Realizmus v slovenskej literatúre

Download Report

Transcript Realizmus v slovenskej literatúre

REALIZMUS V SLOVENSKEJ
LITERATÚRE
1880 - 1918
SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA
1874 – zrušenie troch slovenských gymnázií
 1875 – zrušenie Matice slovenskej
 narastá sociálna bieda ľudu
 1882 slovenskí študenti založili v Prahe spolok
Detvan – organizoval vzdelávacie a kultúrne
podujatia, oboznamoval českú spoločnosť so slovenskou
kultúrou, podnecoval záujem o dianie na Slovensku
 60. –te roky – Martin – kultúrne centrum

LITERÁRNY VÝVOJ

nástup realizmu je v slovenskej literatúre výrazne
neskorší (asi polstoročie)

snaha o priame zobrazenie skutočnosti →
- súčasná tematika
- konflikty v spoločnosti
- v popredí kultúrny a spol. život Slovákov
LITERÁRNY VÝVOJ

nástup novej generácie autorov, ktorí boli ovplyvnení
matičným obdobím

vychádzali:
z domácej tradície (Kollár, Sládkovič)
z hodnôt európskej poézie (myšlienky slobody a
rovnosti – Byron, Hugo, Heine...)
a)
b)
LITERÁRNY VÝVOJ - POROVNANIE
romantizmus
realizmus
dominuje
dominuje
národná
otázka
sociálna
problematika
LITERÁRNY VÝVOJ
literatúra rieši aktuálne otázky
 napr. zemianska tematika
- M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie
- S. H Vajanský: napr. Suchá ratolesť
- P. O. Hviezdoslav: napr. Ežo Vlkolinský
 postavy: sedliactvo, inteligencia, zemania (vzťahy
medzi nimi)

LITERÁRNY VÝVOJ
1871 almanach Napred
 zostavovatelia: P. O. Hviezdoslav, Koloman
Banšell
 staršia generácia na čele s Hurbanom odmieta
ich názory (témy, nový verš ap.) – nastáva
generačná výmena na prelome 70. - 80. rokov
 obnovenie Slovenských pohľadov (1881)
 zánik časopisu štúrovskej generácie Orol

SLOVENSKÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA
1. vlna
2. vlna
1880 – 1900
1900 – 1918
opisný
realizmus
kritický
realizmus
1. VLNA SLOVENSKÉHO LITERÁRNEHO
REALIZMU
nástup: 80.roky 19. storočia
 autori:
Svetozár Hurban –Vajanský
Pavol Országh – Hviezdoslav
Terézia Vansová
Martin Kukučín
Elena Maróthy - Šoltésová
 viditeľné zmeny v literatúre najmä v oblasti
poézie a prózy

POÉZIA
sylabotonický prozodický (veršový) systém
 má ustálený počet slabík vo verši (izosylabizmus)
 rovnaké umiestnenie prízvučných slabík →
podlieha stopovej organizácii
 stopy tvoria prízvučné a neprízvučné slabiky
 stopy: daktyl (-UU), trochej (-U), jamb (U-) a iné
 - prízvučná slabika;
U neprízvučná slabika

S.H.VAJANSKÝ: HERODES
prečítajte
si báseň Herodes
(http://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Ta
try-a-more/7)
1.
2.
3.
4.
zaraďte dielo k literárnemu druhu
a svoje tvrdenie zdôvodnite
zapíšte si osnovu textu
charakterizujte kompozíciu textu.
popíšte strofu samotnej básne
(počet veršov, slabičnosť verša,
rým)
S. H. VAJANSKÝ: HERODES
Na našom krásnom Považí
1.
útle dve detušky žili,
dievčatku mater zomrela,
chlapcovi tatuško milý.
A jak sa stáva povšedne,
rodáci, dobre to znáte:
chudoba v biedu vyrástla
i v jednej i v druhej chate.
2.
3.
4.
výrazne prečítajte
úryvok, dbajte na
splývavú výslovnosť
vyznačte prízvučné a
neprízvučné slabiky
označte a pomenujte
stopy vo veršoch
pomenujte použitý
veršový systém
PRÓZA
v umeleckej literatúre dominuje ľudový jazyk
 nové žánre v slovenskej literatúre: kresba, črta,
poviedka, novely, románové skladby zo
spoločenského života
 vrcholnými dielami sú realistické prózy - romány

