Príklad_1_2

Download Report

Transcript Príklad_1_2

Nakresliť základné konštrukčné typy
plošných základov
Cvičenie č. 1
Návrh plošných základov
Cvičenie č. 2
•
Plošný základ - najnižšia časť stavebnej konštrukcie, ktorá prenáša zaťaženie
bezprostredne na základovú pôdu.
•
Úloha plošného základu - prenášať zaťaženia zo stavebných konštrukcií ako sú
stĺpy či steny do najnižšej úrovne objektu, preto musí byť základ navrhnutý tak, aby
svojimi rozmermi a vlastnosťami zabezpečil stabilitu celej konštrukcie.
•
Ak by rozmery stĺpov alebo stien ostali rovnaké aj pod najnižšou úrovňou
a prenášali by zaťaženie do základovej pôdy na malej ploche, po prekročení určitej
hodnoty zaťaženia, by sa stavebná konštrukcia zaborila a nemohla by plniť svoju
funkciu. Preto sa medzi túto úroveň stavebnej konštrukcie a základovú pôdu musí
vložiť základ s takými vlastnosťami a rozmermi, ktoré zabezpečia prenos zaťaženia
na väčšiu plochu v súlade s prírodnými alebo umelo zlepšenými vlastnosťami
základovej pôdy (obr.).
2
Pri navrhovaní základov sa predpokladá roznesenie sily (zaťaženia)
V na plochu A = B*L, takže vzniká kontaktné napätie σ.
Vd
σd 
A
kPa 
Napätie σ predstavuje reakciu základovej pôdy, ktorá pôsobí
idealizovane ako rovnomerne zaťaženie na základovú konštrukciu.
V
3
σ
V
trhliny
σ
Pri základoch vybudovaných z materiálu, ktorý nie je schopný
prenášať ťahové namáhanie, treba dodržať vhodné pomery
medzi šírkou (a) a výškou konzolových častí (h).
a

Materiál základu
h
prostý betón
vystužený betón
kamenné murivo
tehlové murivo
Pomer
a/h
≤ 2 :3
1 : 1 až 3 : 1
≤ 1 :3
≤ 1 :2
Pri väčších šírkach navrhujeme stupňovité usporiadanie. Nad
rovinou sklonu roznosu zaťaženia sa materiál nepodieľa na
prenose zaťaženia.
Max. výška vyloženia základu h = 1,0 m.
4
Zaťaženie
Sila pôsobiaca na konštrukciu môže byť definovaná ako F (zaťaženie), alebo súbor síl, pôsobiacich na
konštrukciu (priame pôsobenie), alebo zavedením deformácie (nepriame pôsobenie), napr.
zmena teploty, alebo vplyv nerovnomerného sadnutia konštrukcie.
Sily pôsobiace na konštrukciu môžeme klasifikovať s ohľadom na ich zmenu v čase:
stále zaťaženie G je zaťaženie, ktoré pravdepodobne pôsobí v celej životnosti danej
konštrukcie, a pre ktoré je zmena veľkosti s časom vo vzťahu k priemernej hodnote
zanedbateľná, alebo pre ktoré má jeho zmena vždy ten istý smer (monotónny priebeh), kým
nedosiahne určitej konečnej hodnoty,
•
napr. vlastná hmotnosť konštrukcie, pevné zariadenia, alebo sadnutia,
premenné zaťaženie Q je zaťaženie ktoré pravdepodobne nepôsobí po celú životnosť
konštrukcie, alebo pre ktoré nie je zmena veľkosti s časom vo vzťahu k priemernej hodnote
zanedbateľná, teda nie je monotónne,
•
napr. zavedené zaťaženie, vietor, sneh, alebo zaťaženie dopravou,
mimoriadne zaťaženie A je zaťaženie, obvykle krátkeho trvania, kedy je nepravdepodobné,
že sa vyskytne so zásadnou intenzitou počas posudzovaného obdobia počas návrhového
obdobia použiteľnosti (pôsobiace sily s malou pravdepodobnosťou výskytu počas návrhového
obdobia konštrukcie),
•
napr. výbuchy, alebo náraz vozidla,
vplyv seizmicity AE predstavuje zaťaženie, ktorého príčinou je vznik zemetrasenia
podmieneného podzemnými pohybmi,
•
5
priestorové zmeny:
• stále zaťaženia, napr. vlastná tiaž,
• voľné zaťaženia, ktoré vedú k rôznym usporiadaniam pôsobiacich síl,
napr. zaťaženia s pohyblivým pôsobiskom, zaťaženia snehom a vetrom.
Návrh konštrukcie vždy uvažuje s možnosťou nepriaznivých
odchýlok pôsobiacich síl, možnosťou nepresného modelovania zaťaženia,
neistoty v hodnotení vplyvu pôsobiacich síl, a neistoty v hodnotení medzných
stavov - preto sa pre pôsobiace sily uvádzajú parciálne súčinitele
bezpečnosti.
Fd  γF  Fk
Gd  γG  Gk
Qd  γQ  Qk
Ad  γA  Qk
6
resp. Qd  γQ  ψi  Qk
Pre návrh plošného základu je potrebné určiť návrhové
kontaktné napätie sd v základovej škáre, ktoré zistíme zo
vzťahu:
Vd
sd 
A
[kPa]
kde: Vd [kN] je návrhová zvislá sila, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu:
Vd  γF Vk
kde: gF [-] je hodnota parciálneho súčiniteľa zaťaženia podľa STN EN 1997-1;
Vk [kN] je charakteristická hodnota zvislej sily.
A' [m2] je efektívna plocha základu.
7
Efektívna plocha základu
pri centricky zaťaženom základe sa všeobecne určuje z podmienky, že sila Vd pôsobí
v ťažisku plochy:
A  B  L  B  L
pri mimostredne zaťaženom základe sa všeobecne určuje z podmienky, že sila Vd
pôsobí v ťažisku plochy A' redukovanej o dvojnásobok príslušných zložiek výstredností
výslednice zaťaženia e:
A  B  L  B  2  eB  L  2  eL 
Vd
Vd
Vd
Vd
eB
A
B
8
L
A
B-2eB
L
A
eL
B
L-2eL
A
B-2eB
L-2eL
Kruhové a pravidelné mnohouholníkové základy sa môžu nahradiť
štvorcom s rovnakou plochou.
Zadanie č. 2
Vypočítajte návrhové kontaktné napätie σd v základovej škáre danej obdĺžnikovej pätky a
nakreslite veľkosť efektívnej plochy A'. Zaťaženie zvislým návrhovým zaťažením Vd
uvažujte v troch alternatívach:
a) centrické
b) osovo excentrické s excentricitou eL
c) obecne excentrické s excentricitou eL a eB
Vstupné hodnoty: Vd = 300 kN
B = 1,2 m
L = 1,8 m
eL = 36 cm
eB = 23 cm
9