stepiach a na otvorených nezalesnených priestranstvách.
Ako hniezdo používa plytké jamky v zemi. Na vajciach,
ktoré sú väčšinou 2 – 3, sedí iba samica, doba inkubácie
je 23 – 24, niekedy až 30 dní.
MORKA DIVÁ (MELEAGRIS GALLOPAVO)
Morka divá je najvetší kurovitý vták, jeho veľkosť je 90
až 120 cm a hmotnosť ♂ 9 - 16 kg ♀ 4,5 – 7 kg, samice je
však menšia a nemá tak výrazné kožné laloky na hlave a
na krku. Samec má perie s bronzovým leskom, hlava je
neoperená, do modra zafarbená, s veľkými červenými
laloky a výrostkami. Žije polygamným spôsobom života.
Obýva lesnaté miesta. Má však rád oblasti, kde sú v
blízkosti i trávnaté plochy zarastené krovinami polia.
Potravu hľadá na zemi –sú to žalude, rôzne semena, ale i
hmyz a drobné mäkkýše. V noci hraduje.
Tok prebieha od marca do apríla. Pri toku dochádza k
.zúrivým zápasom Víťazný samec má obvykle 2 až 4
sliepky, ktoré si robia jednoduché hniezdo na zemi do
ktorých znesú 10 – 15 vajíčok na ktorých sedia 24 – 26
dní. Pôvodne pochádza z Mexika a z východných a
južných oblastiach Severnej Ameriky.
Otázky v testoch
•
( ID: 494) Tetrov hlucháň sa vyznačuje:
–
nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosťou)
•(ID: 537)
Pôvodnou
domovinou morky divej je:
severná
Amerika
•
(ID: 496)
Zafarbenie
sliepky tetrova hlucháňa je:
–
hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité
•(ID:
538)
Sfarbenie
pohlaví
morkysú:
divej je:
•
(ID: 497)
Obľúbenýmoboch
biotopom
tetrova hlucháňa
– tmavo
staré ihličnaté
lesy
na
hrebeňoch
hôr
sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom
•
(ID: 499) Tok tetrova hlucháňa prebieha na tokaniskách v období od:
– Drop
marca fúzatý
do konca mája
a to v závislostistepným
na počasí a nadmorskej
•(ID: 544)
je najväčším
vtákom:výšky
Európy
•
(ID: 502)
Tetrov holniak sa vyznačuje:
–
nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení
•(ID:
1033)
Hniezdenie je:
•
(ID: 504) Zafarbenie sliepky tetrova je:
– stavanie
hrdzavohnedé
s tmavohnedými
priečnymi
pásikmi,
zobák tmavohnedý
hniezd,
znášanie
vajec
a sedenie
na nich
••
(ID: 506) Obľúbeným životným prostredím (biotopom) tetrova holniaka sú:
•(ID: 1036)
Hradovací
strom
je:čistinky, vresoviská a rašeliniská
–
okraje hôr, rúbaniská,
lesné
strom, na ktorý si pravidelne sadá pernatá zver odpočívať
•
(ID: 507) Tok tetrova holniaka prebieha:
spať
– alebo
od polovice
marca do konca mája, tok prebieha na zemi
•
•
(ID: 508) Kohút tetrova holniaka počas toku vzdáva hlas označovaný ako:
•(ID: 1037)
Hradovanie
je:zreteľným bublaním
–
šuíkanie s následným
sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na
•
(ID: 511) Pokiaľ ide o spôsob života jariabka hôrneho žije:
hradovacom
strome
–
monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch
•
(ID: 512) Na rozdiel od sliepočky má kohútik jariabka hôrneho:
–
•
(ID: 513) Tok u jariabka hôrneho prebieha od:
–
•
na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu
od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch stromov
(ID: 514) Jariabky hôrne sa párikujú:
–
na jeseň od začiatku septembra do konca októbra
BAŽANT POĽOVNÝ (PHASIANUS COLCHICUS)
Je tov plachá
má
našich lesoch
zver s výborným
a na poliach
sluchom
výborné
a zrakom,
podmienky
ktorá
aj žije
keď polygamne
nie je naším(1pôvodným
kohút s 3 –druhom,
4 sliepkami),
je našou
spoločne
najvýznamnejšou
sa zdržujú
pernatou
len
v priebehu
zverou.
toku,
Pôvodnou
ktorý trvávlasťou
od konca
je marca
juhozápadný
do polovice
Kaukaz,
mája,východná
ale pri náhradnej
Ázia a Japonsko
znáške až .doBažant
konca poľovný
júna . Na vznikol
krížením viacerých
tokaniskú
bažant nestrpí
poddruhov
sokov. Ozýva
bažantov
sa hlasným
a to bažanta
tokaním,kolchyckého,
ktoré sprevádza
bažant
prudkým
obyčajný
trepaním
obojkový,
krídlami,
bažant obyčajný
mongolský, bažant
našuchorením
periatmavý.
a natriasaním.
Vyznačuje
sa výrazným
pohlavným
sfarbení)
. Kohútjamke,
je pestro
sfarbený.
je sýtoa
Pária
sa v ranných
hodinách.
Sliepkadimorfizmom
si robí hniezdo(vna
zemi v plytkej
ktorú
len slaboZákladné
vystiela sfarbenie
kúskami rastlín
bronzové,
hlavu av krk
má tmavomodré,
červené
za hlavou
vztýčiteľné
pierka,vajce.
rožky.Jedna
Niektoré
druhy
perím
prevažne
travinách
a burináchnad
do očami
ktorého
znášalysinky,
od polovice
apríla
denne jedno
bažantica
majú na krku
biely8 obojok.
Chvost
s 18 kormidlovacími
perami
cm. Na znesie
holých priemerne
nohách nadpolovičný
zadným
priemerne
znesie
– 12 vajec
na ktorých
sedí 24 – 25 dní.
Keďdosahuje
sa znáškadĺžku
zničí,40
bažantica
prstomvajec.
je ostroha.
Hmotnosť
1,1 koncom
až 2,0 kg.