Dráma - najmenej rozvinutá; dominantné
dielo: P. O. Hviezdoslav: Herodes a Herodias
MARTIN
CENTRUM KULTÚRNEHO DIANIA
1.
2.
3.
4.
5.
vydávanie časopisov (Slovenské pohľady, Národné
noviny, Černokňažník a iné)
miesto pobytu mnohých dejateľov (K. Kuzmány,
V. Paulíny - Tóth, S. H. Vajanský, J. Škultéty, E.
Maróthy - Šoltésová)
vznik kníhtlačiarne
spolková činnosť (Muzeálna slovenská spoločnosť –
A. Kmeť, ženský spolok Živena)
ochotnícke divadelníctvo
SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ
-
-
narodil sa 16.1.1847 v Hlbokom
občianske meno: Svetozár Hurban
najstarší syn predstaviteľa štúrovskej generácie
Jozefa Miloslava Hurbana
po absolvovaní právnickej akadémie v Bratislave
pracuje ako advokát v Skalici, Liptovskom
Mikuláši, neskôr sa stáva redaktorom
Slovenských pohľadov a Národných novín v
Martine
zomrel v Martine 17.8.1916, kde je aj pochovaný
na Národnom cintoríne
TVORBA
Predstaviteľ realizmu v slovenskej literatúre
 Debutoval básnickou zbierkou Tatry a more (1879),
táto zbierka je rozdelená do siedmych cyklov: Zvuky,
Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír,
Herodes, Dozvuky



Básnická zbierka: Spod jarma (1884) má dva cykly:
Môj ľud a Moje túžby
Básnická zbierka: Verše (1890) pozostáva z piatich
cyklov: Z pochmúrnych chvíľ, Sonety, Príbehy,
Tercíny, Pablesky
 Román:
Suchá ratolesť
 mladý zeman Stanislav Rudopoľský, posledný
potomok starej zemianskej rodiny, ktorý
študoval právo vo Viedni a cestoval po Európe,
sa vracia do rodného Rudopolia
 k slovenskému národu nemá žiadny vzťah
 rozhovory s učiteľom Tichým prebúdzajú
záujem Stanislava o problémy slovenského
národa
 v súboji so Svatnayom, ktorý intrigami
ohrozuje česť Márii Vanovskej, je zranený
opatruje ho mladá vdova Adela Rybárička
 pomáha mu nájsť zmysel života
 statkár Vanovský, učiteľ Tichý a Adela Rybárička ho
získajú pre národné veci
 v závere románu Stanislav Rudopoľský súhlasí, aby
jeho rod prestal byť „suchou ratolesťou“ na strome
slovenského národa
 ostáva žiť v rodnom kraji a chce byť užitočný svojmu
národu.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
1849 - 1921
ČO UŽ VIEME O ŽIVOTE A TVORBE P. O.
HVIEZDOSLAVA?










Odkiaľ pochádzal, z akej rodiny?
Kde študoval?
V akom jazyku začal tvoriť?
Vysvetlite pseudonym Hviezdoslav.
Aká súťaž sa spája s jeho menom?
S akou tematikou sa stretneme v jeho tvorbe?
Vymenujte lyrické cykly P. O. Hviezdoslava.
Medzi rozsiahle lyricko-epické skladby patria....
Ako tematikou sa inšpiroval vo svojej najznámejšej dráme?
Charakterizujte slovník P. O. Hviezdoslava.
Vyšný Kubín, pochádza z rodiny chudobného zemana a garbiara
Mikuláša Országha
 tvoril aj pod pseudonymom Jozef Zbranský, Syn ľudu
 študoval na maďarskom gymnáziu v Miškovci (tu sa stretol s
maďarskou poéziou), neskôr v Kežmarku – bol výborný žiak
 začína tvoriť v maďarčine (za svoje práce získava aj štipendium) a
nemčine („mladý Goethe“)
„Prečo nepíšeš po slovensky, Paľko, veď ty si predsa Slovák!“ (profesor
Dlhány na slovenčine)
 prázdniny na Orave (zlom) - jeho učiteľ z detstva farár Novák mu
požičiavajú knihy Kollára, Hollého, Sládkoviča a Pavol skúša písať
po slovensky
 vychádza mu prvá kniha v slovenčine Básnické prviesenky
Jozefa Zbranského.
 pokračuje v štúdiu na Právnickej fakulte v Prahe – pôsobí v
Dolnom Kubíne, Martine, dokonca v Tatrabanke
 berie si svoju veľkú lásku Ilonku Novákovú (nemajú vlastné deti,
vychovávajú bratove deti)
 Vysvetlite pseudonym Hviezdoslav. (naplnil si sen z detstva, kedy
ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej
nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí)
 Aká súťaž sa spája s jeho menom? Hviezdoslavov Kubín (založil
Viliam Záborský – prednášateľ jeho veršov)

