Transcript NAPOLEONOVE VÝBOJE Napoleon BONAPARTE

NAPOLEONOVE
VÝBOJE
Napoleon BONAPARTE .
vynikajúci štátnik, dobyvateľ Európy
 narodil sa na Korzike, mal vojenské vzdelanie –
vo svojich 24. rokoch sa stal z neho hlavný
veliteľ franc. armády. Medzi vojakmi bol veľmi
obľúbený, pretože od nich vyžadoval to, čo i od
seba. Práve podpora armády mu umožnila
v roku 1799 – uskutočniť prevrat:
 stal sa konzulom – v podstate vládcom
Francúzska, pretože ostatní 2 konzulovia nemali
takmer žiadnu moc. Zrušil: direktórium, Radu
starších i Radu 500 a nastolil – konzulát.

v roku 1804: sa korunoval za cisára
 vydal – Občiansky zákonník ( Code
Civil )
 jeho zámerom bolo: vybudovať
z Franc. európsku vojenskú veľmoc,
ovládnuť okolité štáty. Vytvorila sa
proti nemu koalícia: Rakúsko,
Prusko, Rusko, Anglicko.

Bitky.

V podstate sa Napoleonovej dobre
vycvičenej armáde darilo, ak nerátame
jeho neúspech – v bitke pri Trafalgare:
21. októbra 1805 – kedy bola spojená
franc.-španielska flotila porazená
Anglickom, ktoré viedol: admirál
NELSON ( Nelson v tejto bitke zahynul ).

2. decembra 1805: sa uskutočnila – bitka
troch cisárov pri Slavkove ( pri Brne ):
zúčastnil sa jej: N. BONAPARTE + ruský cár
ALEXANDER I. + rakúsky cisár FRANTISEK
I. =► tu Napoleon porazil rakúsko-ruské
vojská: 21. novembra 1805: bol podpísaný
mier v Bratislave ( Napoleon sa na akte
nezúčastnil, zastupoval ho franc. minister zahr.
vecí: TAYLLERAND ). Pričom na znak
spojenectva s Rakúskom – sa Napoleon
rozviedol s Josephine a za manželku si zobral
dcéru Františka I. – Máriu Lujzu.
postupne obsadil: Neapolsko, Holandsko,
Portugalsko, Španielsko, ... .
 21. novembra 1806: sa Napoleon rozhodol
pre hospodársku blokádu Anglicka – išlo
o totálnu blokádu Britských ostrovov. Napoleon
zakázal dovoz ang. tovaru do Európy a vývoz
tovaru na Britské ostrovy = > neprinieslo to
však očakávaný efekt. Blokáda škodila hlavne
Rusku, ktoré po porážke pri Slavkove – bolo
núteným spojencom Franc. – cár blokádu
nedodržiaval ....

Preto...
24. júna 1812: výpravu do Ruska:
avšak Rusi pod vedením – KUTUZOVA (
držali sa taktiky: spálenej zeme –
vypaľovali za sebou zem, aby Franc.
nezostali žiadne zásoby.
 v auguste 1812: došlo ku krvavej –
bitke pri Borodine – ktorá skončila
nerozhodne.

v sept. 1812: Napoleon vstúpil do Moskvy
– avšak čakalo ho prekvapenie – Moskva bola
opustená a vypálená – dal sa na spiatočnú
cestu, pričom Kutuzov ho prenasledoval – často
naňho zaútočil.
 koncom roka 1812: v bitke pri Berezine –
KUTUZOV – NAPOLEONA porazil. Do Franc.
sa vrátil len zlomok kedysi slávnej armády ( zo
600 000 – 100 000 ).

– v roku 1813: sa proti Francúzsku spojili:
Rusi, Prusi, Švédi, Briti a Rakušania:
16. – 18. októbra 1813: sa odohrala –
bitka národov pri Lipsku: tu spojenci
Napoleona porazili a v marci 1814
vstúpili do Paríža.
 6. apríla 1814: N. Bonaparte –
abdikoval -> mal sa stať doživotným
správcom na ostrove Elba.

– vo Franc. sa vrátili k moci – Bourbonovci,
na trón nastúpil: ĽUDOVÍT XVIII.
– N. Bonapartovi – sa však z ostrova podarilo
ujsť ( v tej dobe už prebiehali rokovania
Viedenského kongresu ), opäť získal na svoju
stranu vojsko, ktoré proti nemu vyslal Ľudovít
XVIII. – zosadil kráľa a opäť vytvoril
cisárstvo. Toto cisárstvo trvalo 100 dní, preto
ho nazývame aj – stodňové cisárstvo.