Sliepka
až 1,4
kg . Sfarbenie
je hnedé
až sivohnedé
viaczačínajú
menej
počet
Bažantičatá
sa liahnu
mája
až v váži
júni a0,8
hneď
po obschnutí
nasledujú
bažanticu.
Poletovať
zemité
už
na 14s jarabou
deň. kresbou. Má kratší chvost asi 30 cm a nemá ostrohy..
Vek – sa veľmi
odhaduje
podľa
veľkosti
dĺžky chvosta
a dlžky
Mladé
tohtoročné
bažanty
kratšípotrebujú
chvost a
Bažanty
dobré
behajú
a nalysiniek,
stromy vylietajú
len na
noc (ostroh.
hradovanie
) Radi
sa popolia
a namajú
trávenie
tupé kratšie
ostrohy.
Tohtoročné
majú spodnú časť prstov žltú, staršie sivú.
gastrolity.
Cez
zimu bažanty
žijú vbažantice
malých skupinách.
Prevažnú zložku potravy bažanta tvoria časti rastlín, prevažne burín a živočíšna potrava. Vyniká mimoriadnou
žravosťou, je zberateľom hmyzu, ale chytá i mladé hraboše a myši, zbiera slimáky, žerie aj semená a iné časti rastlín,
prevažne burín a obilnín, živí sa lesnými plodmi, občas požiera aj hrozno. Bažantičatá sa spočiatku živia výlučne
živočíšnou potravou.
JARABICA POĽNÁ (PERDIX PERDIX)
ako obyvateľ bezlesných stepných oblastí sa výborne prispôsobila aj kultúrnym stepiam. Žije predovšetkým na tých
obilných poliach, kde sú ľahšie, piesočnaté pôdy a dostatok úkrytu. Obľubuje rozmanitosť poľných plodín, od nížin až
po pahorkatiny do výšky 500 – 600 m nad morom. Moderné hospodárstvo s obrovskými lánmi polí jej však
nevyhovuje. Aj obrábanie pôdy a chemické prostriedky veľmi zasahujú do života tohto kedysi významného loveckého
vtáka. Hlavnou potravou jarabíc je hmyz, ulitníky, semienka tráv a burín. V zime tvoria hlavnú zložku zelené častí
ozimín. Na jar a v lete prevláda živočíšna potrava.
Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí od 0,35 – 0,45 kg . Vrch tela má sivohnedý, spodok hnedosivý
s množstvom škvŕn vlniek a pásikov . Tmavú podkovu na hrudi mávajú samčeky aj staršie samičky. Pohlavný
dimorfizmus nie je veľmi výrazný. Sliepočku od kohútika rozoznáme podľa kresby na krídlových krovkách. Vek jarabíc
stanovujeme podľa zakončenia letiek. Mladé do veku 18 mesiacov majú letky užšie a ostro zakončené.
Žije v monogamií. Skoro na jar od konca marca do konca apríla sa celý deň z polí ozýva čiríkanie jarabičích kohútikov. V
tom čase sa vytvárajú páry, ktoré si vymedzia teritória a spolu zostávajú po celé leto. Koncom apríla alebo začiatkom
mája znesie samička do plytkého hniezda na zemi 10 až 15 vajec, na ktorých sedí 23 až 25 dní. Kuhútik sa v tom čase
zdržuje blízko hniezda, stráži samičku a odháňa nepriateľov. Keď sa začiatkom júna vyliahnu mláďatá, vodia ich obaja
rodičia. Kuriatka rýchlo rastú, v prvých týždňoch sa živia len živočíšnou potravou. O necelé tri týždne už lietajú.
Rodinky ostávajú spolu celú zimu, niekedy sa k ním pripájajú prebytočné kohútiky ( celibátniky ). Na nocovisku si
posadajú s hlavičkami pri sebe a navzájom sa zohrievajú dýchaním.
Otázky v testoch
•
(ID: 522) Hmotnosť dospelého bažanta poľovného sa pohybuje medzi:
–
•
(ID: 523) Sliepka bažanta poľovného má sfarbenie:
–
•
vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov
(ID: 518) Kohútik jarabice poľnej na rozdiel od sliepočky má:
–
•
od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória
(ID: 517) Základné sfarbenie obidvoch pohlaví jarabice poľnej je:
–
•
na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perím prevažne v travinách a burinách
(ID: 527) Tok jarabice poľnej prebieha:
–
•
konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna
(ID: 536) Sliepka bažanta si zakladá hniezdo:
–
•
výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)
(ID: 534) Tok bažanta poľovného prebieha od:
–
•
juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko
(ID: 533) Bažant poľovný sa vyznačuje:
–
•
polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku
(ID: 532) Pôvodnou domovinou bažantov je oblasť:
–
•
podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá
(ID: 526) Pokiaľ ide o spôsob života bažant žije:
–
•
hnedé až sivohnedé viac-menej zemité s jarabou kresbou
(ID: 525) Vek u bažanta poľovného (kohúta) na výrade určujeme:
–
•
1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky
na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera
(ID: 519) Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí:
–
od 0,35 – 0,45 kg
HUS DIVÁ (ANSER ANSER )
Hus divá patrí k sťahovavým vtákom a v zime tiahne na juh. Dorastá do veľkosti 70-80 cm, rozpätia krídel 150 - 170 cm
a váži 2 - 3,5 kg. Samce sú od samíc o niečo väčšie. Je sfarbená prevažne svetlosivo s jemným vlnkovaním na spodnej
strane a so svetlejšími okrajmi pier na vrchnej strane. Zobák a nohy sú tmavooranžové. Obýva jazerá, rieky i lúky a
pastviny v blízkom okolí. Živí sa rastlinnou potravou - tráva, vodné rastliny, obilie, bobule, byliny.
Husi divé žijú monogamne, mladé jedince partnerstvo uzatvárajú v jeseni a zotrvavjú v ňom celý život. Obdobie
hniezdenia začína koncom marca a trvá až do mája. Vtáky hniezdia v malých skupinách alebo kolóniách. Hniezdo o
priemere 50 - 80 cm buduje samica v pobrežnom poraste alebo na ostrovčeku v blízkosti vody. Znáša 4 - 8 vajec, na
ktorých sedí sama 27 - 28 dní. Mláďatá vodia obaja rodičia. U nás hniezdia vzácne, pozorovať ich možno pri jesenných
a jarných ťahoch.