S akou tematikou sa stretneme v jeho tvorbe?
Aktívny formovateľsko-kritický vzťah k národnej realite.
Jeho vzťah ku skutočnosti sa realizuje cez zámerné úsilie
zjednocovať osobné a spoločenské momenty na základe
dramatickej konfrontácie skúsenosti a ideálu.
 Vymenujte lyrické cykly P. O. Hviezdoslava.
Sonety, Letorosty I., Letorosty II. a Letorosty III., Žalmy a
hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky,
Krvavé sonety
 Medzi rozsiahle lyricko-epické skladby patria...
Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský (epos),
Gábor Vlkolinský (epos)
 Charakterizujte slovník P. O. Hviezdoslava.
Je možné ho označiť ako transrealizmus – jazyk, ktorým je
napísané Hviezdoslavovo dielo, umožňuje „poňať i
pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského ducha – od
vesmírnych galaxií po najdrobnejšiu rastlinu na zemi, od
dejinnej filozofickej reflexie po jednoduchý prejav ľudového
myslenia, od najabstraktnejších pojmov vo sfére intelektu
po konkrétny inštrumentár roľníkovej práce.“

KRVAVÉ SONETY
(ÚRYVOK)
A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd,
Kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
A jak v žne postať zbožia líha zrelá
pod kosou, radom váľajú sa telá;
v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod...
1.
2.
3.
4.
5.
Tak vo víchrici totej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek; výkvet človečenstva,
života radosť smrtnej do chmúry,
v prach purpur všeľudského dôstojenstva,
v sutiny jasný palác kultúry!
Ako sa cítil P.O.H., keď písal túto báseň?
Autor napísal túto báseň v r. 1914, vyjsť však mohla
až v r. 1919 – pokúste sa vysvetliť, prečo?
Ako sa básnik vyjadruje o vojne?
Aké pocity vo vás báseň vyvolala?
Aké ďalšie motívy v básni nachádzame?
Kresťanstvo tvoje – lož je, faloš, mam!
Mlč o pohanoch! Zle sa vyhováraš:
čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! To stváraš,
sa v majstra vyučiac ich remeslám. - - Kto zapríčinil tento úpadok,
zosurovenie, zdivočenie mravov?
Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou
vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, - - To oná panovačnosť nadutá,
čo pancier odela a číha v zbroji;
čo na obzore ako mračno stojí,
žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; - - A keď sa toto peklo vyvzteká,
či ozaj nastúpi zmier, pokoj neba?
Nenávisť ovládze-li samu seba,
z nástrahy zrodí-li sa bezpeka,
-
a pravda sadne za stôl odveká? - - -
PRE ĽAHŠIE POROZUMENIE
JEHO LEXIKY:
BÁSNE
A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd,

Kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
A jak v žne postať zbožia líha zrelá
pod kosou, radom váľajú sa telá;
v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod...
o
Tak vo víchrici totej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek; výkvet človečenstva,
života radosť smrtnej do chmúry,
v prach purpur všeľudského dôstojenstva,
v sutiny jasný palác kultúry!
a)
b)
c)
d)
Kres pušiek – slovo „kres“ súvisí so slovom
kresať, zapáliť oheň
Zvlek = odpad
Sutiny – zrúcaniny (z češtiny)
Význam mena bohyne Astarot môžete
získať dedukciou z kontextu veršov
– NIEKOĽKO VYSVETLENÍ
Úloha 1 : v záverečnej tercíne autor
vynechal slovesá – prísudky, spoliehajúc
sa na to, že ich čitateľ vycíti z kontextu
(všetky významovo nadväzujú na posledné
sloveso zapadá). Doplňte ich na základe
kontextu.
Života radosť .....smrtnej do chmúry,
v prach......purpur všeľudského
človečenstva,
v sutiny......jasný palác kultúry!

