Transcript II.TC-5.Konstrukcne casti elektromechanickych pristrojov

Aktivita 8
Príprava učebných textov v predmetoch
základy elektrotechniky, rozvody
elektrickej energie, využitie elektrickej
energie, elektrické stroje a prístroje,
elektrotechnické materiály pre učebný
odbor elektromechanik.
Ing. Miroslav Púpala
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
5. Konštrukčné časti elektromechanických prístrojov
Mechanizmus elektromechanického prístroja sa skladá z:
- meracieho systému;
- ukazovacieho zariadenia.
Meracie prístroje rôznych meracích sústav majú niektoré konštrukčné časti
rovnaké.
a) Uloženie pohyblivej časti meracieho mechanizmu
Požiadavky na uloženie: - dostatočná citlivosť meracieho prístroja;
- presná vzájomná poloha pevnej a pohyblivej časti v pokoji aj
pri pohybe otočnej časti.
Môžeme použiť nasledujúce spôsoby uloženia:
- v ložiskách
- hrotové ložisko;
- čapové ložisko.
- v závesoch - jednoduchých;
- dvojitých.
Hrotové uloženie je najrozšírenejšie v
starších typoch a používa sa v prístrojoch
všetkých tried presnosti.
Hroty hriadeľa sa môžu mechanickým nárazom ľahko poškodiť, preto si
takéto uloženie vyžaduje starostlivé zaobchádzanie.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
Čapové uloženie sa používa vtedy, ak je otočná časť
ťažšia a keď sa vyžaduje zvýšená odolnosť voči
otrasom.
Toto uloženie je odolnejšie voči otrasom, trenie v
ložiskách je však väčšie ako v hrotových ložiskách, preto
prístroje s čapovými ložiskami merajú s menšou
presnosťou.
Jednoduchý záves sa používa vtedy, keď sa
vyžaduje vyššia citlivosť. Je však chúlostivejší na
manipuláciu pri prenášaní.
Pred meraním vyžaduje nastavenie systému do
vodorovnej polohy pomocou skrutiek.
Vlákno sa pri pôsobení meranej veličiny tiež
skrúca, čím zároveň vytvára direktívny moment.
Dvojité závesové uloženie nie je tak citlivé na polohu
pri meraní. Je tiež odolnejší voči otrasom. Majú menšiu
vlastnú spotrebu.
Otočnú časť je potrebné zabezpečiť proti poškodeniu uloženia
otočných častí. K tomuto účelu slúži aretácia, ktorá môže byť
mechanická alebo elektrická.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
b) Zariadenie na odčítanie meraných údajov
Na odčítanie meraných údajov sa používajú: - ukazovacie zariadenie;
- zapisovacie zariadenie.
Ukazovacie zariadenie sa skladá z: - ukazovateľa;
- číselníku.
Ukazovateľ meracieho prístroja indikuje (ukazuje) polohu otočnej časti najčastejšie
prostredníctvom ručičky.
Ručička môže byť:
- kopijovitá, alebo jazýčková, ktoré sú vhodné najmä v
rozvádzačových prístrojoch
- nožová, ktorá je vhodná pre presné prístroje.
Číselník je časť, na ktorej je zobrazená stupnica a iné
predpísané znaky a značky.
Hlavnou časťou je stupnica, ktorá môže byť:
- rovnomerná;
- nerovnomerná.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
Stretávame sa so špeciálnymi druhmi stupníc
– s potlačenou nulou
- nulou v strede stupnice
- bezpečnostné
Presnejšie meracie prístroje používajú
stupnicu podloženú zrkadielkom, pri čom
sa umožňuje odstrániť chybu pri meraní.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
Ďalšie údaje a značky uvedené na číselníku bližšie charakterizujú merací
prístroj.
Nájdeme tu údaje
o výrobcovi
o určení prístroja
o polohe prístroja pri meraní
o triede presnosti
o charakteru meranej veličiny
a iné dôležité informácie
o druhu meracieho
systému
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
c) Tlmenie meracích prístrojov
Tlmenie slúži na čo najrýchlejšie ustálenie otočnej časti s ručičkou a bez
prekmitov na hodnote, ktorá prislúcha meranej veličine.
Požiadavky na tlmenie: - nesmie byť malé, aby ručička
neprekmitla okolo ustálenej
výchylky;
- nemôže byť ani veľké, aby
čas ustálenia nebol príliš dlhý.
Druhy tlmenia: - vzduchové môže byť krídelkové
- kvapalinové
alebo
piestové.
Ako tlmiace médium sa používa vzduch.
pracuje na podobnom princípe ako piestové vzduchové
tlmenie, lenže tlmiacim médiom je kvapalina,
najčastejšie olej.
- magnetické využíva sa pri ňom silové pôsobenie
dvoch magnetických polí.
Používa sa iba v takých sústavách, kde magnetické
Táto publikácia bola podporená
pole magnetu nevplýva zo
na zdrojov
presnosť
merania.
EÚ z ESF.
d) Zariadenie na vytvorenie direktívneho momentu
Účelom zariadenia na vytvorenie direktívneho momentu je vrátiť otočnú
časť systému do pôvodnej polohy, ak hodnota meranej veličiny klesne na nulu.
Táto funkcia je zabezpečená prostredníctvom direktívneho (riadiaceho) momentu.
Pri meraní otočná časť systému zaujme takú polohu, v ktorej sú moment systému a
direktívny moment rovnako veľké
MS = MD
Direktívny moment je možné vytvoriť pomocou:
- špirálovitou pružinou
- je jedným koncom upevnená na oske
otočnej časti, druhým koncom na
niektorej pevnej časti meracieho
prístroja.
- obvykle dve pružiny pôsobia proti sebe,
čím získame rovnomerný rast
direktívnej sily s výchylkou a stabilnú
nulovú polohu.
- protizávažím - dvíha sa pri pohybe ručičky a má snahu vrátiť
ju na pôvodne miesto.
- vyžaduje presnú polohu prístroja pri prevádzke.
- používa sa v niektorých rozvádzačových
prístrojoch.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.
- skrúcaním vlákna
- používa sa pri závesovom uložení otočnej
časti.
- skrúcané vlákno má snahu vrátiť sa
pôvodného tvaru.
Pred meraním kontrolujeme, či sa ručička nachádza v nulovej
polohe, ktorú je možné nastaviť nastavovačom nulovej polohy.
Jeho funkcia spočíva v otáčaní korekčnej skrutky s výstredne
uloženým kolíkom.
Tento kolík ovláda dvojramennú páku, na ktorej je upevnený
koniec jednej direktívnej pružiny, čo umožňuje jej napnutie.
Pohyb sa prenáša na osku ručičky, ktorá sa takto vychyľuje.
Táto publikácia bola podporená
zo zdrojov EÚ z ESF.