Hus bieločelá
Hus divá
Hus poľná
KAČICA DIVÁ(ANAS PLATYRHYNCHOS)
Kačica divá váži 0,7 až 1,5 kg. Jej dĺžka je približne 58 cm a jej rozpätie krídel až 95 cm a dokáže letieť maximálnou
rýchlosťou 110 km za hodinu. Sú to väčšinou sťahovavé vtáky a sťahujú sa od októbra do strednej, alebo južnej Európy.
Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava
je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo
modrý bielo lemovaný pás -zrkadlo. Chvostové perá sú čierne a stočené - kosierky. Kačica je hnedo-okrovo škvrnitá so
smotanovými kormidlovacími perami. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne
podobné sfarbeniu samičkyIba . Rozpoznávací znak - naďalej mu zostáva žltý zobák v protiklade s tmavo sivým až
hnedým zobákom samičky
Najčastejší a najrozšírenejší druh na všetkých vodách. Vo voľnej prírode je prevažne bylinožravá. Má rada semená,
plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. Potravu zbiera na hladine alebo tesne pod ňou v plytkej vode alebo pri
brodení; zvyšok potravy tvorí hmyz, mäkkýše, kôrovce a iné bezstavovce.
Hniezdo môže byť umiestnené pod kríkmi, neraz aj ďalej od vody. Kačica divá uprednostňuje hniezdenie v dutinách
stromov a v hlavách vŕb. Väčšinou však majú možnosť hniezdiť v hustom podraste, kde si stavajú úhľadné, hlboké
hniezdo vystlané hrubou vrstvou páperia. V znáške obyčajne býva 10 až 12 vajec. Samičky sedia na vajciach raz do roka
25 až 28 dní. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať
Kačica ostrochvosta
KAČICE PLÁVAVÉ
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Kačica chripľavka
Kačica chrapka
Kačica chrapačka
Kačica ostrochvosta
Kačica hvizdárka
Lyžičiarka pestrá
Kačica chrapka
Kačica hvizdárka
Kačica chripľavka
Kačica chrapačka
Lyžičiarka pestrá
Hlaholka obyčajná
KAČICE POTÁPAVÉ
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Chocholačka sivá
Chocholačka bielooká
Chocholačka vrkočatá
Chocholačka morská
Hlaholka obyčajná
Hrdzavka potápava
Chocholačka sivá
Chocholačka vrkočatá
Hrdzavka potápava
Chocholačka bielooká
Chocholačka morská
POTÁPAČE
1.
2.
3.
Potápač veľký
Potápač veľký
Potápač prostredný
Potápač malý
Potápač prostredný
Potápač malý
SLUKA LESNÁ (SCOLOPAX RUSTICOLA)
Sluka lesná (hôrna) je našim pôvodným druhom zveri. Samec aj samica sú zafarbené rovnako, na chrbte
hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé . Hmotnosť má 250-350
gramov. Typická je zobákom dlhým 71-78 mm a pomerne krátkymi nohami.. Patrí medzi bahniaky, ktoré žijú v lesnom
prostredí. Dlhým zobákom vyťahuje červy a hmyz zo zeme. Hniezdi takmer vo všetkých našich pohoriach. Sluka
obľubuje vlhké listnaté, ihličnaté alebo zmiešané lesy s kyprou pôdou a dostatkom vhodnej potravy.
Hniezdi na zemi, samica raz do roka znáša 4 vajcia hruškovitého tvaru, hnedej farby, na ktorých sedí 22 až 24 dní. Pri
zničení hniezda má náhradnú znášku. Mláďatá sú nekŕmivé, samica ich vodí 5 týždňov. Samec sa o mláďatá nestará.
Zvláštnosťou u sluky lesnej je spôsob párenia. Samica sa pári s viacerými samcami už v čase ťahu od polovice marca
do konca apríla. Aktívna je za súmraku, na svitaní a v noci. Samce vyletujú ešte za svetla, kým samice sedia na zemi.
Je sťahovavá. Zimuje v stredomorí.
Močiarnica mekotavá
Sluka lesná
LYSKA ČIERNA (FULICA ATRA)
Lyska čierna je jedným z najbežnejších európskych vtákov z čeľade chriašteľov. Bežne obýva rôzne veľké stojaté a
pomaly tečúce vody s bohatou vodnou vegetáciou a hustým porastom pobrežného tŕstia, v ktorom si stavia hniezdo.
Žije takmer v celej Eurázii. Je veľká asi 38 cm a sfarbená čiernosivo. Má biely zobák a výraznú bielu lysinu na čele. Jej
prevažne rastlinnú potravu tvoria výhonky, plody a korienky vodných a pobrežných rastlín. Občas si pochutí aj na
slimákoch, lastúrnikoch a hmyze. Za potravou sa lyska často potápa, niekedy aj 3 - 4 m hlboko. V prípade že jej hrozí
nebezpečenstvo, dokáže pod vodou vydržať vo výnimočných prípadoch až 5 minút. V období hniezdenia sú lysky veľmi
agresívne a dokážu zahnať aj väčších vtákov, napr. kačice. Samička vyvádza z hniezda 5 až 8, niekedy aj 10 mláďat,
ktoré sú už po 8 týždňoch schopné lietať. Je to sťahovavý vták.
HOLUBOTVARÉ (COLUMBIDAE)
U
nás medzi
poľovnú
zver radíme:
Väčšina
holubov
má hrubé
telo s krátkym krkom, štíhle krátke letky a hrubý zobák. Telohrdlička
má hustézáhradná
operenie a zavalitú
holub
hrivnák
Columba
palumbus
mohutnú postavu a pomerne malú hlavu. Väčšinou sa od seba samec a samica nelíšia, len niekedy je samec inak
holub
sfarbený.plúžik Columba oenas
hrdlička
záhradná
decaocto s rozmnožovaním. V hrvoli vytvorí „hrvoľové mlieko“, ktorým kŕmia rodičia
Holuby majú
osobitýStreptopelia
fenomén, spojovaný
Hrdlička
poľná alebo
divá
Streptopelia
turturmá vysoký obsah bielkovín a tukov a vonia ako syr.
mláďatá v prvých
dňochhrdlička
ich života.
