Transcript Stredoveké mestá

na Slovensku
Vypracoval: JuKuMa
1, nadviazaním na antické mestá
(Barcelona, Marseille,..)
2, z významných remeselných alebo obchodných osád
pod hradmi (Bratislava, Praha,..)
3, na neosídlenom mieste na základe politickej,
vojenskej či ekonomickej potreby
(Banská Štiavnica,..)
 podobné u všetkých Slovanov,
 svedčí o tom, že išlo o miesto, kde sa pravidelne
(určitý deň v týždni) stretávali kupujúci a
predávajúci, aby spolu obchodovali
 Mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od
staroveku
 Mestá na Slovensku medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli
až v stredoveku
 Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí
panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný
 V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho
vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť
z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242
 Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä :
 v oblastiach rudných ložísk
 na rušných cestách
 vo frekventovaných podhradiach
 na križovatke ciest
 v poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie
situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom
úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného
panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh
 Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný
charakter troch typov miest na Slovensku: banských,
obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk
poľnohospodárskej výroby
 slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st. za vlády
Anjouovcov, Mateja Korvína
 do miest prišli Nemci, ktorí boli skúsení baníci,
hutníci a remeselníci
 kráľ im udeľoval výsady
 obyvatelia si volili predstaveného mestskej
obce, richtára (z nemeckého Richter – sudca) a
mestskú radu, ktorá okrem správnych úloh bola i
prvostupňovým súdom pre mestskú komunitu
 mestám udeľoval panovník tzv. privilégia (napr.:
vlastné súdnictvo, osobná sloboda mešťanov,..) , aby si
udržiaval ich priazeň
 na oplátku sa za to mestá stávali oporou panovníka v
bojoch proti šľachte
.
 Medzi výsady mešťanov patrilo:
 právo slobodne disponovať so svojim hnuteľným i
nehnuteľným majetkom
 právo slobodne sa sťahovať z miesta na miesto
 právo slobodnej voľby farára, rybolovu, poľovania, či ťažby
dreva v mestskom chotári
 právo konania slobodného trhu (trhové právo), na ktorom
mešťania nemuseli platiť trhové poplatky, a naopak, mesto si
mohlo ponechať poplatky, ktoré zaplatili iní.
 míľové právo, právom skladu...
 Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali
na seba aj isté záväzky
 povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census)
 pozemkovú daň (terragium) – iba majitelia nehnuteľností
 povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže
odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate)
vyťaženej rudy
 pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve
mesta
 odvádzanie cirkevného desiatku
 uplatňovala sa peňažná renta (poplatky sa vyberali v
peniazoch) , len v menších mestách sa odvádzali naturálie
 Najstaršie mestské privilégiá na slovenskom území boli
udelené mestu Trnava v r. 1238,Krupina, Zvolen, Banská
Bystrica. Bratislava získala privilégium v r. 1291.
 V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu
intenzitu (k predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z
13. storočia pribudlo nových 60)
 Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo
ich strategický význam pri obrane krajiny
 V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí od miest
dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť
sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa r.
1405 pokúsil tzv. Decretom minus vytvoriť kráľovský
mestský stav.

 Priemerný počet obyvateľov slovenských miest
koncom stredoveku bol okolo 3000-3500 obyvateľov,
najväčšie mestá boli Košice, Bratislava a Banská
Štiavnica s vyše 5000 obyvateľmi
Bratislava
Košice
Banská Štiavnica
 1. SKUPINA – mešťania, ktorí mali úplné mestské
práva
 2. SKUPINA – tovariši, učni a sluhovia a mestská
chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne
 3. SKUPINA – obyvatelia, ktorých život v meste
upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta,
univerzitní učitelia a študenti).
 v stredoveku sa kupci spájali do zvláštnych záujmových
skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy.
->> najvýznamnejšia - nemecká hanza,
 v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest, tie
zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom,
Škandináviou, Ruskom a pod.
 mestá boli predovšetkým obchodnými strediskami
 mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách
ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu.
 organizácia remeselníkov alebo drobných
obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na
ochranu remesla a obchodu
 Cech združoval výrobcov príslušného remesla
 upravovali ju cechové artikuly
 dozerali na spôsob výroby, na
kvalitu výrobkov a ich cenu.
Znak cechu garbiarov
 Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si
zachovala charakter stredovekého mesta
 patrí medzi najhistorickejšie mestá na Slovensku
 patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy
v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších
mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa usilovali o jej
dobytie
 príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.
 vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej
rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných
strážcov a nemeckej osady
Zdroje:
 http://referaty-seminarky.sk/vznik-a-vyvoj-stredovekych-
miest-na-slovensku/
 http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/Stre
doveke%20mesta.htm
 http://referaty.atlas.sk/vseobecnehumanitne/dejepis/53324/stredoveke-mesta-a-univerzity
 http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=5089