Stredoveké mestá
Download
Report
Transcript Stredoveké mestá
na Slovensku
Vypracoval: JuKuMa
1, nadviazaním na antické mestá
(Barcelona, Marseille,..)
2, z významných remeselných alebo obchodných osád
pod hradmi (Bratislava, Praha,..)
3, na neosídlenom mieste na základe politickej,
vojenskej či ekonomickej potreby
(Banská Štiavnica,..)
podobné u všetkých Slovanov,
svedčí o tom, že išlo o miesto, kde sa pravidelne
(určitý deň v týždni) stretávali kupujúci a
predávajúci, aby spolu obchodovali
Mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od
staroveku
Mestá na Slovensku medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli
až v stredoveku
Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí
panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný
V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho
vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť
z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242
Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä :
v oblastiach rudných ložísk
na rušných cestách
vo frekventovaných podhradiach
na križovatke ciest
v poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie
situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom
úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného
panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh
Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný
charakter troch typov miest na Slovensku: banských,
obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk
poľnohospodárskej výroby
slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st. za vlády
Anjouovcov, Mateja Korvína
do miest prišli Nemci, ktorí boli skúsení baníci,
hutníci a remeselníci
kráľ im udeľoval výsady
obyvatelia si volili predstaveného mestskej
obce, richtára (z nemeckého Richter – sudca) a
mestskú radu, ktorá okrem správnych úloh bola i
prvostupňovým súdom pre mestskú komunitu
mestám udeľoval panovník tzv. privilégia (napr.:
vlastné súdnictvo, osobná sloboda mešťanov,..) , aby si
udržiaval ich priazeň
na oplátku sa za to mestá stávali oporou panovníka v
bojoch proti šľachte
.
Medzi výsady mešťanov patrilo:
právo slobodne disponovať so svojim hnuteľným i
nehnuteľným majetkom
právo slobodne sa sťahovať z miesta na miesto
právo slobodnej voľby farára, rybolovu, poľovania, či ťažby
dreva v mestskom chotári
právo konania slobodného trhu (trhové právo), na ktorom
mešťania nemuseli platiť trhové poplatky, a naopak, mesto si
mohlo ponechať poplatky, ktoré zaplatili iní.
míľové právo, právom skladu...
Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali
na seba aj isté záväzky
povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census)
pozemkovú daň (terragium) – iba majitelia nehnuteľností
povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže
odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate)
vyťaženej rudy
pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve
mesta
odvádzanie cirkevného desiatku
uplatňovala sa peňažná renta (poplatky sa vyberali v
peniazoch) , len v menších mestách sa odvádzali naturálie
Najstaršie mestské privilégiá na slovenskom území boli
udelené mestu Trnava v r. 1238,Krupina, Zvolen, Banská
Bystrica. Bratislava získala privilégium v r. 1291.
V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu
intenzitu (k predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z
13. storočia pribudlo nových 60)
Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo
ich strategický význam pri obrane krajiny
V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí od miest
dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť
sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa r.
1405 pokúsil tzv. Decretom minus vytvoriť kráľovský
mestský stav.
Priemerný počet obyvateľov slovenských miest
koncom stredoveku bol okolo 3000-3500 obyvateľov,
najväčšie mestá boli Košice, Bratislava a Banská
Štiavnica s vyše 5000 obyvateľmi
Bratislava
Košice
Banská Štiavnica
1. SKUPINA – mešťania, ktorí mali úplné mestské
práva
2. SKUPINA – tovariši, učni a sluhovia a mestská
chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne
3. SKUPINA – obyvatelia, ktorých život v meste
upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta,
univerzitní učitelia a študenti).
v stredoveku sa kupci spájali do zvláštnych záujmových
skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy.
->> najvýznamnejšia - nemecká hanza,
v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest, tie
zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom,
Škandináviou, Ruskom a pod.
mestá boli predovšetkým obchodnými strediskami
mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách
ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu.
organizácia remeselníkov alebo drobných
obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na
ochranu remesla a obchodu
Cech združoval výrobcov príslušného remesla
upravovali ju cechové artikuly
dozerali na spôsob výroby, na
kvalitu výrobkov a ich cenu.
Znak cechu garbiarov
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si
zachovala charakter stredovekého mesta
patrí medzi najhistorickejšie mestá na Slovensku
patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy
v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších
mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa usilovali o jej
dobytie
príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.
vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej
rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných
strážcov a nemeckej osady
Zdroje:
http://referaty-seminarky.sk/vznik-a-vyvoj-stredovekych-
miest-na-slovensku/
http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/Stre
doveke%20mesta.htm
http://referaty.atlas.sk/vseobecnehumanitne/dejepis/53324/stredoveke-mesta-a-univerzity
http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=5089