Táto
výživná hmota
Hniezda na stromoch, rímsach alebo na zemi, podľa druhu. Obvykle holubice v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2
až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní do vzdušného, ale napriek tomu účelného hniezda, ktoré
stavajú z konárov a ostatných
holub úlomkov.
hrivnák Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7 až 28 dňoch.
Mnoho holubov trávi väčšinu svojho života na stromoch a žerú semená, plody, výhonky a iný rastlinný materiál.
Holuby skvele lietajú a majú výborný orientačný zmysel, ktorý im umožňuje návrat aj z veľkých vzdialeností
holub plúžik
Hrdlička poľná
HRDLIČKA
H
HOLUB
RDLIČKA
PLÚŽIK
HRIVNÁK
ZÁHRADNÁ
POĽNÁ
(COLUMBA
(S
(CTREPTOPELIA
(S
OLUMBA
TREPTOPELIA
OENAS
PALUMBUS
TURTUR
) DECAOCTO
)) )
Pôvodne
Je
je
menší
najväčší
ako
indoafrický
holub
druh
holub.
saa na
tmavšie
Dosahuje
Slovensku
sfarbený,
dĺžku
rozšíril
41-45
celý
v cm,
období
sivý
hmotnosť
so zelenými
1936
-275
1954
dúhovými
- 700
zs červenkastým
Balkánu.
g. Samec
škvrnami
Uprednostňuje
aj samica
na krku,
sú sfarbení
naoblasti
rovnako.
osídlené
krkubiele.
má
Jeto
menšia
akoeurópsky
holubhrivnák
(28
cm).
Celkové
zafarbenie
má
pieskové,
na prsiach
nádychom,
naboku
bruchu
lesklo
Na
človekom,
hlave,
zelenú
je
voči
aškvrnu,
nasú
človeku
hrdle
najehrdle
veľmi
sivomodrý,
atolerantná
hrvoli
namá
prsiach
aperie
často
červenkastosivý
zreteľný
saletky
vyskytuje
purpurový
v záhradách.
a inde
nádych.
belasosivý.
Letky
krku sú
súmodrozelené,
o trocha
hrvoľnahnedý,
vrchu
Chrbát
ašiji
krídla
hrdzavo-čierno
škvrnité,
ručné
pri okraji
krídla
sú Boky
pieskové.
Konce
krídeltmavšie,
sú čierne,
chvost
zobák
krídla
Hniezdo
biely
žltý.
si
hrdličky
Koniec
pás;
svetlejšia
krídel
záhradné
a
spodná
chvosta
stavajú
časť
čierno
na
stromoch,
tela,
obrúbené
hrvoľ
často
má
a
na
ružový
na
krídle
ihličnanoch
nádych.
má
neúplné
alebo
Na
boku
na
dva
ovocných
krku
čierne
sa
priečne
nachádza
stromoch,
pásy.
lesklá
prípadne
Mláďatá
zelená
čierny s bielym zakončením. Na bokoch krku je priečny čierno-bielo škvrnitý pásik. Hrdlička poľná žije v strednomajsú
aavv
podobné
purpurová
hustom
starým
plôška,
brečtana
bez
pod
lesku,
nimi
krk
je výrazná
arastúceho
chrbát
biela
majú
sfarbený
kmeni.Starým
viac
do
holubom
hneda.lesy
sa okolo
krku tvorí
Mladé
jedince
na krku
južnomporaste
pásme
Európy,
vhusto
západnej
Ázii
apri
v škvrna.
severnej
Afrike.
Obýva
rozličného
typu.golier.
Potravu
tvoria
semená
divo
Žije
bez
elková
bielej
v
lesnatých
dĺžka
škvrny
28
oblastiach,
a
cm,
lesku.
vrch
ale
tela
na
sivohnedý,
niektorých
na
miestach
krku
úzky
sa
už
čierny
vyskytuje
priečny
veľmi
pásik,
zriedkavo.
prsia
V
s
minulosti
ružovkastým
bol
na
nádychom.
Slovensku
rastúcich aj kultúrnych rastlín. Je to sťahovavý vták, ktorý zimuje v Stredomorí a v severnej Afrike.
hojnejší,
Je
Najzreteľnejším
to sťahovavý
v posledných
vták,
znakom
narokoch
Slovensko
je úzky
však
čierny,
prilieta
postupne
bielo
v prvej
ubúda,
lemovaný
polovici
čo súvisí
pásik
marcasokolo
aubúdaním
začína
zadnej
hniezdiť
pôvodných
častiv polovici
krku.lesných
Mladé
apríla,
spoločenstiev
vtáky
odlieta
ho vmajú
septembri
starých
málo
adubín
výrazný
v októbri.
a bučín.
aleboJeho
úplne
Súvislejšie
výskyt
chýba.
jesarozšírený
viaže predovšetkým
najmä na východnom
na otvorenú
Slovensku
poľnohospodársku
a v predhorí stupňa
krajinu
listnatých
so stromami.
lesov ažRýchlo
do 1 100
sa
m. Nájdeme
prispôsobil
Živí
sa semenami,
hniezdeniu
ho v redších
miestami
v nízkom
starých
sa priživuje
poraste,
lesoch,na
väčších
vetrolamoch
potrave
parkoch
hydiny,
a väčších
s dutými
ale požiera
kríkoch
stromami
aj adrobné
v konečnom
a v podobnom
plody adôsledku
odpadky
prostredí.
ajzov záhrad.
blízkosti
Sťahovavý
Jeľudských
todruh.
stalý
Na jarktorý
sídel.
vták,
prilieta
na vo
jeseň
februári,
neodlieta
v marci
. a odlieta v októbri až v novembri. Na hniezdenie mu slúžia dutiny v stromoch,
DROZD ČVÍKOTAVÝ (TURDUS PILARIS)
Pochádza pôvodne zo svetlých riedkych lesov sibírskej tajgy a v strednej Európe hniezdi od polovice 19. storočia. Na
Slovensku sa vyskytuje v okolí riek a potokov. Častejšie sa vyskytuje v jesení a v zime, keď krdle drozdov čvikotavých sa
sťahujú zo severu cez naše územie.
