Výskyt a vývoj starých environmentálných záťaží na strednom

Download Report

Transcript Výskyt a vývoj starých environmentálných záťaží na strednom

Výskyt a vývoj starých
environmentálných záťaží na strednom
Slovensku
(Banskobystrický kraj, Žilinský kraj)
Angelika Tamásová, András Šebők, Tomáš Faragó
Environmentalistika, 3 ročník
 Environmentálna záťaž: je znečistenie územia spôsobené
činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské
zdravie, alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s
výnimkou environmentálnej škody (zákon č. 384/2009 Z. z.).
Žilinský kraj
 Na základe Environmentálnej regionalizácie Slovenska do
Žilinského kraja nezasahuje žiadna zaťažená oblasť.
 Hornopovažská oblasť môže byť ohrozená.
 Oblasť Žiliny možno hodnotiť ako prostredie mierne narušené až
narušené.
 Bolo tu zaevidovaných 117 lokalít s pravdepodobnou
environmentálnou záťažou, 31 lokalít s environmentálnou záťažou,
36 sanovaných a 34 rekultivovaných lokalít.
Kvalita ovzdušia, povrchových a
podzemných vôd
 Kvalita ovzdušia: je ovplyvňovaná činnosťou veľkých
priemyselných zdrojov napr. teplárenské spoločnosti, cementárne,
papierenský priemysel, ferozliatinársky a chemický priemysel.
 Najväčší podiel na znečistení ovzdušia v meste Žilina majú oxidy
dusíka. Znečistenie oxidom siričitým je podstatne menšie.
 V oblasti Ružomberka okrem zápachových látok sa na celkovom
znečistení ovzdušia sa výraznejšie podieľajú oxidy dusíka a prach.
Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia je SCP,a.s., Ružomberok.
 Kvalita povrchových vôd v oblasti sa pohybuje v rozmedzí II. – V.
triedy. Stredný úsek Váhu je ovplyvňovaný najmä odpadovými
vodami z priemyselných podnikov a znečisťovaním husto
osídlenými oblasťami.
 Kvalita podzemných vôd: V určitých oblastiach súv niekedy
prekročené limity pre špecifické organické látky.
Environmentálne záťaže
 64 % všetkých pravdepodobných environmentálnych
záťaži kraja tvoria skládky odpadu, nasleduje priemyselná
výroba s 19 % a skladovanie a distribúcia tovarov s 9 %.
 Potencionálne priemyselné zdroje znečistenia:







