Transcript Výroba skla.

Sklo bolo objavené okolo roku
3 000 p.n.l. v Egypte. Spočiatku
technológia neumožňovala
výrobu čistého skla (prímesy) a
používalo sa hlavne na výrobu
ozdôb. Obsahovalo oxid
kremičitý, vápnik a sodík.
Sklo je číra hmota na umelecké
a úžitkové spracovanie. Základnými
surovinami na výrobu skla sú kremičitý
piesok, sóda, potaš, vápenec. Suroviny
sa miesia a tavia v peciach na sklovinu,
ktorá sa tvaruje buď ručne sklárskou
píšťalou, alebo zväčša už strojovo, lisuje,
valcuje a leje sa. Výrobky sa ochladia
a zdobia brúsením, rezaním, rytím,
leptaním, maľovaním a zlátením.
vzniká tavením kremenného piesku so
zmesou uhličitanov a stuhnutím
taveniny.
obyčajné sklo
 farebné sklá

Základné suroviny na výrobu skla sú:
 čistý kremičitý piesok,
 oxid vápenatý,
 uhličitan sodný (draselný),
 oxid hlinitý
 črepy skla (separovaný odpad).
Z týchto surovín sa pripraví prášková zmes
nazývaná sklársky kmeň, ktorý sa taví v
sklárskej peci. Ku základným zložkám kmeňa
sa pridávajú rôzne prísady ktoré sklo čistia,
zafarbujú alebo znepriehľadňujú.
Chemicky nezvyčajne odolná látka.
 S vodou sa nezlučuje.
V prírode :
- minerál kremeň
- drahé kamene
Hlavná zložka kremenného piesku.
Základná surovina na výrobu skla.

Si O2
1 : 2
ametyst
Rozoznávame niekoľko druhov skla:
 ľahko taviteľné sodnaté (vhodné na
fúkanie)
 tvrdé draselné (vhodné na rezanie
a brúsenie – krištáľ)
 mäkké olovnaté (vhodné na liatie do
foriem a na výrobu optického skla)
Okrem umeleckého skla sa
vyrába sklo:
 technické (okenné tabule,
obkladačky)
 úžitkové (poháre, vázy, lustre)
 optické (šošovky, sklá do
okuliarov a optických prístrojov)
Sklené vlákno je vlákno, ktoré sa
vyrába zo skla ťahaním roztavenej
skloviny pri teplotách vyšších ako
1000°C. Vyznačuje sa vysokou
pevnosťou ťahu (vyššou ako oceľové
vlákno). Používa sa na výrobu
bytových textílií, sklolaminátov,
izolačného materiálu, ale aj
v prenosovej rozhlasovej a televíznej
technike.
Základný technologický postup
výroby:
ZAKLADANIE
Vstupnou surovinou pri zakladaní je
sklárska vsádzka. Zložená je
z viacerých komponentov: piesku,
potaše hydrátovej, sódy kalcinovanej,
mínia, liadku draselného, kysličníka
amónneho, črepov.
TAVENIE
V technickej praxi sa obvykle
pochod tavenia rozdeľuje
na 3 hlavné štádia:
 Vlastné tavenie – prvá etapa pochodu tavenia,
končiaci zmiznutím posledných zbytkov pevných
látok. Túto etapu rozdeľujeme ešte na obdobie
chemických reakcií a období rozpúšťania zvyšku
pevných látok skôr utvorených v tavenine.
 Homogenizácia – odstraňovanie plynných
uzatvorenín a vyrovnávanie zloženie taveniny v celej
hmote.
 Ochladenie skloviny – na pracovnú teplotu, pri
ktorej sa sklo dá odoberať k tvarovaniu.
Spracovanie skloviny
Tekutá sklovina sa ďalej spracováva
fúkaním, lisovaním, liatím a to ručne
alebo strojovo. Takto vzniknuté
polotovary sa môžu ďalej upravovať
leptaním, pokovovaním, brúsením a
leštením.
Liatie
Sklovina sa dá odlievať. Odlieva sa do
kovových (pri ručnom spracovaní aj
do drevených) foriem. Nevýhodou je
menej kvalitný povrch. Odlievajú sa
fľaše, taniere, poháre, sklenené
polotovary (rúry, spojky)
Tabuľové sklo
- (sklenené tabule) sa vyrába odlievaním do
plochých foriem. Pre dosiahnutie ideálne
rovinného a hladkého povrchu tabuľového skla
je vnútro formy tvorené roztaveným cínom.
Niekedy sa do tabuľového skla zalieva kovová
mriežka (bezpečnostné sklo). Takéto sklo sa po
rozbití nerozpadne na voľné črepy.
Sklo v automobiloch je kalené a vrstvené
(niekoľko vrstiev skla a priehľadných plastových
fólií). Po rozbití vytvára drobné, relatívne okrúhle
črepy, ktoré ostávajú prilepené
na fólii. Podobne sa vyrába
nepriestrelné sklo.
 splnenie ekologických limitov
 nízké výrobné náklady
 vysoká kvalita výrobkov
16
ako druhotnej suroviny, vyžaduje separovanie
skla podľa farby na tzv. biele sklo (označované
aj ako číre) a sklo farebné (najčastejšie zelené
a hnedé).
Triedenie podľa farby je dôležité pri samotnom
spracovaní suroviny. Zmiešané sklo je možné
použiť už len na výrobu farebného skla.
Sklenené črepy tvoria pri výrobe nových
výrobkov viac ako 50-percentný podiel, pri
farebnom skle to môže byť až 90%
Do zberu skla preto nikdy nepatria:
 silno znečistené fľaše a sklenené obaly,
 porcelán a keramika, maľované sklo,
obrazovky televízorov (obsahujú nebezpečné
chemické prímesi),
žiarovky a žiarivky (obsahujú ortuť a ďalšie
nebezpečné chemické látky),
sklobetónové tvárnice, oceľou vystužené sklo,
zrkadlá, varné sklo, krištáľové sklo (obsahujú olovo
a iné chemické látky),
kovové vrchnáky (plastové vrchnáky a papierové
etikety v menšej miere nie sú škodlivé).
Čo môžeme urobiť my?
Používať vratné sklenenéobaly.
Triediť sklo podľa farby.
Využívať kontajnery na zber skla.
Snažiť sa o zavedenie
celoplošného zberu skla v obci.
Neznečisťovať zberové kontajnery
plastmi, kovmi a pod.