Druhý najväčší európsky druh drozda (dĺžka tela je asi 250 mm, krídla 145 mm, chvosta 110 mm váha od 90 – 110 g.).
Obe pohlavia sú podobné. Majú sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov výrazne
gaštanový chrbát, hnedasté krídla a sivý trtáč. Spodná časť tela na hrudi a bokoch je výrazne čierno škvrnitá na
žltkastohnedom podklade, ktorý postupne prechádza do bieleho sfarbenia na bruchu. Škvrny na brušnej strane
podlhovasté, ku spodku zaostrené.
Hniezdiť začína v máji. Hniezdo je umiestnené nekryto v rázsoche na strome, prípadne aj na zemi. Samička znáša 5-6
vajec na ktorých sedí 13-14 dní, Kŕmenie mláďat na hniezde je 14 dní.
Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, červami, zriedkavejšie i drobnými bezstavovcami, v zimných mesiacoch ovocím,
bobuľami a semenami rastlín.
Otázky v testoch
•
ID: 540) Sfarbenie lysky čiernej v oboch pohlaviach je:
– čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom
•
(ID: 554) Pokiaľ ide o spôsob života, hus divá je:
–
monogamný druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život
•
(ID: 547) Sfarbenie sluky lesnej je:
– na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé
•
(ID: 549) Pre sluku lesnú je charakteristický:
– dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy
•
(ID: 550) Tok sluky lesnej prebieha na jarnom ťahu približne od:
– polovice marca do konca apríla
•
(ID: 642) Z čeľade holubotvarých sa u nás vyskytujú:
– hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
•
(ID: 644) Z čeľade holubotvarých medzi sťahovavé druhy patria:
– hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik
•
(ID: 645) Pre čeľaď holubotvaré je charakteristické:
– v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní
•
(ID: 1051) Kvorkanie je:
– vŕkavý hlasový prejav tokajúceho samčeka sluky pri večernom prelete
•
(ID: 648) Charakteristické znaky drozda čvikotavého sú:
–
má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov,
je sťahovavým vtákom
K
RKAVCOVITÉ VTÁKY (CORVIDAE)
Krkavec
Vrana
túlavá
čierny
(Corvus
(Corvus
corone
corax)
)
:
vyskytuje
má
veľmi
rozsiahly
s dvoma
areál
poddruhmi
rozšírenia:
vrana
žije
túlavá
vdocelej
Európe
,v
Áziisilný
okrem
(Corvus
územia
corone
Prednej
a
Havran
čierny
(Corvus
frugilegus)
: ♂ apo
♀sa
sú
čistočierne.
Na chrbte,
chvoste
azápadoeurópska
spodku
majú
fialovopurpurový
lesk,
Straka
čiernozbá
(Pica
pica)glandarius)
je rozšírené
celom
území
prevažne
výšky
900
m n.m.
Najradšej
obývajú
otvorenú
Kavka
Sojka
tmavá
škriekavá
(Corvus
(Garrulus
monedula)
:
je
najmenším
je
plachý
čierno
a
ostražitý
sfarbeným
vták,
rozšírená
krkavcovitým
po
celom
vtákom
území
Európy.
Slovenska
Má
lesklo
po
hornú
čierne
hranicu
corone)
Zadnej
ktorý Indii
aroztúsenými
vrana
krídlach
a votúlavá
východnej
(letkách)
východoeurópska
Číne.
prechádza
Obývado
ajstromoradiami
(Corvus
severnú
zelenkasta.
corone
polovicu
Holé
cornix)
miesto
Afriky
aokolo
takmer
zobáku
celú je
Severnú
sivobelavé.
a ovocným
Strednú
Mladé
Ameriku.
sú celé matne
krajinu
sna
stromami,
alejami,
aAntarktídy,
pásmi
krovín.
Nevyhýbajú
sa anipri
záhradám
a ijevo
operenie
lesa,
uprednostňuje
s
modrastým
listnaté
a
zelenkastým
a
zmiešané
nádychom,
lesy.
boky
hlavy
a
šija
sú
sivé,
zobák
je
krátky,
koreni
hornej
čeľuste
Vyskytujú
sa
takmer
na
celom
svete
s
výnimkou
Arktídy
a
v
otvorených
biotopoch
i
v
lesoch,
v nížinách
čierne
so
slabým
fialkovým
leskom.
Zobák
a
nohy
sú
tuho
čierne.
malým
lesíkom.
Veľké
hniezdo
často
zhora
kryté
strieškou
z konárikov,
stavia
umiestnené
stromoch
Vrana
Je
najväčším
túlavá
západoeurópska
druhom
spevavcov.
(Corvus
Dĺžka
corone)
zobáka
Žije
70
v-západnej
84, rozpetie
Európe
krídiel
(po
takmer
os Vltava
1 –m,
Labe)
Váhaavysoko
na
1100
Sibíri,
–na1560.
medzi
Jetýmito
tona
veľký
operený.
Dúhovka
dospelých
biela.
Mladé
vtáky
sú
hnedasté,
bez
lesku
asimajú
hnedé
oči.
Je
veľká
ako
holub
(34
cm).
Je
červenkasto
hnedá,
má
čierne
fúzy,
čierny
chvost,
biele
krídla
s
bielym
políčkom
a
vrchoch.
Sú
to
jedny
zvnajvyvinutejších
vtákov
patriacich
do podstatne
rodu
Súaučenlivé,
spoločenské
prispôsobivé.
okrajoch
lesov
alebo
remízkach.
Hniezdo
tvorené
zvyskytuje
konárikov
blata,
hniezdne
lôžko výstelkou
jemných
tráv, koreň
územiami
čierny
Žijú vvták
nížinách.