Úloha 2 : určte rýmovú schému sonetu

Úloha 3: odhaľte trojdielne obsahové
členenie tohto sonetu

Úloha 4: v čom vidí autor najväčšie zlo a
nešťastie prebiehajúcej vojny? (Nestačí
názor, že v nej umiera mnoho ľudí.)
NÁJDITE UMELECKÉ PROSTRIEDKY , KTORÝMI AUTOR UMOCŇUJE
MOTÍV VOJNY
A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd,




Kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
A jak v žne postať zbožia líha zrelá
pod kosou, radom váľajú sa telá;
v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod...





Tak vo víchrici totej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek; výkvet človečenstva,
života radosť smrtnej do chmúry,
v prach purpur všeľudského dôstojenstva,
v sutiny jasný palác kultúry!

Metafora (prenesenie významu slova
na základe podobnosti)
Prirovnanie
Personifikácia
Epiteton
Inverzia (obrátený slovosled)
Elipsa (vynechanie časti vety)
Novotvar
Vlastné mená mytologických bytostí
Zvukomaľba (výber spoluhlások
vytvárajúci zvukový dojem)
Metonymia (prenesenie pomenovania
javov na základe vnútornej väzby
medzi nimi)
EŽO VLKOLINSKÝ
epická báseň (epos, veršovaná epika)
Hlavné postavy
Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec
zo zemianskej rodiny poslušného,
pracovitého, hrdého zemana
Estera Vlkolinská - Ežova matka, zarytá
zemianka, panovačná, hrdá, neústupná
Eliáš Vlkolinský - Ežov strýko, zarytý
zeman, skúpy, vypočítavý
Žofka –krásna, mladá dievčina zo sedliackej
rodiny
Miesto deja – Vlkolín (básnické pomenovanie Vyšného Kubína)
- Hviezdoslav vykreslil celý rad typov, postáv a figúrok zo zemianskeho
i sedliackeho života
- Opísal rozdielne zvyky týchto dvoch spoločenských vrstiev
(predovšetkým v kolektívnych scénach – fašiangy, pytačky, svadba)
Ežo s matkou Esterou hospodárili na otcovom majetku
sami. Matka Estera (hrdá, panovačná zemianka) však
neustále zapárala do Eža kvôli tomu, že chodí so Žofkou
Beckovie, sedliackym dievčaťom. Darmo mu matka
dohovárala, aby ju nechal a našiel si inú, zo zemianskej
rodiny. No on počúvol hlas svojho srdca. Keď sa Ezech
nechcel Žofky vzdať, tak ho matka vyhnala z domu a
vydedila! Prichýlil ho strýko Eliáš, lebo tam mu nik
nebránil, aby po práci chodil k Žofke. Strýko mu nakoniec
vystrojil i svadbu.
 Práve svadba (trvajúca 4 dni) je kompozičným i
ideovým jadrom eposu
 Tu totiž dochádza ku konfliktu medzi zemanmi
(dokazujú svoju nadradenosť) a sedliakmi
 Autorove demokratické myšlienky sú tak tlmočené
cez postavu Eža, ktorý konflikt urovnáva:

„Sme rovní! áno – zemän – nezemän,
v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie
dnes vraví, nezná časy alebo
je zatvrdilý, čo je nerozum.“
… po rokoch.
Estera sa vracia z poľa domov a pred dedinou sedia
chlapci na brvnách. Tu sa jeden vyrúti z klbka a beží jej
oproti. Pevne ju chytil za kolená a vypýtal si od nej
jabĺčko. Vkradol sa za ňou do izby, lebo chcel všetko
vedieť. Za chlapcom prišli čoskoro aj jeho rodičia, Ežo a
Žofka.
Estera prijala nevestu so slzami v očiach a zasypala ju
bozkami. A veru nebanovala, Žofka bola dobrou
gazdinou a jej syn bol tak isto dobrým mužom a
hospodárom.
Vyvrcholenie
KOMPOZÍCIA
Estera
vydedí Eža, ktorý
nachádza útočisko pri
strýkovi Eliášovi
Zápletka
Konflikt Estery a
Eža kvôli
sedliackemu
dievčaťu
Expozícia
Predstavenie postáv
oboch spoločenských
vrstiev
Obrat
Svadba Eža a Zuzky.
Konflikt spoločenských
vrstiev.
Rozuzlenie
Zmierenie Eža, Zuzky a
Estery prostredníctvom
vnúčika.
GÁBOR VLKOLINSKÝ
epická báseň (epos, veršovaná epika)
druhý vlkolínsky zemiansky epos
Hviezdoslavove najrozsiahlejšie epické dielo
Obidve časti vlkolínskej fresky prebiehajú následne i
paralelne.
Dej Gábora sa začína tam, kde sa vlastný dej Eža
Vlkolinskeho končí.
V Ežovi však nasleduje epilóg, časovo posunutý „päť či šesť
rokov“ neskôr (vnúča sprostredkuje zmierenie Estery so
synom a nevestou)
Dej Gábora sa teda musí odohrať v rámci tohto časového
rozpätia, lebo na jednom mieste sa tu pripomína, že spor
matky s Ežom stále trvá.
Hviezdoslav poukazuje na problém spoločenských
rozporov medzi zemanmi a sedliakmi a ukazuje, ako
rodové zemianstvo hynie, zostáva ľud (sedliaci) a
jemu patrí budúcnosť.
Zemianstvo už pohltil proces rozkladu a úpadku.
HLAVNÝ HRDINA
Gábor (charakter autor vykreslil zložitejší a rozpornejší,
než bola Ežova povaha)
Pochádza z mnohopočetnej rodiny a na tejto rodine autor
zobrazuje majetkový a morálny úpadok.
Je svedkom postupnej skazy svojej rodiny: matka
prepadla vášni alkoholu, otec ju spočiatku od toho
odvracia (dokonca chce siahnuť po krajnom riešení a
chce ju zabiť), potom však rezignuje a oddá sa pitiu aj
on.
Gábor pre túto rodinnú hanbu zostáva radšej starým
mládencom (žiadna – ani zemianka, ani sedliačka ho
nechce)
Gábor i so svojím „zemianstvom“ zostáva celkom sám a
zúfalý.
Dokonca uvažuje o tom, že sa zmárni.
Vtedy mu však poradí Ežo, aby sa priženil k sedliackej
rodine, rodine Blažkovcom.
A tak dochádza k definitívnemu splynutiu zemianskej
tradície s budúcnosťou a perspektívnosťou
SEDLIACTVA.
DVE NÁVŠTEVY
Osud Gábora a Eža sa uzatvára dielom Dve
návštevy, kde po rokoch (autor) prichádza k obom
na návštevu a porovnáva ich protiklady života.
Ežo má len jedno dieťa a zostal verný zemianskej
tradícii,
Gábor má viac detí a jeho spôsob života je sedliacky
a splynul s ľudom.
PROBLEMATIKA ZEMIANSTVA V
SLOVENSKEJ REALISTICKEJ LITERATÚRE
S. H. VAJANSKÝ
Suchá ratolesť
- zemianstvo sa
môže stať
hybnou silou
spoločnosti, keby
sa spojilo s
uvedomelou
slovenskou
inteligenciou
1884
P. O. HVIEZDOSLAV
M. KUKUČÍN
vlkolinské eposy
Keď báčik z
- zemianstvo už
Chochoľova umrie
nedokáže plniť
vedúcu úlohu
- vyobrazenie
spoločnosti, jeho
definitívneho
budúcnosť je v
spojení s ľudom
hmotného a
(teda sedliactvom)
morálneho
- postupný hmotný
a morálny úpadok úpadku
zemianstva
zemianstva
1890 – 1899
1890
HÁJNIKOVA ŽENA
HERODES A HERODIAS
Samostatne nájsť a vypracovať na DÚ!!!
MARTIN KUKUČÍN
Pozrieť a spracovať z rifľovej knihy a poznámok zo
semináru!!!
ZDROJE
šablóna: M. Sopko
 www.zlatyfond.sme.sk
 ŽILKA, Peter. 1987. Poetický slovník. Bratislava:
Tatran, 1987. 2.vyd. ISBN 061-033-87