18. júna 1815: v bitke pri Waterloo (
Belgicko ) – bol Napoleon spojencami
definitívne porazený!!! 5. mája 1821
– zomrel na ostrove Sv. Heleny –
pravdepodobne bol otrávený arzénom.
Viedenský kongres: 1814 –
1815:
– najväčšia diplomatická akcia vtedajších dejín
– zúčastnili sa ho: Rakúsko ( kancelár
METTERNICH ), VB ( min. zahr. vecí: Robert
Castlereagh ), Prusko ( kancelár Hardenberg
a kráľ Fridrich WILHELM III. ), Rusko ( cár
ALEXANDER I. Franc. kráľa zastupoval – min. zahr.
vecí: TAYLLERAND
– významnú rolu na tomto kongrese zohral nem.
kancelár: METTERNICH, kt. sa stal tvorcom
princípu rovnováhy síl
Ciele:
Napoleon vnútil celej EU dominantné postavenie
Fr., preto víťazi hľadali stratenú rovnováhu síl
 V EU sa snažili obnoviť pôvodné hranice a
tradičné monarchie, no semená revolučných
myšlienok už boli zasiate
 Chceli nový poriadok založený na starých
zásadách: znovu sa mali obnoviť staré štáty a
ich hranice(na základe že už existujú stáročia=
historické právo národov)

Každá krajina však mala iné záujmy:Rusko
chcelo Poľsko za pomoci Pruska, no
rakúska vláda sa bála toho, že ruská moc
sa usídli v strednej EU
 V.B. sa hlavne chcela zaistiť monopol
námornej mocnosti a zároveň strážila, aby
Fr. nezosilnelo

Viedenský kongres bol prvým moderným
pokusom rátať s rozdielnosťami záujmov krajín
a neriešiť ju vojnou ale politikou vzájomných
ústupkov a kompromisov
 V.K. organizoval pravidelné kongresy veľmocí,
postupy pri riešení nových problémov...
 Na podnet Alexandra I. Panovníci vstupovali do
Svätej aliancie nerozlučného kresťanského
bratstva(morálne zásady)

Výsledky kongresu:


Franc.: malo obnoviť svoje hranice z
pred roka 1792, zaplatiť vysoké vojnové
reparácie a na 5 – 10 rokov bolo obsadené
spojeneckými vojskami
vznikol nový štátny útvar: Kráľovstvo
Nizozemské ( Oranžská dynastia )
 Habsburgovci: získali späť svoje dŕžavy, a to:
Lombardsko, Benátsko, Toskánsko, Parmu,
Tirolsko(apeninský polostov, jediné
sardinské kráľovstvo malo domácu
dynastiu)

Rakúsko získalo oblasti okolo Jadranského mora







Prusko: získalo naspäť – územia v Porýní
Pápež: dostal späť – pápežský štát
Namiesto Sv. rímskej ríše nemeckého
národa vznikol v roku 1806 – Nemecký
spolok
Ruský cár získal – titul poľského kráľa
Taliansko – bolo rozdelené na 8. politických
útvarov
Švajčiarsko – získalo záruku večnej neutrality
Dánsko ako spojenec Franc. – stratilo Nórsko
v prospech Švédska.
Zmena mentality
Vek rozumu ukázal svoju odvrátenú tvár, v
spoločnosti opäť silnelo náboženské cítenie
 Chateaubriand napísal dielo Duch kresťanstva:
rozum a chladný intelekt nestačia na pochopenie
všetkých záhad života
 Bieda a chudoba vyvolávala túžbu po tradičných
hodnotách a stabilite, po nastolení tradičného
poriadku

Romantizmus.
Vznikol už v revolučných časoch
 Vychádzal zo všeobecnej nálady vzdelancov, kt.
boli presýtení osvietenským racionalizmom,
racionalita už nie je všetko, naopak kládol dôraz
na city a emócie čl.
 Romantici videli akúsi skrytú harmóniu v
minulosti
 Vzorom im bol stredovek= stabilita a pevnosť,
každý čl. mal pevné miesto v spoločnosti

Vo vede R. zaujal kritické postoje k
osvietencom, neexistujú všeobecné
prirodzené práva, ale právo je výsledkom
dejinného vývoja
 Nová priemyselná etapa prináša rozklad
hodnôt, preto sa hľadal nový mravný
ideál, kt. sa našiel v minulosti

Nové politické prúdy.
Na jednej strane stáli konzervatívci, kt. tvrdili, že
ľud nie je schopný sám sebe vládnuť(viď
negatíva francúzskej revolúcie), preto treba
ponechať riadenie novým autoritám, boli to
obhajcovia tradičných hodnôt
 Na druhej strane stáli liberáli, kt. tvrdili, že
štátnu moc treba obmedziť na čo najmenšiu
mieru, presadzovali slobodu a práva
čl.(vyjadrovania, podnikania...), snažili sa zrušiť
cenzúru, náboženskú kontrolu...

Čo je národ?
V prvej polivici 19. storočia sa začal vyzdvihovať
národ a jeho poslanie, zdôrazňovali sa špecifické
národné práva, čo viedlo k rozširovaniu
národného uvedomenia
 J. G. Herder: národ= pospolitosť ľudí, kt. spája
spoločná minulosť, spoločný duch a najlepšie sa
tento duch prejavuje v jazyku a ľudovej kultúre
 Takáto definícia národa motivovala hlavne
národné hnutia v strednej, východnej a
juhovýchodnej EU k boju o rovnoprávnosť
vlastného národa