žije
s mohutným
príbuzný
Obýva
druh
otvorené
vysokým
vranakrajiny
popolavá,
zobákom,
soješirokými
ktorá
na
rozdiel
sapoľami,
od
potokmi,
naaspevavcov.
našom
kanálmi
menšieho
území.
rozstrúsenými
havrana
čierneho
skupinami
máa operený
stromov,
Kavky
trblietavo
hniezdia
modrým
v
kolóniách
zrkadielkom.
a
hniezda
Samec
si
stavajú
a
samica
v
dutinách
sa
navzájom
alebo
nelíšia,
puklinách
mladé
stromov,
jedince
sú
skál
tmavšie
alebo
budov
a
menej
a
ich
pestro
zrúcanín.
korienkov,
vlákien
chlpov.
znáša
6v okolí
-Bežným
7stromy
zelenkastých
husto
tmavohnedo
škvrnitých
vajec,
na
ktorých
sedí
zobáku.
ktoré
môžu
Jeho
šat
nahradiť
jea čierny
parky,
sSamica
kovovým
cintoríny
leskom,
i staré
nalesov,
hrdle
navmu
krajoch
charakteristicky
dedín
alebotejto
priamo
odstáva
vperie.
nich.
Jeho
Živí
sa
krídla
predovšetkým
sú dlhé
aasi
aj 17
na
Väčšina
z
nich
sa
živí
rozmanitou
potravou.
sfarbením
príslušníkov
čeľade
je
čierne
so
silným
zobákom,
Žije
v
blízkosti
lesov,
polí
a
lúk.
V
lete
viac
zime
spolu
s
havranmi
na
poliach.
Je
všežravá,
potravu
si
Živia
zafarbené.
prevažne
Za
hmyzom,
letu
je
nápadná
rôznymi
biela
zvyškami
škvrna
jedál,
nad
ovocím,
čiernym
orechmi,
chvostom
bobuľami
a
široké
krídla
a
podobne
s
bielym
ako
poľom
straky
a
požierajú
sýto
modrými
aj
vajcia
-hľadá
18
dní.
Hniezdi
v apríli
až krajine.
máji ,raz
zaznámy
rok.
konci
rastlinnou
široké,
potavou
prstovito
( zakončené.
semena
oziminy
Je
).rastlinnov
Vsvojou
jari krmí
opatrnosťou,
mláďata, hmyzom
nedôverčivosťou
priležitostne
alesných
inteligenciou.
ničí hniezda
jarabíc
a bažantov., a
cez
deň
v
otvorenej
Živí
sa
potravou
semenami
rastlín
a
drevín
ale
aj
zdochlinami
mláďatá
pierkami
s sojky
čierno-bielymi
vtákov.
Je
známe,
že siNie
robia
Lieta
ťažko,
vlnovito
potravy.
a trepotavo,
navykonávajú
zemi
poskakuje.
Pri
vyrúšeníVsačase
ozýva
ale
niektoré
a straky
súprúžkami.
pestré.
súvzásoby
sťahovavé,
no niektoré
druhy
sezónne
prelety.
Straka
jeiných
všežravec.
Vhniezdenia
zimných
mesiacoch
nej,kedy
prevažuje
zložka
rastlinná,
vpoli,
letných
naopak
živočíšna.
kŕmenia
odpadkami
Je
Havrany
väčšinou
žijú
a
stálym
v
v
dobe
kolóniách,
druhom
najčastejšie
.
Mimo
žije
hniezdneho
v
pároch
na
skupinách
obdobia
robi
stromov
najväčšie
sa
potuluje
(topoľov),
škody.
v
okolí
Plieni
v
hniezda.
znášky
pri
potokoch,
Žije
a
mláďata
osamotene
pri
dedinách
vtákov
v
trvalých
a
drobnej
a mestách,
pároch
v
hlasnym
škrekotom,
čim
v
lese
spôsobí
poplach.
mláďat
zbierajú
malé
bezstavovce
,chrobáky,
slimáky,
červy,
blanokrídlovce
a
drobné
stavovce
.
Požiera
viacia
a
V
zime
sa
často
združujú
do
spoločných
kŕdlov
s
havranmi
poľnými
a
vranami
Väčšinou
hniezdia
v pároch,
ale napríklad
havrany
početnékorienkov,
hniezdne
kolónie.
znášky
zvery.
po
parkoch.
mnoho
Hniezdo
rokov.
si stavia
Hniezda
na si
vysokých
stavia
nastromoch
vysokých
alebo
stromoch
v vytvárajú
krovía znakonárikov,
nedostupných
skalách,
prípadne
ktoré používa
zZvyčajná
peria. Znáša
poveľkosť
niekoľko
v apríli
rokov,
4–5
mláďatá
inch
vtákov
.
V
poľovníctve
spôsobuje
škody
na
hniezdach
jarabíc,
bažantov
a
malých
zajacov.
Požiera
aj
Hniezdi
v
apríli
až
máji
raz
za
rok.
Plytké
tanierovité
hniezdo
z
vetvičiek,
stoniek
a
korienkov
je
umiestnené
v
korunách
modrozelených
takže
za niekoľko
vajec
rokov
so môže
škvrnami.
byť nápadné
Samica nasvojimi
nich sedí
rozmermi.
3 týždne.Do hniezda znáša 5 až 6 modrozelených čierno -hnedo,
krkavcovitých
vtákov
je 2 - 58.–Hniezdo
z konárikov
je najčastejšie
na kríkoch
a na
naktorých
stromoch,
niektoré
druhy
hniezdia
v
mŕtve
živočíchy
.
stromov.
Samice
znášajú
6
zelenkastých,
drobne
hnedo
škvrnitých
sedia
obidvaja
rodičia
17
sivo-hnedo
a sivo
škvrnitých
vajec,
ktoré zahrieva samica. Samica
sedívajec,
väčšinou
sama, doba
sedenia je
20 až16
21–dní.
Vydáva
volanie
„rrá-rrá“
alebo
„kraach-kraach“.
Meria
skoro
akokŕmia
vrana
túlavá
cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna,
dní, mláďatá
potom
asi
19 –(46
20 dní.
skalných
alebotoľko
stromových
dutinách.