SOTE, Čadca
Žilinská teplárenská, a.s., Žilina
Dolvap, s.r.o., Varín
OFZ, a.s., Istebné
Martinská teplárenská, a.s., Martin
Wienerberger-Slov.tehelne, s.r.o. Ružomberok
Mondi SCP, a.s., Ružomberok
 Environmentálne záťaže
Žilina, východné priemyselné pásmo
Vo východnom priemyselnom pásme sú na malom priestore
sústredené technológie (chemická, energetická, strojárska,
papierenská výroba), ktoré svojou výrobnou náplňou podniku
a technologickými procesmi negatívne vplývajú na všetky zložky
životného prostredia.
 Pravdepodobné environmentálne záťaže
Kysucké Nové Mesto, skládka pri SEVAKu
Istebné OFZ, haldy z výroby ferozliatín
Boli zistené priesaky a znečistenie vody a pôdy nebezpečnými
POPs látkami, a ťažké kovy v okolí starých skládok – Kysucké nové
mesto, Drienovec a Čadca.
 Sanované a rekultivované oblasti
skládky komunálneho odpadu, čerpacie stanice
Martin TŽS (ropná havária)
Banskobystrický kraj
 Na základe environmentálnej regionalizácie Slovenska z ôsmich
vymedzených zaťažených oblastí dve zasahujú do
Banskobystrického kraja: Pohronská a Jelšavskolubenicka.
 Bolo tu zaevidovaných 106 lokalít s pravdepodobnou
environmentálnou záťažou, 44 lokalít s environmentálnou záťažou a
57 sanovaných a 34 rekultivovaných lokalít.
Kvalita ovzdušia, povrchových a
podzemných vôd
 Znečistenie ovzdušia sa monitoruje na staniciach v Banskej Bystrici
a v Žiari nad Hronom.
 Oblasť je značne exponovaná z exhalátmi z automobilovej dopravy,
priemyselných a komunálnych zdrojov.
 Značné bolo znečistenie ovzdušia polietavým prachom. Úroveň
znečistenia oxidom siričitým ako aj oxidom uhoľnatým bola pod
prípustným imisným limitom.
 Najvýznamnejším zdrojom znečistenia v oblasti sú ZSNP a.s., Žiar
nad Hronom a ďalší v poradí SSE, š.p. Tepláreň Zvolen.
 Kvalita povrchových vôd v oblasti sa pohybuje v rozmedzí od I. - V.
triedy.
Pohronská zaťažená oblasť
 drevársky a spracovaťeľský priemysel, výroba tepelnej a elektrickej
energie s únikom emisií majú negatívny dopad na kvalitu ovzdušia
 strojárske, drevárske, potravinárske podniky, spracovanie ropy,
vypúštanie komunálnych odpadových vôd majú dopad na kvalitu
vody
 kontrola kvality vody-prekročené limitné hodnoty
 z anorganických látok: Fe, Mn, sírany, dusičnany, chloridy, rozpustené
látky, amonné ióny, z ťažkých kovov Al, As, Ni, Sb
 z organických látok: organický uhlík, polyaromatické uhľovodíky,
prekročené limity pesticídov
 postupný nárast produkcie komunálneho odpadu
Jelšavsko-lubenická zaťažená oblasť
 znečisťovanie ovzdušia: magnezitové závody- ťažba a spracovanie
magnezitu (Magnezitovce-pesticídny sklad)
 lokálne zdroje: doprava, stavenisko, skládky sypkýc
materiálov,vykurovanie domov na tuhé palivá
 tok Muráň nespĺňa požiadaviek, len na dusitanový dusík
 priemyselné a splaškové odpadové vody
 limitné hodnoty prekročené: Fe a Mn, z ťažkých kovov: Al, As a Sb z
organických látok: polyaromatické uhľovodíky
 produkcia odpadu: kolísavý charakter(nebezpečný odpad)
Potencionálne priemyselné zdroje
znečistenia










Železiarne Podberzová, a.s., Podbrezová
SLOVALCO, a.s. Žiar nad Hronom
ZSNP, a.s. Žiar nad Hronom
VUM, a.s., Žiar nad Hronom
Zvolenská teplárenská, a.s., Zvolen
IZOMAT, a.s. Nová Baňa
Calmit, s.r.o, Tisovec
Slovmag, a.s. Lubeník
SMZ, a.s. Jelšava
SPP, a.s., Veľké Zlievice
Skládky nebezpečných odpadov
 Skládka nebezpečného odpadu, ZSNP, a.s. Žiar nad Hronom.
Skládka hnedého a červeného kalu je pozostatkom starej
technológie produkcie hliníka, ktorou vyrábali do roku 1996. Kal
obsahuje 1 milión m³ silne alkalickej vody. Pod skládkou vybudovali
nepriepustnú tesniacu stenu, ktorá bráni presakovaniu vody zo
skládky do spodných vôd. Na jeho odstránení pracujú už niekoľko
rokov.
Upravené alkalické vody z kalového poľa, ktoré budú spĺňať
ekologické limity, budú môcť vypúšťať do rieky Hron. Súčasťou
ekologického programu ZSNP je aj následná rekultivácia skládky.
 Sklad starých pesticídov v obci Hontianske Tesáre, okres Krupina.
Vo vzorkách chemikálií, ktoré boli analyzované, sa potvrdilo
prítomnosť viacerých škodlivých látok (2,3,7,8tetrachlórodibenzofuránu-karcinogén, perzistentná).
Literatúra
 Zaťažené oblasti životného prostredia v SR (SAŽP,


2010)
Správa o stave životného prostredia Žilinského kraja k
roku 2002 (SAŽP)
Správa o stave životného prostredia Banskobystrického
kraja k roku 2002 (SAŽP)
Atlas krajiny SR
Enviromagazín
www.enviroportal.sk
www.prologno.sk/proenviro/index.php




 www.enviroportal.sk/environmentalne-zataze/
Ďakujeme za pozornosť...