Kŕmia
obaja
rodičia.
brucho
ramená sú biele,
krídla sú
kovovobukvicami,
lesklé. Pri lete
je naväčším
krídlach
vidno čierne
orámovanie
bielych
ručných
Živí všežravec
sa aborovicovými
semenami,
žaluďmi,
ovocím,
hmyzom
vrátane
chrobákov,
húsenicami,
Ako
sa
živí
lovom
drobných
stavovcov
(hlavne
hlodavcov,
zajacov
a
vtákov),
vajíčkami
vtákov,
rôznymi
Pre
svojú
početnosť,
agresívnu
a
sliedivú
povahu
spôsobujú
najväčšie
škody
v
poľovníctve.
letiek.
Pri lete
má nápadne
dlhý chvost
apožieraniu
typickú kontrastnú
kresbu.
Lieta smenších
chrakteristickými
veslovitými údermi
slimákmi
a
pavúkmi
a
nevyhýba
sa
ani
vajec
a
mláďat
z
hniezd
lesných
vtákov.
semenami,
akoa aj
zdochlinami
alebo neodlišujú,
odpadkamimladé
na skládkach.
Niekedy
kradne
potravu
ostatným
predátorom. Krkavce
krídiel. Samec
samica
sa navzájom
jedince majú
kratší
chvost
a operenie
bez lesku.
lovia
vzdialenosti
10 km
od hniezda.
Ozývaažsado
typickým
hlasitým
škrekaním,
menej polohlasným štebotaním.
Krkavec čierny (Corvus corax)
Vrana túlavá (Corvus corone )
Havran čierny (Corvus frugilegus)
Kavka tmavá (Corvus monedula)
Straka obyčajná (Pica pica)
Sojka škriekavá (Garrulus glandarius)
SOKOLOTVARÉ ( DRAVCE ) (FALCONIFORMES)
Sú rozšírené
celomhôrny,
svete,Buteo
niektoré
nájdeme
prakticky
všade.
Myšiak
lesný po
(Myšiak
buteo)
Zavalitý
dravecmyšiaka
strednej
veľkostiHniezdi
(dĺžka tela
je asi 53
cm, krídla
samčekov
39
Myšiak
severský
(Buteo
lagopus)
je
väčší
príbuzný
nášho
lesného.
pomerne
ďaleko
na severe
atela
u nás
jastrab
lesný
(Accipiter
gentilis)
Na
chrbtovej
strane
je
sivohnedý.
Nad
okom
je
takmer
biely
pásik.
Spodná
časť
je
cm, samičiek
41 cm,
chvosta
24 cm).
Samec koncom
je trochuseptembra
menší než asamica.
Hmotnosť
je 600-1100
g, rozpätie
krídel
okolo
pravidelne
zimuje.
Prilieta
k Majú
nám
väčšinou
na hniezdiská
odlieta
vhnedé
priebehu
marca.
Rzopätie
Sú
stredne
veľké
veľké.
hákovito
zakrivený
zobák,
na
okrajoch
ostrý,
dlhé
prsty,
dlhé
a
ostré
pazúry,
biela,
tmavohnedo
až
sivo
priečne
pásavá.
Mladé
vtáky
sú
na
chrbtovej
strane
svetlejšie
než
staré
vtáky
abystrý
na
130 cm.
Zložené
krídlacm,
siahajú
takmer
až na koniec
chvosta.
Sfarbenie
je veľmi
variabilné
od
čiernohnedého
až
po
krídel
býva
okolo
140
hmotnosť
800-1200
g.
Na
zápästí
krídla
je
tmavé
pole
lemované
takmer
bielymi
bázami
zrak.
Krídla
majú
veľké,
končisté
alebo
zaokrúhlené,
chvost
je
rôzny.
Lietajú
dobre,
rýchlo
niektoré
druhy
prudko
a
brušnej
bledohnedé
s
hnedými
kvapkovitými
škvrnami.
Samec
je
oveľa
menší
než
samica.
Samce
dosahujú
hmotnosť
bledosmotanové.
Vyskytuje
sarozdiel
svetláod
a tmavá
farebná
forma,
s rôznymi
prechodnými
aberáciami.
Spodná
časť
tela
ručných
a
lakťových
letiek.
Na
myšiaka
lesného
má
operené
beháky.
Je
zväčša
svetlejší
než
myšiak
lesný
a
jednosmerne,
iné biela
(jastrab
vedia
aj rýchlo
meniť
smer,
ďalšie
plachtia
nad
jedným
miestom
(myšiak
alebo
550-900
g, samice750-1200
g.
Rozpätie
krídel
samice
jeprechodmi.
120
cm,
samca
trochu
menej.
Krídla
súnakrátke
a široké.
Chvost
môže
byť
takmer
až veľký)
takmer
hnedá
s rôznymi
Časté
je
svetlé
sfarbenie
prsiach
a hôrny)
tmavšie
na
dobre
ho
možno
odlíšiť
podľa
širokého
tmavého
pásu
na
konci
chvosta.
Je
silne
viazaný
na
svoju
hlavnú
korisťdrobné
sa
trepocú
kmitaním
krídiel
v
kolmom
smere
(sokol
myšiar
pustovka).
jebruchu.
dlhý
s nápadnými
štyrmi
priečnymi
pruhmi.
Vyskytuje
sa aj hrdzavý
nádych
vzácne aberácia
s bielym
bruchom
takmer bez kresby. Chrbtová strana tela je
hlodavce
a jeho
hniezdna
početnosť
úzkoastromami.
koreluje
s gradačnými
cyklami
hlodavcov.
Lieta
veľmi
obratne,
bežne
v
lese
medzi
Krúži
zriedkavo.
Vyniká
svojimi
letovými
ktoréje
u oboch farebných fáz tmavohnedá. Vrchná strana zvyčajne jednofarebná, spodná viac
alebo schopnosťami
menej škvrnitá.pre
Chvost
Samce,
samice
a mláďatá
sa pásavý,
líšia zafarbením
veľkosťou
(samice
sú väčšie
akobeháky
samce).
Dravce
hniezdia
stromoch
má
širokézaokrúhlený
uplatnenie
Nazvyčajne
rozdiel aod
väčšiny dravcov
nerád
krúži,
ale
vďaka
širokým
krídlamna
a dlhému
mierne
av sokoliarstve.
husto
sivohnedý.
Nohy majú
mocné,
pokryté
priečnymi
doštičkami
alebozarastené
na
vperím
hniezdach
z konárov
(sokol
hniezdi
cudzích
chvostu
mázemi
vynikajúce
manévrovacie
schopnosti
aj vvzalesnenom
teréne.
Lovíostré,
buď tak,
si sadne
do koruny stromu,
alebo
okrem
pozdĺžnej
štrbiny
vzadu.
Prsty súhniezdach).
krátke,
pazúry
nie že
však
príliš veľké.
málokedy
na vrcholec,
alebo
letí nízkopazúrmi
nad zemou
sa nestretne
s nejakou
korisťou.
loví prevažne
akotvorí
sú
Pre pomerne
slabé nohy
s krátkymi
môžečimyšiak
loviť len
malú korisť.
Viac Jastrab
ako polovicu
potravy vtáky
myšiaka
Živia sa
prevažne
živou
potravou,
ktorúdruhmi
chytia,
usmrtia
pazúrmi,
roztrhajú
a po
kúskoch
zožerú.
holuby,
vrany,
bažanty,
jarabice,
divé drobných
kačky atď.
Z cicavcov
sú tozobákom
hlavne
veveričky,
ale
je
schopný
uloviť aj
hraboš
poľný,
ďalej
saprepelice,
živí
ostatnými
hlodavcov,
menej
aj vtákmi
(najmä
mláďatami
spevavcov),
Počet vajec
aj mláďat
je pomerne
malý
(1-4), výnimočne 6 (myšiak hôrny). Inkubačný čas je pomerne dlhý. Mladé sú
zajaca.
menšími
plazmi,
hmyzom,
v zime často
zdochlinami.
odkázané na kŕmenie rodičmi; samec im potravu nosí, samica im ju trhá a kŕmi ich.
Delia sa do troch čeľadí:
jastrabovité:
o jastraby/jastraborodé (Accipitrinae)
o myšiaky/myšiakorodé (Buteoninae)
o orly/orlorodé (Aquilinae)
 kršiakovité (Pandionidae)
 sokolovité (Falconidae)
ČAJKA SMEJIVÁ (LARUS RIDIBUNDUS)
Je prostredne veľká (38cm).Pláštik dospelých vtákov je sivý, ostatok tela biely. Vonkajšie okraje krídel sú biele, konce
čierne, hlava v svadobnom šate hnedá, v zimnom operení biela, s tmavou škvrnou za okom. Zobák a nohy majú
červené, predné prsty sú opatrené plávacou blanou. Nedospelé vtáky majú škvrnité, hnedé krídla s čiernou a bielou
kresbou a čiernu obrubu chvosta
Vyskytuje sa okolo vodných plôch so zarastenými brehmi a bohatou vodnou vegetáciou. Na jar a v jeseni sa s obľubou
zdržiava na čerstvo zoraných poliach. 85% potravy tvorí živočišná zložka ( drobné ryby, dážďovky, hmyz, a cicavce.
Niekedy ničí vajcia a mláďatá pernatej zveri.
Je to sťahovavý vták, ktorý k nám prilieta koncom februára , začiatkom marca. Hniezdi v kolóniách na okrajoch
zarastených vôd.
VOLAVKA POPOLAVÁ (ARDEA CINEREA)
Prilieta v marci a odlieta v septembri až v októbri. Biotop tvoria veľké vody, jazerá, rieky, močiare, inundačné územia,
často sa zdržiava i na poliach a strniskách. Hniezdi v lesíkoch pri riekach . Veľké hniezda si stavia na stromoch vo svojich
kolóniách, prípadne aj jednotlivo. Na nezamŕzajúcich vodách zriedkavo aj prezimuje. Na hniezde sedí samček i samička
25-28 dní.
Volavky denne spotrebujú okolo 500 g živočíšnej potravy. Lovia predovšetkým ryby, ale aj hmyz, myši, hady, mláďatá
vtákov až do veľkosti dospelej potápky hnedej. Loví za pomalej chôdze, pričom na vyhliadnutú korisť bleskurýchlo a
presne útočí zobákom.
Chrbát má popolavý až modrosivý, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg Na hlave a na hrvoli má predĺžené perá.
Nemá plávacie blany.
KORMORÁN VEĽKÝ (PHALACROCORAX CARBO)
patrí medzi vtáky morského pobrežia s najväčším areálom rozšírenia, vyskytuje sa aj vo vnútrozemí na všetkých
druhoch veľkých sladkovodných, brakických aj slanovodných tečúcich aj stojatých vodách, na prírodných jazerách aj
umelo vytvorených nádržiach v Európe, v Ázii i v Afrike. Kormorán veľký hniezdi v kolóniách v korunách stromov.
Jednotlivé vtáky sa na rovnaké miesto vracajú hniezdiť po mnoho rokov. Páry sa však spravidla tvoria iba na jedno
hniezdenie.
Je to veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg. Má štíhle telo
hydrodynamického tvaru, ohybný hadovitý krk a pevný hákovitý zobák, ktorým ľahko zachytí klzkú korisť. Živí sa
rybami, ktoré prvažne loví v plytkej vode, ale nie zriedka sa za korisťou potápa do hĺbky vyše 30 metrov. Pod vodou
pláva s krídlami tesne primknutými k telu. Výkonného plavca z neho robia mocné nohy s veľkou plochou plávacích
blán. Je to sťahovavý vták.
Otázky v testoch
•
(ID: 552) Pokiaľ ide o spôsob života čajky smejivej je:
– sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách
•
(ID: 555) Rad sokolotvaré, čiže dravé vtáky rozdeľujeme do troch čeľadí:
– sokolovité, jastrabovité, kršiakovité
•
(ID: 646) Charakteristické znaky kormorána veľkého sú:
– veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na
vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý
•
(ID: 647) Charakteristické znaky volavky popolavej sú:
– na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany,
hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je
sťahovavým vtákom
•
(ID: 649) Charakteristické znaky krkavca čierneho sú:
– má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije
monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom